Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202416
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202416.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, o zaplatenie
sumy 161,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 45,98 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 16,49 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, 5,05% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 14,98 Eur od 10.12.2015 do zaplatenia a 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,51 Eur
od 10.02.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2018 domáhal, aby súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 161,16 Eur s príslušenstvom a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

2. V žalobe dôvodil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 uzavretou medzi

postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom ako postupníkom bola okrem iného na žalobcu postúpená
ajpohľadávkavočižalovanej.PrávnypredchodcažalobcuuzatvorilsožalovanouZmluvuč.9004897149
dňa 17.03.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách. Na základe toho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
telekomunikačné služby za podmienok uvedených v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach.
Žalovaná sa za poskytnuté služby zaviazala zaplatiť cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Na základe

toho právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s
platnými cenovými podmienkami faktúry číslo: 7507637392, 7509568383, 7510504276, 7600876038 a
7605679436. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom nebol prítomný žalobca ani jeho právny zástupca. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Na pojednávaní bola prítomná žalovaná.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a to Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.6.2017 spolu s dodatkom a prílohami, Zmluvou o poskytovaní verejných
služieb spolu s dodatkom zo dňa 17.03.2015, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných

služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., prílohou k týmto všeobecnýmpodmienkam, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a pokusom o zmier, podacím hárkom a
ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

6. Žalovaná na pojednávaní nerozporovala skutkové tvrdenia žalobcu, pričom uviedla, že s právnym
predchodcom žalobcu uzavrela takú zmluvu. Telefón však na požiadanie odovzdala vnučke a myslela
si, že vnučka P. si všetko platí. Keby si ten telefón vzala ona, určite by to všetko bolo zaplatené. Viac
sa s vnučkou o tom nebavila a o tom, že dlhuje nejaké peniaze, sa dozvedela až zo žaloby a bližšie
skutočnosti až tu na súde.

7. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 17.03.2015
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu.

8. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledujúce faktúry: č.
7507637392 na sumu 39,78 Eur so splatnosťou 09.09.2015, č. 7509568383 na sumu 21,48 Eur so
splatnosťou 09.11.2015, č. 7510504276 na sumu 39,78 Eur so splatnosťou 09.12.2015, č. 7600876038
na sumu 34,31 Eur so splatnosťou 09.02.2016 a č. 7605679436 na sumu 115,18 Eur so splatnosťou
11.07.2016.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená zo
spol. Slovak Telekom, a.s. na žalobcu.

10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 bola pohľadávka obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. ako postupcu postúpená na žalobcu ako postupníka. Tým žalobcovi

svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok.

12. Žalobca si uplatnil v spore z faktúry č. 7509568383 sumu 16,49 Eur so splatnosťou 09.11.2015, z
faktúry č. 7510504276 sumu 14,98 Eur so splatnosťou 09.12.2015, z faktúry č. 7600876038 sumu 14,51
Eur so splatnosťou 09.02.2016 a z faktúry č. 7605679436 sumu 115,18 Eur so splatnosťou 11.07.2016.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon
č. 351/2011 Z. z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

15. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zistenia, že medzi stranami neboli sporné žiadne tvrdenia,
súd má za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby
a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Z tohto pohľadu je skutočnosť, že žalovaná poskytla

telefón na používanie svojej vnučke, irelevantná, keďže žalovaná bola v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu, a preto ona osobne bola oprávnená aj povinná z tejto zmluvy. Na základe toho
súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby v sume 45,98 Eur vyhovel, pretože žalovaná ako
účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. V súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.Jenepochybné,žežalovanásadostaladoomeškaniasozaplatenímsvojhozáväzkuvcelkovejsume
45,98 Eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Keďže splatnosť jednotlivých
súm tvoriacich spolu priznaný nárok majú odlišnú splatnosť, súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s § 3 ods. 1 citovaného nariadenia
vlády tak, ako si ho žalobca v žalobe uplatnil.

20. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 115,18 Eur vyhodnotil ako nedôvodnú, a
preto ju zamietol.

21. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaná sa dohodli, že porušením

záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenú
postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol
žalovanému na základe Zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov
za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel

medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe Zmluvy mobilný telefón
poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma
zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo
základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku

porušenia záväzku viazanosti.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnilsvoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Právna úprava v citovanom ustanovení umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Súd konštatuje, že vzťah žalobcu a žalovanej je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

a uzavrel zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Z tohto dôvodu vyvstáva potreba
prednostnej aplikácie spotrebiteľského práva.

28. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku
k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa
nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je

dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

29. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma,
ktorá bude klesať) predstavuje sumu 200,00 Eur.

30. Už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
lenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,čospôsobujenerovnováhuvpovinnostiachobochúčastníkov.

31. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku nerozlišuje závažnosť porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti
a z tohto pohľadu aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o
zmluvnej pokute. Okrem toho samotnú výšku zmluvnej pokuty súd považuje za neprimerane vysokú

sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Súd zároveň
dodáva, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné.
Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti
vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia
povinnosti. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby nezohľadňuje

výšku takto vzniknutej pohľadávky. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky
vzniknutej porušením záväzku a viažúce sa iba na moment porušenia povinnosti, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

32. Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne
neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

33. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Preto neprichádza do úvahy ani
aplikácia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu týkajúce sa

zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

34. Súd konštatuje, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov sa ustálila v tom, že v obdobných
právnych veciach (zmluvných pokút) bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k
zmluvám o pripojení, a to aj vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute (napr. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/103/2015, 21Co/99/2015, 7Co/36/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 11Co/199/2017 a podobne), pričom súd nevidí dôvod na odklon od tejto judikatúry.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Za daných okolností by mala nárok na

náhradu trov konania žalovaná, keďže jej úspech v konaní predstavuje 42,94%. Žalovaná si však nárok
na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej súd
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.