Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222735
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513222735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, pr. zast. JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátomsosídlomX..M.L.9-C1,Bratislavaprotiodporcovi:J.F.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytom
L. XX, L., o zaplatenie 50,50 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č.k. 43C 402/2014-17 zo dňa 7.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 43C 402/2014-17 zo dňa 7.1.2015
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 43C 402/2014-17 zo dňa 7.1.2015 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,50 Eur a trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 29,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu vo výške 50,50 Eur z dôvodu, že žalovaný dňa cestoval dopravným prostriedkom žalobcu

bez cestovného lístka. Žalovaný dňa 18.04.2011 cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu linkou č.
95 autobusom a pri kontrole sa preukázal platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste
nezaplatil a neurobil tak ani po zaslaní pokusu o zmier, a výzvy na zaplatenie.
3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 písm. b), § 12
ods. 4, 5 a § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, v spojení s bodom 2 článok 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že
ak sa žalovaný na výzvu revízora na linke mestskej hromadnej dopravy nepreukázal platným cestovným

lístkom, je povinný zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu vo výške 100 násobku cestovného 50,- Eur
v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Okresný súd preto žalobe vyhovel, a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť sumu 50,50 Eur a trovy konania a trovy právneho zastúpenia, o ktorých rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP, v spojení s § 150 ods. 2 OSP, a trovy priznal žalobcovi za súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby 15,60 Eur a režijný paušál 7,81
Eur a 20% DPH celkovo v sume 29,29 Eur, podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v platnom znení.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu v celom rozsahu a
tvrdil, že skutočnosti, na základe ktorých okresný súd rozhodol, sa nezakladajú na pravde. Navrhol,
aby súd vo veci nariadil pojednávanie, kde on dokáže svoju nevinu o údajnom cestovaní cez platného
cestovného lístka.5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.09.2015, v ktorom uviedol, že tvrdenia
žalovaného v odvolaní považuje za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa k uhradeniu dlžnej
sumy. Žalovaný sa dňa 18.04.2011 nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 95 mestskej

hromadnej dopravy v Bratislave platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola následne uložená
v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu
vo výške 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Osobné údaje žalovaného boli
zistené z predloženého občianskeho preukazu, ktorým sa žalovaný preukázal revízorovi, a ktorý nie je
k dnešnému dňu na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo odcudzený.

Žalovanému bol súčasne odovzdaný aj informačný leták, v ktorom žalobca upozorňuje žalovaného,
že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 30 dní odo dňa cestovania bez platného cestovného dokladu,
pristúpi žalobca k vymáhaniu dlžnej sumy prostredníctvom advokátskej kancelárie, čím mu vzniknú
trovy konania. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24.05.2011 výzvu na zaplatenie, ako pokus o zmier, ale
žalovaný pohľadávku ani jej časť neuhradil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza
žiadne relevantne skutočnosti, vzťahujúce sa na konanie vo veci samej, a vzhľadom na jeho tvrdenie,

že preukáže, že skutočnosti tvrdené žalobcom nie sú opodstatnené, neboli doteraz doručené dôkazy,
ktoré by tvrdenie žalovaného preukazovali, a odôvodnili by nedôvodnosť žaloby. Okrem toto uviedol
žalobca,žeevidujevočižalovanémucelkovo9neuhradenýchpohľadávok,zčohojezrejmé,žežalovaný
sústavne a vedome porušuje tarifné a prepravné podmienky žalobcu, pričom tvrdenia žalovaného
považuje za špekulatívne a účelové. Na základe toto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konanie vo výške 29,99 Eur za 1 úkon právnej služby
po 16,60 Eur, vrátene DPH a 1x režijný paušál 8,39 Eur, vrátane DPH.
6. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky

(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.3.2019 (§ 378
C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa stotožňuje

s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Na doplnenie odvolací súd iba poukazuje na správne a dostatočne
zistený skutkový stav danej veci súdom prvej inštancie, ako aj správne právne posúdenie veci. Z
dokazovania vyplýva, že žalovaný sa dňa 18.04.2011 nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou
č. 95 mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola

následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave povinnosť zaplatiť dopravcovi
cestovné a úhradu vo výške 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Pokiaľ žalovaný
v podanom odvolaní tvrdil, že preukáže ( čo však do rozhodnutia odvolacieho súdu neurobil ), že
tvrdenie žalobcu o jeho cestovaní bez platného cestovného lístka v MHD nie je pravdivé, správne
okresný súd vychádzal z toho, že osobné údaje žalovaného boli zistené z predloženého občianskeho

preukazu, ktorým sa žalovaný preukázal revízorovi a v tej súvislosti je podstatná skutočnosť, že jeho
občiansky preukaz nie je na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo
odcudzený. Žalovanému bol súčasne odovzdaný aj informačný leták, v ktorom žalobca upozorňuje
žalovaného, že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 30 dní odo dňa cestovania bez platného cestovného
dokladu, pristúpi žalobca k vymáhaniu dlžnej sumy prostredníctvom advokátskej kancelárie, čím mu

vzniknú trovy konania. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24.05.2011 výzvu na zaplatenie, ako pokus o
zmier, ale žalovaný pohľadávku ani jej časť neuhradil a svoje tvrdenie v podanom odvolaní, že preukáže
nedôvodnosť podanej žaloby, nepreukázal žiadnym dôkazom. Opodstatnene tak žalobca poukázal vo
svojom vyjadrení na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne relevantne skutočnosti, vzťahujúce sa
na konanie vo veci samej, a vzhľadom na jeho tvrdenie, že preukáže, že skutočnosti tvrdené žalobcom

nie sú opodstatnené, neboli doteraz doručené dôkazy, ktoré by tvrdenie žalovaného preukazovali, a
odôvodnili by nedôvodnosť žaloby. Okrem toto uviedol žalobca, že eviduje voči žalovanému celkovo
9 neuhradených pohľadávok, z čoho je zrejmé, že žalovaný sústavne a vedome porušuje tarifné a
prepravné podmienky žalobcu, pričom tvrdenia žalovaného považuje za špekulatívne a účelové.
8. Rozhodnutie okresného súdu je tak vecne správne, súd vychádza zo skutočností tvrdených

a preukázaných žalobcom, pričom žalovaný iba namietal nárok žalobcu, ale k tomu nepredložil
a nepreukázal žiadne dôkazy. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.

m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

9.Okresnýsúdsprávnerozhodolajotrováchkonaniapodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
(platnéhoaúčinnéhovčasevydaniarozsudku),podľaktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Obdobná úpravy vyplýva aj zo súčasnej právnej úpravy, podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Zásada
priznania nároku na náhradu trov konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že žalobca

bol v konaní úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu okresný súd správne priznal.
V tejto súvislosti potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania,
ako vecne a práve správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
10. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku potvrdil.
13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p., keď nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia
prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;

účastníci, predovšetkým odvolateľ - žalovaný, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že
iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé
konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01,
vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3

Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).