Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819200492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. O.
nar. XX.X.XXXX a A. O. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Rožňava deti rodičov matky Z. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. S. na K. ul. č. XX a otca
A. O. nar. X.X.XXXX trvale bytom v O. S. na K. ul. č. XX toho času bývajúceho v Č. Q. na Z. ul. č. XXX
C. - Z. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20.6.2019 č.k. 7P 47/2019-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti F. a A. do osobnej starostlivosti matky.

Otcadetízaviazalprispievaťnavýživukaždéhodieťaťapo50€mesačneod1.3.2019vopredvždydo15.
dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Otca zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti
(dlžné výživné) za obdobie od 1.3.2019 do 30.6.2019 na každé dieťa v sume 100 €, teda v úhrnnej sume
200 € v mesačných splátkach po 30 € splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do
rúk matky pod následkami straty výhody splátok. V ostatnej časti konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie
otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu každého z detí
vo výške 30 % zo sumy životného minima počnúc od 1.3.2019 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca do rúk matky a zrušil jeho záväzok zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie
od 1.3.2019 do 30.6.2019 z dôvodu uhradenia čiastky 150 € v danom období (mesačné splátky po 50
€). Uviedol, že nikde nepracuje a bratrancovi pomáha pri stavbe jeho domu, a to bez nároku na finančnú
odmenu. Býva v jeho dome a na domácnosť mu neprispieva. Súdu predložil potrebné dokumenty a

dôkazy o tom, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Žiadne
príjmy z brigádnickej činnosti nemá. Matka v návrhu uviedla, že on má finančné prostriedky, lebo pracuje
u svojho bratranca, ktorý je podnikateľ. Podľa správy úradu práce sa matka zase vyjadrila, že nemá
vedomosť o tom, že či je riadne zamestnaný a aký má príjem. Podľa týchto vyjadrení je zrejmé, že matka
uvádza dve rozličné výpovede o jeho majetkových pomeroch a je preukázateľné, že jej tvrdenia nie
sú dôveryhodné. V období od 1.3.2019 do 30.6.2019 na výživu detí prispel matke spolu 150 €, o čom
predkladá dôkaz. Jeho finančná situácia a majetkové pomery nie sú dostačujúce na plnenie vyživovacej

povinnosti v súdom určenej výške. V prípade zvýšenia príjmu nástupom do zamestnania je ochotný
prispievať na výživu svojich detí vyššou sumou, ale momentálna finančná situácia mu to nedovoľuje. K
odvolaniu pripojil poštové poukazy o úhrade výživného za apríl, máj a jún 2019 po 50 € a potvrdenie o
poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2019 za január až jún.3. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení,
ktoré doručil konajúcemu súdu a taktiež na vyjadreniach, ktoré boli ústne prednesené v rámci súdneho
konania. Vzhľadom na to, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a ako sám uvádza, býva v C. na Z.
ul. č. XXX, poukazuje na to, že v danom regióne je nízka miera nezamestnanosti, čo dáva predpoklad,
že sú pracovné príležitosti dostupné v každom odvetví, teda aj pre ľudí bez vzdelania. Taktiež životná

úroveň otca, tak ako to uviedol na súdnom pojednávaní (cestovanie osobným autom vyššej kategórie,
mobilný telefón), neodzrkadľuje postavenie človeka, ktorý je bez finančných prostriedkov. Navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom

výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu

stotožňuje aj odvolací súd.

9. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť

prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, resp. tie, ktoré prezentuje, ale aj tie, ktoré
by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Zákon o rodine
výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu,

ktoré nie je schopné samé sa živiť, nebolo ohrozené. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti tak,
aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pretože neboli preukázané žiadne dôvody,
ktoré by mu bránili dosahovať aspoň minimálny príjem, keďže ako sám uvádza, dlhodobo sa zdržiava v
Českej republike, údajne u svojho bratranca, ktorému vypomáha pri stavbe rodinného domu (bratranec

vlastní stavebnú firmu), pričom stavebné práce vykonáva len za stravu a ubytovanie. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že i na Slovensku je dlhodobo výrazný nedostatok pracovnej sily v segmente
stavebnej výroby, teda i nekvalifikovaný zamestnanec má možnosti uplatnenia práce v tomto odvetví,
a to za primeranú finančnú odmenu. Formálnu evidenciu otca na úrade práce a poberanie dávok v
hmotnej núdzi takto nie je možné považovať za objektívne okolnosti, ktoré by otcovi bránili prispievať

na výživu maloletých detí aspoň po 50 € mesačne, ako určil súd prvej inštancie. Napokon je potrebné
uviesť, že výška minimálneho výživného je v súčasnosti 28,79 € na jedno nezaopatrené dieťa, ktorým
výživným má povinnosť prispievať aj osoba, ktorá nemá absolútne žiaden príjem, a teda bez ohľadu
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery tejto osoby, pričom otec si vyživovaciu povinnosť neplnil
ani v tomto rozsahu, keďže prispieval po 50 € spolu na obidve deti s tým, že výživné v rozsahu 50 €

mesačne zjavne nemôže pokryť ani nevyhnutné potreby maloletých detí, výživu ktorých zabezpečuje
matka aj na úkor zabezpečenia svojich potrieb, nakoľko jej príjem tvorí len invalidný dôchodok doplnený
rodinnými prídavkami. Určenie výživného v nižšom rozsahu by takto bolo i v rozpore s morálkou, keďby mala podstatnú časť odôvodnených potrieb zabezpečovať len matka, ktorej pracovná spôsobilosť je
znížená v dôsledku onkologického ochorenia.

10. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom a zároveň správne ustálil i dlh na výživnom po zohľadnení otcom uhradeného
výživnéhovpreskúmavanomobdobí,odvolacísúdrozsudokvnapadnutýchvýrokochakovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).