Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203494
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416203494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: MESAROLI TRANSPORTS,
a.s., so sídlom Bratislava, Kopčianska 8-10, IČO: 36 735 086, zastúpený SMA advokátska kancelária,
s.r.o., Bratislava, Michalská 7, IČO: 36 867 837, proti žalovanému: N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. XXX, zastúpený JUDr. Petrou Hromádkovou, advokátkou so sídlom Štúrovo, Széchényiho 6, o
zaplatenie 10135,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky z 13. 11. 2018 č. k. 6Cpr/1/2016-253 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10135,47 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
29. 06. 2015 do zaplatenia. Druhou výrokovou vetou rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že
žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému ich náhradu v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania s tým, že toto rozhodnutie vydá po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Treťou výrokovou vetou rozhodol o

trovách odvolacieho konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému ich náhradu v lehote
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania
s tým, že toto rozhodnutie vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Uviedol, že vo veci prvýkrát rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06. 09. 2016 č. k.
6Cpr/1/2016-109 odvolací súd uznesením č. k. 6CoPr/1/2017-167 zo dňa 30. 04. 2018 na odvolanie

žalobcu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 22. 01. 2015 uzavretá pracovná
zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pracovať pre žalobcu ako vodič nákladného motorového
vozidla vo vnútroštátnej a medzinárodnej kamiónovej doprave. Tiež medzi nimi bola dňa 22. 01. 2015
uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, z ktorej v zmysle bodu 3.1. vyplýva, že žalovaný prevzal
hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré prevzal v súvislosti s výkonom svojej práce, za

peňažné a platobné prostriedky zamestnávateľa ako aj pohonné hmoty, ktoré mu boli zverené na
vyúčtovanie, pričom podľa bodu 3.2. zamestnanec preberal hmotnú zodpovednosť aj za ďalšie hodnoty,
ktoré mu budú v rámci tejto dohody postupne zverované. Z bodu 4.1. uvedenej dohody o hmotnej
zodpovednosti vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vykonať všetky potrebné opatrenia, aby zabránil stratealebo poškodeniu zverených hodnôt a peňažnej hotovosti alebo platobných prostriedkov či pohonných
hmôt a ak hrozí vznik škody, bol povinný na ňu upozorniť neodkladne svojho nadriadeného. Z výpovedí
žalovaného ako i svedka G. C. mal preukázané, že žalovaný so svojím kolegom G. C. ako vodiči

nákladného motorového vozidla dňa 24. 03. 2015 prepravovali z E. tovar - ovocie v množstve 23 ton
podľa vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor o CMR“) do Anglicka pričom došlo k porušeniu zásielky a táto
zásielka bola vrátená späť do Talianska. Zo zásielky podľa tvrdení žalovaného a svedka G. C. chýbala
debnička jabĺk a z ďalších debničiek chýbalo niekoľko kusov, pričom išlo asi o 8 kg ovocia a zvyšok

nákladu bol nepoškodený a tento bol vrátený späť do Talianska, pričom motorové vozidlo, v ktorom sa
nachádzal tovar, bolo vybavené chladiarenským zariadením. Žalobca nepreukázal vznik ďalšej škody
na zásielke tovaru. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla tým, že firme M. L. A. zaplatil sumu 22928,24
eura na základe faktúry zo dňa 11. 04. 2015. Fakturovaná suma podľa popisu predstavovala „účtovanie
spôsobenej škody za poškodený tovar - utečenci na palube“. Z uvedenej faktúry nie je zrejmé, z čoho
suma 22928,24 eura pozostáva, ako sa k nej dospelo, nebolo z nej ani zrejmé, o aký tovar išlo, jeho

druh a množstvo. Žalobca počas celého konania neuviedol, prečo uvedenú faktúru uhradil i napriek
tomu, že tovar ktorý bol predmetom prepravy, bol vrátený takmer nepoškodený s výnimkou chýbajúcich
debničiek jabĺk a úbytku niekoľkých kusov ovocia z iných debničiek. Nepreukázal ani čo sa ďalej stalo s
vráteným tovarom, t.j. či zostal vo vlastníctve alebo v dispozícii M. L. A.. alebo v dispozícii U. Y. E. alebo
vo vlastníctve a v dispozícii žalobcu. V konaní síce predložil doklad o likvidácii uvedeného tovaru zo dňa

30. 04. 2015, z ktorého nemal súd prvej inštancie preukázané čo bolo predmetom likvidácie, pričom na
uvedenom doklade je uvedené množstvo 30 ton avšak tovar, ktorý viezol žalovaný, mal hmotnosť 23
ton. Dôvodil, že ak žalobcovi vznikla škoda, tak len tým, že bez ďalšieho uhradil spoločnosti M. L. A.
faktúru, ktorou bola fakturovaná suma 22928,24 eura, hoci na to nebol žiadny právny dôvod, pretože
zásielka tovaru, t. j. jabĺk sa vrátila len nepatrne poškodená, pričom žalobca s týmto tovarom mohol

ďalej disponovať. Ďalej argumentoval, že z výpovedí žalovaného ako i svedka G. C. mal preukázané,
že manuál vodiča, ktorý mali k dispozícii žalovaný a svedok G. C. ku dňu 24. 03. 2015 bol datovaný
dátumom 25. 07. 2014, pričom tento obsahoval len trasy prepravy, technické údaje, povinnosti vodiča
ohľadne výšky teploty pri preprave potravín, návod na použitie internej čerpacej stanice, návod na
stiahnutie údajov z karty vodiča, ale neobsahoval žiadne povinnosti ohľadne zastavovania vozidiel na

povolených miestach a neobsahoval ani zákaz zastavovania na nepovolených miestach. Z uvedeného
dôvodu mal za to, že žalovaný povinnosť ohľadne zastavovania na zakázanom mieste neporušil a
porušenie v tomto smere žalobca ani žalovanému nepreukázal. Z výpovede žalovaného ako i svedka
G. C. zistil, že manuál vodiča, ktorý predložil žalobca nedatovaný, žalovaný ani svedok G. C. nemali
k dispozícii a tento bol zrejme vyhotovený až po tom, ako došlo k vráteniu zásielky tovaru dňa 24.

03. 2015. Ďalej uviedol, že žalobca vykonal zrážky zo mzdy žalovaného v sume 1328,65 eura, pričom
z potvrdenia o príjme žalovaného, ktoré vystavil žalobca dňa 09. 10. 2018 je zrejmé, že čistá mzda
žalovaného v mesiacoch január, február, marec a apríl 2015 predstavovala sumu 87,28 eura, 319,87
eura, 319,88 eura a 133,34 eura. Poukázal na ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého
náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u

jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu. Z výpovede svedka Nikolasa Klenku na
pojednávaní dňa 18. 09. 2018 mal preukázané, že svedok G. C. uhradil na základe dohody o uznaní
dlhu žalobcovi sumu 10500 eur ako náhradu škody za uvedenú vrátenú dodávku tovaru, pričom svedok
tvrdil, že uvedenú dohodu o uznaní dlhu uzavrel a podpísal pod nátlakom, žalobca mu hrozil rozviazaním

pracovného pomeru s jeho otcom v prípade nepodpísania dohody. Z vyššie uvedeného rezultoval,
že ak žalobcovi aj škoda vznikla, bola už v rozsahu 11828,65 eura uhradená. V závere zvýraznil, že
zodpovednosť žalovaného za škodu nie je daná, keďže žalovaný žiadnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z
právneho predpisu neporušil, nakoľko žalobcom vytýkaná povinnosť obsiahnutá v manuáli predloženým
žalobcom pre žalovaného nevyplývala, žalovaný postupoval podľa manuálu, ktorý je datovaný dátumom

25. 07. 2014. Podotkol, že žalobca mal uzavretú v súvislosti s vykonaním prepravy poistnú zmluvu
s poisťovňou P. M., pričom v danom prípade žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, či si
uplatňoval voči uvedenej poisťovni právo na poistné plnenie v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou.
Za nevierohodné považoval i potvrdenie o likvidácii uvedeného tovaru, z ktorého nie je zrejmé čo bolo
predmetomlikvidácie.Zastalnázor,že žalobcaklikvidáciiuvedenéhotovarunemalžiadendôvod,keďže

dodávka jabĺk s výnimkou poškodených debničiek ovocia bola naďalej spôsobilá na to aby bola dodaná
ďalšiemu odberateľovi, keďže z dokazovania vyplynulo, že jablká a iné ovocie boli zabalené vo fólii.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca nepreukázal zavinené
protiprávne konanie alebo opomenutie žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so žalobcomtvrdenouškodouvrozsahu22928,24euranaprepravovanomtovare.Žalobcasiuvedenúškoduspôsobil
sám tým, že bez právneho dôvodu faktúru na sumu 22928,24 eura uhradil spoločnosti M. L. A., pričom
žalobca nepostupoval v súlade s článkom 17 a 23 Dohovoru o CMR, keďže došlo len k poškodeniu

zásielky a nedošlo ani k jej strate ani zničeniu ani znehodnoteniu. Žalobca mal právo len na náhradu
škody, ktorá predstavovala rozsah poškodenia prepravovaného tovaru podľa článku 17 a 23 Dohovoru
CMR.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 1 a 3 CSP a v konaní
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa
jeho zmeny a zaviazania žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 10135,47 eura spolu s úrokom

z omeškania, ako i trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP. Tvrdil, že preukázal existenciu pracovného vzťahu medzi ním a žalovaným,
skutočnosť viacnásobného, úmyselného a zavineného porušenia pracovnej disciplíny, vznik škody, ako
aj príčinnú súvislosť medzi úmyselným konaním porušujúcim pracovnú disciplínu závažným spôsobom
a momentom vzniku škody. Poukázal na ust. čl. 17 Dohovoru o CMR, v zmysle ktorého je žalobca

ako dopravca plne zodpovedný za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie.
Prepravovaným tovarom bolo ovocie a zelenina, ktoré stratili spôsobilosť byť predmetom ďalšieho
predaja narušením celistvosti zásielky. Preto príjemca využil svoje právo poškodenú a narušenú
zásielku odmietnuť ako celok z hygienických dôvodov. Odosielateľovi vznikla škoda, pretože príjemca
tovar neprevzal a teda zaň nezaplatil. Odosielateľ si následne uplatnil svoje právo vyplývajúce zo

zodpovednosti za poškodenú zásielku a dopravcovi vystavil faktúru s podrobným rozpisom jednotlivých
prevážaných položiek. Svojmu zmluvnému partnerovi zodpovedá za škodu podľa ustanovení Dohovoru
o CMR. Na preukázanie skutkového stavu predložil všetky podklady, odôvodnil zaplatenie žalovanej
sumy. Za nezdôvodnený považoval záver, že faktúra vystavená odosielateľom bola vystavená bez
právneho dôvodu. Namietal záver súdu o nepatrnom poškodení prepravovanej zásielky, ku ktorému

záveru dospel len na základe výpovede jedného svedka - vodiča kamiónu, ktorý nie je osobou
oprávnenou a odborne spôsobilou zhodnotiť rozsah škody na prepravovanom tovare. Vyzdvihol, že
škoda mu nevznikla samotným poškodením tovaru, ale uplatnením si náhrady škody zo strany dopravcu
M. L. S.p.a. Argumentoval, že v danom prípade škodu treba chápať ako škodu vzniknutú z titulu
narušenia celistvosti zásielky a následnej právnej možnosti príjemcu takúto zásielku odmietnuť. Uviedol,

že v danom prípade je daná jeho zodpovednosť za škodu v zmysle Dohovoru o CMR, nakoľko zásielka
bola ako celok znehodnotená prítomnosťou nepovolaných osôb v nákladnom vozidle a túto skutočnosť
nemohol odvrátiť, na jej odvrátenie stačilo použiť funkčný zámok a dodržiavať jeho pokyny. Uviedol
tiež, že príjemca bol povinný odmietnuť zásielku ako celok a nie len poškodenú časť, poukazujúc
na ust. čl. 3, bod 2 a 5 Kapitoly IV Prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

852/2004, čl. 14 bod 3, čl. 19 nariadenia č. 178/2002 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES). Tiež tvrdil, že žalovaný sa počas prepravy zásielky opakovane dopustil zavineného protiprávneho
konania, pretože nenahlásil kompetentným osobám údajné poškodenia technického a bezpečnostného
vybavenia nákladného vozidla, zastavil na nebezpečných kritických miestach aj napriek výslovným
zákazom priameho nadriadeného, nepodstúpil kontrolu, ktorá zabezpečuje predpísanú úroveň možnosti

odhalenia prítomnosti neoprávnených osôb v nákladnom vozidle. Vzhľadom na uvedené zdôraznil, že
pri hodnotení úmyslu zamestnanca spôsobiť škodu sa prihliada nie len na priamy úmysel, ale aj na
nepriamy úmysel. Žalovaný v konaní jednoznačne potvrdil svoju vedomosť o poškodení zámku na
nákladnom vozidle, ako i vedomosť o rizikovej oblasti, a že do vozidla môže ktokoľvek vniknúť, teda
naplnil všetky charakteristické znaky nepriameho úmyslu. Žalovaný teda úmyselne porušil pracovnú

disciplínu. Poukázal i na notársku zápisnicu zo dňa 02. 10. 2015 podpísanú svedkom G. C. a žalobcom,
v ktorej svedok uznal dlh a dohodol sa na zaplatené dlžnej sumy.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vyjadril, že sa pridržiava svojich prechádzajúcich tvrdení v konaní.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom namietal, že súd prvej
inštancie jednostranne prijal ako pravdivú výpoveď svedka G. C. o tom, že tovar nebol poškodený a
že bol následne predaný v Anglicku, pričom ignoroval jeho tvrdenie o likvidácii tovaru z dôvodu jehoznehodnotenia, pričom v konaní predložil ako dôkaz faktúru o likvidácií tovaru. Zvýraznil, že manuál,
ktorým disponovali žalovaný a svedok pri výkone ich pracovnej povinnosti v čase spôsobenej škody
obsahoval zoznam miest, v ktorých je zakázané zastaviť vozidlo, pričom v tomto zozname bolo uvedené

aj miesto, v ktorom žalovaný zastavil vozidlo, do ktorého následne vnikli migranti. Namietal, že súd
prvej inštancie jednostranne akceptoval tvrdenie žalovaného i svedka o tom, že v čase vniknutiu
migrantov do vozidla manuál uvedený zoznam zakázaných miest neobsahoval. V dôsledku uvedeného
mal za to, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a k arbitrárnosti a svojvôli pri hodnotení
výpovede svedka. Opätovne poukázal na notársku zápisnicu zo dňa 02. 10. 2015, kde v bode I.

svedok vyhlásil, že spôsobil škodu žalobcovi porušením pracovnej disciplíny stanovenej v manuáli pre
vodičov. Svedok uznal povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh vo výške 11500 eur. V tomto smere poukázal
na ust. § 558 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku existencie uznaného dlhu. Skonštatoval, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a vo svojom ďalšom rozhodnutí neprihliadol na závery, ku ktorým dospel odvolací
súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, dokonca zopakoval tie isté procesné chyby, opäť nevysvetlil,

prečo sa nezaoberal manuálom pre vodičov predloženým žalobcom, nevyhodnotil výpoveď svedka (iba
prijímal ako pravdivé každé jeho tvrdenie) a opäť dospel k protirečivým skutkovým záverom, keď najprv
uviedol, že žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu (bod 29 rozhodnutia) a následne že zodpovednosť
žalovaného je iba z nedbanlivosti (bod 31 rozhodnutia). Opätovne vyzdvihol, že sám žalovaný priznal,
že vedel o tom, že porušuje svoju povinnosť predchádzať škodám stanovenú v § 178 Zákonníka práce a

bol uzrozumený s tým, že ktokoľvek bude môcť vniknúť do vozidla a tým aj spôsobiť škodu na zásielke.
Žalovaný svojim konaním bezpochybne naplnil všetky znaky tzv. nepriameho úmyslu, z čoho vyplýva,
že jeho zavinenie je úmyselné. Pre úplnosť dodal, že ak by ku vniknutiu nepovolaných osôb do kamióna
došlo napríklad, tým, že takéto osoby by nejakým spôsobom prekonali funkčný zámok a žalovaný by si
to nevšimol, tak by išlo o škodu spôsobenú nedbanlivosťou. Poukázal ďalej na príčinnú súvislosť medzi

konaním žalovaného a vznikom škody, pretože ak by žalovaný splnil povinnosť predchádzať vzniku škôd
určenú v už citovanom zákonnom ustanovení, dbal by na zákaz opustiť firmu bez zámku vyplývajúci
z vnútorných predpisov žalobcu, ku vniknutiu nepovolaných osôb do vozidla by nemohlo dôjsť, a tým
pádom ani k znehodnoteniu zásielky. V tomto ohľade poznamenal, že zásielka ako predmet kúpnej
zmluvybolazničenáužlentým,ženepovolanéosobysaprepravovalisozásielkouvtomistomnáložnom

priestore, pretože pozostávala zo zeleniny a ovocia, ktoré museli spĺňať hygienické predpoklady určené
príslušnýmipredpismi.Vokamihu,keďtietopotravinyprestalispĺňaťtakétohygienicképodmienky,stratili
celú svoju hodnotu a zároveň vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť škodu objednávateľovi. Mal za to,
že súd prvej inštancie pochybil tým, že prehliadol predpisy o hygiene potravín, na ktoré poukazoval i v
odvolaní. Uzavrel,žepreukázalexistenciuškody,zavinenieazodpovednosťžalovaného,akoajpríčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného.

8. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, sa v plnej miere pridržiava všetkých skutkových tvrdení a právnych
argumentov uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach, ako aj v ústnych prednesoch.
Uviedol, že svedok G. C. podpísal notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ale urobil tak pod nátlakom zo

strany žalobcu a sám potvrdil, že ani nevedel čo podpisuje, nakoľko preukázateľne neovládla slovenský
jazyk. Pán G. C. opakovane potvrdil, že notársku zápisnicu podpísal z dôvodu, aby si zachoval on, ako
aj jeho otec pracovný pomer u zamestnávateľa. Zastal názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
preukázaní vzniku škody. V návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19. 02. 2016 žalobca predložil
súdu len dokument v talianskom jazyku, ktorý údajne mal byť faktúrou. Následne na pojednávaní

konanom dňa 18. 07. 2016 uviedol, že výšku škody ako aj samotnú škodu dodatočne preukáže. Za týmto
účelom odročil pojednávanie na deň 06. 09. 2016 a až do dňa pojednávania žalobca nedoručil súdu
žiadny dôkaz o existencii škody, napriek svojmu prísľubu. Zvýraznil, že v konaní nebolo preukázané, že
neoprávnené osoby vnikli do priestorov vozidla v čase, keď bolo vozidlo odstavené na nezabezpečenom
mieste. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani zavinenie žalovaného, ako ani príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému v sume 10135,47 eura s príslušenstvom z
dôvodu, že dňa 25. 03. 2015 pri výkone svojej práce spôsobil žalobcovi škodu tým, že pri preprave
nákladuzastavilnanebezpečnommiestevblízkostiMestaP.voY.,ktorémiestoneboložalobcomurčené

ako miesto, kde je možné vozidlo odstaviť, toto konanie malo za následok vzniknutie neoprávneným
osôb do nákladného priestoru, čím došlo k úplnému znehodnoteniu prevážaného nákladu v celkovej
hodnote 22928,24 eura. Žalobca si uplatňoval z tejto sumy jednu polovicu, teda 11464,12 eura,
žalovanému vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1328,65 eura, a preto zostávajúca výška škody
predstavovala sumu 10135,47 eura.

13. Podľa § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.

14. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu, a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

15.Podľa§186ods.2Zákonníkapráce,náhradaškodyspôsobenáznedbanlivosti,ktorúzamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných

látok.

16. Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ
okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým
mravom.

17. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

18. Odvolací súd zvýrazňuje, že sa teda jedná v poradí o druhé rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom

odvolací súd zotrváva na svojich predchádzajúcich právnych kvalifikáciách a právnom výklade k ust.
Zákonníka práce vzťahujúcim sa k zodpovednosti zamestnanca za škodu, pričom v tomto smere
poukazuje i na rozsiahlu argumentáciu súdu prvej inštancie, ako aj na svoju vlastnú v predchádzajúcom
rozhodnutí a pre zvýraznenie už podaného právneho výkladu zvýrazňuje, že v danom prípade by si
mohol zamestnávateľ uplatňovať náhradu škody len titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca v

zmysle ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh, ale v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a §
185 (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce). Z ust. § 179 ods. 1 vyplýva, že predpokladmi vzniku zodpovednostiza škodu sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie na strane zamestnanca, pričom tieto predpoklady
musiabyťsplnenékumulatívne.Toznamená,žeakniejesplnenýčolenjedenpredpoklad,zamestnanec

za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

19. Podľa článku 15 ods. 1 a 2 Dohovoru o CMR, ak sa po tom, čo zásielka došla na miesto dodania,
vyskytnúprekážkyvdodaní,vyžiadasidopravcapokynyododosielateľa.Akpríjemcazásielkuodmietne,
má odosielateľ právo so zásielkou disponovať bez toho, že by sa musel preukázať prvým vyhotovením

nákladného listu. Aj keď príjemca zásielku odmietol, môže žiadať o jej vydanie do tých čias, kým
dopravca nedostane od odosielateľa opačné pokyny.

20. Podľa článku 17 ods. 1 a 2 Dohovoru o CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú
stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu
až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca je oslobodený od tejto

zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený,
príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo
okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

21. Podľa článku 23 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o CMR, ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru

povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty
zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a
ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa
všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných
jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.

22. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a aj v časti týkajúcej sa trov konania (§ 387 ods. 1 CSP).
Odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na

tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad,
z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

23. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. §
365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej žalobca namietal aj
vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil. Odvolací súd

pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po
preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220
ods. 2 CSP. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových

strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193,
§ 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná
žalobcom v odvolaní.

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 22. 01. 2015 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal pracovať pre žalobcu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a deň
nástupu do práce bol dohodnutý na deň 23. 01. 2015. V konaní tiež nebolo sporné, že dňa 24. 03. 2015
prepravovali žalovaný a G. C. z Talianska tovar - 23 ton ovocia podľa dohovoru o CMR do Anglicka a

došlo k porušeniu zásielky, v dôsledku čoho bola zásielka vrátená späť do Talianska. Žalobca v konaní
tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že firme M. L. A. zaplatil sumu 22928,24 eur na základe faktúry zo dňa
11. 04. 2015, fakturovaná suma podľa popisu predstavovala „účtovanie spôsobenej škody za poškodený
tovar - utečenci na palube“.

25. Súd prvej inštancie po rozsiahlo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
zodpovednosťžalovanéhozaškodupodľaustanovenia§179anasl.Zákonníkapráce,tedanepreukázal
vznikškodyapríčinnúsúvislostimedzizavinenýmprotiprávnymkonanímaleboopomenutímžalovaného
a vznikom škody. Po preštudovaní listín obsiahnutých v spise odvolací súd zhodne so záverom súdu
prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný spolu s G. C. postupovali v zmysle manuálu vodiča,

ktorý mali k dispozícii v čase vykonávanej prepravy, teda manuálu datovaného dátumom 25. 07.
2014, ktorý obsahoval len trasy prepravy, technické údaje, povinnosti vodiča ohľadne výšky teploty pri
preprave potravín, návod na použitie internej čerpacej stanice, návod na stiahnutie údajov z karty vodiča.
Tento manuál neobsahoval žiadne povinnosti ohľadne zastavovania vozidiel na povolených miestach
a neobsahoval ani zákaz zastavovania na nepovolených miestach. Na základe uvedeného je potom

zrejmé, že žalovaný sa nedopustil žalovaným tvrdeného porušenia povinnosti ohľadne zastavovania na
zakázanommieste,tedažalobcaporušenietejtopovinnosti nepreukázal.Nadvšetkypochybnostipotom
súdprvejinštanciesprávneuzavrel,žežalovanýnekonalprotiprávne,čiprotipovinnostiamzakotvenýmv
manuálivodiča.Odvolacísúdužuviedol,žepresplneniepredpokladovzodpovednostizaškoduvzmysle
ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práve je potrebné preukázať kumulatívne existenciu pracovnoprávneho

vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
zavinenie na strane zamestnanca. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu
podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. V predmetnom prípade pre nepreukázanie protiprávneho úkonu
zo strany žalovaného a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou nemohol žalovaný
zodpovedať za škodu uplatňovanú žalobcom v tomto konaní. Odvolací súd dodáva, že súd prvej

inštancie tiež správne konštatoval, že rozsah žalobcom uplatnenej náhrady škody v sume 11828,65
eura by bol i v rozpore s ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého by žalobca mohol
požadovať maximálne štvornásobok priemerného zárobku žalovaného, a čistá mzda žalovaného v
mesiacoch január, február, marec a apríl 2015 predstavovala spolu 860,37 eura. V ďalšom texte
odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, opierajúc sa o ust. § 387 ods. 2 CSP, na právne správne

odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiavzamietajúcejčasti,akoivčastiachvktorýchrozhodolotrovách
prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré rozhodnutia v týchto častiach riadne odôvodnil.

26.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil,

pričom na závery napadnutého rozsudku vyjadrené v jeho odôvodnení, poukazuje ako na svoje vlastné.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, mu priznal nárok nanáhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).