Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010517
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8419010517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného T. F. z r u š u j e
v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/104/2019 zo dňa 07.11.2019 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému T. F. - nar. XX.XX.XXXX v T., bytom T. Q. XXX/X,

N., t. č. v ÚVV T. od 01.06.2019,

u k l a d á

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k/, l/, § 37 písm. h/, m/ a § 41 ods. 1 Tr. zákonú

h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre účely uloženého trestu z a r a d z u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/104/2019 zo dňa 07.11.2019 bol obžalovaný T. F.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ a prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 1. 6. 2019 v čase okolo 16.30 hod. , na ulici Baštovej v meste Kežmarok pri miestnej práčovni,

po predchádzajúcej hádke so svojou priateľkou R. N., pribehol k poškodenému Y.. E. L. so slovami
„mám tu niekoho zmlátiť“ a napadol ho tým spôsobom, že ho chytil za ľavú ruku a pravou rukou ho udrel
päsťou jeden krát do oblasti tváre, štyri krát do oblasti zadnej časti hlavy a jeden krát ho kopol do ľavého
ramena, v útoku prestal až keď ho prítomní príbuzní poškodeného odtláčali, čím týmto svojim konaním
spôsobil poškodenému Y.. E. L. pomliaždenie hlavy a vykĺbenie ľavého ramena, pričom sa jedná o ľahké
poranenia s dobou liečenia 4 týždne,

za čo mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k/, l/, § 37 písm. m/, h/, § 38 ods. 2 a
§ 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Protitomutorozsudku,ktorýbolvyhlásenývprítomnostiobžalovaného,jehoobhajcuaprokurátorapodal
odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu dňa 21.11.2019 proti výroku o treste, pretože uložený
trest považuje za nespravodlivý a neprimerane vysoký. Ku skutkom sa priznal a svoje protiprávne
konanie úprimne niekoľkokrát oľutoval. Skutky spáchal v štádiu opilosti a ani sám nevedel pri výsluchu

uviesť, prečo tak konal. Po spáchaní trestného činu ostal na mieste a čakal na políciu. Trestným činom
bolo poškodenému spôsobené ľahké poranenie s dobou liečenia 3 týždne, pričom počas tejto doby
chodilpoškodenýriadnedopráce,vosvojejbežnejčinnostibolmierneobmedzovaný.Povyčísleníškody
túto uhradil poškodenému a viackrát sa úprimne ospravedlnil a žiadal ho o odpustenie. Na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 Tr. poriadku, že je vinný a že ľutuje svoje konanie. Pred
spáchaním trestného činu absolvoval psychologické sedenia v rámci určeného probačného dohľadu,

na ktorých sa pravidelne zúčastňoval. Má priaznivé hodnotenia. Po prepustení z výkonu trestu sa chce
zamestnať, oženiť a založiť si rodinu a viesť riadny život. Okrem toho poukázal na to, že pri ukladaní
trestu mu boli priznané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, l/ Tr. zákona a dve priťažujúce
okolnosti podľa
§ 37 písm. h/, m/ Tr. zákona. Súd neprihliadal na účel trestu uvedený § 34 ods. 1 Tr. zákona, pretože

nezohľadnilokolnostiprípaduahlavnýmargumentompreuloženietrestubolaprávejehominulosťajeho
predchádzajúce psychické problémy (spôsobené výkonom predchádzajúceho trestu). Osobu páchateľa
je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach s ohľadom aj na následky trestného činu, pričom uložený
trest považuje v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu. Má za to, že na jeho nápravu postačuje
aj trest kratšieho trvania. Uloženie trestu v hornej polovici trestnej sadzby vzhľadom ku skutočnosti, že

následkom trestného činu bolo ľahké poranenie poškodeného a s podstatným ohľadom na jeho minulosť
(t. j. rozhodnou skutočnosťou pri ukladaní výšky trestu je práve jeho minulosť) považuje za v rozpore
s § 2 ods. 8 Tr. poriadku. Zároveň je uvedeným postupom porušený článok 50 ods. 5 a 6 Ústavy SR
a článok 40 listiny základných práv a slobôd, kde sa pri ukladaní trestu posudzuje trestnosť činu ako
takého a nie osoba páchateľa podľa toho či v minulosti spáchala trestný čin. Pokiaľ súd postupuje vyššie

uvedeným spôsobom nastáva diskriminácia osoby obžalovaného porušením čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a
tiež článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tiež článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských
právach a to i v dôsledku toho, že pokiaľ sa i v minulosti dopustil trestného činu týmto sa ocitá v inom
postavení pred zákonom, preto sa na neho hľadí inak, než na páchateľa predtým netrestaného a je týmto
spôsobom diskriminovaný uložením prísnejšieho trestu za čin, ktorý má rovnakú trestnosť podľa zákona.

Trestný zákon sleduje v rámci ukladania trestu aj prevenciu proti trestnej činnosti, avšak táto prevencia
je prirodzenou súčasťou každého uloženého trestu v rámci stanovenej trestnosti činu. Pri ukladaní
trestu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach už hľadiska prognózy jeho budúceho
vývoja správania v spojitosti so spáchaným trestným činom, významný je spôsob života a správanie
sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Trest musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu, okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy /rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/68/2014). Ukladanie
trestu (neprimerane vysokého) iba z preventívnych dôvodov je neprípustné. V rámci posúdenia možnosti
nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním
trestného činu, ako aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Vzhľadom na vyššie

uvedené uložený trest nepovažuje za správny a spravodlivý ani zohľadňujúci základné zásady ukladania
trestov ako aj individuálnu a generálnu prevenciu a považuje ho za neprimeraný, pretože je v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo pomerom obžalovaného. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody kratšieho trvania.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali

dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Vrámciprieskumnéhokonaniasaodvolacísúdzameralvprvomradenaposúdenieprocesnéhopostupu
konajúceho súdu, aby tak výrok o vine a naň nadväzujúce výroky o treste a o ochrannom opatrenímali svoj zákonný podklad. Zistil pritom, že obžalovaný v konaní pred súdom mal možnosť vyjadriť sa
ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, mal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov a vyjadrovať
sa k nim, tiež mal možnosť predniesť záverečnú reč a posledné slovo a v rámci nich mohol predložiť

argumenty k uloženiu miernejšieho trestu. Právo na obhajobu bolo dodržané, pričom obžalovaný mal
obhajcu, ktorý mu reálne poskytoval obhajobu.

V rámci svojho výsluchu obžalovaný T. F. vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, ktoré po
predpísanompostupeboloprijaté,apretovovzťahukvýrokuovineodvolacísúdibavstručnostiuvádza,

že skutkové tvrdenia zodpovedajú právnemu posúdeniu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona.

Vzhľadom na obmedzený rozsah odvolania iba proti výroku o treste, odvolací súd konštatuje, že konajúci
súd vo vzťahu k tomuto výroku a k výroku o ochrannom opatrení vykonal dokazovanie v súlade s

pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto pri rozhodovaní o tieto dôkazy mohol opierať
svoje skutkové zistenia. Z nich vo vzťahu k výroku o treste vyvodil, že obžalovaný spáchal trestné činy
výtržníctva a ublíženia na zdraví v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu za trestný čin vraždy vo výmere 15 rokov justičnými orgánmi Slovinska, ktorý
rozsudok bol uznaný na území Slovenskej republiky za účelom jeho výkonu a to rozsudkom Krajského

súdu v Prešove pod sp. zn. 2Ntc/8/2008 zo dňa 18.03.2008. Okrem toho konajúci súd uzavrel, že
obžalovanému poľahčovalo to, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho, čo zodpovedá poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zákona a že nahradil škodu, čo je v súlade s priznaním poľahčujúcej
okolnostiustanovenejv§36písm.k/Tr.zákona.Obžalovanémupriťažovaloto,žespáchalviactrestných
činov, a že už bol pred spáchaním skutku odsúdený za iný trestný čin, čo zodpovedá ustanoveniam §

37 písm. h/, m/ Tr. zákona.

S priznaním poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu,
keďže majú svoj základ v skutočnostiach zistených počas trestného stíhania. Ostatne obžalovaný ich
ani nenamietal.

Obžalovaný namietal predovšetkým výmeru trestu odňatia slobody, ktorú považuje za neprimeranú a to
s poukázaním na jeho osobu, keďže sa prihliadalo na jeho predchádzajúce odsúdenie.

Všeobecným účelom trestu je udržať spoločenský poriadok, čo v sebe zahŕňa celú radu hľadísk,

prostredníctvom ktorých sa všeobecný účel trestu dosahuje. Ide predovšetkým o spolupôsobiace
faktory, ktoré v konečnom dôsledku napĺňajú účel trestu a tými sú zabrániť páchateľovi trestného
činu v ďalšom páchaní trestnej činnosti a napraviť ho, aby viedol v budúcnosti riadny život, čím sa
poskytuje ochrana aj vo sfére verejnej, ak sa ukladaním trestov preventívne pôsobí na osoby, ktoré majú
sklon páchať protiprávnu činnosť. Zároveň sa posilňuje existencia záväzných spoločenských noriem a

poškodený trestným činom sa uisťuje, že na ňom spáchaný zločin sa odsudzuje v spoločnosti a tým ho
ochraňuje, pričom náhrada škody aspoň čiastočne napravuje zločinom dotknuté práva poškodeného.
To je prezentované v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Každé jedno ukladanie trestu páchateľovi trestného činu je individualizované, pretože súd prihliada na

závažnosť spáchaného trestného činu z hľadiska spôsobu jeho vykonania a privodených následkov
činom, na zavinenie a pohnútku berúc do úvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a súčasne na
hodnotenie osoby páchateľa nielen z pohľadu, či druh a výmera trestu budú trestom primeraným
trestnému činu, ale tiež z pohľadu, či uložený trest bude pôsobiť na nápravu páchateľa.

Vychádzajúc práve z kritérií stanovených pre individualizáciu trestu, ktoré tvoria jeden komplex,
odvolací súd uzatvára, že za diskrimináciu v zmysle § 12 ods. 1, 2 Ústavy SR nemožno považovať
priznanie niektorej priťažujúcej okolnosti vymedzenej v § 37 Tr. zákona, medzi ktoré patrí aj recidíva
páchateľa uvedená pod písm. m/, pretože ide o súhrn právne významných skutočností, ktoré možno
vo všeobecnosti použiť pri ukladaní trestu ktoréhokoľvek páchateľa ak nejde o trest za trestný čin,

ktorého zákonnými znakmi sú aj tieto priťažujúce okolnosti. Samotná skutočnosť, že zákonná úprava
„znevýhodňuje alebo zvýhodňuje“ pri ukladaní trestu určitú skupinu osôb nemôže byť len z toho dôvodu
označená za takú, ktorá porušuje princíp rovnosti. Zákonodarca aj pri precizovaní zásad pri ukladaní
trestutotižzvažuje,čijedôvodnatakétonezvýhodneniealebozvýhodnenie.Limitmipristanoveníceléhosystému trestných sankcií sú predovšetkým zákaz mučenia a neľudského ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestov a požiadavka primeranosti trestu, pri ktorej sa uplatňuje princíp proporcionality medzi
verejným záujmom a garanciami základných práv jednotlivca. Preto nemožno považovať recidívu

páchateľa za nelegitímny dôvod sprísnenia trestu a diskrimináciu.

S poukázaním na tieto všeobecné úvahy odvolací súd preto vyhodnotil priznanie priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona za zákonu zodpovedajúce. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do
pozornosti, že aj keď bol obžalovaný T. F. uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy justičnými

orgánmi cudzieho štátu, tento rozsudok bol uznaný na území SR už vyššie spomenutým rozsudkom
tohto súdu sp. zn. 2Ntc/8/2008 zo dňa 18.03.2008. V dôsledku toho potom v zmysle § 519 ods. 1 Tr.
poriadku má uznaný rozsudok rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného v rámci ukladania trestu ako aj možností jeho nápravy bolo
východiskom aj toto spomenuté odsúdenie obžalovaného, na základe ktorého vykonával uložený trest

odňatia slobody vo výmere 15 rokov na území Slovenskej republiky, z výkonu ktorého bol uznesením
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5Ntc/7/2008 zo dňa 16.05.2018 podmienečne prepustený s určením
skúšobnej doby 5 rokov za súčasného nariadenia probačného dohľadu na 2 roky a povinnosťou podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Ak obžalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody 16.05.2018 a prerokúvaný
skutok spáchal dňa 01.06.2019, t. j. v relatívnej krátkej dobe po podmienečnom prepustení po výkone
trestu odňatia slobody takmer 13 rokov, tak je nutné konštatovať, že aj napriek tomuto dlhodobému
výkonu trestu odňatia slobody zrejme nedošlo k očakávanej náprave obžalovaného. Toto zistenie
opodstatňovalo uloženie trestu odňatia slobody s obmedzením osobnej slobody obžalovaného.

Napokon odvolací súd preskúmaval aj výmeru trestu odňatia slobody, ktorá bola obžalovanému uložená
pri strede trestnej sadzby. Konajúci súd totiž ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v trestnej
sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná
sadzba nemenila a teda stred trestnej sadzby je 21 mesiacov.

Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov považoval odvolací súd za neprimeraný
predovšetkým so zreteľom na závažnosť konania obžalovaného. Je síce faktom, že obžalovaný bez
dôvodu napadol poškodeného a spôsobil mu ľahké poranenia vyžadujúce si liečenie po dobu 4 týždňov,
na druhej stane však bolo potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný sa vzdal verejného prerokovania

svojej trestnej veci, keď vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, čím výrazne znížil náklady
trestného konania, svoje konanie oľutoval a poškodenému sa ospravedlnil. Dôležitým je aj fakt, že
obžalovaný uhradil škodu nielen poškodenému Y.. E. L., ale aj zdravotnej poisťovni, ktorá hradila liečbu
poškodeného.

Ak primeranosť trestu vychádza z princípu proporcionality medzi verejným záujmom a garanciami
základných práv jednotlivca, potom druhé zlyhanie obžalovaného nemôže byť potrestané podstatne
prísnejšie ako v prípadoch obdobných, keď páchateľ sa opätovne dopustí úmyselného trestného činu.
Odvolací súd nepodceňuje závažnosť trestného činu vraždy, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným
justičnými orgánmi cudzieho štátu, avšak na závažnosť tohto trestného činu bolo prihliadané pri ukladaní

trestu zaň. Odvolací súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že aj v prerokúvanom prípade sa obžalovaný
dopustil protiprávneho konania, objektom ktorého bolo zdravie iného, a súčasne že išlo o násilný trestný
čin.

Všetky tieto okolnosti prípadu ako aj pomery na strane obžalovaného boli hodnotené vo vzájomných

súvislostiach so záverom, že v posudzovanom prípade postačujúcim na zabezpečenie účelu trestu bude
aj trest odňatia slobody kratšieho trvania a to vo výmere 15 mesiacov. Tento záver potom bol podkladom
zrušenia napadnutého výroku o treste podľa
§ 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku. Keďže odvolací súd mal k dispozícii správne zistený
skutkový stav konajúcim súdom, na podklade neho podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol o uložení

miernejšieho trestu odňatia slobody obžalovanému a to vo výmere 15 mesiacov, pre výkon ktorého bol
obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Obžalovaný bol totiž v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činuvo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, čím boli splnené podmienky pre určenie
spôsobu výkonu trestu podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.