Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109208077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109208077.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: U. D., O.. XX.X.XXXX, V. D. Č.. X/X, zastúpenej JUDr.
Milanom Szöllössym, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti
žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36
062 235, zastúpenej JUDr. Petrom Šimoňákom, zamestnancom Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., so
sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 11.3.2011, č. k. 18C/148/2009-110 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie bolestného v sume 13.360,22
eur zamietol, konanie o zaplatenie 28.999,53 zastavil a nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 31.511,32 eur vylúčil na samostatné konanie s tým, že v novom
rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne na náhrady škody z ublíženia na
zdraví, a to z titulu bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode dňa X.X.XXXX.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX utrpela ťažký úraz pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa
v motorovom vozidle, ktorého vodičom bol L. L., ktorý pri dopravnej nehode zomrel. Konštatoval,
že predmetné motorové vozidlo nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie o zodpovednosti za
škodu z prevádzky motorového vozidla a žalovaný neplnil žalobkyni náhradu škody z garančného

fondu. Pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela traumatický šok, otras mozgu 2. stupňa, pohmoždenie
brušnej steny, roztrhnutie pečene a sleziny, zlomeninu lonových a bedrových kostí, zlomeninu krížovej
kosti, poúrazový pneumotorax vpravo, krvácanie hrudníka, pohmoždenie pľúc, pohmoždenie hrudnej a
driekovej chrbtice s následkom obmedzenia hybnosti hrudníka, zúženie hrtana, stratu sleziny, porušenie
súvislosti panvového pletenca, porušene brušnej steny, poruchy výživy, ako aj duševnú poruchu.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným sa súd prvého stupňa vyporiadaval s touto
námietkou podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
vedomosť žalobkyne o tom, kto za škodu zodpovedá, nebola sporná, o tejto skutočnosti sa žalobkyňa
dozvedela hneď po úraze. Sporná bola otázka, kedy sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o výške
škody, ktorá jej vznikla. Konštatoval, že v prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode
dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho

liečením, alebo odstránením jeho následkov, t.j. v čase, keď liečebný proces je ukončený. Vtedy sú
známe okolnosti smerodajné pre vyčíslenie bolestného. Tento ustálený stav predstavuje čas, kedysú už k dispozícii také znalosti škody, aby postačovali na podanie žaloby. Preto do tohto dátumu je
potrebné umiestniť začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Zodpovedanie tejto otázky
bolo v tomto konaní založené jednak výsluchu lekára, ktorý vykonal bodové ohodnotenie bolestného

a taktiež na vyjadrení znalca, pričom obaja potvrdili, že zdravotný stav žalobkyne bol z hľadiska
bolestného ustálený jeden rok po nehode, t.j. dňa XX.X.XXXX. Mal za to, že od tohto dátumu žalobkyňa
preukázateľne neutrpela žiadnu takú bolesť, ktorú by bolo možné ohodnotiť v súvislosti s dopravnou
nehodou a poškodením jej zdravia. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobkyňa požiadala o
ohodnoteniebolestnéhoaždňaXX.XX.XXXX.Vzhľadomnato,žežalobanasúdebolapodaná6.4.2009,

súd dospel k záveru, že žaloba v časti nároku žalobkyne na náhradu za bolesť v sume 13.360,22 eur,
bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa XX.X.XXXX, a
preto v tejto časti jej žalobu zamietol.

Konanie o zaplatenie 28.999,53 eur zastavil v súlade s § 96 ods. 1 a 2 O.s.p., v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, s čím žalovaná prejavila súhlas.

Konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vylúčil na samostatné konanie,
keďže s prihliadnutím na odôvodnené námietky zo strany žalobkyne ohľadne bodového ohodnotenia
post traumatickej stresovej poruchy, pre ktorú je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychiatrie.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť v jeho
zamietavej časti a žalobe v tejto časti vyhovieť a žalobkyni priznať náhradu trov konania.

Svoje odvolanie žalobkyňa zakladala na tvrdení, že súd prvého stupňa založil svoj zamietavý výrok

na nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania nároku na náhradu bolestného. V odvolaní
poukázala na to, že úraz utrpela ako mladá, zdravá žena plná života a všestranných záujmov, pričom
pri úraze utrpela až sedemnásť druhov poškodení na zdraví závažného charakteru a má za to, že
neexistujú medicínske výkony, ktoré by zlepšili jej utrpenia. Tieto následky spočívajú nie na stránke
fyzickej, ale aj po stránke psychickej. Nástup ťažkej depresie, ako následok dopravnej nehody, vyvolal

u nej potrebu pomoci psychológa, čo aj vykonala a výsledky vyšetrení predložila súdu. Má za to,
že z týchto dôkazov je zrejmé, že psychológa navštevovala opakovane kvôli psychickým problémom
súvisiacich s autonehodou. Tieto správy poukazujú na prejavy straty a poruchy pamäte, strachu, úzkosti
a depresie. Poukázala na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného znalcom MUDr. X., v ktorom
bolo preukázané, že jej liečenie trvalo pomerne dlho a vlastne trvá doteraz. Sám znalec poukázal na

to, že pri vyšetrení žalobkyne ustálil, že jej stav po úraze je taký, že mal dojem, akoby sa žalobkyňa
nachádzala ešte stále v bezprostrednom období po úraze. Uviedol, že u nej stále pretrváva akoby akútny
stav. Liečenie následkov úrazu bolo pre ňu prioritou, išlo pritom o liečenie dlhodobé, náročné, bolestivé.
Keďže následkom úrazu došlo jednak k závažnému poškodeniu zdravia, ako aj k závažným psychickým
problémom, ako náhle ustúpili zdravotné problémy, požiadala o vydanie lekárskeho posudku, ktorý

bol vydaný dňa XX.XX.XXXX. Má teda za to, že až uvedeným dňom sa preukázateľne dozvedela
o rozsahu škody do tej miery, aby mohla svoj nárok uplatniť na súde. S poukazom na ustanovenie
§ 106 Občianskeho zákonníka má za to, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je
významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to jednak z otázky, kedy sa
poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná skutočná vedomosť a nestačí možnosť

takejto vedomosti a taktiež na ustálení, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá. S poukazom na to konštatuje, že zákonodarca neustanovil objektívnu premlčaciu lehotu pre
uplatnenie práva na náhradu škody, a to z dôvodu, že by to bolo voči poškodenému neodôvodnenou
tvrdosťou. Za tvrdosť však v tomto prípade považuje aj skutočnosť, že vzhľadom na preukázané
okolnosti na jej strane, určenie doby, od ktorej, podľa názoru súdu, začala plynúť subjektívna premlčacia

lehota. Má za to, že čas, kedy je liečebný proces ukončený v súvislosti so stanovením začiatku
plynutia subjektívnej lehoty, môže poznať iba lekár. Tieto skutočnosti však nie sú známe poškodenému.
Zákonodarca však vyžaduje, aby poškodený mal preukázanú skutočnú vedomosť o vzniknutej škode a
o jej rozsahu tak, aby ju mohol uplatniť v žalobe. Mala preto za to, že skutočne sa o škode a o jej rozsahu
tak, aby ju mohla uplatniť v žalobe, sa dozvedela až z lekárskeho posudku, t.j. dňa XX.XX.XXXX.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok v zamietavom výroku
potvrdiť ako vecne správny a k odvolacím námietkam uviedla, že tieto sú vo vzťahu k čiastočnému
meritórnemu rozhodnutiu o nároku na náhradu škody z titulu bolestného, bez právneho významu. Má zato, že pokiaľ žalobkyňa v ďalšom obsahu odvolania poukazovala na to, že u nej akoby stále pretrvával
akútny stav, má žalovaná za to, že v tomto prípade ide len o účelové vytrhnutie výroku znalca.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietavom výroku, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje skutkové závery na hodnotení dôkazov, ktoré nemá oporu v ustanovení
§ 132 O.s.p. a v dôsledku toho sú jeho skutkové závery predčasné.

Zobsahuspisuvyplývajúzávažnéskutočnosti,ktorédoznačnejmieryspochybňujútietoskutkovézávery
uzavreté súdom prvého stupňa, ohľadne začiatku plynutia premlčacej lehoty.

Súd prvého stupňa sa pri vyporiadavaní so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej
zaoberalajotázkou,kedyzačalaplynúťžalobkynidvojročnásubjektívnapremlčacialehotanauplatnenie
nároku z titulu bolestného. Svoje závery v tejto otázke súd založil predovšetkým na výpovedi
ošetrujúceho lekára, ktorý vykonal bodové ohodnotenie a taktiež na záveroch znalca a mal za to, že
obaja potvrdili, že zdravotný stav žalobkyne bol z hľadiska bolestného ustálený v priebehu jedného roka

po nehode, t.j. dňa XX.X.XXXX.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vzniká; to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade uplatnenia náhrady škody z ublíženia na

zdraví zákonodarca nestanovil objektívnu lehotu, ktorá by v konečnom dôsledku mohla predstavovať
prílišnú tvrdosť voči poškodeným. Pri tomto nároku je teda otázku premlčania potrebné posudzovať
podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda podľa subjektívnej premlčacej lehoty.

Pre zamedzenie márneho uplynutia lehoty je potrebné nárok uplatniť na súde. Tak toto uplatnenie

nároku, ako aj požiadanie o vypracovanie bodového ohodnotenia, ktoré je k nemu potrebné predstavuje
zo strany žalobkyne ako poškodenej vykonanie konkrétnych právnych úkonov. Na to, aby takéto právne
úkony ňou vykonané mohli byť považované za platné musia spĺňať zákonom predpokladané náležitosti.

Občiansky zákonník v ustanovení § 38 ods. 2 považuje za neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí pre tento právny úkon neschopnou. Podľa tohto ustanovenia je teda
absolútne neplatný právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj v prechodnej, ak šlo
o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila, hoci aj dočasnú nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený
právny úkon. Nie je podmienkou pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej

poruche, je treba v každom konkrétnom prípade vyvodiť z vyhodnotenia dôkazov. Obdobné dôsledky,
aké zákon vyvodzuje pri právnom úkone vykonanom na to nespôsobilou osobou, je potrebné vyvodiť aj
pre posúdenie situácie, ak takouto osobou nebol právny úkon vykonaný tam, kde vykonaný byť mohol,
resp. mal, v dôsledku jej nespôsobilosti a to za situácie, pokiaľ nevykonaním takéhoto úkonu uvedená
osoba mohla byť ukrátená na svojich právach.

Žalobkyňa sa počas konania pred súdom prvého stupňa k otázke vykonania bodového ohodnotenia,
resp. uplatnenia nároku na súde, vyjadrila tak, že tieto úkony vykonala vtedy, pokiaľ na to bola schopná.
V spise pod č. l. 33 sa nachádza správa o psychologickom vyšetrení a následných konzultáciách
žalobkyne u psychologičky P.. V. I.. V tejto správe sú vyčíslené dátumy, kedy žalobkyňa ako klientka

túto školskú psychologičku navštívila. Zo správy vyplýva, že počas psychologického vyšetrenia a
následnýchkonzultáciívykazovalatátoprejavyčiastočnejamnézie,strachu,úzkostiadepresie(amnézia
je chorobná strata pamäti spôsobenej duševnou poruchou alebo úrazom hlavy). Psychologička
konštatovala, že čiastočná strata pamäti bola viazaná na čas prežitej autonehody a predstavovalasuspektne prirodzenú blokáciu psychiky. Spolu s ostatnými osobnostnými ťažkosťami sa javila u klientky
ako dôsledok posttraumatickej stresovej reakcie spôsobenej telesnou a psychickou ujmou po nehode.
Následne v mesiaci R. XXXX, táto opakovane navštívila jej pracovisko z vyššie uvedených dôvodov,

ku ktorým sa pridružili výrazné poruchy koncentrácie pozornosti a problémy s priebehom pamäťových
procesov.

Z obsahu znaleckého posudku znalca MUDr. U. X. (strana 10 znaleckého posudku) vyplýva, že tento
na základe zhodnotenia celkového zdravotného stavu ustálil riziko zhoršenia zdravotného stavu tak, že

toto prichádza u nej do úvahu z psychického hľadiska. Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy,
ku ktorej sa aj on priklonil, považuje za nevyspytateľnú. U pacientov sa môže po rokoch znova objaviť
a podľa neho u žalobkyne stále pretrváva akoby akútny stav, vlastne od úrazu nebolo dlhšie obdobie,
kedy by ho bolo možné nazvať kľudovým. Nevylúčil aj možnosť krátkodobého pobytu na psychiatrickom
oddelení. Znalec sa vyjadril, že je pre neho nepochopiteľné, prečo vlastne už bezprostredne po nehode
nebol zdravotný stav žalobkyne konzultovaný psychiatrom. Znalec ďalej konštatoval, že pri vyšetrení i

pri rozhovore so žalobkyňou mal dojem, akoby sa nachádzala ešte stále v bezprostrednom období po
úraze. Napriek tomu, že od nehody už uplynula nejaká doba, pri rozhovoroch mal stále dojem, akoby sa
stále vracala k tomuto obdobiu a hlavným dôvodom toho je pretrvávanie psychickej poruchy. Takýto stav
vystihuje psychiatrický pojem, že pacient trpí flasch-backmi. Znalec konštatoval, že psychické hľadisko
fakticky nebolo exaktne vyšetrené, a preto je ťažké stanoviť prognózu a je toho názoru, že toto bude

obťažne aj pre odborníka.

Z týchto stanovísk odborníkov z oblasti zdravotníctva možno vyvodiť dôvodné pochybnosti, či žalobkyňa
vzhľadom na svoj psychický stav po úraze sa nenachádzala v určitých obdobiach v stave nespôsobilom
na vykonanie potrebných úkonov, teda vo fáze psychickej poruchy, v dôsledku ktorej nebola schopná

svoju situáciu vyhodnotiť z hľadiska toho, že je potrebné požiadať zdravotnícke zariadenie o vykonanie
bodového ohodnotenia, resp. nárok uplatniť voči zodpovednému subjektu, resp. na súde.

Z dôvodov prvostupňového rozsudku je zrejmé, že tento vyhodnotenie tejto otázky považoval za právne
významné iba pre posúdenie rozsahu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je však odvolací súd toho názoru, že posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne z hľadiska jej možnej duševnej poruchy je právne významné aj z hľadiska toho, či sa
u tejto nevyskytli počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty aj také obdobia, v ktorých by táto lehota
buď plynúť nezačala, alebo by sa jej plynutie zastavilo (spočívalo). Bez ozrejmenia tejto otázky sú závery
súdu prvého stupňa o premlčaní nároku žalobkyne predčasné.

S poukazom na tieto dôvody odvolacieho súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok v jeho
zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť vo veci znalecké dokazovanie znalcom

z odboru psychiatrie ktorého úlohou bude posúdiť psychický stav žalobkyne v období od ktorého jej za
normálnych okolností začala plynúť subjektívna premlčacia lehota a na základe toho posúdiť, či jej táto
lehota začala plynúť, resp. či sa jej priebeh nezastavil (nespočíval). Až po objasnení tejto otázky bude
možné zodpovedne posúdiť dôvodnosť námietky premlčania jej nároku na úhradu bolestného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.