Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Zita Matyóová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4419010153.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému T. C., pre zločin ublíženia na
zdravívštádiupokusupodľa§14odsek1k§155odsek1,odsek2písmenoc/Trestnéhozákonaainé,o
odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 08.07.2019, sp.zn. 2T/37/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre

dňa 28. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky konajúci v senáte (ďalej len „súd prvého stupňa“)
obžalovaného T. C. (ďalej len „obžalovaný“) uznal vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného

zákona, prečinu výtržníctva podľa §364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

po tom, čo sa dňa XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v obedňajších hodinách, telefonicky vyhrážal
zabitím poškodenému W. J. z dôvodu, že poškodený mal milenecký vzťah s manželkou obvineného Bc.

K. C., dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX h v R. U., na C. ulici č.1, vošiel do priestorov veľkoskladu firmy
Q. I., s.r.o. R. U., osobným motorovým vozidlom značky F. Z. EČ: NZ-XXX EG, kde zozadu narazil do
nôh poškodeného W. J., ktorý spadol na zem, obžalovaný následne vystúpil z vozidla a poškodeného
opakovane udieral päsťou do nosa, hlavy a kopal ho do celého tela, pričom sa mu vyhrážal zabitím a
vulgárne mu nadával, uvádzal, že je rozvracač rodiny, keď sa poškodený postavil a vyšiel von zo skladu,
obžalovaný ho ďalej bil päsťou do hlavy a následne nastúpil do vozidla a z miesta odišiel, v dôsledku

čoho poškodený W. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX, R. U., utrpel tržnú ranu v sedacej oblasti
o dĺžke 12 cm, drobné kožné odreniny na nose a pravom lakti, s dobou liečenia najmenej X dní.

Za to mu bol podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v §
36 písmeno l/ Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného
zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 39 odsek 1,

odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody tri roky, výkon ktorého bol
podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
podmienečne odložený a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe sa uložil probačný dohľad.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určila skúšobná doba tridsať mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona sa obžalovanému uložila povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapii,alebosazúčastniťnapsychologickomporadenstve.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkomPodľa 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe A. U. a.s. D. škodu vo výške 33,71 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal okresný prokurátor odvolanie v neprospech
obžalovaného smerujúce len proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 16.08.2019 namietajúc v ňom zníženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona, považujúc takýto postup za neprimeraný v rozpore so zásadami ukladania trestov podľa § 34

Trestného zákona, tak z hľadiska individuálnej prevencie a generálnej prevencie, najmä však s ohľadom
na spôsob spáchania činu.
Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného
poriadku včastivýrokuotrestestým,abyKrajskýsúdvNitre(ďalejlen„odvolacísúd“)podľa§322odsek
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný trest
odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného v písomnom vyjadrení k odôvodneniu okresným prokurátorom podaného
odvolania poukázala predovšetkým na to, že z odôvodnenia odvolania prokurátora nevyplývajú
žiadne také skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali správnosť výrokov odvolaním

napadnutého rozsudku, ako aj vecných a právnych záverov uvedených v jeho odôvodnení, preto
odvolanie prokurátora považujúc ho za nedôvodné navrhla zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa okresným
prokurátorom podaného odvolania, navrhla rozhodnúť v zmysle jeho písomného petitu.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že ľutuje svojho konania, bol v zlom

psychickom rozpoložení, poškodenému sa po čine ospravedlnil.

Odvolací súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa §
317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o uloženom treste
v rozsudku súdu prvého stupňa ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, skúmal,

či napadnutý rozsudok nemá chyby takej povahy, ktoré by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Odvolací súd v rámci revíznej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 317 odsek

1 Trestného poriadku, nezistil žiadne chyby takej povahy, ktoré by odôvodňovali po právoplatnosti
rozsudku podanie dovolania v zmysle § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a keďže v zmysle citovaného
ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
odsek 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť len napadnutých výrokov.

V danom prípade bol odvolaním okresného prokurátora napadnutý len výrok o uloženom treste, preto
odvolací súd preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť len tohto výroku.

Týmto postupom odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci
zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené skutočnosti určujúce závažnosť činu, vrátane

príčin a podmienok jeho spáchania obžalovaným a osobné pomery obžalovaného v rozsahu potrebnom
na určenie druhu a výmery trestu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno c/, písmeno
d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o treste. Súd prvého
stupňaprivykonávanítýchtodôkazovnahlavnompojednávanípostupovalpodľapríslušnýchustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných

chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie všetkých skutočností a okolností, na ktoré je podľa § 34
odsek 4 Trestného zákona potrebné prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, teda najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Aj preto všetky tieto zistenia vychádzajú zvýsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajú kritériám uvedeným
v § 2 odsek 10 Trestného poriadku a aj k nim súd prvého stupňa dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy
vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku,

teda predovšetkým jednotlivo ale aj v ich súhrne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek
1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel tieto svoje zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení v

tomto smere vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje
a v podrobnostiach na ktoré ako správne poukazuje. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku
obsahuje aj právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď takto dokázané skutočnosti
posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu, ktoré tiež považuje odvolací súd za
úplné a správne a keďže sa s nimi stotožňuje, iba na ne poukazuje, nepovažujúc za potrebné tieto v
žiadnom smere doplniť.

V danom prípade obžalovaný spáchal trestný čin (zločin), za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 5 rokov až 12 rokov. S poukazom na všetky
okolnosti tohto prípadu ako aj na samotnú osobu obžalovaného dospel súd prvého stupňa k správnemu
záveru, že uloženie trestu odňatia slobody hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo

výmere 5 rokov, by bolo pre neho neprimerane prísne, pričom súd dôvodne vzal do úvahy, že závažnosť
a charakter tohto trestného činu je potrebné posudzovať aj s ohľadom na ďalšie, s vecou súvisiace
okolnosti (na ktoré bolo v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázané) a ukladať trest v
súlade so všetkými zásadami trestania.

Prihliadajúc na vyššie uvedené a hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska
individuálnej prevencie, správne vzal súd prvého stupňa do úvahy, že v prejednávanej veci sa jedná o
obžalovaného, ktorý v konaní pred súdom prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaným činom, uvedomujúc
si následky svojho protiprávneho konania, súd prvého stupňa preto dôvodne ustálil, že v jeho prípade
je potrebné zvoliť zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.

Okrem toho, trest uložený v už označenej výmere, by nebol dôvodný ani z hľadiska pomerov
obžalovaného, pretože rozhodnutiu o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby nasvedčovalo aj dôvodné zistenie výraznej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval).
Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať trest

vo výmere na 5, pretože účel trestu u obžalovaného bude možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti a v súlade s § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona, uložil súd prvého stupňa obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a uložením probačného dohľadu s presvedčením, že takto
uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň

odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 Trestného

poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora smerovalo, odvolanie podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.