Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201586
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1109201586.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: P. D.,

L.. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX B., zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava,
proti žalovanej : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava o náhradu straty na zárobku podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody spočívajúcej
v strate na zárobku za obdobie od 01.08.2003 do 10.08.2003 sumu vo výške 193,65 Eur v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.1.2009 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k
náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej výkonom verejnej moci. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dňa 01.07.2003 bolo jemu a ďalším obvineným vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa
Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru
v Nitre č. KÚJP-17/OVVK-2003-SY pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa §
160a ods. 1, ods. 2, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 ods. 1, písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení noviel, na tom skutkovom
základe, že v presne nezistenom čase od začiatku roku 2002 do 30.6.2003 v Š. na hraničnom priechode
medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou Š. - G. ako pracovníci Odboru hraničnej kontroly
Š., Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ žiadali neoprávnene od občanov Rumunska finančnú
hotovosť - úplatok od 500 do 1000 Ft na osobu za vystavenie potvrdenia
do cestovného dokladu o vstupe na územie Slovenskej republiky, pričom mali vedomosť
o tom, že občania Rumunska zneužívajú vstup na územie SR s úmyslom získať potvrdenie

o opustení územia Maďarskej republiky a tak získať možnosť pobytu v MR na ďalších 30 dní, ktorú
finančnú hotovosť prijímali tým spôsobom, že vodiči privážajúci občanov Rumunska na motorových
vozidlách k hraničnému priechodu odovzdali s cestovnými dokladmi aj finančnú hotovosť vloženú do
technického preukazu motorového vozidla alebo do cestovného dokladu službu konajúcim pracovníkom
OHCP PZ Š. na vstupe do SR, ktorí túto prevzali, a až následne rozhodli o vystavení predmetného
potvrdenia do cestovného dokladu, čím konali v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z.
z. o pobyte cudzincov v rozpore zo zákonom o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších

predpisov § 8 ods. 1 ods. 3.

2.Dňa12.7.2003OkresnýsúdvNitrerozhodolojehovzatídoväzbyuznesenímč.lTpr72/03zdôvodu§
67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko dospel k záveru, že ponechaním obvinených na slobodeby títo mohli vplývať na doposiaľ nevypočutých obvinených, prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ
neobvinené, ako aj na svedkov a tak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Z
väzby bol prepustený až dňa 26.9.2003 na základe Uznesenia o prepustení z väzby č. 7 Tpo 39/03.

3.NazákladepersonálnehorozkazuministravnútraSRč.290zodňa08.08.2003,doručenéhožalobcovi
dňa 11.08.2003, bol žalovaný prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia
bola skutočnosť, že sa dopustil trestného činu pre ktorý je vedené voči nemu trestné stíhanie s tým,
že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Služobný pomer skončil dňom doručenia personálneho rozkazu t.j. 11.08.2003.

4. Trestné stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, bolo voči
nemu zastavené Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. VII Gv 117/04-114 zo dňa 18.1.2008, z dôvodu, že bolo nepochybné, že skutok nespáchali obvinení.
5. Žalobca si uplatnil voči štátu, na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, náhradu škody
spočívajúcu v náhrade trov obhajoby, straty na zárobku a nemajetkovej ujmy z dôvodu výkonu väzby

a nesprávneho úradného postupu.
6. Žalovaná k nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku vzniesla námietku z dôvodu, že tento nárok
si mal uplatniť žalobca u služobného úradu za obdobie výkonu väzby od 10.07.2003 do prepustenia zo
služobného pomeru t.j. 11.08.2003 a pokiaľ ide o zostatok nároku, nie je daná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, t.j. uznesením o začatí trestného stíhania a vzatí do väzby a vznikom škody

v podobe straty
na zárobku, keďže jeho služobný pomer z dôvodu personálneho rozkazu ministra vnútra SR, bol
ukončený ku dňu 11.08.2003 a teda strata na zárobku je jednoznačne v príčinnej súvislosti s
personálnym rozkazom ministra vnútra o zániku služobného pomeru. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme
uviedla, že v danom prípade do úvahy prichádza nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie

výkonu väzby. V prípade náhrady trov obhajoby, žiadala priznať náhradu len v rozsahu preukázanej
výšky.
7. Prvostupňový súd, vo svojom poradí prvom rozhodnutí zo dňa 27.02.2017
č.k. 18C/30/2009-239, priznal žalobcovi nárok na náhradu majetkovej ujmy pozostávajúcej z náhrady
trov obhajoby v trestnom konaní a náhrady straty na zárobku v celkovej výške 15.352,- Eur. Ďalej

žalobcovi priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie výkonu väzby vo výške 1.340,- Eur
a vo zvyšku žalobu zamietol.
8. Na základe odvolania sporových strán Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 5Co 210/2017-284 zo dňa 28.03.2019 potvrdil výrok rozsudku prvostupňového súdu o náhrade
trov obhajoby vo výške 122,22 Eur, výrok o zamietnutí nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu

nesprávneho úradného postupu, zmenil výrok o výške náhrady nemajetkovej ujmy za výkon väzby a
priznal žalobcovi náhradu vo výške 1.580,- Eur. Rozhodnutie súdu v časti priznania nároku na náhradu
straty na zárobku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na konanie. To znamená, že predmetom
ďalšieho konania bude rozhodnutie prvostupňového súdu o nároku žalobcu na náhradu straty na
zárobku za obdobie od 01.08.2003 do 31.12.2006.

9. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom zrušenia rozsudku
prvostupňového súdu v otázke náhrady straty na zárobku bola skutočnosť, že sa prvostupňový súd
nevysporiadal s námietkou žalovanej ohľadom nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku a to aj za
obdobie od 1.8.2003 do 11.8.2003, kedy bol žalobcovi doručený personálny rozkaz ministra vnútra a
kedy jeho služobný pomer zanikol, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti výšky priznanej náhrady straty

na zárobku, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva akým spôsobom súd dospel k výške straty na
zárobku.
10. S poukazom na závery odvolacieho súdu, súd prvého stupňa opätovne preskúmal nárok žalobcu
ohľadom straty na zárobku vzhľadom k argumentácii žalovanej a k výsledkom vykonaného dokazovania
a dospel k nasledovnému záveru.

11. Nárok na náhradu škody v podobe straty na zárobku si žalobca uplatnil
s poukazom na ustanovenie § 21 zák. č. 58/1969 Zb. "Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o
škodu na zdraví." Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa § 20 citovaného zákona pokiaľ nie je ustanovené
inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom, poukazuje aj na
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náhradu škody a to konkrétne ustanovenia § 442 a

nasledovné OZ, podľa ktorých jedným z nárokov
na náhradu škody na zdraví je aj nárok na náhradu straty na zárobku (§ 445 - 447 OZ).
12. Žalobca bol na základe uznesenia Okresného súdu v Nitre č. 1 Tpr 72/03 dňa 12.07.2003 vzatý
do väzby, z ktorej bol prepustený dňa 26.09.2003. Na základe personálneho rozkazu ministra vnútrabol dňom 11.08.2003 prepustený zo služobného pomeru. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu straty
na zárobku odo dňa 01.08.2003. Žalovaná namietala oprávnenosť nároku žalobcu za obdobie od
01.08.2003 do 11.08.2003 z dôvodu, že v tom čase jeho služobný pomer existoval a teda nárok by

si mal uplatniť vo vzťahu k služobnému úradu. Od 11.08.2003 žalobca, podľa jej názoru, nemá nárok
na náhradu straty na zárobku voči štátu, nakoľko dôvodom straty nároku na služobný príjem nebolo
nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. 59/69 Zb., ale jeho prepustenie zo služobného pomeru
na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 8.8.2003, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 11.08.2003.

13. Taktiež vo svojej argumentácii žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS
296/2014, v ktorom uviedol, v súvislosti s obdobným prípadom, že " príčinná súvislosť medzi škodou,
ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v konaní v súvislosti so svojím prepustením zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru a obvinením, ktoré mu bolo vznesené v jeho trestnej veci nie
je daná, nakoľko príslušník Policajného zboru bol prepustený z výkonu služobného pomeru z dôvodu
disciplinárnehoprevineniaaniezdôvoduvedeného trestnéhostíhania,pričomrozhodnutieoprepustení

z výkonu služobného pomeru nebolo zrušené."
14. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku za obdobie od zániku služobného pomeru
t.j. od 11.08.2003 do 01.01.2007 súd prijal argumentáciu žalovanej a dospel k záveru, že nárok žalobcu
uplatnený voči štátu nie je dôvodný. Faktom je, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na
základe disciplinárneho previnenia podľa § 192 ods.1 písm. e) a nie na základe trestného stíhania i

keď skutok za ktorý bol stíhaný, teda skutok, pre ktorý bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie (pričom
následne bola za tento skutok proti žalobcovi podaná obžaloba) bol vymedzený rovnako ako konanie
- skutok, pre ktorý bolo voči žalobcovi vedené personálne konanie a výsledkom ktorého bolo jeho
prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom. Pokiaľ aj
bol spod obžaloby oslobodený to neznamená, že predmetný skutok nemôže byť kvalifikovaný ako

disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom, pričom ide o konanie, za ktoré možno príslušníka Policajného zboru prepustiť zo
služobného pomeru. Rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru (personálny rozkaz) nebolo
nikdy zrušené. Žalobca mal možnosť a aj právo brániť sa voči personálnemu rozkazu, ktorým bol
prepustený

zo služobného pomeru a to podaním rozkladu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia podľa
§ 244 zákona č. 73/1998 Z.z. V prípade, ak by minister rozkladu nevyhovel, žalobca sa mohol žalobou
domáhaťpreskúmaniazákonnostirozhodnutiasúdom,podľaustanovenívtomčaseplatnéhoaúčinného
procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.
V správnom súdnictve preskúmavali a aj preskúmavajú (v súčasnosti podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku) súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto
osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou
správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo podľa piatej
časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). V prípade zrušenia rozhodnutia o skončení

služobného pomeru, služobný pomer trvá a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí
príslušníkovi policajného zboru príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru (§ 196 zákona č. 73/1998 Z.z.). V danom prípade však výsledkom personálneho konaniavedeného proti žalobcovi je právoplatné rozhodnutie (personálny rozkaz) o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktoré žalobca zákonným spôsobom nenapadol.
15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie od 01.08.2003

do 10.08.2003 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o príslušníkoch Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, konkrétne piatej časti, § 84 prináleží
príslušníkovi Policajného zboru za výkon štátnej služby služobný príjem. To znamená, že nárok na
služobný príjem, rovnako ako nárok na plat alebo mzdu podľa Zákonníka práce, prináleží za vykonanú
prácu. Žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol výkon štátnej služby znemožnený, žalobca

bol stíhaný väzobne a teda ani nemohol vykonávať svoju funkciu v rámci štátnej služby a preto za
uvedené obdobie mu nárok na výplatu služobného príjmu voči služobnému úradu nevznikol. Vzhľadom
k tomu, je podľa názoru súdu, jeho nárok na odškodnenie voči štátu za uvedené obdobie oprávnený
nakoľko strata na zárobku (ušlý zisk) nastala u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti
s trestným stíhaním.
16. Pokiaľ ide o výšku nároku náhrady straty na zárobku súd vychádzal z potvrdenia o zárobku žalobcu

za rok 2003. Priemerný mesačný zárobok netto za rozhodné obdobie predstavoval 18.085 Sk, t.j. 600,3
Eur (brutto zárobok 160.841 Sk - daň t.j. 36.824 Sk = netto 126.601 Sk ). Za obdobie od 01.08.2003 do
10.08.2003 nárok predstavuje 193,65 Eur
(600,3 : 31 dní x10 ).
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, žalobca mal v konaní nepatrný

úspech v pomere k uplatnenému nároku a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 CSP), že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.