Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204651
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: G. Y., T.. XX.X.XXXX,
H. Š. XXX/X, G., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému JUDr.
Barborou Korencovou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, o primerané finančné
zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 18.4.2018 č. k.
2Csp/169/2017 - 38 jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil mu tiež povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v
rozsahu 100% , o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením a zaplatiť súdny poplatok
s návrhom na začatie konania vo výške 30,- eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s.,
prevádzkovateľ systému.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva
o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur zvýšený o
príslušný poplatok vo výške 772,- eur. Žalobca sa zaviazal celkovú čiastku 1.572,- eur splácať v 12-
tich mesačných splátkach. Keďže úver žalobca nesplácal, žalovaný sa obrátil na Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, ktorý vydaným rozsudkom zaviazal žalobcu
v postavení žalovaného zaplatiť sumu 2.462,90 eur s príslušenstvom, a to aj pokiaľ ide o zmenkový
úrok 0,25% denne zo sumy 1.852,29 eur. Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bol zrušený v konaní

OS Svidník sp. zn. 5C/426/2013. Predmetným rozsudkom mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovaný porušil právo žalobcu tým, že si voči nej uplatnil svoju pohľadávku na stálom rozhodcovskom
súde na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola medzi účastníkmi konania osobitne
individuálne vyjednaná, teda na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je podľa § 53 ods.
4 OZ neplatná. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila bola vo výške 3.003,28 eur bez príslušenstva.
Predmetný nárok súd prvej inštancie posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia s

poukazom na predchádzajúce konanie sp. zn. 5C/426/2013 a zaoberal sa výškou tohto zadosťučinenia.
Súdprvejinštanciejetohonázoru,žeprežalobcubudeprimeranéfinančnézadosťučinenievsume500,-
eur pri zohľadnení intenzity zásahu žalovaného do práv žalobcu ako spotrebiteľa. Z výpovede žalobcu
vyplynulo, že jednotlivými splátkami na poskytnutom úvere zaplatil okolo 400,- eur a jeho skutočný dlh bypredstavoval sumu okolo 400,- eur bez príslušenstva, nakoľko z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa písomného podania žalovaného z 26.8.2017 žalovaný voči

žalobcovi vyčíslil jeho aktuálny dlh na sumu 9.797,48 eur. V súlade s týmito všetkými dôvodmi žalobe
bolo vyhovené. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola
zamietnutá. V odvolaní žalovaný poukazuje na uzatvorenú zmluvu o úvere z 21.4.2011, v ktorej žalobca
uviedol, že jeho čisté mesačné príjmy vo výške 600,- eur pochádzajú zo závislej pracovnej činnosti u
zamestnávateľa. V súvislosti so zmluvou bola toho istého dňa na samostatnom liste papiera uzatvorená
dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky zo
zmluvy a taktiež na samostatnom liste papiera bola v ten istý deň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva,

na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli o riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Na základe
tejto zmluvy konal rozhodcovský súd a vydal rozsudok. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi finančné
zadosťučinenie a neprihliadal na okolnosti prípadu, na ktoré žalovaný poukazoval. Zdôrazňuje, že
žalobca je v omeškaní s istinou poskytnutého úveru viac ako 6 rokov, z úveru vo výške 800,- eur
zaplatil dosiaľ 471,25 eur, žalovanému vznikla len na istine majetková ujma vo výške 328,75 eur so

zákonným úrokom z omeškania a Okresný súd Svidník priznal dvoma samostatnými rozsudkami v
dvoch samostatných konaniach ignorujúc prekážku litispendencie finančné zadosťučinenie vo vzťahu
k žalobcovi spolu vo výške 800,- eur. Žalovaný má za to, že rozsudky Okresného súdu Svidník sp.
zn. 2C/21/2014 a 5C/426/2013 majú dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej
prevencie. Žalovaný preto považuje vzhľadom na okolnosti prípadu priznanú náhradu finančného

zadosťučineniazaneprimeraneprísnuazaloženúnasvojvoľnomaarbitrárnomvýkladepráva.Opätovne
zdôrazňuje tiež to, že žalovaný bol pri uzatváraní úverovej zmluvy v domnení, že žalobca koná v
rámci predmetu svojej profesijnej činnosti, čo vylučuje aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca mal možnosť so žalovaným sa mimosúdne dohodnúť, čo nikdy neurobil a túto možnosť
nevyužil. Súd prvej inštancie neskúmal či žalobcovi skutočne patrí postavenie spotrebiteľa, ktoré je

predpokladom priznania finančného zadosťučinenia a pre prípad, ak uznal, že mu toto postavenie
patrí, neodôvodnil svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomuto záveru. Nesúhlasí tiež s výškou priznaného
finančného zadosťučinenia a vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. V
zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

6. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu plynúci z ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Citované zákonné ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a

to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

7. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred

diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správania účinné, primerané a odradzujúce.8. Je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/426/2013 žalobca vo
vzťahu k žalovanému úspešne uplatnil svoj nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola
žalovanému priznaná istina 2.462,90 eur s prísl.. Súd v tomto konaní konštatoval, že rozhodcovská

zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže nebola individuálne dojednaná a
znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neplatná rozhodcovská
zmluva tak nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

9. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na
stranežalobcuhrozil,keďnazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienkydošlokvydaniurozhodcovského
rozsudku, ktorý mal žalovanému slúžiť ako exekučný titul, a teda nútene vymáhateľný právny akt.

10.Pokiaľidevýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúdu.Prijejurčovanísazohľadňujú

viaceré kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia
a pod.. Súd prvej inštancie sa náležite vyrovnal s otázkou určenia výšky primeraného finančného
zadosťučineniavsume500eurastýmitodôvodmisastotožňujeajodvolacísúd.Taktopriznanéfinančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá vznikla konaním žalovaného, je istou satisfakciou
za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného,

ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy konal protiprávne. Bol to žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, predostrel žalobcovi na podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku
- rozhodcovskú zmluvu. Nebola preukázaná argumentácia žalovaného v tom zmysle, že právny vzťah
medzi stranami sporu nemá byť posudzovaný podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Už
v predchádzajúcom konaní súd zistil, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru z 21.4.2011 v spojení

s jej dodatkom, žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a nie podnikateľský subjekt, bolo zistené, že tento
pracoval ako mestský policajt a neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý mal brať úver na výkon zamestnania
a nákup bližšie nešpecifikovaných technických pomôcok. Pokiaľ ide o žalovaným namietané ďalšie
konanie Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/72/2016, súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v tomto
konaní sa posudzovalo priznanie finančného zadosťučinenia vzhľadom na vyslovenú neplatnosť dohody

o zrážkach zo mzdy. Za daného stavu s ohľadom na nepochybné preukázanie porušenie práv žalobcu
zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, je priznanie finančného
zadosťučinenia dôvodné a priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu.
Zároveň zodpovedá aj svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od
porušovania práv spotrebiteľov.

11. S poukazom na uvádzané dôvody odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny
postupom podľa § 387 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania preukázateľné trovy v tomto štádiu
konania nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).