Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/235/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko,a.s.,IČO:31575951,Hodžova11,01011Žilina,protižalovanej:JarmiQ.Ď.,R..XX.X.XXXX,
C. XXXX, XXX XX K., o zaplatenie 1 658,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 6.5.2019, sp.zn. 32 Csp/37/2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške
11,50% p.a. zo sumy 1 658,21 eur od 16.12.2017 do zaplatenia potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v prisudzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania mení tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 658,21 eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania
vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do
zaplatenia, a to do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
658,21 eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne
vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť
celého dlhu ( výrok I), žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur
od 16.12.2017 do zaplatenia zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1, ods.4 písm. k, ods.5,9, § 54 ods.2, § 565,
§ 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 1 ods.2, § 2
písm. a/,b/,d/, § 9 ods.2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon č.
129/2010Z.z.“),§497zákonač. 513/1991Zb.Obchodnýzákonník(ďalej„Obchodnýzákonník“)avecne
tým, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 24.4.2015
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
úver v sume 2 000 eur, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 108 mesačných splátkach vo

výške 29,90 eur, termín splatnosti prvej splátky bol 12.5.2015, konečný termín splatnosti 12.4.2024 a
jednotlivé splátky boli splatné vždy k 12 - temu dňu v kalendárnom mesiaci. Konštatoval, že v danej
veci sa jedná o spotrebiteľský spor, že na daný právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskehozákonníka) a zmluvu zároveň podriadiť aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu jej uzavretia. Po podrobení uzavretej zmluvy súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných
podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie nezistil

žiadne pochybenie a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobca úver zosplatnil dňa 15.12.2017 po tom, ako bola žalovaná v omeškaní so splátkami úveru a k
splateniu dlžného zostatku bola žalobcom vyzvaná v lehote do 25.12.2017 výzvou zo dňa 12.10.2017 (§
53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1 658,21 eur a vyčíslené úroky do dňa zosplatnenia vo výške 65,06 eur.

3. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur
od 16.12.2017 do zaplatenia s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV 476/2012 zo dňa
18.9.2012 konštatoval, že uvedený nárok žalobcovi neprináleží. V tejto súvislosti uviedol, že veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už

právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Navyše dodal,
že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi

úrok. Stav výhody splátok je obvyklý, a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne
„obetovaných“peňazí,ktorýchdispozíciesaveriteľzbavujevzáujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade

by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde by bol spotrebiteľ vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo

zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto

stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak
s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne

odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatnýchplnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).V súvislosti s
touto časťou nároku ďalej uviedol, že si preštudoval aj množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
na ktoré poukazuje žalobca, avšak s ich závermi sa nestotožňuje. Naopak, poukázal na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019 zo dňa 1.3.2019, podľa ktorého „v
prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi

nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s
tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi“ (viď rozsudok KS Bratislava 6Co/56/2018).

5. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej uviedol, že táto sa dňa 16.12.2017 dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a uložil jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z 1 723,27 eur
(sumy istiny a zmluvných úrokov z úveru, počítaný od 16.12.2017). Žalobcovi ďalej priznal aj vyčíslené
úroky z omeškania vo výške 0,77 eur, ktoré si žalobca vyčíslil do dňa zosplatnenia, nakoľko žalovaná
bola preukázateľne v omeškaní s plnením jej peňažného dlhu.

6. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovanej, ktorej manžel je
nezamestnaný a ona zarába okolo 700 eur mesačne v čistom (čo nie je popreté ani z údajov dostupných
súdu od Sociálnej poisťovne, podľa ktorých žalovaná v roku 2019 nezarobila viac ako súdu uviedla),

z čoho živí dve nezaopatrené deti, ako aj na skutočnosť, že týmto spôsobom bude istina pohľadávky
zaplatená v primeranej lehote (do 17 mesiacov), ktorá neohrozí záujmy žalobcu, povolil žalovanej dlh
splatiť v splátkach po 100 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.1 C.s.p.

8. Proti zamietajúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok po
zosplatnení úveru a prisudzujúcemu výroku v časti, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať
dlh v mesačných splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.). Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal
na ust. § 497, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, ako aj na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.

Obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zmluvné úroky, ktoré
nemožno stotožňovať so zákonnými úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá
vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Výklad prezentovaný
súdom v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje

veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na
úroveň zákonného úroku z omeškania . Reštriktívne ustanovenia vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný
úrok po zosplatnení neobsahuje žiaden právny predpis a ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu
nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil. Odvolateľ v podanom odvolaní
odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax v danom smere (napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k.
43 Co/23/2017-92, zo dňa 27.2.2018, č.k. 43Co/28/2017-94, zo dňa 31.5.2018 sp.zn. 43 Co/7/2018,
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 7.12.2017, č.k. 8Co/193/2017-88, zo dňa 19.6.2018, sp.zn.12
Co/116/2017, zo dňa 30.11.2017, č.k. 7 Co/366/2017-84, zo dňa 11.12.2018, sp.zn. 12 Co/4/2018, zodňa31.5.2018,č.k.7Co/326/2017-84,zodňa25.10.2018,sp.zn.12Co/70/2018,rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2018, sp.zn. 5 Co/297/2017, zo dňa 15.2.2018, sp.zn. 5 Co/311/2017,
zo dňa 13.2.2018, sp.zn. 5 Co/250/2017, zo dňa 22.3.2018, sp.zn. 5 Co/372/2017, zo dňa 27.3.2018,

sp.zn. 5 Co/414/2017, rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 29.1.2019, sp.zn. 14Co/22/2018, zo
dňa 15.1.2019, sp.zn. 14 Co/29/2018, zo dňa 31.1.2019, sp.zn. 25 Co/71/2018 , rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, č.k. 8 Co/138/2017-83 a zo dňa 29.5.2018, sp.zn. 3Co/108/2017,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Obo/143/98, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.8.2014,
č.k. 33 Cdo 212/2014). Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od

poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení s poukazom
na § 502 ods.1,2, § 497, § 499 Obchodného zákonníka.

7. K výroku súdu prvej inštancie, ktorým povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach
podľa názoru žalobcu súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť
dlžnú pohľadávku - nedostatočne preskúmal jej pomery a vychádzal iba z tvrdení žalovanej, ktorá

neprodukovala žiaden dôkaz o svojej situácii a uvedené si nezaobstaral ani súd. Oprávnenie súdu
priznať plnenie v splátkach je výnimočným oprávnením a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú
výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa .
Uvedená výhoda musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností , ktoré by presvedčivo
zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno priznať

v splátkach ( R 87/1966). Splnenie dlhu v splátkach po 100 eur mesačne bude trvať neprimerane dlho
- len v časti istiny takmer 1,5 roka , výška splátky je neadekvátna výške požadovanej pohľadávky , keď
naviac žalovaná neuskutočnila počas súdneho konania ani jednu splátku aspoň v takej výške, ktorá by
bola primeraná k jej finančným možnostiam. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právnu argumentáciu
v odvolaní označených rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského

súdu v Žiline, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trnave a žiadal, aby v tejto časti odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanú zaviazal k úhrade priznanej sumy v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 5.8.2019

požiadala o zníženie splátok, nakoľko po Veľkonočných sviatkoch dostala v práci výpoveď a nemá
žiadne finančné prostriedky. Hľadá si prácu a verí, že od septembra 2019 by mohla riadne splácať dlh.
V prílohe podania pripojila odpoveď žalobcu zo dňa 11.7.2019, ktorou reagoval na jej žiadosť o odklad,
resp. zníženie splátok a poštovú poukážku z 25.7.2019, ktorou poukázala žalobcovi na účely uhradenia
dlhu z úverovej zmluvy sumu 50 eur.

9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je vo vzťahu k
zamietajúcemu výroku rozhodnutia dôvodné, pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby v časti

o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok po zosplatnení úveru náležite zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a rozhodnutie v tejto časti i
náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k zamietajúcemu
výroku rozhodnutia, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil

skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti má podklad v zistenom skutkovom
stave. Na základe uvedeného sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcimi sa k výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie
úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur od 16.12.2017 do zaplatenia zamietol a konštatuje

jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.12. V posudzovanej veci nie je sporné, že Úverová zmluva č.XXXXXX uzavretá medzi stranami dňa
24.4.2015 má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré
veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide

o v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať,
pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané
finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a
prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník
poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo

vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru
dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu
odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné
právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať
od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s
ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Hoci vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu
a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo
svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých
peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia

dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania a prípadne iné sankcie, vznikla
by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal
naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia
celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto
následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy

v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

134. Vo vzťahu k prezentovanému záveru odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.9.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98 uviedol, že nie je možné priznať

úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Hoci rozhodovacia prax súdov v tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru
prezentovanému voznačenomrozhodnutí,ktorýkorešpondujesozáveromprezentovanýmsúdomprvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí a jeho záver považuje za logický, nakoľko v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy.
Zhodol sa s názorom prezentovaným prvoinštančným súdom, že takýto stav nemôže súd v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa

uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 497, § 502 ods.1, § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka upravujúcich predmet zmluvy o úvere, povinnosť dlžníka platiť z poskytnutých peňažných

prostriedkov úroky v dojednanej výške a dobu, za ktorú je dlžník povinný platiť úroky. Podľa v
poradí posledného citovaného zákonného ustanovenia je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vráteniapeňažnýchprostriedkov.Nazákladedruhejvetytohtoustanovenianemožnopotvrdiťanivyvrátiť
záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie

sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti,
čo zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy žalovaná ( dlžník ) dlžný úver nesplatila. Žalobcova
námietka, že Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nezaoberal meritom veci,
ktorá bola predmetom konania na všeobecných súdoch, je rovnako nedôvodná. Ústavný súd SR sa
po vecnej stránke zaoberá rozhodnutiami všeobecných súdov iba do tej miery, či sú z ústavnoprávneho

hľadiska udržateľné, teda či nimi nedošlo k takému excesu, ktorý by mal za následok porušenia práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Skutočnosť, že Ústavný súd SR sa podrobne
nezaoberal meritom veci, nijako neznižuje význam jeho záveru o ústavnej udržateľnosti posudzovaných
rozhodnutí všeobecných súdov. Rovnako je bezpredmetné využívať ako výkladovú pomôcku návrhyzákonov, ktoré neboli schválené Národnou radou SR. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 citovanom žalobcom síce konštatoval, že úroky z omeškania
nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý

vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, podľa
ktorých má veriteľ v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky z úveru,
pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru, odvolací

súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo
rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a
upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme
zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby

všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej
procedúre publikovaná v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané
iným senátmi, či inými súdmi rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov je síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej

procedúre nie vylúčená. To znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj
rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. úplne
odlišne. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva ( tak ako to už urobil súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ) odvolateľovi do pozornosti, že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na
svojom rokovaní dňa 1.3.2019 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo práve vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných
rozhodnutiach senátov 3 Co, 4 Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných
úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého „ v prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že

následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.“

16. S poukazom na uvedené sa odvolací súd zhoduje s názorom odvolateľa len v tom, že úroky z
omeškaniaazmluvnéúrokysúdvarozdielneinštitúty,ktorémajúsvojevlastné,vzájomnenezastupiteľné
funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení
úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými
poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k
Obchodnému zákonníku, názory tam uvedené boli aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdov už
prekonané v smere uvedenom vyššie. Možno teda zhrnúť, že odvolacia argumentácia žalobcu nebola
spôsobilá spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 11,50 % ročne zo sumy 1 658,21

eur od 16.12.2017 do zaplatenia (t.j. za obdobie po zosplatnení úveru).

17. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci, s odvolaním sa na obsah
odôvodnenia uvedeného v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, nemohol odvolací súd vo vzťahu

k zamietnutému nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, priznať tejto
námietke úspech.18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

19. Za dôvodné posúdil odvolací súd námietky odvolateľa vzťahujúce sa k prisudzujúcemu výroku v
časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi vo výroku I určený prísudok ( sumu 1 658,21
eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do zaplatenia) v splátkach po 100 eur mesačne vždy k 25 - temu
dňu v mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku

s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého dlhu .
Vo vzťahu k dôvodom odvolania je treba uviesť, že v civilnom súdnom konaní v zásade platí, že ak je
v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana , ktorej bola táto povinnosť uložená , povinná splniť ju v
zásade do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 C.s.p.). Len v odôvodnených prípadoch
môže súd určiť lehotu dlhšiu; takto postupuje podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a
rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby , ktorej sa ukladá povinnosť a pod.. Ak má súd za to, že je v

danom prípade namieste určiť na plnenie lehotu dlhšiu, alebo stanoviť, že plnenie sa má stať v splátkach,
musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver , že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a
osobné pomery strany vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku,
resp. stanoviť, že peňažné plnenie sa môže plniť v splátkach.

20. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že za okolnosti
odôvodňujúce možnosť povoliť žalovanej splniť peňažný dlh mesačnými splátkami vo výške 100
eur do zaplatenia (§ 232 ods.3 C.s.p.) tento posúdil „ nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovanej
(ktorá zarába okolo 700 eur mesačne), má vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom a ktorej

manželjenezamestnaný.“ Zobsahu spisuvprejednávanejvecivyplýva,žedňa2.7.2018bolažalovanej
podľa§167ods.1,2C.s.p.doručenánavyjadreniesažalobaspolusprílohami,ďalšievyjadreniežalobcu
zo dňa 17.5.2018 aj s prílohami, spoločne s poučením o povinnosti uviesť vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu , označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a pripojenie listín, na
ktoré sa odvoláva. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 2.7.2018 uviedla, že sa „ snažila

o zníženie splátok z dôvodu, že bola nezamestnaná. Uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná v spol.
Dorval s.r.o., kde zarába minimálnu mzdu, je ochotná sa dohodnúť na splátkovom kalendári a mesačne
splácať sumu 60 eur, nakoľko manžel je nezamestnaný a majú dve maloleté deti“. V prílohe podania
pripojila výplatné pásky za mesiace 4/2018 a 5/2018 z ktorých vyplynulo, že v uvedených mesiacoch
dosiahla príjem 192 eur brutto, resp. 576 eur brutto. V priebehu pojednávania nariadeného na deň

8.4.2019 uviedla, že „žiada o splátkový kalendár, keďže zarába 700 eur mesačne v čistom, z čoho živí
celú domácnosť, živí manžela, ktorý pracuje len príležitostne, v domácnosti s ňou býva 11 ročný syn,
mesačne vynakladá asi 60 eur za elektrinu a okrem tohto úveru spláca úver Kešovke a Pohotovosti“.
Žalovaná pred súdom ďalej uviedla, že do 10 dní doloží súdu doklady o svojej finančnej situácii (čo
následne neurobila). Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň

6.5.2019, na ktorý sa nedostavila žiadna zo strán.

21. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci žalovaná vo vzťahu k určeniu lehoty na plnenie a
existencie možného dôvodu povolenia splátok priznaného peňažného dlhu okrem bremena tvrdenia o
tom, že „ zarába 700 eur mesačne v čistom, z čoho živí celú domácnosť, živí manžela, ktorý pracuje len

príležitostne, v domácnosti s ňou býva 11 ročný syn, mesačne vynakladá asi 60 eur za elektrinu a okrem
tohto úveru spláca úver Kešovke a Pohotovosti“ neuniesla v plnom rozsahu dôkazné bremeno, nakoľko
tieto ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala i napriek tomu, že v priebehu pojednávania nariadeného na
deň 8.4.2019 uviedla, že do 10 dní doloží doklady o svojej finančnej situácii. Je treba zdôrazniť, že
je procesnou povinnosťou strán sporu niesť bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce bremeno dôkazu a

porušenie tejto povinnosti nezakladá procesný nárok strany na to, aby ju súd vyzval na jej splnenie a
inštruoval ju v tomto smere. Zároveň však odvolací súd nemohol pominúť , že súd prvej inštancie
dokazovaním vykonaným bez návrhu strán vo verejnom registri Sociálnej poisťovne (§ 185 ods.2 C.s.p.)
zistil výšku príjmu žalovanej v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol v odvolacom konaní posúdený
ako dôvod, na základe ktorého bola žalovanej umožnená len dlhšia lehota na plnenie (60 dní ).

22. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prisudzujúceho výroku
podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom
v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.23. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).