Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Csp/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211933
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu N. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Č. XX/XX, XXX XX G. - R., občana SR, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydania bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
601104240 zo dňa 23. 01. 2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je b e z ú r o č n ý a
b e z p o p l a t k o v .

II. Súd u r č u j e že úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
601104333 zo dňa 28. 02. 2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je b e z ú r o č n ý a
b e z p o p l a t k o v .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške
1.696,25 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

V. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom zo dňa 28. 09. 2017 domáhal voči žalovanému pôvodne
vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že spotrebiteľské úvery, ktoré mal uzatvorené so žalovaným sú
bezúročné a bez poplatkov a zároveň sa domáhal aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok tak v
jednej, ako aj v druhej spotrebiteľskej zmluve. V priebehu konania svoj žalobný petit rozšíril/upravil tak,
že súčasne žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.696,25 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú a bezdôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného pôvodného žalobného návrhu
zo dňa 28. 09. 2017, vyjadrení sporových strán, prednesu žalobcu, listinných dôkazov: Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 601104240 zo dňa 23. 01. 2014, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 601104333
zodňa28.02.2014,písomnýchvyjadrenísporovýchstrán,akoajďalšíchlistinnýchaostatnýchdôkazov,

zistil tento skutkový stav:4. Medzi sporovými stranami došlo dňa 23. 01. 2014 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 601104240, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 800,- Eur s tým, že
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali čiastku 772,- Eur - tieto boli tvorené

zmluvným úrokom vo výške 39,15 % ročne (313,20 Eur) a administratívnymi nákladmi na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 458,80 Eur. Žalobca sa
zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.572,- Eur v lehote do 23. 01. 2015. RPMN bola stanovená
na výšku 96,50 % a priemerná RPMN bola určená na výšku 50,91 %.

5. Medzi sporovými stranami došlo dňa 28. 02. 2014 k uzavretiu ďalšej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 601104333, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- Eur, pričom celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 346,- Eur, ktoré boli tvorené zmluvným
úrokom vo výške 39,15 % ročne (vo výške 137,03 Eur) a všetkou administratívou spojenú s nákladmi na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 208,97 Eur. Žalobca sa zaviazal celkovú čiastku spojenú
so zaplatením úveru v sume 696,- Eur zaplatiť do 28. 02. 2015. RPMN bola stanovená na výšku 98,86

% a priemerná RPMN na výšku 44,79 %. Uvedené obligačné vzťahy žalobca preukázal fotokópiami
dotknutými spotrebiteľskými zmluvami.

6. Z potvrdenia klientskej zóny klienta vyplýva, že žalobca ku dňu podania žaloby uhradil na Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 601104240 zo dňa 24. 01. 2014 sumu v celkovej výške 2.158,73 Eur,

čo žalobca preukázal potvrdenými a predloženými výpismi z účtu. Pretože zmluvu o úvere žalobca
považoval za bezúročnú a bez poplatkov, žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške reálne odovzdanej
sumy800,-Eur,zktoréhokudňupodaniažalobyzaplatilsumu2.158,73Eur,zčohovyplýva,že žalovaný
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil sumou vo výške 1.358,73 Eur.

7. Z potvrdenia z klientskej zóny klienta vyplýva, že žalobca ku dňu podania žaloby uhradil na Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 601104333 zo dňa 28. 02. 2014 sumu vo výške 687,52 Eur, čo bolo potvrdené
aj predloženými výpismi z účtu. Pretože aj v tomto prípade žalobca považoval predmetný spotrebiteľský
úver za úver bezúročný a bez poplatkov, vychádzal z reálne poskytnutej a prevzatej výšky úveru 350,-
Eur a pretože zaplatil z titulu dotknutej úverovej zmluvy sumu 687,52 Eur tvrdil, že žalovaný sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil sumou vo výške 337,52 Eur. Jednotlivé platby žalobcu, ktoré predstavovali
bezdôvodné obohatenie na jeho úkor vo vzťahu k žalovanému žalobca preukázal predloženým výpisom
z účtu.

8. Práve zo zhora uvádzaných skutkových tvrdení, žalobca procesným podaním zo dňa 06. 12. 2017

doplnil svoj žalobný návrh rozširujúci pôvodný žalobný petit o ďalší výrok, ktorým sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.696,25 Eur.

9. Žalovaný sa prvýkrát písomne k žalobe vyjadril dňa 03. 11. 2017, kde reagoval na všetky skutkové
a právne tvrdenia žalobcu opísané v jeho žalobnom návrhu.

10. Okrem iného uviedol, že žalovaný si individuálne dohodol podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení
klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe
posúdenej bonity klienta. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne

uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o spotrebiteľský úver
č. 601104240, tu sa na prednej strane o.i. uvádza: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
1.572,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 24. 01. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 24. 01. 2014.“ S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že v tomto
prípade teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Dlžník v spotrebiteľskom úvere sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.572,- Eur s termínom
splatnosti do 24. 01. 2014. Žalovaný však ďalej uvádza, že žalobca ako dlžník požiadal v ten istý deň
o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 24. 01. 2014

s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju odpísal a preto mal vedomosť aj o existencii
náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 131,- Eur a to vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 23. 02. 2014. Každá splátka bola prednostne započítaná na istinu a až potom na poplatoka úroky. Klient mal byť o tom údajne informovaný ústne. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa dohody o
splátkach spotrebiteľ/žalobca zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a táto bola vo výške 302,67 %. Žalovaný uviedol, že
RPMN uvádzaná vo výške 96,50 % v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v
jednej splátke. Žalobca však požiadal o možnosť splatenia úveru v splátkach a nie jednorazovo. RPMN
vypočítaná vo výške 302,67 % predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o
plnenie v splátkach. Žalobca ďalej uviedol, že vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.

11. Analogicky vo vzťahu k právnej postupnosti vzájomnej dohody žalobca špecifikoval aj podmienky
týkajúce sa druhého spotrebiteľského úveru, ktorý žalobca uzavrel dňa 28. 02. 2014 pod č. 601104333,
kde mu bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, zvýšený o poplatok 346,- Eur, teda spolu mal zaplatiť
čiastku 696,- Eur.

12. Na poslednú úpravu žalobného petitu požadujúcu vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný
reagoval tvrdením, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca platil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o

úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech nebol získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Súbežne žalovaný vo vyjadrení poukazuje na zákonné ustanovenie § 137 zák. č. 160/2015 písm.
c) (účinného dňa 03. 11. 2017) ktorý uvádza, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V prípade tohto procesného tvrdenia
súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania je v platnosti novela zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, vykonaná zák. č. 279/2017 Z. z. (účinná od 01. 01. 2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods.
4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle tejto

citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, naliehavý právny záujem
spotrebiteľa na určovacej žalobe nebolo potrebné preukazovať, pretože tento vyplýval priamo z
osobitného predpisu.

14. Na pojednávaní dňa 29. 03. 2018 vzniesla zástupkyňa žalovaného námietku premlčania žalobcovho

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že subjektívna premlčacia doba zo
zmluvy o úvere č. 601104240 žalobcovi uplynula dňa 03. 07. 2016, pretože začala plynúť dňa 03. 07.
2014 odo dňa udelenia plnomocenstva, pričom analogicky to platí aj v súvislosti s uplatneným nárokom
zo zmluvy o úvere č. 60104333.

15. V prípade žalobcom uplatneného nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalovaný
poukázal na zákonné ustanovenie § 301 CSP, zmysle ktorého konania o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a
nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

16. Podľa § 305 ods. 1 CSP, súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom podľa ustanovenia § 306, výrok
právoplatného rozsudku podľa § 305 CSP je záväzný pre každého. Z uvedeného potom žalovaný ustálil,
že rozsudok obsahujúci vo výroku znenie konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky je záväzný aj
pre účastníkov spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú rovnakú, alebo podobnú zmluvnú podmienku.

Žalobca teda nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá už
bola veľa krát v praxi súdov Slovenskej republiky určená ako neprijateľná.

17. Žalovaný v podaní zo dňa 25. 04. 2018 o.i. uviedol, že vzhľadom k tomu, že predmetný právny
úkon bol urobený dňom uzatvorenia zmluvy o úvere č. 601104240 dňa 24. 01. 2014, uplynula trojročná

objektívna premlčacia lehota dňa 24. 01. 2017, pričom žalobca sa domáhal neplatnosti právneho úkonu
až dňa 10. 10. 2017. V prípade uzatvorenej zmluvy o úvere č. 601104333 zo dňa 28. 02. 2014 uplynula
trojročná objektívna premlčacia lehota dňa 28. 02. 2017, pričom žalobca sa domáhal neplatnosti
právneho úkonu až dňa 10. 10. 2017.18. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na úhradu tzv. administratívneho poplatku, súd dospel k záveru,
že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 772,- Eur sú veľmi

vysoké k výške poskytnutého úveru 800,- Eur. Tieto náklady predstavujú takmer 100 % úverovej
sumy. Súd považoval poplatok v tejto časti za neúmerne vysoký. Pokiaľ ide o inštitút administratívneho
poplatku tak, ako to konštatovali vo svojich právoplatných rozhodnutiach aj vyššie súdne autority,
takéto dojednanie možno považovať za vágne ustanovenie, pretože nešpecifikuje o aké konkrétne
administratívne činnosti ide, akými činnosťami sa zvyšuje náklad, resp. prevádzkovanie finančných

služieb spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a pretože takto neúmerne vysoký a žiadnym logickým
spôsobomneodôvodnenývysokýpoplatok,bezbližšejšpecifikáciejehovýškyaúčelnosti;súdpovažoval
za rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, lebo je na hranici zdravého úsudku,
aby poplatky celkových nákladov spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (vo výške 800,-
Eur) dosahovali takmer výšku poskytnutého úveru. Takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pretože dojednanie o „administratívnom poplatku“ predstavuje vedľajšie
zmluvné cenové dojednanie, toto podlieha preskúmaniu súdom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vo vzťahu k „administratívnym poplatkom“ súd nevykonával rozsiahle dokazovanie majúc
za to, že pokiaľ už v minulosti iný súd právoplatným svojim rozhodnutím (v tomto prípade Krajský súd
Prešov svojim rozsudkom zo dňa 26. 07. 2016 sp. zn.: 6Co/134/2016) skonštatoval, že takáto zmluvná

podmienka je nekalá/neprijateľná, súd v intenciách zákonného ustanovenia § 306 CSP kedy výrok
právoplatného rozsudku podľa § 305 CSP je záväzný pre každého, žalobu žalobcov v dotknutej v
dotknutej časti zamietol ako nedôvodnú. V prípade úveru č. 601104240 žalovaný uvádza, že celkové
náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo
predstavovala sumu 313,20 Eur a administratívnych nákladov vypracovania a uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo výške 458,80 Eur. V prípade administratívneho poplatku súd poukazuje na
zdôvodnenie zhora, pokiaľ ide o úrok vo výške 39,15 % (313,20 Eur), súd výšku úroku vo vzťahu k
výške poskytnutého úveru (800,- Eur) považoval za neopodstatnene vysoký, a to aj za podmienok,
že pôvodne sa zmluvné strany dohodli na tom, že poskytnutá suma 800,- Eur bude zaplatená do
12 mesiacov. Súdu neuniklo, že predmetná zmluva neobsahuje presný dátum podpisu zmluvy, kde

absentuje deň uzatvorenia zmluvy, nachádza sa tam len mesiac (január) a rok (2014). V tomto prípade
ťažko určiť, či zmluva bola uzatvorená dňa 23. 01. 2015, pretože logicky táto mohla byť podpísaná
dňa 01. 01. 2014, ale aj 31. 01. 2014. V prípade ak by bola podpísaná dňa 01. 01. 2014 (eventuálne
02. 01. 2014), nejednalo by sa už o ročný úrok, ale o úrok kratší ako 12 mesačný. Žalovaný v jednom
zo svojich vyjadrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že poskytoval legitímnym spôsobom finančné služby

záujemcom, išiel do určitej miery pri každom obchodnom kontrakte do rizika, preto sa mohol odchýliť
od ním požadovanej výšky ročného úroku za poskytnutý úver od finančných a bankových inštitúcií,
ktoré podnikajú úplne za iných podmienok, v inom rozsahu, s inými prostriedkami, a teda tu do určitej
miery musí byť aj určitá kontrola a ingerencia zo strany štátu. Je nepochybné, že podľa priemerných
úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery

so splatnosťou do jedného roka v mesiaci január 2016 bola výška úroku 6,92 % a v mesiaci február 2014
bolavýškaúroku6,99%-naprotitomuúrokovásadzbažalovanéhouvádzanávdotknutejspotrebiteľskej
zmluve je vo výške 39,15 %, čo súd považoval za rozpor s dobrými mravmi. Uvedené konštatoval
taktiež Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 17Co/26/2015, kde o.i. uviedol, že neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje

dobrým mravom.

19. Podobný mechanizmus je viditeľný aj pri spotrebiteľskom úvere č. 601104333 zo dňa 28. 02. 2014,
kde si žalobca od žalovaného požičal sumu 350,- Eur, náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom boli dohodnuté na sumu 346,- Eur (takmer vo výške 100 % poskytnutého úveru), ktoré

náklady pozostávali súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru (137,09 Eur) a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 Eur. Tak ako v prípade prvej sporovej
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, tak aj v tomto prípade súd mal za to, že tak prvý, ako aj druhý úverposkytnutý žalovaným žalobcovi je potrebné považovať za úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.
V tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel tak v prípade prvej úverovej zmluvy, ako aj v prípade druhej
úverovej zmluvy.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22.Vtomtoprípademalsúdzato,žežalobcadôvodnepožadovalodžalovanéhovydaniebezdôvodného
obohatenia. Súd nárok posúdil ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože
uplatnený a požadovaný úrok vo výške 39,15 % bol v rozpore s dobrými mravmi. Poplatok označený ako

„administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a so všetkou prácou s tým spojenou“
súd považoval za nejasný, nepreskúmateľný a právne neopodstatnený.

23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

25. Žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd však nezdieľal názor žalobcu, že je potrebné uvažovať o desaťročnej objektívnej
lehote pretože žalovaný poskytol úver legitímne a v súlade s vtedy platnou právnou úpravou
upravujúcou podmienky poskytovania nebankových úverov a povinnosti subjektov poskytujúcich

nebankové finančné služby. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna dvojročná
premlčacialehotaoprávnenémuzačínaplynúťododňa,kedy sa tentodozvie,žedošlokbezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podstatným je aj to, že oprávnený musí vedieť aj výšku
bezdôvodného obohatenia, ktorú si voči dotknutému mieni uplatniť. Z potvrdenia klientskej zóny ku
zmluve č. 601104240 zo dňa 01. 12. 2017 mal žalobca listinou potvrdené, že úver vo výške 800,- Eur

s celkovou dlžnou sumou 1755,40 Eur bol splatený vo výške 2158,73 Eur, podobne z tej istej klientskej
zóny toho istého nebankového subjektu z toho istého dátumu (01. 12. 2017) mal žalobca písomne
potvrdené, že úver vo výške 350,- Eur s celkovou dlžnou sumou 663,71 Eur bol splatený sumou 687,52
Eur.

26. Na otázku sudcu adresovanú žalobcovi, kedy sa dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatil uviedol, že sa tak stalo z úst pracovníka Prvej oddlžovanej spoločnosti vo vzťahu
ku Zmluve č. 601104240 dňa 13. 10. 2017 úhradou poslednej splátky vo výške 60,30 Eur a vo vzťahu
k spotrebiteľskému úveru č. 601104333 sa toto dozvedel od toho istého pracovníka dňa 26. 06. 2016,
kedy bola zaplatená splátka vo výške 23,58 Eur.

27. Súd mal za to, že žaloba bola podaná v subjektívnej lehote, pretože ak sa žalobca dozvedel o tom
kto sa na jeho úkor, ale predovšetkým v akej výške obohatil najskôr dňa 26. 06. 2016, subjektívna lehota
mu uplynula dňa 26. 06. 2018. Žaloba bola súdu doručená dňa 10. 10. 2017 - teda v rámci plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty.

28. Pokiaľ ide o plynutie všeobecnej/objektívnej premlčacej lehoty v dĺžke 3 rokov, žaloba bola súdu
doručená 10. 10. 2017, prvý deň plynutia trojročnej objektívnej lehoty pripadá na dátum 10. 10. 2014.
V tomto prípade je treba uviesť, že spočiatku (tak ako to vyplýva aj z tvrdenia žalovaného), platby
boli prijímané na úhradu istiny, neskôr až po zaplatení istiny nasledujúce platby mali pokrývať úroky a

„administratívny poplatok“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca určite neuhradil ani len základnú/
požičanú istinu do 10. 10. 2014, Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom úhrady
úroku za poskytnutý spotrebiteľský úver a titulom nedôvodne zaplateného administratívneho poplatku.Tieto sumy mali byť uhrádzané, a teda aj spotrebiteľský úver v tejto časti plnený určite po 10. 10. 2014
- teda v rámci plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty.

29. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj zhora uvedené skutočnosti má súd za
preukázané, že žalovaný sa obohatil v prípade spotrebiteľského úveru č. 601104240 zo dňa 23. 01. 2014
na úkor žalobcu sumou vo výške 1.358,73 Eur (2.158,73 Eur - 800,- Eur) a v prípade spotrebiteľského
úveru č. 601104333 zo dňa 28. 02. 2014 sa obohatil na úkor žalobcu vo výške 337,52 Eur (687,52 Eur -
350,- Eur). Z tohto titulu súd mal za to, že žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

voči žalovanému uplatnil v zákonnej lehote, dôvodne priznal žalobcovi nárok v uplatnenej výške a uložil
povinnosť žalovanému vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.696,25 Eur v lehote do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia ako aj výsledok sporu, kedy súd čiastočne

žalobe vyhovel a v časti ju zamietol, nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).