Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417205511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: R

Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanej: D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Q. XX, 841 05 Bratislava, o zaplatenie
4.841,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.199,77 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 4.841,77 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 23,48%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 01.04.2017, doručenou tunajšiemu súdu 04.05.2017, domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 4.841,77 Eur spolu s úrokom z dlžnej istiny do 31.03.2017

vo výške 3.580,74 Eur, zmluvným úrokom vo výške 19% ročne zo sumy 4.841,77 Eur od 01.04.2017
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.841,77 Eur od 01.04.2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil
tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 26.06.2012 zmluvu o úvere č. 5535458387, na základe ktorej
poskytol žalovanej úver vo výške 5.600,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť
mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy
tvoria obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník

poplatkov. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru pôvodný žalobca listom zo dňa 13.03.2014
vyhlásil úver za predčasne splatný. Po vyhlásení úveru žalovaná časť dlžnej sumy úveru zaplatila,
pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z
bankového informačného systému. Poslednú splátku žalovaná vykonala dňa 28.05.2014. Celkovú dlžnú
sumu žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa

20.06.2017. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Uznesením zo dňa 04.08.2017, č.k. 22Csp 94/2017-51 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o.4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 09.10.2017, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Neodstavil sa právny zástupca žalobcu doručenie predvolania

má vykázané dňa 20.07.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie
pojednávania. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané fikciou
doručenia dňa 16.08.2017. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovanej podľa § 180 CSP.

5.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi:zmluvouoúverezodňa26.06.2012,obchodnými
podmienkami pre úver dostupná pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov účinným od 16.04.2012, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
25.02.2014, poštovým podacím hárkom na č.l. 17, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.03.2014
spolu s doručenkou, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.03.2017, uznaním dlhu zo dňa 15.12.2014,
zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.06.2017 spolu s prílohou a zistil nasledovný

skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 26.06.2012 zmluvu o úvere č. 5535458387,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.600,- Eur. Žalovaná sa zmluvou zaviazala úver
splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 139,07 Eur vždy k 15. dňu príslušného

kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 19% a výškou priemernej RPMN 19,59%. V dôsledku
neplnenia povinností žalovanej riadne a včas splácať poskytnutý úver právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 25.02.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej časti úveru vo výške 541,96 Eur a
zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.03.2014 oznámil žalovanej, že ku dňu 13.03.2014 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 5.239,05 Eur do 10 dní od
doručenia tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017
postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu (spoločnosť R Collectors s.r.o.). Z aktuálneho
stavu úveru ku dňu 31.03.2017 súd zistil, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu na
splátkach sumu 2.636,68 Eur.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

22. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaná

nekonalavrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania.Vzhľadomktomu,žeišloospotrebiteľský
úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené
zákonomospotrebiteľskýchúveroch(§9).Popreskúmaníuzatvorenejzmluvysúdzistil,žetátoobsahuje
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.06.2012 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o úvere č.
5535458387, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 5.600,-
Eur, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 139,07 Eur vždy k 15.
dňu v mesiaci. Žalovaná si svoje povinnosti neplnila a splátky právnemu predchodcovi žalobcu riadne

neplatila, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.03.2014 oznámil žalovanej, že ku dňu
13.03.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
5.239,05 Eur, ktorá predstavovala istinu vo výške 4.841,77 Eur, úrok vo výške 358,- Eur, poplatky za
upomienky vo výške 39,28 Eur. Na základe zmluvy o postúpení medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

24. Z aktuálneho stavu úveru žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaná odo dňa poskytnutia úveru
uhradila žalobcovi 2.636,68 Eur, pričom posledné 2 splátky (každú v sume 200,- Eur) vykonala po
zosplatnení úveru dňa 17.04.2014 a 28.05.2014.25. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 8.422,51 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 4.841,77
Eur a dlžných úrokov z istiny vo výške 3.580,74 Eur.

26. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi napriek opakovaným výzvam nezaplatila, súd žalobe žalobcu
v časti sumy 5.199,77 Eur vyhovel. Táto suma pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia
úveru vo výške 4.841,77 Eur a nezaplateného úroku z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 13.03.2014 vo
výške 358,- Eur.

27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 19% ročne zo sumy 4.841,77 Eur od 01.04.2017
do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 3.222,74 Eur (úroky z dlžnej istiny vyčíslené žalobcom vo výške
3.580,74 Eur mínus úroky do zosplatnenia úveru vo výške 358,- Eur), tieto súd nepovažoval za dôvodné
a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na

strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok

je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s
ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej
za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

28. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi

vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele

spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet

dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby

k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov.

29. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvnáúprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí

absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa

povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

30.Napokonpokiaľideožalobcompredloženýdoklad-uznaniedlhuzodňa15.12.2014,vtejtosúvislosti
súd pripomína, že v konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. Neprijateľnými podmienkami sa rozumejú, nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a
preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. § 53 Občianskeho zákonníka vyjadruje
snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie
produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu

zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich
rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich
obsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok.Ochranaspotrebiteľasatýkaiba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom

spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

32. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

33. Z uznania dlhu predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná uznáva dlh vyplývajúci zo zmluvy o
úvere č. 5535458387, vo výške 5.633,59 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 13.03.2014. Zároveň sa v
uvedenom uznaní dlhu uvádza, že „dlžník si je vedomý, že okrem uznaného dlhu vo výške 5.633,59
Eur je povinný banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške 19% ročne odo dňa po dni uznania
dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške 5,25% ročne odo dňa po dni uznania dlhu do

zaplatenia.“ V danom prípade súd dospel k záveru, že na tento úkon nebude prihliadať, nakoľko má za
to, že uvedený úkon nie je dostatočne určitý, keďže z neho nie je možné zistiť, akým spôsobom žalobca
dospel k výpočtu uvedenej dlžnej, rovnako nie je zrejmé, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých
ustanovení zmluvy boli vypočítané úroky. Okrem toho suma uvedená v uznaní dlhu nekorešponduje so
sumou uvedenou právnym predchodcom žalobcu vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.03.2014,

kde dlžná suma bola vo výške 5.239,05 Eur. Nie je preto súdu zrejmé v čom malo spočívať navýšenie
dlžnej sumy v období od zosplatnenia úveru k 13.03.2014 do podpisu uznania dlhu žalovanou dňa
15.12.2014.34. Podpísaním vyššie uvedeného uznania dlhu žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje
zmluvné postavenie, nakoľko sa zaviazala k úhrade sumy, ktorú nie je možné jednoznačne identifikovať
s nárokmi z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Napokon aj s ohľadom na vyslovený názor

v bodoch 27 až 29 rozsudku, v zmysle ktorého žalobca nemá nárok na úroky z úveru po jeho zosplatnení
súd nemohol prihliadnuť na právny úkon uznanie dlhu žalovanej zo dňa 15.12.2014.

35. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 4.841,77 Eur od 01.04.2017 až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od
01.04.2017 teda ku dňu, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 0 % + 5 percentuálnych bodov. Pokiaľ si žalobca v žalobe uplatnil úrok z
omeškania vo výške 5,25% ročne, súd takémuto žalobnému návrhu nemohol v celom rozsahu vyhovieť,
nakoľko v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne uplatnený úrok prevyšoval zákonný úrok z

omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., keďže v
čase omeškania žalovanej (od 01.04.2017) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške
0%. Súd preto priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 8.422,51 Eur (istina 4.841,77 Eur plus vyčíslené úroky 3.580,74 Eur) spolu s
príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 5.199,77 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere

k žalovanej pohľadávke teda činí 61,74 % (5.199,77 Eur z 8.422,51 Eur). Úspech žalovanej v pomere k
žalovanej pohľadávke potom činí 38,26 % (3.222,74 Eur z 8.422,51 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej
od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 23,48 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 23,48 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.