Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115232686
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115232686.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého ul. č. 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166
260, zast.: Wolf & Linden s.r.o., Medená 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 231 742, proti odporcovi: 1/
ARMAGEDON, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 374 551, 2/ DUCHO, s.r.o., Mostová 22,

034 01 Ružomberok, IČO: 36 393 738, obaja zast.: SKLEGAL, s.r.o., Advokátska kancelária, Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/13/2016 - 13302 zo dňa
13.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/13/2016 - 13302 zo dňa
13.06.2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) uložil odporcovi v 1/ a 2/ rade, aby
nenakladal s vecami, ktorých špecifikáciu uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Zároveň im uložil, aby
neuskutočňovali právne úkony, ktorými by na inú osobu previedli vlastnícke právo k týmto veciam alebo
ichčastiamvkladomdomajetku,kúpnou,zámennou,darovacoualeboakoukoľvekinouzmluvouvrátane
zmluvy o budúcej zmluve, ktorých predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k týmto veciam alebo ich

častiam, alebo na základe ktorých by bolo vlastnícke právo k týmto veciam alebo ich častiam prevedené
na tretiu osobu alebo tretie osoby ako aj nevykonávali záložné právo na tieto veci. Navrhovateľovi priznal
nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2017, doručeným súdu dňa 19.01.2017, domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd prikázal odporcovi nenakladať s vecami, ktorých špecifikáciu
uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola
doručená žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha voči odporcom v 1/ a 2/ rade vydania hnuteľných vecí,
ktoré sú neoprávnene zadržiavané v budove zapísanej v katastri nehnuteľností spravovanom Q. Ú.V. X.
S., H. Q., na liste vlastníctva číslo XXXX, okres X. S., obec X. S., katastrálne územie X. S., ako stavba
súpisné číslo XXXX - priemyselná budova, popis stavby O., postavená na pozemku parcela registra „.

katastra nehnuteľností s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo
výmere X XXX S.X (ďalej len „Budova“). Navrhovateľ sa z výzvy na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke
predmetu dražby zo dňa 06.12.2016, doručenej dňa 09.12.2016 Geodetickému a kartografickému
ústavu Bratislava, so sídlom Chlumeckého ul. č. 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 (ďalej len „GKÚ“),
dozvedel, že spoločnosť ProAuctio s.r.o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 408
441, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 17775/

S (ďalej len „Dražobník“) ako dražobník začala na návrh odporcu v 1/ rade (bývalý prenajímateľ) ako
navrhovateľa dražby vykonávať úkony podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a odoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Navrhovateľ z predmetnej
výzvy ako aj zo záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 06.12.2016 zistil,

že do predmetu dražby boli zaradené hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa, ktorých vydania sa
navrhovateľ domáha v súdnom konaní v zmysle jeho žaloby. Navrhovateľ proti tomuto postupu podal
u dražobníka námietky, a to v listine označenej ako „K Výzve na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke
predmetu dražby“ zo dňa 20.12.2016 doručenej dňa 29.12.2016 (ďalej len „Námietky klienta“), kde
výslovne dražobníka upozornil, že predmetom dražby sú aj hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve

a ktorých vydania sa domáha na súde. K námietkam klienta navrhovateľ priložil výpis z informačného
systému ISPIN za účelom identifikácie príslušných hnuteľných vecí a zároveň upozornil dražobníka, že
zoznamvecíaopisuvedenývlistináchdražobníkajeneurčitý.Nanámietkyklientadražobníknereagoval
a dňa 11.01.2017 sa uskutočnila ohliadka predmetu dražby ako celku za účelom jeho ocenenia. Odporca
v 1/ rade ako navrhovateľ dražby nemôže vykonávať záložné právo podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, nakoľko nikdy nebol navrhovateľ s ním

v žiadnom zmluvnom vzťahu, a teda nebol ani nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2008.

3. O predmetnom návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 30
Cb/13/2016 tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2017 v celom rozsahu
vyhovel. Voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 30 Cb/13/2016 podal

dňa 07.03.2017 odvolanie odporca v 2/ rade, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
04.05.2017 č. k. 4 Cob/62/2017 - 13299 rozhodol tak, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30
Cb/13/2016 - 13260 zo dňa 24.01.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
Krajský súd v Bratislave uviedol, že rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP a je preto nepreskúmateľné.

4. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu mal konajúci súd dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán. Nevyhnutnosť predbežnej úpravy pomerov strán a splnenie podmienok
pre vydanie predbežného opatrenia je podľa názoru konajúceho súdu odôvodnené reálnymi obavami,
nakoľko tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, najmä výzvy na poskytnutie súčinnosti

pri ohliadke predmetu dražby, odpovede na výzvu na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu
dražby, ako aj záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku, že odporca v 1/ rade ako
navrhovateľdražbypoverildražobníkaspoločnosťProAuctios.r.o.vykonanímdražbynapredmetdražby,
ktorý ako dražobník uvádza, má byť vo vlastníctve Geodetického a kartografického ústavu Bratislava,
Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že

navrhovateľ viacerými výzvami upozorňoval odporcov v 1/ a 2/ rade ako aj dražobníka, že dražba sa týka
aj hnuteľných vecí, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, avšak túto skutočnosť odporcovia ignorujú.
Nájomná zmluva zo dňa 17.12.2008 bola uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom a
medzi Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, Chlumeckého ul. č. 4, 827 45 Bratislava, IČO:
17 316 219, čo je úplne odlišná spoločnosť od navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu - dôvod vykonania

dražby tak ako je uvedený dražobníkom na podklade navrhovateľa dražby odporcu v 1/ rade podľa §
672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neobstojí, keďže medzi odporcom v 1/ rade a
navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, ani iná zmluva, na základe ktorej by mohlo
odporcovi v 1/ rade vzniknúť záložné právo na hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa.

5. Súd taktiež vyslovil názor, že je nesporné, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou
môže dôjsť v dôsledku ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
k prechodu založených nehnuteľností na tretiu osobu (vydražiteľa). V tomto prípade by sa obrana
navrhovateľa podstatne sťažila. Súd nevidí dôvod, prečo by sa v procese dobrovoľnej dražby, ktorá
ako celok navyše neprebieha pod preventívnou súdnou kontrolou, mali uplatňovať prísnejšie podmienky

ingerencie súdu. V prerokúvanej veci podľa názoru súdu sú následky, ktoré hrozia dobrovoľnou
dražbou pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili odporcom v prípade momentálneho
nevydraženia týchto nehnuteľností. Vzhľadom na hore uvedené dôvody, súd návrhu navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko realizáciou dobrovoľnej dražby už
navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav. Navrhnutím dražby

odporcom v 1/ rade vyvodil také nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktoré odôvodňuje navrhovateľom navrhované nariadenie
neodkladného opatrenia.6. Súd zároveň poukázal na niektoré ustanovenia z odôvodnenia uznesenia NS SR z 09.02.2017,
sp. zn. 3Obdo/1/2017, ktorými sa konajúci súd rešpektujúc princíp právnej istoty zabezpečujúc pritom
predvídateľnosť súdneho rozhodnutia riadil i pri nariadení tohto neodkladného opatrenia:

7. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z
listín predložených navrhovateľom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie (neodkladného opatrenia)
osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie,

ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia).

8. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany
nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V

prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k
dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a
účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako je tomu v prípade ustanovení § 75 ods. 6 a
ods. 8 O. s. p. (viď 6Cdo/87/2016). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa

má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana odporcu je daná
jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou navrhovateľa za
prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

9. Súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie

neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci splnené, z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokoch rozhodnutia.

10. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže

navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

11. Proti rozhodnutiu súdu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd

v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
buď napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietne alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Odporcovia podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, pretože sa
nestotožnilisnapadnutýmuznesením.Uzneseniesúdujevýsledkomnesprávnehoprocesnéhopostupu,
ktorým im znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich
práva na spravodlivý proces, nakoľko súd napadnuté uznesenie odôvodnil nedostatočne, bol porušený
zákaz ľubovôle a postupom súdu bola porušená zásada rovnosti strán, konanie má ďalej inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Zdôraznili, že súčasťou práva na spravodlivý proces je taktiež nepochybne právo na nezávislý a

nestranný súd. Odporcovia z postupu súdu nadobudli podozrenie, že tomu tak v danom prípade nie je.
Jednak je zhodnotenie skutkového stavu v bode 1 odôvodnenia napadnutého uznesenia zjavne akoby
prekopírované zrejme z návrhu navrhovateľa, keď sa v ňom uvádzajú pojmy ako „Námietky klienta“ a
jednak sa javí prinajmenšom ako nezvyčajné, že napadnuté uznesenie bolo vydané 13.06.2017 a už
okolo obeda toho istého dňa ho navrhovateľ doručoval tretím subjektom.

14. Taktiež odporcovia považujú za porušenie ich práva na spravodlivý proces skutočnosť, že napriek
tomu, že už v predchádzajúcom odvolaní zo dňa 07.03.2017 namietali to, že im prvostupňový súd
spolu s uznesením zo dňa 24.01.2017 nedoručil v súlade s § 331 ods. 1 CSP aj návrh na nariadenieneodkladného opatrenia, neurobil tak ani teraz, keď doručoval napadnuté uznesenie. Uvedené považujú
odporcovia už za prejav vyslovene zaujatého správania sa súdu voči nim a popieranie zásady rovnosti
zbraní v prebiehajúcom konaní.

15. Odporcovia ďalej poukazujú aj na skutočnosť, že súd opäť zjavne nekriticky prevzal tvrdenia
navrhovateľa, pričom si v dôsledku toho v odôvodnení napadnutého uznesenia sám odporuje, keď na
jednej strane konštatuje, že z dôkazov založených v spise vyplýva, že hnuteľné veci, ktorých sa týka
aj nariadené neodkladné opatrenie, sú vo vlastníctve navrhovateľa, na druhej strane však uvádza, že

medzi navrhovateľom a odporcami doposiaľ nevznikol žiaden právny vzťah. Odporcovia majú za to,
že tieto skutočnosti nemôže považovať súd za osvedčené, pretože je viac než zrejmé, že keby medzi
navrhovateľom a odporcami nebol žiadny právny vzťah, predmetné hnuteľné veci by v nehnuteľnosti
odporcov nemali čo robiť. Pokiaľ by ich tam navrhovateľ vniesol bez akéhokoľvek právneho titulu, ako z
jeho tvrdení v podstate vyplýva, nepochybne by došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor odporcov, pretože by tak užíval cudziu vec bez akéhokoľvek oprávnenia. Na základe uvedeného

konajúci súd objektívne musel mať pochybnosť o pravdivosti a vierohodnosti navrhovateľových tvrdení,
preto postupujúc v súlade so zákonom a zásadami civilného procesu nemal napadnuté uznesenie
vydať. Odporcovia tiež poukázali na to, že navrhovateľ vyslovene účelovo, ako mu to práve vyhovuje
v jednotlivých konaniach, uvádza raz to, že veci sú v jeho vlastníctve a raz to, že nie sú, pretože tieto
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a navrhovateľ plní len funkciu ich správcu. Na toto odporcovia

poukazovali už v predchádzajúcom odvolaní, avšak konajúci súd to opäť nevzal v úvahu. Uznesenie
súdu je nepreskúmateľné, čo je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces, konkrétne s právom na
riadne odôvodnenie rozhodnutia.

16. K tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom sa však ani odporcovia nevedia bližšie vyjadriť, pretože,

ako to vyplýva z vyššie uvedeného, spolu s napadnutým uznesením odporcom nebol doručený návrh na
vydanieneodkladnéhoopatrenia,napriektomu,žetátopovinnosťsúduvyplývazustanovenia§331ods.
1 CSP. Nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považujú odporcovia za pochybenie
súdu, v dôsledku ktorého nie je v konaní zachovaná zásada „rovnosti zbraní“, pretože odporcovia
nepoznajú kompletnú argumentáciu navrhovateľa, ktorou odôvodňoval nevyhnutnosť neodkladnej

úpravy pomerov, ktoré sú predmetom súdneho konania. V tejto súvislosti neobstojí odvolávanie sa
prvostupňového súdu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/l/2017 zo dňa 09.02.2017,
pretože tam citované uprednostňovanie záujmu navrhovateľa na rýchlej a účinnej ochrane jeho práv
pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam má opodstatnenie len vo fáze konania
pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Následne však musí byť druhej strane

umožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, čo predpokladá aj citované ustanovenie § 331 ods.
1 CSP, keď súdu ukladá, aby odporcovi spolu s uznesením o neodkladnom opatrení doručil aj návrh
navrhovateľa na jeho nariadenie.

17. V tejto súvislosti odporcovia opakovane zdôraznili tú skutočnosť, že nie je

pravdou, že by odporcovia neoprávnene zadržiavali akékoľvek hnuteľné veci. Odporca v 1/ rade si v
súlade so zákonom uplatnil zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré do nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcuv2/radevniesolGeodetickýakartografickýústavBratislava,Chlumeckého4,82745Bratislava,
IČO:17316219(ďalejlen„GKÚ“),nakoľkoevidujevočiGKÚzostatokpohľadávkynazaplateniedlžného
nájomného vo výške 1.218.176,10 eur, o zaplatenie ktorého spolu s príslušenstvom je v súčasnosti

vedené konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/122/2016. Postup odporcu v
1/ rade odobril aj Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/253/2015 zo dňa 25.09.2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/179/2016 zo dňa 31.05.2016, ktorým nariadil
súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade. Ako je
zrejmézozápisniceovykonanípredmetnéhosúpisu,rozsahapopistýchtovecíjeodlišnýodšpecifikácie

hnuteľných vecí v napadnutom uznesení. Odporcom ani tentoraz nie je z napadnutého uznesenia
zrejmé, čím navrhovateľ preukazoval svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, nakoľko
v napadnutom uznesení toto konštatované nie je, a ako už bolo uvedené vyššie, odporcom znova nebol
doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

18. Odporcovia opakovane poukázali na to, že navrhovateľ a GKÚ si prisudzujú vlastníctvo k hnuteľným
veciam nachádzajúcim sa v nehnuteľnosti odporcu v 2/ rade tak, ako im to práve vyhovuje, nakoľko
v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/22/2016 sa vydania
hnuteľných vecí domáha aj GKÚ, pričom odporcovia vzhľadom na absolútnu absenciu ich individuálnehovymedzenia v napadnutom uznesení nedokážu posúdiť, či sa navrhovateľ a GKÚ v odlišných konaniach
nedomáhajú vydania tých istých hnuteľných vecí. Odporcovia majú tiež za to, že napadnuté uznesenie
je nevykonateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorých konkrétnych vecí sa týka, pretože tieto nie sú

identifikované údajmi, ktoré by ich robili nezameniteľnými s inými vecami toho istého druhu.

19. Odporcovia majú taktiež za to, že z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, v čom súd videl
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, v súlade s rozhodnutím
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/253/2015 vykonala tajomníčka tohto súdu súpis

hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade, ktorým bol úradne
potvrdený rozsah vecí, voči ktorým si odporca v 1/ rade môže v súlade so zákonom uplatniť zádržné
právo. Súd v tomto konaní zároveň predbežne vyriešil otázku splnenia podmienok existencie záložného
práva podľa § 672 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ale súčasne
aj spôsobilosť hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade byť
predmetom výkonu záložného práva.

20. Podľa názoru odporcov neobstojí tvrdenie súdu, že „realizáciou dobrovoľnej dražby už navrátenie
do pôvodného stavu nie je možné, vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav“, pretože sa nezhoduje s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
o notároch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), ktorý priznáva

osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola dražbou dotknutá na právach, domáhať sa na súde určenia neplatnosti
dražby. Záver súdu vyslovený v bode 14 odôvodnenia preto považujú odporcovia za nedôvodný a v
rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách.

21. Na základe vyššie uvedeného majú odporcovia za to, že v konaní nie sú splnené zákonom

vyžadované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto sa obaja zhodne domáhajú, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne
v celom rozsahu, prípadne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

22. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odporcov a dospel k záveru,

že odvolania nie sú dôvodné.

24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia,vktoromsúdjasne,zrozumiteľneavýstižnezhodnotilavysvetlil,prečonavrhovateľosvedčil

rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

26. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

27. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

28. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

29. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.30. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

31. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu
z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

33. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné
dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom
vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného
nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred

jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je

súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť,
či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu).

34. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že uznesenie súdu je nepreskúmateľné,
čo je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces, konkrétne s právom na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f/ CSP) treba rozumieť taký závadnýprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými predpismi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom
prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny
súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08).

35. Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného
opatrenia. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi odporcom
v 1/ rade ako prenajímateľom a medzi Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava neznamená,
že navrhovateľ nemôže mať predmetné hnuteľné veci v budove. Samotné dokazovanie má v konaní

o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Navrhovateľ vlastníctvo k hnuteľným veciam
preukázal zmluvou o dielo zo dňa 16.09.2009, faktúrami spolu s dokladmi o ich zaplatení, pričom
odvolací súd špecifikáciu hnuteľných vecí považuje za dostatočnú a nezameniteľnú. Takisto navrhovateľ
osvedčil, že spoločnosť ProAuctio, s.r.o. ako dražobník začal na návrh odporcu v 1/ rade vykonávať
úkony podľa zák. č. 527/2002 Z.z.. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu, že

následky, ktoré hrozia dobrovoľnou dražbou, sú pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by
hrozili odporcom v prípade momentálneho nevydraženia týchto vecí. Realizáciou dobrovoľnej dražby
už navrátenie do pôvodného stavu by nebolo možné a vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav. K
tvrdeniu odporcov, že odporca v 1/ rade si v súlade so zákonom uplatnil zádržné právo k hnuteľným
veciam, ktoré do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade vniesol Geodetický a kartografický

ústav Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 (ďalej len „GKÚ“), oprávnene, čo
odobril aj Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/253/2015 zo dňa 25.09.2015 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/179/2016 zo dňa 31.05.2016, odvolací súd dodáva,
že vyššie uvedené rozhodnutie je v tejto veci bezpredmetné, nakoľko súd pri posudzovaní splnenia
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie. Samotné dokazovanie

má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Namietaná skutočnosť môže byť
predmetomdokazovaniavovecisamej.Navrhovateľosvedčil,ženenariadenímneodkladnéhoopatrenia
by sa podstatne zhoršila jeho právna pozícia. K tvrdeniu odporcov, že im nebol doručený návrh na
vydanie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave v súlade s
§ 331 CSP dňa 21.08.2017 doručil právnemu zástupcovi odporcov návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorý právny zástupca prevzal dňa 24.08.2017. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.

36. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že bola osvedčená naliehavá potreba
dočasnejúpravypomerovúčastníkov,súdprvejinštancievecsprávneprávneposúdil,apretonapadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).