Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112223974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112223974.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcov: 1./ I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X. 112, 2./ I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 3./ S. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. 64, 4./ I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 5./ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. X.
XX, 6./ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. XX, 7./ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E., K. XX, 8./

Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. X. XX, všetci zastúpení: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so
sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, proti žalovaným: 1./ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, 2./ D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KOTRUSZ - BENČÍK s.r.o.,
so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaniach žalobcov v 1. až 8. rade a žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 9C/93/2012-265 zo dňa 25. novembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov
odvolacieho konania o d m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 8. rade náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume
7.676,18 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 6.300,57 eura a iných trov konania
vo výške 115,50 eur na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalším
výrokom uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho
konania v sume 815,74 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 538,96 eura a iných

trov konania v sume 169 eura na účet ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“)atým,žežalobcovia malivkonaníplnýúspech,apreto
im súd priznal celú náhradu trov konania. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia pred
súdom prvej inštancie v sume 6.300,57 eura za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, žaloba zo
dňa 20.07.2012) po 237,34 eura vypočítané z hodnoty veci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

vo výške 6.787,- eura, za 1 úkon právnej služby po 59,33 eura 1/4 úkonu (pojednávanie dňa 04.04.2013
- odročené), za 6 úkonov právnej služby podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8 x 118,67
eura 1/2 úkonu (návrh na vstup ďalších subjektov do konania zo dňa 29.04.2013, vyjadrenie na výzvu
súdu zo dňa 31.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014, účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014,
účasť na pojednávaní dňa 20.05.2014), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za
rok 2011 v sume 7,41 eura, za rok 2012 v sume 7,63 eura, za rok 2013 v sume 31,24 eura (4 x 7,81), za

rok 2014 v sume 24,12 eura (3 x 8,04), a iných trov konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku
za návrh, vo výške 8 eur titulom pznk. vl. č. 139, vo výške 8 eur titulom identifikácie zo dňa 14.04.2011.Odmena sa zvýšila o 20% DPH. Súd žalobcom nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby, rokovanie s protistranou dňa 26.05.2011, keď nemal tento úkon preukázaný. O trovách
odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v odvolacom konaní úspešným žalobcom

priznal náhradu trov právneho zastúpenia vypočítanú z hodnoty veci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v sume (neuvedená suma) eura za 1 úkon právnej služby po 59,33 eur (8 x 59,33)
(písomné vyjadrenie), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za rok 2014 v sume
64,32 eura (8x 8,04) a iné trovy konania z titulu hotových výdavkov za znalecký posudok vo výške 169
eur. Odmena sa zvýšila o 20% DPH.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade, ktorá dôvodila tým,
že v prvom výroku napadnutého uznesenia priznal súd náhradu trov konania v celkovej výške 7.676,18
eur, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške 6.300,57 eur a iných trov konania vo
výške 115,50 eur, pričom súčet týchto nárokov nezodpovedá sume, uvedenej v uznesení. Takisto v
druhom výroku napadnutého uznesenia súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 815,74

eur, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške 538,96 eur a iných trov konania vo výške
169,- eur, pričom z ich sčítania je zrejmé, že tieto sumy spoločne nedosahujú celkovú výšku trov
konania, ktorú súd uviedol. Z oboch výrokov tak nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd dopracoval
k výsledným sumám, takto formulované výroky sú vnútorne rozporuplné a zmätočné. Zdôraznila, že
napadnuté uznesenie je zmätočné a nepreskúmateľné v otázke výšky priznaného nároku náhrady trov

konania. Ďalej uviedla, že z obsahu napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, na základe akých
dôkazov a skutkových zistení sa súd dopracoval k určeniu hodnoty veci vo výške 6.787,- eur, v tejto
časti je uznesenie neodôvodnené. Je zrejmé, že záver o hodnote nehnuteľnosti v sume 6.787,- eur
je nesprávny a predstavuje nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Pozemok, ktorý je ornou pôdou,
nachádza sa mimo zastavaného územia obce a má výmeru 1.234 m2, preto nemôže dosahovať túto

hodnotu. Podľa informácií, ktorými žalovaná v 2. rade disponuje, sa hodnota takého pozemku v prepočte
na 1 m2 pohybuje v danej lokalite maximálne vo výške 1 euro za 1 m2, pričom podľa názoru súdu
je hodnota pozemku vo výške 5,50 eura za 1 m2. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by súd
vykonával dokazovanie smerujúce k objektívnemu zisteniu trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti.
Poukázala tiež na to, že v napadnutom uznesení sa v rámci sumarizácie náhrady trov odvolacieho

konania spomínajú iné trovy konania žalobcov titulom hotových výdavkov za znalecký posudok vo výške
169 eur, pričom nemala vedomosť o existencii žiadneho znaleckého posudku, ktorý by bol v súdnom
konaní vypracovaný alebo sporovými stranami predložený, a už vôbec nie v rámci odvolacieho konania.
V napadnutom uznesení súd ani bližšie nezdôvodňuje, čo bolo jeho predmetom, ktorý znalec a za
akým účelom ho vypracoval. V prípade, ak išlo o znalecký posudok, ktorý mal slúžiť na určenie hodnoty

predmetu sporu v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky, mal súd povinnosť ju o ňom ako o vykonanom dôkaze
upovedomiť, dať možnosť sa k nemu vyjadriť a v rámci napadnutého uznesenia sa s ním vysporiadať. Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za 8 úkonov právnych služieb (hoci číselne spomína 9 úkonov), avšak z odôvodnenia
napadnutéhouzneseniavôbecnevyplýva,akýjenárokjednotlivýchžalobcov.Súdurčilavyčíslilvýrokom

napadnutého uznesenia nárok všetkých žalobcov jedinou sumou, hoci ide o samostatné nároky každého
žalobcu. Zdôraznila, že žalobcovia nevykonávali všetky procesné úkony spoločne, ale pôvodne v konaní
vystupoval jediný žalobca a až následne mohol vznikať nárok na náhradu trov konania aj ostatným
žalobcom (po ich pristúpení do konania). Rovnako v napadnutom uznesení bol žalobcom priznaný nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/2 tarifnej hodnoty za 6 úkonov právnych služieb, ale

následne je vymenovaných 5 úkonov, pričom nie je zrejmé, či súd priznal náhradu trov za 5 alebo 6
úkonov.Zároveňniejezrejmé,zakéhodôvodusúdpriznávalplnúnáhradutrovkonania(pravdepodobne
každému zo žalobcov) za úkon v podobe prípravy a prevzatia veci, keď v momente uskutočnenia tohto
úkonu právnej služby v prospech žalobcov v 2. až 8. rade existoval na strane žalobcov dôvod pre
aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, a teda zníženie tarifnej odmeny o 50 %. Vo vzťahu k trovám

odvolacieho konania zdôraznila, že súd neodôvodnil priznanie nároku na náhradu trov konania za dva
úkony právnej služby, keď priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za prvý úkon označený
ako písomné vyjadrenie. Z obsahu napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, za aký ďalší úkon súd
žalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia a či bol tento úkon skutočne nevyhnutný pre obranu
žalobcov voči podanému odvolaniu po tom, ako sa už raz k odvolaniu písomne vyjadrili. Ďalej žalovaná

v 2. rade namietala, že súd priznal vo vzťahu k prvoinštančnému konaniu aj nárok na náhradu trov
konania titulom nákladov na vyhotovenie pozemnoknižnej vložky č. 139 a identifikáciu uskutočnenú dňa
14.04.2011. V oboch prípadoch ide o výdavky vynaložené pred samotným podaním žaloby a takéto
náklady nie sú inými trovami konania, pretože samotné konanie bolo začaté až v roku 2012, teda nebolivynaložené v súdnom konaní. Spochybnila tiež ich účelnosť, keďže predmetná nehnuteľnosť od začiatku
súdneho konania predstavovala jednoznačne identifikovateľnú nehnuteľnosť ako samostatný predmet
vlastníctva.Záveromzdôraznila,žesúdnapadnutýmuznesenímpriznalžalobcomnáhradutrovsúdneho

konania v celkovej výške 8.491,92 eur, čo je v zjavnom nepomere k hodnote predmetu konania, a to
tak vo výške, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie (teda 6.787,- eur), ale najmä vo vzťahu k skutočnej
trhovej hodnote predmetu konania, ktorá nedosahuje ani 1.500,- eur. Priznanie náhrady trov konania v
takej výške považovala za šikanózny výkon práva zo strany žalobcov. Dodala k tomu, že vstup žalobcov
v 2. až 8. rade nebol nevyhnutným ani účelným uplatňovaním práva, pretože žalobou sa mohol domáhať

určenia žalobného petitu aj žalobca v 1. rade. Okolnosti svedčiace o jej dobromyseľnej držbe neboli
počas súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnené, preto vyjadrila presvedčenie, že súd mal pri
posudzovaní výšky uplatneného nároku na náhradu škody v súlade s § 142 OSP posudzovať pomer
medzi hodnotou predmetu konania a výškou náhrady trov konania. Na základe uvedeného žiadala
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia v 1. až 8. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade vyjadrili názor, že
žalobkyňa (zrejme malo byť žalovaná v 2. rade) nedôsledne prečítala odôvodnenie uznesenia, kde súd
prvej inštancie jednoznačne vysvetlil spôsob, akým dospel k sumám uvedeným vo výroku rozhodnutia.
Ajnapriektomu,žematematickýsúčetsúmvobochvýrokochuznesenianedosahovalcelkovúvýškutrov
konania, toto rozhodnutie nie je podľa nich vecne nesprávne ani zmätočné. Súd vo svojom rozhodnutí

uviedol, že odmena sa zvýšila o 20 % DPH, takže trovy konania boli vo výslednej sume vyčíslené
správne aj napriek tomu, že v oboch napadnutých výrokoch nebola vyčíslená sadzba DPH. Poukázali
tiež na to, že postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania upravoval najmä § 151 OSP, pričom zo
žiadneho ustanovenia OSP nevyplývala povinnosť súdu vyzývať druhú stranu, aby sa vyjadrovala k
vyčísleným trovám konania druhej strany sporu, ale ani k dôkazom predloženým súdu spolu s vyčíslením

trov konania na podporu špecifikovanej sumy. Prvé vyčíslenie trov konania aj s prílohami (ponuka
realitných kancelárií na ornú pôdu mimo obce Malý X., kúpna zmluva) súdu predložili už v podaní
zo dňa 22.05.2014. Označili za všeobecne známe, že v krajskom meste Nitra a blízkom okolí je v
posledných rokoch jedným z najlukratívnejších častí obec S. X.. Dňa 16.01.2015 bol vypracovaný na ich
podnet Znalecký posudok č. 2/2015 znalcom Ing. Jozefom Miklom na stanovenie všeobecnej hodnoty

žalovanej nehnuteľnosti, ktorý určil jej hodnotu na sumu 5,60 eur / m2. Znalecký posudok doložili súdu
dňa 04.05.2015. Krajský súd v Nitre rozhodol dňa 30.06.2015 o prvom odvolaní žalovanej voči rozsudku
súdu prvej inštancie zo dňa 20.05.2014 o výroku o náhrade trov konania. Prvoinštančný súd rozhodol o
náhrade trov konania samostatným uznesením zo dňa 25.11.2015. Žalovaná v 2. rade tak mala dostatok
času na to, aby sa vyjadrila k vyčísleniu trov konania, ako aj dôkazom, ktoré súdu predložili. K vstupu

žalobcov v 2. až 8. rade došlo na základe rozšírenia žalobného návrhu zo dňa 29.04.2013 a od tohto
úkonu priznal súd náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby každému z 8 žalobcov už len vo výške
50 % základnej sadzby, t.j. v sume 118,67 eur, pričom spolu išlo o 6 úkonov právnej pomoci. To, že v
slovnom vyjadrení chýba 1 úkon, a to konkrétne účasť na pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa
22.10.2013 označili za zrejmú chybu v písaní. Ďalej z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že

náhrada trov konania za prvé 3 úkony právnej služby (vrátane prevzatia a prípravy zastúpenia) boli
priznané len žalobcovi v 1. rade, z čoho boli 2 úkony priznané v plnej výške a 1 úkon len vo výške
1/4 hodnoty úkonu. V rámci rozhodovania súdu o trovách odvolacieho konania priznal súd žalobcom aj
náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 29.12.2014, ktorým reagovali na prvé
odvolanie žalovanej v 2. rade zo dňa 28.11.2014 a podávali ho na výzvu súdu, preto uvedené vyjadrenie

bolo účelné. Taktiež vyhotovenie pozemnoknižnej vložky č. 139 a identifikácia parciel zo dňa 14.04.2011
boli nevyhnutnou podmienkou pre správne určenie pasívnej legitimácie strán sporu a preto nesúhlasili
s názorom žalovanej v 2. rade o neúčelnosti týchto dôkazov. K tomu, aby správne špecifikovali žalobný
petit, boli potrebné uvedené podklady zo Správy katastra. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania za
vypracovaný Znalecký posudok č. 2/2015, uviedli, že nešlo o dôkaz vykonaný pred odvolacím súdom,

alebolzaloženýdosúdnehospisuvčase,keďsaspisnachádzalnaodvolacomsúdezdôvoduodvolania
podaného žalovanou v 2. rade. Znalecký posudok predložili súdu ako ďalší listinný dôkaz na podporu
ich tvrdení, že hodnota ornej pôdy sa v katastrálnom území S. X. pohybuje v rozmedzí 5 - 6 eur / m2.
Keďže žalovaná v 2. rade namietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke účelnosti a primeranosti
vzniknutých trov už vo svojom prvom odvolaní zo dňa 28.11.2014 a odvolací súd nevzhliadol v jej

prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by žalovaná v 2. rade nemala nahradiť trovy
konania v plnom rozsahu, nepovažovali za potrebné sa opätovne k tomu vyjadrovať. Keďže žalovaná
v 2. rade výrok vo veci samej nenapadla odvolaním, považovali za irelevantné, aby žalovaná v 2. rade
upriamovala pozornosť na dobromyseľnosť, ktorá nebola podľa nich v konaní pred súdom prvej inštanciepreukázaná. Záverom uviedli, že k podaniu tohto vyjadrenia k odvolaniu boli vyzvaní súdom, žiadajú,
aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania i za tento právny úkon aj za odvolanie zo dňa
28.12.2015 spolu v sume 1.159,69 eur vrátane DPH. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobcom prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania tak, ako uviedli v tomto vyjadrení a v podanom odvolaní zo dňa 28.12.2015.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Obdobne ako
žalovaná v 2. rade namietal, že tým, že v prvom výroku napadnutého uznesenia priznal súd náhradu

trov konania v celkovej výške 7.676,18 eur, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške
6.300,57 eur a iných trov konania vo výške 115,50 eur, pričom zo sčítania dvoch nárokov je zrejmé,
že tieto sumy spoločne nedosahujú celkovú výšku trov konania, ktorú súd uviedol. Takisto v druhom
výroku napadnutého uznesenia súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 815,74 eur, ktorá
pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške 538,96 eur a iných trov konania vo výške 169,- eur,
pričom zo sčítania dvoch nárokov je zrejmé, že tieto sumy spoločne nedosahujú celkovú výšku trov

konania, ktorú súd uviedol. Z oboch výrokov tak nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd dopracoval
k výsledným sumám, takto formulované výroky so vnútorne rozporuplné a zmätočné. Zdôraznil, že
napadnuté uznesenie je zmätočné a nepreskúmateľné v otázke výšky priznaného nároku na náhradu
trov konania. Okrem toho mal za to, že z obsahu napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, na
základe akých dôkazov a skutkových zistení sa súd dopracoval k určeniu hodnoty veci vo výške

6.787,- eur, nakoľko súd v tejto časti napadnuté uznesenie nijako bližšie neodôvodnil. Je zrejmé, že
záver o hodnote nehnuteľnosti v sume 6.787,- eur je nesprávny a predstavuje nesprávne zistenie
skutkového stavu veci. Pozemok, ktorý je ornou pôdou, nachádza sa mimo zastavaného územia obce
a má výmeru 1.234 m2, nemôže dosahovať túto hodnotu. Podľa informácií, ktorými žalovaný v 1.
rade disponuje, sa hodnota takého pozemku v prepočte na 1 m2 pohybuje v danej lokalite maximálne

vo výške 1 euro za 1 m2, pričom podľa názoru súdu je hodnota pozemku vo výške 5,50 eura za 1
m2. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by súd vykonával dokazovanie smerujúce k objektívnemu
zisteniu trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že v napadnutom uznesení sa
v rámci sumarizácie náhrady trov odvolacieho konania spomínajú iné trovy konania žalobcov titulom
hotových výdavkov za znalecký posudok vo výške 169 eur, pričom žalovaný v 1. rade nemal vedomosť

o existencii žiadneho znaleckého posudku, ktorý by bol v súdnom konaní vypracovaný alebo sporovými
stranami predložený, a už vôbec nie v rámci odvolacieho konania. V napadnutom uznesení súd ani
bližšie nezdôvodňuje, čo bolo jeho predmetom, ktorý znalec a za akým účelom ho vypracoval. V prípade,
ak išlo o znalecký posudok, ktorý mal slúžiť na určenie hodnoty predmetu sporu v zmysle § 10 ods.
1 vyhlášky, mal súd povinnosť ho o ňom ako o vykonanom dôkaze upovedomiť, dať možnosť sa k

nemu vyjadriť a v rámci napadnutého uznesenia sa s ním vysporiadať. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 8 úkonov
právnych služieb (hoci číselne spomína 9 úkonov), avšak z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec
nevyplýva, aký je nárok jednotlivých žalobcov. Súd určil a vyčíslil výrokom napadnutého uznesenia nárok
všetkých žalobcov jedinou sumou, hoci ide o samostatné nároky každého žalobcu. Zdôraznil pritom,

že žalobcovia nevykonávali všetky procesné úkony spoločne, ale pôvodne v konaní vystupoval jediný
žalobca a až následne mohol vznikať nárok na náhradu trov konania aj ostatným žalobcom (po ich
pristúpení do konania). Rovnako v napadnutom uznesení bol žalobcom priznaný nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1/2 tarifnej hodnoty za 6 úkonov právnych služieb, ale následne
je vymenovaných 5 úkonov, pričom nie je zrejmé, či súd priznal náhradu trov za 5 alebo 6 úkonov.

Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznával plnú náhradu trov konania (pravdepodobne
každému zo žalobcov) za úkon v podobe prípravy a prevzatia veci, keď v momente uskutočnenia tohto
úkonu právnej služby v prospech žalobcov v 2. až 8. rade existoval na strane žalobcov dôvod pre
aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, a teda zníženie tarifnej odmeny o 50 %. Vo vzťahu k trovám
odvolacieho konania zdôraznil, že súd neodôvodnil priznanie nároku na náhradu trov konania za dva

úkony právnej služby, keď priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za prvý úkon označený
ako písomné vyjadrenie. Z obsahu napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, za aký ďalší úkon súd
žalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia a či bol tento úkon skutočne nevyhnutný pre obranu
žalobcov voči podanému odvolaniu po tom, ako sa už raz k odvolaniu písomne vyjadrili. Ďalej žalovaný
v 1. rade namietal, že súd priznal vo vzťahu k prvoinštančnému konaniu aj nárok na náhradu trov

konania titulom nákladov na vyhotovenie pozemnoknižnej vložky č. 139 a identifikáciu uskutočnenú dňa
14.04.2011. V oboch prípadoch ide o výdavky vynaložené pred samotným podaním žaloby a takéto
náklady nie sú inými trovami konania, pretože samotné konanie bolo začaté až v roku 2012, teda
neboli vynaložené v súdnom konaní. Spochybnil tiež ich účelnosť, keďže predmetná nehnuteľnosť odzačiatku súdneho konania predstavovala jednoznačne identifikovateľnú nehnuteľnosť ako samostatný
predmet vlastníctva. Záverom zdôraznil, že súd napadnutým uznesením priznal žalobcom náhradu trov
súdneho konania v celkovej výške 8.491,92 eur, čo je v zjavnom nepomere k hodnote predmetu konania,

a to tak vo výške, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie (teda 6.787,- eur), ale najmä vo vzťahu k
skutočnej trhovej hodnote predmetu konania, ktorá nedosahuje ani 1.500,- eur. Priznanie náhrady trov
konania v takej výške považoval za šikanózny výkon práva zo strany žalobcov. Dodal k tomu, že vstup
žalobcov v 2. až 8. rade nebol nevyhnutným ani účelným uplatňovaním práva, pretože žalobou sa mohol
domáhať určenia žalobného petitu aj žalobca v 1. rade. Okolnosti svedčiace o jeho dobromyseľnej držbe

neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnené, preto vyjadril presvedčenie, že súd
mal pri posudzovaní výšky uplatneného nároku na náhradu škody v súlade s § 142 OSP posudzovať
pomer medzi hodnotou predmetu konania a výškou náhrady trov konania. Na základe uvedeného žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5.Žalobcoviav1.až8.radevosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhov1.radeuviedli,žeideotakmer

totožné odvolanie, ako podala žalovaná v 2. rade. Poukázali na to, že aj napriek tomu, že matematický
súčet súm v oboch výrokoch uznesenia nedosahoval celkovú výšku trov konania, toto rozhodnutie nie
je podľa nich vecne nesprávne ani zmätočné. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že odmena sa zvýšila
o 20 % DPH, takže trovy konania boli vo výslednej sume vyčíslené správne aj napriek tomu, že v oboch
napadnutýchvýrokochnebolavyčíslenásadzbaDPH.Malizato,žeznaleckýposudokznalcaIng.Jozefa

Miklu č. 2/2015 bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, je objektívny, vyhotovený
za tým účelom odborníkom v danej oblasti na účely posúdenia trhovej ceny spornej nehnuteľnosti.
Zdôraznili, že nejde o šikanózny výkon práva zo strany žalobcov, ale ide o ich legitímny nárok, ktorý
opierajú o § 142 ods. 1 OSP, keď vo veci mali plný úspech. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako navrhli v odvolaní zo dňa 28.12.2015, resp. aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 8. rade. Namietali,
že im súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to rokovanie s
protistranou (žalovanou v 2. rade) dňa 26.05.2011, nakoľko tento úkon nemal za preukázaný. Kópiu

úradného záznamu zo dňa 26.05.2011 doručili žalobcovia súdu spolu so žalobou, keďže sa na tento
záznam priamo odvolávali a výsledok rokovania so žalovanou v 2. rade bol práve dôvodom, prečo riešili
vec súdnou cestou. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie a priznal im náhradu trov prvoinštančného konania zvýšenú o sumu 293,69 eur za
1 úkon právnej služby - rokovanie s protistranou dňa 26.05.2011.

7. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasil so sumou, ktorú právna
zástupkyňa žalobcu v 1. rade napočítala na 8 žalobcov, hoci k súdu ich dal len žalobca v 1. rade.
Ostatní žalobcovia ani nevedeli, že existuje nejaká pôda vo viniciach. Žiadal, aby súd spravodlivo posúdil
hodnotu pôdy vo viniciach, ktorá sa v danej lokalite pohybuje vo výške cca 0,70 eur za 1 m2. Čiže celá

pôvodná parcela č. 205 nemá väčšiu hodnotu ako 860,- eur. Poukázal pritom na to, že kúpil susednú
parcelu č. 208 za sumu 1.000,- eur o výmere 2.644 m2.

8. Žalobcovia v 1. až 8. rade v replike na vyjadrenie žalovaného v 1. rade uviedli, že zotrvávajú na
vyčíslení trov právneho zastúpenia v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dodali, že

bez ohľadu na to, žalovaný kúpil nehnuteľnosť parc. č. 208 za sumu 1.000,- eur, všeobecná hodnota
nehnuteľností v kat. území Malý Lapáš sa reálne pohybuje v cenách, aké stanovil znalecký posudok
č. 2/2015, resp. za ktoré sa nehnuteľnosti ponúkajú na predaj prostredníctvom inzercie na internete a
prostredníctvom realitných agentúr. Hodnota ornej pôdy v kat. území S. X. sa pohybuje v rozmedzí 5 - 6
eur za 1 m2. V ostatnom sa pridržiavali argumentov, ktoré uviedli súdu v odvolaní zo dňa 28.12.2015 a vo

vyjadreniach zo dňa 15.02.2016 a 22.02.2016. Záverom žiadali, aby odvolací súd vyhovel ich odvolaniu
zo dňa 28.12.2015 a v súlade s ním zmenil napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.11. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade v časti výroku o náhrade trov
odvolacieho konania je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) OSP, pretože bolo podané niekým,
kto na odvolanie proti výroku o náhrade trov odvolacieho konania nie je oprávnený.

13. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,
proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne

napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 240/2012).

14. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať
odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, pričom v danom
prípade žalovanému v 1. rade nebola uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov

odvolacieho konania spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, keďže napadnutým výrokom
uložil súd prvej inštancie povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho konania
iba žalovanej v 2. rade. S poukazom na to nie je žalovaný v 1. rade osobou subjektívne oprávnenou na
podanie odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov odvolacieho konania.

15. Na základe uvedeného preto odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku o náhrade
trov odvolacieho konania ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

16. Krajský súd v Nitre ďalej preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal v medziach podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1. rade v časti náhrady trov prvoinštančného konania, odvolanie žalovanej v 2. rade je
dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. K odvolacej námietke žalobcov v 1. až 8. rade týkajúcou sa priznania náhrady trov konania za
úkon právnej služby - rokovanie s protistranou, odvolací súd uvádza, že žalobcovia v rámci odvolania
predložili súdu kópiu záznamu rokovania s protistranou (so žalovanou v 2. rade) zo dňa 26.5.2011,
preto záver súdu, že tento úkon nemal preukázaný nie je v súlade s obsahom spisu. Konanie v danej
veci začalo podaním žaloby na súde prvej inštancie dňa 20. 07. 2012 a žalobcovia žiadali priznať

náhradu trov konania za rokovanie, ktoré sa uskutočnilo pred začatím konania. Keďže občianske súdne
konanie začína podaním žaloby, účastníci majú právo na náhradu tých trov, ktoré im vzniknú až po
začatí konania. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie, ktorým súd žalobcom nepriznal náhradu za tento
úkon, vecne správne.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade týkajúcich sa
nesprávnosti prepočtu výšky súm trov konania v oboch výrokoch napadnutého uznesenia dospel
odvolací súd k záveru o dôvodnosti námietok žalovaných, keďže matematický súčet jednotlivých
súm trov konania (trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania) v oboch výrokoch uznesenianedosahoval celkovú výšku trov konania, čo v konečnom dôsledku nerozporovali ani žalobcovia vo
svojich vyjadreniach k odvolaniam žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v tomto ohľade nepreskúmateľné.

19. Rovnako odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné námietky žalovaného v 1. rade a žalovanej v
2. rade ohľadom neurčitosti určenia počtu úkonov právnej služby, keď v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol súd prvej inštancie, že priznal žalobcom nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 1/2 tarifnej hodnoty za 6 úkonov právnych služieb, ale následne je vymenovaných 5 úkonov

(1. návrh na vstup ďalších subjektov do konania zo dňa 29.04.2013, 2. vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa
31.12.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014, 5. účasť
na pojednávaní dňa 20.05.2014). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tejto časti nepreskúmateľné.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných podľa ktorej za úkon v podobe prípravy a prevzatia veci v
prospechžalobcovv2.až8.radeexistovalnastranežalobcovdôvodpreaplikáciuustanovenia§13ods.

2 vyhlášky, (zníženie tarifnej odmeny o 50 %), z dôvodu, že žalobcovia v 1. až 8. rade si uplatnili a súd
prvej inštancie im priznal náhradu trov konania za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
žalobcu v 1. rade, preto uvedená námietka žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade nie je dôvodná.

21. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal pri stanovení výšky trov

právneho zastúpenia z hodnoty veci v sume 6.787,- eur bez toho, aby odôvodnil, na základe čoho sa
dopracoval pri určovaní hodnoty veci k uvedenej sume.

22. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V zmysle § 10 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tarifnú hodnotu sa považuje cena práva, ktorého sa právna služba týka,

určená pri začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje aj hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Náklady na znalecký
posudok alebo iný dôkaz, ktorým bude preukázaná hodnota veci alebo práva sú nevyhnutnou súčasťou
náhrady trov, či už hotových výdavkov strany sporu alebo jej právneho zástupcu. V záujme strany sporu
je vyčísliť v rámci náhrady trov odmenu advokáta vypočítanú z hodnoty veci a túto hodnotu doložiť

znaleckým posudkom alebo iným relevantným dôkazom na účely prisúdenia náhrady trov konania.
Náklady na takýto znalecký posudok, resp. iný dôkaz preukazujúci hodnotu veci (ktorý inak na účely
samotného civilného sporového konania, resp. jeho výsledok, nie je potrebný), možno považovať za
účelne vynaložené trovy, na ktorých náhradu má nárok voči protistrane. Takýto dôkaz však musí byť
vyprodukovaný ešte pred skončením dokazovania vo veci samej, resp. pred skončením dokazovania o

nároku na náhradu trov konania (ak sa o nich rozhoduje po právoplatnom skončení veci).

23. V posudzovanej veci jedným z odvolacích argumentov žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade
je skutočnosť, že o znaleckom posudku č. 2/2015 zo dňa 16.01.2015, ktorý bol žalobcami predložený
po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a na základe ktorého bola stanovená tarifná hodnota

veci, neboli upovedomení a nemali možnosť sa k nemu vyjadriť. Bolo preto potrebné posúdiť, či
vzhľadom na okolnosti danej veci, žalovaní (ne)mali v rámci konania o náhrade trov právo zoznámiť
sa s uvedeným dôkazom predloženým protistranou a právo vyjadriť sa k tomuto dôkazu a teda, či
bolo, resp. nebolo rešpektované ich právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Z obsahu spisu
vyplýva, že právny zástupca žalobcov vyčíslil trovy konania pred vyhlásením rozsudku súdu prvej

inštancie písomným podaním zo dňa 22.05.2014 (č.l. 189 spisu), že pri tarifnej odmene za jeden úkon
právnej služby vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti tvoriacej predmet žaloby vo výške 6.787,- eur a
k špecifikácii trov pripojila ponuky realitných kancelárií na porovnateľné nehnuteľnosti. Následne súd
prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 9C/93/2012-199 zo dňa 20. 05. 2014, voči ktorému v
časti trov konania podali odvolanie žalovaní. Dňa 04.05.2015 predložili žalobcovia Krajskému súdu v

Nitre znalecký posudok č. 2/2015 vypracovaný Ing. Jozefom Miklom, ktorým bola stanovená hodnota
nehnuteľností na sumu 6.900,- eur (t.j. 5,60 eur za 1 m2). Predmetný znalecký posudok nebol doručený
žalovaným, nemali tak možnosť sa s ním oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť. Pokiaľ súd prvej inštancie
vzal za základ pre stanovenie hodnoty nehnuteľností práve závery vyššie označeného znaleckého
posudku a pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa teda stal tento znalecký posudok podstatným

dôkazným prostriedkom, na ktorom konajúci súd založil svoje rozhodnutie, týkajúce sa náhrady trov
konania, uvedené okolnosti danej veci vyžadovali, aby súd umožnil žalovaným zoznámiť sa s procesne
relevantným dôkazom protistrany, t. j. aby im doručil označený znalecký posudok a umožnil im tak
následne sa k nemu vyjadriť. Ak konajúci súd takto nepostupoval a znalecký posudok žalovaným počaskonania nedoručil, nerešpektoval ich právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Týmto nesprávnym postupom odňal žalovaným možnosť konať pred súdom.

24. V súvislosti s námietku žalovaných na náhradu za znalecký posudok odvolací súd dodáva, že
právo na náhradu za jeho vyhotovenie by žalobcom vzniklo iba v prípade, že na predloženie posudku
boli vyzvaní súdom prvej inštancie, pretože súd môže hodnotu sporu určiť aj na základe vyjadrenia
realitných kancelárií, bez potreby znaleckého posudku, prihliadajúc aj na hospodárnosť konania.

25. Žalovaní namietali výšku hodnoty pozemku, ktorá podľa nich v prepočte na 1 m2 sa v danej lokalite
pohybuje maximálne vo výške 1 euro za 1 m2. Nakoľko súd pre určenie ceny pozemkov vychádzal z
dôkazov predložených len žalobcami, bolo potrebné vzhľadom na nesúhlas žalovaných, pre objektívne
posúdenie veci, vykonať dokazovanie súdom prvej inštancie a nevychádzať len z dôkazov jednej
procesnej strany.

26. Ak na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac osôb, dochádza k vzniku spoločenstva
účastníkov (subjektívnej kumulácii), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné. Vyhláška č.
655/2004 Z.z. pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným
spoločenstvom strán sporu. Pri samostatnom spoločenstve (§ 76 CSP) sú spoločníci oprávnení alebo
zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné

právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť
voči žalovanému námietky, ktoré uzná za vhodné, a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na
ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak.
Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov (§ 77
ods. 1 CSP). Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o

nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo
nepriaznivo). Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému spoločníkovi. Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo spoločníkov a z
hľadiska nemožnosti rozhodnutia o nároku samostatne voči každému spoločníkovi možno usudzovať,
že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov, mal by sa

považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. Pri samostatnom spoločenstve súd rozhodne
o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však vždy len
v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.

27. V danom prípade išlo o nerozlučné spoločenstvo žalobcov, keďže predmet konania (vlastníctvo k

nehnuteľnosti) sa týkal ich všetkých, preto nebolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania
určovať výšku náhrady trov u každého zo žalobcov zvlášť, ako to namietali v podaných odvolaniach
žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade.

28. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov odvolacieho konania, súd

prvej inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby -
písomné vyjadrenie, preto odvolacia námietka žalovanej v 2. rade, podľa ktorej z obsahu napadnutého
uznesenia nie je zrejmé, za aký ďalší úkon súd žalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia
je neopodstatnená. Za žiadny ďalší úkon právnej služby nebola žalobcom priznávaná náhrada trov
odvolacieho konania.

29. Súd prvej inštancie priznal žalobcom vo vzťahu k prvoinštančnému konaniu aj nárok na náhradu
trov konania titulom nákladov na vyhotovenie pozemnoknižnej vložky č. 139 a identifikáciu nehnuteľnosti
uskutočnenú dňa 14.04.2011. V oboch prípadoch ide o výdavky vynaložené pred samotným podaním
žaloby a takéto náklady nemožno považovať za trovy konania. Za trovy konania sa považujú len tie

výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím
konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

30.Podľa§137OSPvzneníúčinnomdo30.06.2016,trovykonaniasúnajmähotovévýdavkyúčastníkov
a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).

33. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol účinný do 30.06.2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozhodnutie odôvodniť
spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý

predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k
tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí
ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

34. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

35. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.
musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v

rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

36. Civilný sporový poriadok ako nový právny predpis upravujúci civilné sporové konanie od 01.07.2016,

v ustanovení § 236 stanovuje, že v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

37. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi odvolateľov uvedenými v podaných
odvolaniach a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo
v súlade s § 236 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).