Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209907
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115209907.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: Obec Košolná,

IČO: 00312673, 919 01 Košolná 44, zastúpená JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD., advokát, Nevädzova 5,
Bratislavaprotižalovanej:Slovenskárepublikavzastúpení:Slovenskýpozemkovýfond,IČO:17335345,
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o vydržanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom M., katastrálnym
odborom na LV č. XXXX pre okres M., obec V., katastrálne územie V., a to parcely registra "Z.":
parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcely registra "X.":
parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX
m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX
m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2,

parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č XXXX ostatné plochy o výmere

XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere
XXXX m2, je žalobkyňa.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2015, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom M., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres M., obec V., katastrálne územie
V., a to parcely registra "Z.": parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavanéplochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra "X.": parc. č. XXXX/
XX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc.

č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2,
parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX

m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné
plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X,
lesné pozemky o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XX m2, parc. č. XXXX/

X, ostatné plochy výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č XXXX
ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX,
ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/
X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX,
orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX,

orná pôda o výmere XXXX m2 (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým,
že na základe delimitačného protokolu S. zo dňa 7.6.1993 nadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa bola od roku 1993 vedená na liste vlastníctva ako vlastníčka predmetných
nehnuteľností. O tieto nehnuteľnosti sa riade starala a zabezpečovala ich obhospodarovanie. V rámci
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území V.

bolo žalovanou zistené, že predmetné nehnuteľnosti mali prejsť do vlastníctva žalobkyne v rozpore
so zákonom č. 138/1991 Zb., podľa ktorého sa vlastníctvom obce nestali poľnohospodárske pozemky
vo vlastníctve štátu, ak boli k 24.11.1990 v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Rovnako
poukázala žalovaná na to, že predmetné nehnuteľnosti sa do vlastníctva žalobkyne dostali na základe
nesprávnej delimitácie na základe delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993.

Na základe týchto skutočností potom žalovaná požiadala, aby v rámci konania o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v súlade s § 12 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995
Z.z. bolo Správou katastra M. potvrdené, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve štátu. Napriek
argumentácii žalobkyne, že Správa katastra M. nemôže rozhodnutím vyhovieť žiadosti žalovanej podľa
§ 12 ods. ods. l písm. b), ods. 2 a ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. a to z dôvodu, že podľa § 134 a nasl.

Občianskeho zákonníka žalobkyňa predmetné pozemky nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na
základe vydržania vlastníckeho práva k nim, Správa katastra M. rozhodnutím č. C 181/2012 zo dňa
25.3.2013 potvrdila, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve žalovanej. Žalobkyňa sa voči tomuto
rozhodnutiu Správy katastra odvolala, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.3.2015 vo veci sp.
zn. 1Sžr/56/2014 toto rozhodnutie Správy katastra M. potvrdil a v tomto svojom rozsudku uviedol, že

žalobkyňa sa môže postupom podľa § 80 písm. c) OSP obrátiť na súd s návrhom na určenie vlastníckeho
práva vydržaním. Na základe uvedeného potom žalobkyni nezostala iná možnosť domôcť sa určenia
svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ako touto žalobou. V zmysle § 134 a nasl.
OZ totiž žalobkyňa bez akýchkoľvek pochýb nadobudla k predmetným pozemkom vlastnícke právo.
Podľa tohto ustanovenia, ak ide o nehnuteľnosť, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v

držbe nepretržite po dobu desať rokov. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby žalobkyne, táto je nepochybná,
nakoľko žalobkyňa mala predmetné nehnuteľnosti v držbe a bola evidovaná ako ich vlastník aj v katastri
nehnuteľností. Až do dňa, kedy žalovaná listom zo dňa 11.12.2012 požiadala Správu katastra M., aby v
rámci konania o ROEP potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu, nebolo vlastnícke
právo žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam nikdy spochybňované. Oprávnenosť držby teda považuje

žalobkyňa za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ ide o nepretržitosť držby predmetných
pozemkov po dobu najmenej 10 rokov, táto je takisto preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
Žalobkyňapredmetnénehnuteľnostiakodobromyseľnýdržiteľ(avzmysleúdajovobsiahnutýchvkatastri
nehnuteľností aj vlastník) na svoje náklady udržiavala (nakoľko sa na niektorých z nich nachádzajú
pozemnéstavby),obhospodarovala,prípadnedávaladonájmutretímosobámatedapocelýčasodroku

1993sasprávalaakovlastníktýchtonehnuteľností.Zároveňjenepochybné,žepredmetnénehnuteľnosti
sú spôsobilým predmetom vydržania v súlade s ust. § 134 ods. 2 v spojení s § 125 OZ. Žalobkyňa je
jednoznačne presvedčená, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak žalovaná odmieta uznať
jej vlastnícke právo k pozemkom. Z tohto dôvodu žalobkyňa žiada, aby súd určil, že je vlastníkom týchtonehnuteľností, nakoľko neexistuje žiadny iný prostriedok, ktorým by mohla byť zjednaná náprava a bez
požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobkyne neisté, nakoľko evidencia vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností by bola rozporná s reálnym stavom.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130
ods. l OZ z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá
viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa
vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Uvedené podmienky spolu

súvisia a navzájom sa podmieňujú. Existujú určité pochybnosti o existencii alebo pravdivosti tvrdenej
skutočnosti svedčiacej o oprávnenej držbe. Žalobkyňa opiera dobrú vieru o tom, že je vlastníkom veci
na základe existencie relevantného právneho titulu delimitačného protokolu S.. V prípade, ak správny
orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi umožnil, aby sa držiteľom veci stala obec
V., nemožno uvažovať o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (130 ods. l
druhá veta OZ). Obec V. nadobudla držbu k predmetným pozemkom na základe domnelého právneho

titulu Delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993. Správny orgán a aj NS SR
spoločne konštatovali, že delimitovanie pozemkov na obec V. bolo v rozpore so zákonom č. 138/1991
Zb. Predpokladom uchopenia držby však je, že domnelý právny titul nesmie byť v rozpore s právom.
Oprávnená držba musí byť daná už pri jej vzniku, ale aj v celom jej priebehu. Nie je preukázaná
skutočnosť, že Obec V. nemala vedomosť o pridelení sporných nehnuteľností do trvalého užívania JRD

V. na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v M. z 11.7.1962. Uvedená skutočnosť by
znamenala bez ďalšieho skúmania nedobromyseľnosť žalobkyne v tom, že jej žalované nehnuteľnosti
vlastnícky patria a že neprešli podľa § 2 ods. l zákona č. 138/1991 Zb. do majetku žalovanej. Tvrdenie
obce V. o tom, že jej sporné nehnuteľnosti patria, že s nimi nakladá ako s vlastnými, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami. Dobrú vieru nemožno chápať ako presvedčenie žalobkyne, nadobúdateľa, že

nekoná bezprávne, keď si prisvojuje predmetné nehnuteľnosti. Zástupca žalovanej vykonal lustráciu v
Štátnom archíve v M.. Boli tam vyhľadané dokumenty, ktorými preukazuje, že roľnícke družstvo V., v
čase kedy boli nehnuteľnosti delimitované na obec, riadne fungovalo, vykonávalo poľnohospodársku
činnosť, obrábalo zverenú pôdu a teda možno uzavrieť, že trvalé užívanie existovalo aj v čase účinnosti
osobitného predpisu t.j. zákona č. 369/1990 Zb. k 24.11.1990. Obec V. tiež nepreukázala skutočnosť, že

so spornými nehnuteľnosťami nakladala ako so svojim vlastnými t.j. že ich užívala počas celej vydržacej
doby resp. prenajímala ich PD V., prípadne tretím osobám. Pri vymedzení subjektívnej stránky držby
právnických osôb, ktoré konajú navonok prostredníctvom svojich orgánov (obec) je treba vychádzať z
toho, či s prihliadnutím na všetky okolnosti môže byť v dobrej viere. Nadobúdať majetok do vlastníctva
obce je vyhradený do rozhodovania Obecnému zastupiteľstvu v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. SNR

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V prípade obecného zastupiteľstva ide o kolegiálny orgán a je
potrebné skúmať či väčšina členov tohto orgánu je v dobrej viere. Ak nie je v dobrej viere nemôže byť ani
právnická osoba oprávneným držiteľom. Pokiaľ sa žalobkyňa uchopila držby sporných nehnuteľností na
základeDelimitačnéhoprotokoluS..XXX/XX,S..XXXX/XXzodňa7.6.1993,ktorýbolvrozporesprávom,
nemôžebyťvzhľadomkuvšetkýmokolnostiamvdobrejviere,žejevlastníkomveci.Držbanehnuteľnosti,

ktorá sa o takýto titul nadobudnutia opiera nemôže viesť k vydržaniu. Pri hodnotení dobrej viery je vždy
nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú je
možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu, po celú dobu držby dôvodné
pochybnosti o tom či mu vec alebo právo patrí. Jedná sa o skutočnosť, ktorá vyplýva aj z postavenia
obce ako samosprávneho orgánu, od ktorého sa očakáva znalosť práva, znalosť všeobecne záväzných

právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Pokiaľ sa žalobkyňa chopila držby sporných nehnuteľností na základe Delimitačného
protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993, keď zákon takúto formu nadobudnutia vlastníctva
nedovoľoval, nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností. Oprávnená držba musí byť daná počas celej vydržacej doby, zánik dobrej viery v

ktoromkoľvek štádiu držby veci spôsobuje nemožnosť nadobúdania veci vydržaním. Nadobudnutie
predmetných nehnuteľností obcou bolo spochybnené a skúmané v zmysle § 12 zák. č. 180/1995 Z.z.,
keď príslušný správny orgán rozhodol, že sporné pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v
správe SPF. Správny orgán jednoznačne konštatoval, že v zmysle ustanovení zák. č. 138/1991 Zb. sa
vlastníctvom obce nestali tie poľnohospodárske pozemky v štátnom vlastníctve, ktoré ku dňu 24.11.1990

boli v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Ku dňu 24.11.1990 malo sporné pozemky JRD V.
ako družstevná organizácia v trvalom bezplatnom užívaní. V administratívnom konaní bolo pozemkovo-
knižnými zápismi vlastníctva preukázané, že predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe
predpisov o novej pozemkovej reforme zákona č. 46/1948 Sb. Žalovaná poukázala na vyhlášku č.158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových
reforiem s poukazom na ktorú pôdohospodársky majetok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, bol následne
prideľovaný do vlastníctva resp. užívania iných fyzických alebo právnických osôb za účelom jeho

obhospodarovania a kým došlo k jeho prideleniu relevantným právnym aktom, bol v dočasnej správe
okresného národného výboru. Zároveň je nesporné, že pôdohospodársky majetok nebol daný do
správy národných výborv za účelom vykonávania faktického hospodárenia na pôdohospodárskom
majetku štátu národnými výbormi. Žalovaná poukázala na § 2 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Predpokladom prechodu vlastníctva vecí z majetku štátu na obce je vlastníctvo

Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Navyše podľa
§ 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný majetok
v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej
organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a.
Zožiadnehozmysluplnéhologickéhovýkladupríslušnýchustanovenízákonač.138/1991Zb.nevyplýva,
že predmetné sporné nehnuteľnosti poľnohospodárskeho charakteru prešli do vlastníctva obce z titulu

právahospodárenianárodnýchvýborov,čiztituluprávahospodáreniaorganizácií,ktorýchzakladateľská
alebo zriaďovateľská funkcia prešla zo štátu na obec. Vlastnícke právo Obce V. nemožno automaticky
odvodzovať z predpisov o pozemkovej reforme v spojení s vyhláškou č. 158/1959 Ú.v. s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. l. Zákona č. 138/1991 Zb. bez preukázania hospodárenia. S poukazom na
citované zákonné ustanovenia vlastnícke právo Slovenskej republiky k predmetným nehnuteľnostiam

zostalo zachované. Vzhľadom na vyššie uvedené za oprávnenú držbu možno považovať len takú držbu,
ktorá spĺňa všetky náležitosti: vôľu nakladať s vecou ako vlastnou, faktické ovládanie veci, dobrú vieru
držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti (čo zahŕňa aj nadobúdací titul). Žalovaná preto navrhuje žalobu
zamietnuť.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že prvý predpoklad pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním je existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa.
Žalovaná uvádza, že podľa jej názoru sa žalobkyňa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe
„domnelého“ právneho titulu, ktorým je delimitačný protokol S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7. 6. 1993.
Následne tvrdí, že takýto domnelý právny titul „nesmie byť v rozpore s právom“ a keďže v danom prípade

došlo podľa jej názoru (pri vydávaní predmetného rozhodnutia) k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb.,
nemožno uvažovať o oprávnenosti držby zo strany žalobcu. Toto konštatovanie žalovanej je absolútne
zmätočné a logicky neudržateľné. Aj putatívny titul je nutné rešpektovať, nakoľko pri rozhodnutiach
správnych orgánov platí prezumpcia ich správnosti. V praxi nemožno vylúčiť, že v správnom konaní
dôjde aj k vydaniu takého rozhodnutia, ktoré nespĺňa požiadavky súladu so zákonmi alebo ho vydá

nepríslušný orgán, prípadne ho vydá na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tieto
rozhodnutia však napriek tomu majú právne účinky voči svojmu adresátovi a správny orgán, ktorý
ho vydal je ním viazaný. Vyplýva to z tzv. prezumpcie (t.j. z predpokladu) správnosti. V praxi to
znamená, že na každé vydané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné nazerať ako na rozhodnutie
bez vád až dovtedy, kým nie je nahradené novým rozhodnutím, alebo kým nie je zrušené. Z dôvodu

záväznosti ho preto žiadna osoba nemôže svojvoľne odmietnuť rešpektovať a to ani v prípade, že
by bolo vecne nesprávne alebo dokonca nezákonné (porovnaj KOŠIČIAROVÁ S. Správny poriadok
skomentárom. Šamorín: Heuréka, 2004., s.225). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak aj bol
delimitačný protokol S. zo dňa 7. 6. 1993 vydaný v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou, bolo
potrebné ho rešpektovať a riadiť sa ním. O to viac, že až do roku 2012 neexistovala žiadna pochybnosť

ohľadom správnosti predmetného rozhodnutia. V tejto súvislosti nie je možné akceptovať záver
žalovanej, že držba žalobkyne bola neoprávnená, keď titul, na základe ktorého nadobudla vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, nebol skoro 20 rokov spochybňovaný a žalovaná sama predmetné
rozhodnutie rešpektovala a nedomáhala sa určenia vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam
voči žalobkyni. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nie je preukázané, že žalobkyňa nemala vedomosť o

prideleníspornýchpozemkovdotrvaléhoužívaniaJRDV.nazákladerozhodnutiaOkresnéhonárodného
výboru v M. zo dňa 11.07.1962, nie je zrejmé, ako má žalobkyňa preukazovať svoju nevedomosť.
Žalobkyňa dôrazne popiera, že by v čase, keď došlo k spísaniu delimitačného protokolu S..XXX/XX,
S..XXXX/XX zo dňa 7. 6. 1993, konala vedome v rozpore so zákonom. Ak žalovaná niečo také tvrdí,
musí to sama preukázať. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovanú. Ňou tvrdené skutočnosti

však nemôže preukázať, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Žalovaná túto vedomosť v roku 1993, keď
došlo k spísaniu delimitačného protokolu, nemala. Logika žalovanej je v tomto smere zarážajúca. JRD V.
a žalobkyňa nie sú a nikdy neboli tie isté subjekty. Argumentácia žalovanej je teda v tomto smere úplne
nepochopiteľná. Ak žalovaná disponuje predloženými dokumentmi, ako je možné, že v roku 1993 boloumožnené vydať delimitačný protokol S. a že tieto dokumenty neboli predložené príslušnému štátnemu
orgánu v čase pred spísaním tohto protokolu? Za to predsa nezodpovedá žalobkyňa. Ak žalovaná tvrdí,
že žalobkyňa nepreukázala, že so spornými pozemkami nakladala ako so svojimi vlastnými, a že ich

počas celej doby od roku 1993 užívala, nie je zrejmé, kam touto argumentáciou žalovaná smeruje. Je
predsa bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaná sporné nehnuteľnosti od roku 1993 až do
roku 2015 neužívala. Kto ich teda užíval, udržiaval a zabezpečoval ich obhospodarovanie? Žalovaná
snáď nepredpokladá, že sa udržiavali samé a že sa povinnosti vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam
(vyplývajúce z platnej právnej úpravy) plnili samovoľne. Poukaz žalovanej na aplikáciu ustanovenia §11

ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vo vtedy účinnom znení a jeho následná
argumentácia ohľadom toho, že súd bude musieť skúmať dobrú vieru väčšiny poslancov obecného
zastupiteľstva (ktorí nimi boli v roku 1993) sú zrejme myslené zo žartu. Žalovaná si zrejme neuvedomuje,
že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalobkyňu nebolo prevedené na základe právneho úkonu,
aleprešlonanehopriamonazákladezákona,atovzmysle§2zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcívo
vtedy účinnom znení. Predmetný prechod teda nebol podmienený súhlasom obecného zastupiteľstva.

Žalobkyňa sa nemohla dobrovoľne rozhodnúť, že tento majetok nenadobudne. Nadobudla ho totiž na
základe zákona a delimitačný protokol túto skutočnosť len deklaroval a spresnil, o ktoré nehnuteľnosti
išlo. Súhlas obecného zastupiteľstva podľa ustanovenia §11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení vo vtedy účinnom znení sa teda nevyžadoval. Opakovanie argumentu ohľadom
toho, že delimitačný protokol S.. zo dňa 7. 6. 1993 bol v rozpore s „právom“, a teda že žalobkyňa

nemohla byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci nemôže obstáť. Žalovaná poukazuje na „bežnú a
normálnu“ opatrnosť, ktorú mala žalobkyňa zachovať, pričom túto podľa nej nezachoval. Nie je zrejmé,
z čoho žalovaná usudzuje, že žalobkyňa nezachovala „bežnú a normálnu“ opatrnosť. Žalovaná takmer
20 rokov bežne a normálne opatrná bola? Kde bola ona, keď dnes tvrdí, že sporné nehnuteľnosti
sú predmetom jeho vlastníckeho práva?!? Vo vzťahu k hodnoteniu dobrej viery žalobkyňa poukazuje

na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 15.07.2009 vo veci sp. zn. 28Cdo/2070/2007, v ktorom
tento súd uviedol, že: „Dobrá viera je presvedčením nadobúdateľa, že nejedná bezprávne, keď si napr.
prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samé o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania; predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho
sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, a z ktorých možno odvodiť

presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí.“ Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že dobrá viera žalobkyne je s ohľadom na tieto skutočnosti zrejmá. Delimitačný protokol totiž vydal
štátny orgán (teda vlastne Slovenská republika). On sám jeho obsah akceptoval a bol presvedčený,
že tento je vydaný v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy. Nie je teda zrejmé, prečo sa dnes
žalovaná tvrdošijne snaží žalobkyňu o tento majetok pripraviť. Kde bola takmer 20 rokov? V tomto

období jej predmetné nehnuteľnosti nechýbali? Počas celej tejto doby žalobkyňa nemala ani najmenšiu
pochybnosť o tom, že sporné nehnuteľnosti sú jej vlastníctvom. Starala sa o ne, udržiavala ich a
zabezpečovala ich obhospodarovanie. Ak žalovaná poukazuje na to, že žalobkyňa je samosprávny
orgán, u ktorého sa predpokladá znalosť práva a všeobecne záväzných právnych predpisov, tomuto
argumentu žalobkyňa nerozumie. Ak túto znalosť nemal v čase vydania delimitačného protokolu S..XXX/

XX, S..XXXX/XX zo dňa 7. 6. 1993 príslušný špecializovaný orgán štátnej správy (teda SR ako vlastník),
prečo sa vyššia miera právneho vedomia očakáva práve od žalobkyne? Toto tvrdenie nemá žiadnu
logiku a je úplne iracionálne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že oprávnená držba musí byť daná počas
celej doby trvania vydržacej doby, s týmto sa žalobkyňa stotožňuje a poukazuje na to, že jej dobrá
viera a oprávnenosť držby bola narušená až v roku 2012, teda po skoro 20 rokoch od počiatku plynutia

vydržacejdoby.Jetedaabsolútnenepochopiteľné,kamtýmtoargumentomžalovanásmeruje.Vovzťahu
k aplikácii zákona č. 180/1995 Z. z., a na základe tohto právneho predpisu vydaným rozhodnutiam,
žalobkyňa uvádza, že z týchto rozhodnutí nemožno usudzovať, že žalobkyňa nenadobudla vlastnícke
právokspornýmnehnuteľnostiamvydržaním,aleprávenaopak.Dokoncajezobsahuspisuarozhodnutí
vydaných správnymi súdmi vo veciach súvisiacich so spornými nehnuteľnosťami a ich vlastníctvom

zrejmé, že žalobkyňa bola od roku 1993 až do roku 2012 dobromyseľným a oprávneným držiteľom týchto
nehnuteľností

4. Žalovaná v duplike uviedla, že právnym titulom vstupu žalobkyne do oprávnenej držby môže
byť len ustanovenia § 2 zákona o majetku obcí. Žalovaná poukazuje na § 3 písm. c) uvedeného

zákona. Pre posúdenie splnenia podmienok pre vstup žalobkyne do oprávnenej držby je potrebné
skúmať, či omyl žalobkyne, vychádzajúci z delimitačného protokolu, ktorý podľa názoru žalovanej nemá
charakter deklaratórneho rozhodnutia a verejnej listiny, ale je dvojstranným právnym úkonom medzi
odovzdávajúcim a preberajúcim subjektom, vymedzujúcim rozsah odovzdávaných a preberaných vecí,avšak neriešiacim, a teda ani nedeklarujúcom a neosvedčujúcim vlastnícke právo k týmto veciam, s
ohľadom na vyššie citovanú zákonnú právnu úpravu, ktorá jediná je spôsobilá založiť vstup žalobkyne
do dobromyseľnej držby, je možné považovať za ospravedlniteľný. Pri skúmaní uvedenej skutočnosti je

potrebné zohľadniť právne postavenie žalobkyne ako subjektu v zmysle § 1 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení. Právne povedomie obce a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov pri
hospodárení s majetkom, vrátane jeho nadobúdania, je možné predpokladať a očakávať. V konaní o
určenie vlastníckeho práva zaťažuje dôkazné bremeno žalobkyňu, pričom v prípade, ak právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou má byť vydržanie, žalobkyňa je zaťažená dôkazným

bremenom v rozsahu preukázania: nepretržitej oprávnenej držby po celú vydržaciu dobu (t.j. držby, pri
ktorej je žalobkyňa už pri vstupe do nej a počas celej tvrdenej vydržacej doby dobromyseľná, s ohľadom
na všetky okolnosti v tom, že jej vec patrí), nakladanie s vecou ako vlastnou, a to nepretržite počas
celej vydržacej doby. Splnenie všetkých zákonom ustanovených podmienok pre vydržanie preukázané
nebolo.

5. Žalobkyňa k duplike žalovanej uviedla, že poukazuje na § 134 ods. OZ, § 130 ods. 1 OZ, rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/849/2014 zo dňa 23.09.2015. Sporné nehnuteľnosti prevzala do
svojej oprávnenej držby na základe delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7. 6. 1993.
Od tohto momentu bola teda žalobkyňa dobromyseľná, že jej tieto pozemkové nehnuteľnosti patria a že
jej boli prevedené do jeho vlastníctva v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. Ak žalovaná tvrdí opak, musí

toto svoje tvrdenie preukázať. Nestačí však poukaz na to, že žalovaná konala v rozpore so zákonom a
žalobkyňa to musela vedieť. Prečo by mala žalobkyňa vedieť, že žalovaná postupovala pri odovzdávaní
predmetných pozemkov v rozopre so zákonom?!? Poukaz na ustanovenie § 1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie je žalobkyni zrozumiteľný. Je to práve
žalovaná, kto konal v mene štátu pri odovzdávaní majetku na obce, a preto sa práve u nej predpokladá

vyššia miera skúsenosti, vedomostí a odbornosti. Práve žalovaná bola povinná preveriť, aký majetok
má obciam odovzdať. Vo vzťahu k poukazu na povinnosť žalobkyne konať v súlade so zákonom,
takúto istú povinnosť má aj žalovaná (viď § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Povinnosť konať v súlade so zákonom však majú všetky

subjekty a rovnako tak platí a uplatní sa na nich nevyvrátiteľná právna domnienka, že každý pozná platné
právo (resp. že neznalosť zákona neospravedlňuje). Poukaz žalovanej na skutočnosť, že žalobkyňa
musela poznať platnú právnu úpravu a preto nemala dopustiť podpísanie delimitačného protokolu, nie je
na mieste aj z toho dôvodu, že žalobkyňa nespochybňuje a ani nespochybňovala platnú právnu úpravu
v čase prevzatia sporných pozemkov do svojej držby a vlastníctva. V danom prípade, ale nemala žiadnu

vedomosť o tom, že pozemky, ktoré boli predmetom delimitácie, na ňu nemali byť prevedené. Žalobkyňa
dôrazne popiera, že by v čase, keď došlo k spísaniu delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX
zo dňa 7. 6. 1993 konala vedome v rozpore so zákonom. Ak žalovaná niečo také tvrdí, musí to sama
preukázať. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovanú. Žalobkyňa popiera, že by vedela o
tom, že existovala zákonná prekážka pre odovzdanie sporných pozemkov do jej držby a vlastníctva.

Vzhľadom na uvedené je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobkyňa bola počnúc dňom
7.6.1993 dobromyseľným držiteľom sporných pozemkových nehnuteľností (jej dobromyseľnosť vyplýva
najmä z delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7. 6. 1993, ale aj z ostatných okolností
danej veci, keď sporné pozemky užívala a po celú dobu oprávnenej držby sa správala ako ich vlastník).
Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 09.02.2018 žalobkyňa dáva súdu do pozornosti aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR vo veci č. k. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008. Ak žalovaná tvrdí,
že žalobkyňa nemala sporné pozemky v nepretržitej oprávnenej držbe počas celej vydržacej doby,
mala by produkovať dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Je zrejmé, že držba žalobkyne bola nesporná
a nepretržitá od roku 1993 až do roku 2012, a že počas celej tejto doby nakladala žalobkyňa s týmito
pozemkami ako s vlastnými. Vo vzťahu k dobrej viere žalobkyňa poukazuje tento aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR vo veci č.k. 2Cdo/27/2005.

6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na pochybnostiach týkajúcich sa spôsobilosti
delimitačného protokolu, resp. dodatku k nemu, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke
právo, založiť vstup žalobkyne do oprávnenej držby a SPF za spôsobilý nadobúdací titul vstupu do

oprávnenej držby považuje len zákon a poukazuje na potrebu posudzovania dobromyseľnosti žalobkyne
sohľadomnapodmienkyustanovenépreprechodvlastníckehoprávazákonom(aobjektívnudostupnosť
informácií o ich splnení, resp. nesplnení žalobkyni) a s ohľadom na právne postavenie žalobkyne a z
neho vyplývajúce vyššie nároky na znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre vstup dooprávnenej držby bolo nevyhnutné, aby bola žalobkyňa dobromyseľná (s ohľadom na všetky okolnosti
a pri zachovaní bežnej opatrnosti) v tom, že splnila podmienky ustanovené zákonom pre prechod
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to: a) že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve

Slovenskej republiky, b) že k sporným nehnuteľnostiam mal ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia
národný výbor, c) že k sporným nehnuteľnostiam nebolo zriadené právo trvalého užívania v prospech
inej než štátnej organizácie. Pokiaľ ide o právo hospodárenia národného výboru existujúce ku dňu
24.11.1990, SPF považuje za potrebné uviesť, že v súlade s vtedy platnou právnou úpravou (zákon
č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, vyhláška č. 507/1950 Ú. V., vyhláška č.

158/1959 Zb. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových
reforiem) a ustálenou judikatúrou je potrebné za právo hospodárenia považovať trvalú správu, a teda
podmienkou dobromyseľnosti žalobkyne bola vedomosť o tom, že všetky sporné nehnuteľnosti mal
ku dňu 24.11.1990 v trvalej správe národný výbor. Súčasne musela byť žalobkyňa dobromyseľná aj
v tom, že k sporným nehnuteľnostiam nebolo zriadené právo trvalého užívania v prospech inej než
štátnej organizácie. V súvislosti s vyššie uvedeným SPF navrhuje vykonanie dokazovania archívnou

dokumentáciou o tom, či v prípade sporných nehnuteľností boli vydané rozhodnutia o ich trvalej správe
národným výborom. SPF tiež poukazuje na skutočnosť, že z Rozhodnutí Zn. Pôd/8-5790/1962 zo dňa
11.07.1962, ktorým boli sporné nehnuteľnosti odovzdané do trvalého bezplatného užívania JRD V.
bol upovedomený, okrem Jednotného roľníckeho družstva V., aj Miestny národný výbor, pričom ide o
rozhodnutie vydané 11.7.1962, ktoré bolo v júli 1962 aj vyexpedované, a je teda vylúčené, aby existovalo

ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národného výboru k sporným nehnuteľnostiam, a teda aby
bola splnená podmienka pre prechod sporných nehnuteľností na žalobkyňu a teda aj dobromyseľnosť
žalobkyne, s ohľadom na všetky okolnosti, že jej sporné nehnuteľnosti patria. Rovnako SPF zotrváva
na názore, že žalobkyňa tiež nepreukázala skutočnosť, že so všetkými žalovanými nehnuteľnosťami
nakladala ako so svojimi vlastnými t.j. že ich užívala počas celej vydržacej doby, resp. ich prenajímala PD

V., prípadne tretím osobám. Preto SPF zotrváva na právnom názore, že zo strany žalobkyne splnenie
zákonom ustanovených podmienok vydržania vlastníckeho práva ku všetkým sporným nehnuteľnostiam
nebolo doposiaľ v súdnom konaní preukázané.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že pokiaľ je úmyslom žalovanej poukázať na zvýšenú mieru

odbornosti obcí pri výkone svojej právomoci, tak v § 1 zák. č. 369/1990 Zb. nie je obsiahnutá úprava
princípu profesionality; teda z hľadiska úrovne profesionality (odbornosti) sú obce a orgány štátnej
správy v asymetrickom postavení. Uvedený záver je zrejmý z druhej vety § 5 ods. 7 zákona č. 369/1990
Zb., podľa ktorého „Orgány štátu poskytujú obciam pomoc v odborných veciach a potrebné údaje
z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov

obcí a poslancov obecných zastupiteľstiev“. Tým, že žalovaná úmyselne opomína systematický výklad
predmetného zákona a umelo (bez argumentačného zdôvodnenia) odkazuje len na § 1 daného zákona,
je zrejmé, že doterajšia argumentácia žalovanej je nepodložená a nesprávna a tento stav sa žalovaná
snaží korigovať rozličnými formalistickými argumentmi, ktoré však pri hlbšej odbornej úvahe nemôžu
obstáť. Je to teda práve žalovaná, kto konal v mene štátu pri odovzdávaní majetku na obce a na ktorého

výkon právomoci sa primárne vzťahuje princíp profesionality. Preto sa práve u nej predpokladá vyššia
miera skúsenosti, vedomostí a odbornosti a na tieto vlastnosti (resp. garancie) žalovanej sa žalobkyňa
pri spisovaní predmetného delimitačného protokolu legitímne spoľahla. Vo svojej dôvere a legitímnych
očakávaniach v naplnenie stavu právnej istoty (podmieneného zachovaním zákonnosti výkonu zverenej
právomoci) však zostala žalobkyňa sklamaná. Bola to práve žalovaná, kto bol povinný preveriť, aký

majetoksamáobciamnazákladezákonaodovzdať.Vovzťahukpoukazunapovinnosťžalobkynekonať
v súlade so zákonom, takúto istú povinnosť má aj žalovaná (viď § 34 zákona č. 330/1991 Zb.). Povinnosť
konať v súlade so zákonom však majú všetky (verejnoprávne aj súkromnoprávne) subjekty a rovnako
tak platí a uplatní sa na nich nevyvrátiteľná právna domnienka, že každý pozná platné právo (resp.
že neznalosť zákona neospravedlňuje). Žalobkyňa je toho názoru, že tento argument žalovanej nie je

vonkoncom relevantný a považuje ho za nespôsobilý dôvodne spochybniť oprávnenosť držby žalobkyne
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Oprávnenosť držby žalobkyne tak nie je uvedeným tvrdením
(a tvrdeniami jemu obdobnými) vonkoncom dotknutá. Aj v prípade, ak by na základe uvedeného tvrdenia
mal súd o oprávnenosti držby žalobkyne akékoľvek pochybnosti, je nutné vychádzať zo zákonom
ustanovenej prezumpcie oprávnenosti držby podľa druhej vety § 130 ods. 1 OZ. Oprávnenosť držby

žalobkyne v tomto konaní tak nutne prezumovať, pokiaľ nebudú predložené argumenty preukazujúce
opak. Týmito argumentmi však ani pri najmenšom nie sú argumenty, o ktoré sa pri svojej argumentácii
opiera žalovaná, nakoľko z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že jej úvaha je metodologicky nepresná a
viaceré argumenty sú umelo prednášané v snahe vyvolať pred súdom dojem o úrovni argumentáciežalovanej. Žalobkyňa pripomína, že na všetky formy činnosti orgánov verejnej moci sa vzťahuje
prezumpcia správnosti týchto aktov, teda, že sa dané akty (aj ich návrhy) považujú za vecne správne,
pokiaľ nie je preukázaný opak. Výstižne uvádza Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 29. decembra

2009, bod 20, keď uvádza, že snaha o nastolení stavu, kdy jednotlivec může důvěřovat aktům státu
a jejich věcné správnosti, je základním předpokladem fungování materiálního právního státu. Jinak
řečeno, podstatou uplatňování veřejné moci v demokratickém právním státu (čl. 1 odst. 1 Ústavy) je
princip dobré víry jednotlivce ve správnost aktů veřejné moci a ochrana dobré víry v nabytá práva
konstituovaná akty veřejné moci. .... Princip dobré víry působí bezprostředně v rovině subjektivního

základního práva jako jeho ochrana, v rovině objektivní se pak projevuje jako princip presumpce
správnosti aktu veřejné moci. Uvedená prezumpcia správnosti sa vzťahuje aj na predmetný delimitačný
protokol,ktorýzhľadiskateórieforiemčinnostiverejnejsprávypredstavujeSprávnudohoduindividuálnej
povahy (porovnaj VRABKO, M. a kol.: Správne právo hmotné, všeobecná časť. Bratislava: C.H.Beck,
2012, s. 203-208), ktorej uzatvorenie bolo v určenej lehote povinne prikázané zákonom (§ 14 zákona
č. 138/1991 Zb.). A contrario, neuzatvorenie tejto verejnoprávnej dohody (neprijatie predloženého

návrhu delimitačného protokolu) by bolo konaním protiprávnym, zakladajúcim zodpovednosť obce, ako
samostatného územného samosprávneho a správneho celku, za akúkoľvek takto spôsobenú škodu.
Žalobkyňa sa v záujme zachovania kritéria zákonnosti rozhodla predložený návrh prijať (podpísať
delimitačný protokol), nakoľko sa v dobrej viere spoliehala na prezumpciu správnosti predloženého
návrhu delimitačného protokolu a o akejkoľvek nezákonnosti jeho obsahu nemala (v čase jeho

uzatvorenia a ani v nasledujúcich rokoch) ani len najmenšiu vedomosť. Argumentácia žalovanej sleduje
nezákonné prenesenie bremena zodpovednosti za excesívny výkon jej zverenej právomoci pri príprave
a spísaní delimitačného protokolu S. zo dňa 7.6.1993. Zodpovednosťou by tak namiesto žalovanej bola
negatívne na svojich právach dotknutá žalobkyňa, nakoľko by bola protiprávne zbavená svojich práv k
daným nehnuteľnostiam, hoci je zrejmé, že žalobkyňa bola až do roku 2012 dobromyseľná a v dobrej

viere užívala a spravovala dotknuté pozemky. Ak by sa zo strany žalovanej aj o prekročenie právomoci
pri uzatváraní delimitačného protokolu jednalo, tak nutne akcentovať, že na tomto výsledku sa žalobkyňa
ani len v najmenšej miere nepričinila a nemá tak dôvod niesť ani len čiastočnú zodpovednosť za uvedený
stav. Vyvodenie zodpovednosti za konanie (rozhodovanie a úradný postup) žalovanej v minulosti nie
je predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že

žalobkyňa bola počnúc dňom 7.6.1993 dobromyseľným držiteľom sporných pozemkových nehnuteľností
(jej dobromyseľnosť vyplýva najmä z delimitačného protokolu S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993,
ale aj z ostatných okolností danej veci, keď sporné pozemky užívala a po celú dobu oprávnenej držby sa
správala ako ich vlastník). K otázke dobromyseľnosti (dobrej viery) držiteľa výstižne uvádza Krajský súd
v Prešove v uznesení zo dňa 14.11.2013, sp. zn.: 20Co/174/2012: „Ustálená judikatúra uzavrela, že na

rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho
(vydržateľovo; pozn.) vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.“

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starostu obce V., svedka K.. M. V., oboznámením s obsahom
listinných dôkazov, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V., žiadosťou Slovenského
pozemkového fondu zo dňa 11.12.2012, dodatkom k protokolu o delimitácii majetku Miestneho
národného výboru v V. a I. M. číslo S..XXX/XX - delimitácia, S.. XXXX/XX zo dňa 7.6.1993, rozhodnutím
Správy katastra M., Odbor katastrálnych konaní č. Z. XXX/XXXX . zo dňa 25.03.2013, rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sp/23/2013-119 zo dňa 25.03.2014, rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 1Sžr/56/2014 zo dňa 24.03.2015, rozhodnutím Okresného národného výboru,
odboru pôdohospodárstva v M. zo dňa 11.07.1962, výpisom z podnikového registra Obvodného súdu
Bratislava zo dňa 14.09.1990, zápisnicou Poľnohospodárskeho družstva V. - H. zo dňa 27.7.1990,
zo dňa 11.8.1993, zo dňa 9.4.1991, zo dňa 6.11.1990, Potvrdením Poľovného združenia H. V. zo

dňa 25.04.2018, potvrdením Poľnohospodárskeho družstva V. - H. zo dňa 25.04.2018, Potvrdením
Poľovného združenia H. V. zo dňa 31.07.2018, prehľadom výrobkov rastlinnej výroby k 31.12.1993,
Správouostavezásobk30.9.1991,Zberomzákladnýchobilnínvroku1990, azistilnasledovnýskutkový
a právny stav:

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a
má zato, že všetky podmienky stanovené zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
boli splnené. Žalobkyňa bola dobromyseľným držiteľom veci, čo preukázala delimitačným protokolom,
na základe ktorého boli sporné pozemky zapísané v katastri ako jej vlastníctvo. Zároveň tieto pozemkyužívala, hospodárila na nich, prípadne ich dávala do užívania tretím osobám a plnila aj ďalšie
povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko
poľnohospodárska pôda nemôže ostať neobhospodarovaná, pričom ako vlastník konala v dobrej viere

od roku 1993 až do roku 2012, kedy bolo jej vlastnícke právo prvýkrát spochybnené. Zástupca poukázal
na rozhodnutie NS ČR vo veci sp. zn. 22Cdo/826/2014 ako aj na rozhodnutie ÚS ČR vo veci sp.
zn. 1Us/2576/10, podľa ktorých hodnotenie dobrej viery nadobúdateľa je treba posudzovať tak, že
treba vziať do úvahy všetky okolnosti, pričom ak oprávnená osoba spolieha na aplikačnú činnosť
štátu a štátnych orgánov na úseku vlastníckych, majetkových práv, treba prisvedčiť aj v zmysle týchto

rozhodnutí, že v činnosti týchto orgánov platí prezumpcia správnosti postupu. Ak Okresný úrad M. v
roku 1993 na základe delimitačného protokolu odovzdal do majetku žalobkyne sporné nehnuteľnosti,
neexistuje najmenší dôvod prečo by mala byť spochybňovaná dobrá viera žalobkyne, poukaz na
samotné zákonné ustanovenie zákona účinného v rozhodnom období nemôže dobrú vieru žalobkyne
spochybniť,nakoľkoboltopráveOkresnýúradM.,ktorýmalzodpovednosťzato,abyprocesodovzdania
pozemkov prebehol podľa platných a účinných právnych predpisov. Žalobkyňa má za to, že práve OÚ

M. ako špecializovaný orgán štátnej správy niesol zodpovednosť za to, aby proces prebehol v súlade
so zákonom. Odvolávka žalovanej na to, že žalobkyňa je orgánom verejnej moci a že má poznať platnú
právnu úpravu, nemôže obstáť, ak ju nepoznal a dôsledne neaplikoval špecializovaný orgán štátnej
správy, nie je možné očakávať, že túto právnu úpravu bude lepšie poznať žalobkyňa, ktorá bol v tejto
veci v pozícii laika. Vo vzťahu k delimitačnému protokolu žalobkyňa trvá na tom, že práve tento je

titulom, na základe ktorého jej boli sporné pozemky odovzdané, teda dané do držby a na základe
tohto protokolu sa stala žalobkyňa oprávneným držiteľom. Na základe toho potom žalobkyňa nielen
predmet svojho vlastníctva užívala, ale plnila aj všetky povinnosti, ktoré vlastníkovi poľnohospodárskych
pozemkovvyplývajúzplatnýchprávnychpredpisov.Akbysúdpripustilargumentáciužalovanej,došloby
tým nielen k porušeniu základného ľudského práva vlastniť majetok, ale aj k porušeniu princípu právnej

istoty, a to najmä jeho podprincípu spočívajúcom v ochrane dobrej viery a legitímnych očakávaní. Ak
žalobkyňa takmer 20 rokov užívala sporné pozemky, nakladala s nimi ako vlastník a bola ako vlastník
zapísanávkatastri,pričomžalovanánikdypočastejtodobyaždoroku2012nevznieslažiadnunámietku,
ktorá by spochybnila jej vlastnícke právo, nie je možné hovoriť, že žalobkyňa nebola v dobrej viere.
Vydržať vlastnícke právo k pozemku možno aj na základe neplatného právneho úkonu, dokonca aj na

základe neexistujúceho právneho úkonu, a preto per analogiam žalobkyňa má za to, že v danom prípade
žalobkyňa sa stal oprávneným držiteľom a následne aj vlastníkom sporných nehnuteľností. Zástupca
žalobkyne na druhom pojednávaní uviedol, že dáva súdu do pozornosti predložené rozhodnutia
vrcholných českých súdnych autorít, z ktorých vyplýva argumentácia ohľadom potreby ochrany dobrej
viery nadobúdateľa v skutkovo a právne obdobnej situácii, ktorá sa týka žalobkyne, poukazuje na

stranu 4 rozhodnutia ČR sp. zn. 24Cdo/826/2014. Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že je práve úlohou
špecializovaných orgánov štátnej správy dbať na to, aby zákony boli správne aplikované a ak pochybia
pri ich aplikácii, má sa to posudzovať, práve na ťarchu týchto špecializovaných štátnych orgánov a nie
na ťarchu adresátov právnych noriem, prípadne z právnych dohôd individuálnej povahy ako to bolo v
tomto prípade. Žalobkyňa poukazuje na rozsudok sp. zn. NS ČR22Cdo/3249/2011, na stranu 6, 8 a 9,

kde je konštatované, že štát ako vlastník musí dbať na ochranu svojho vlastníckeho práva a nemôže sa
po extrémne dlhej dobe v danom prípade 16 rokov domáhať svojho vlastníctva, ak predtým v dôsledku
jeho pochybenia vytvoril situáciu, v rámci ktorej iný subjekt vlastnícke právo vydržal. Z predmetného
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ak došlo v roku 1993 k pochybeniu na strane štátneho orgánu,
dôsledky tohto pochybenia musí znášať práve štát zastúpený SPF a nie žalobkyňa, ktorej dobrá viera

nebola spochybnená od roku 1993 až po dobu skoro 20 rokov. Ak existujú pochybnosti, či je držba
oprávnená, predpokladá sa oprávnenosť držby. Ak teda žalovaná tvrdí, že držba oprávnená nebola
a teda že žalobkyňa nemala dobrú vieru, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, dôkazné bremeno
preukázania opaku leží práve na nej, jednoznačne však s ohľadom na citované rozhodnutia Nejvyššího
soudu ČR nestačí poukaz na konanie štátu v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej

týkajúcej sa skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti mali byť v roku 1962 odovzdané do užívania JRD
V. a že o tom žalobkyňa musel mať vedomosť, nakoľko toto rozhodnutie bolo doručované aj MNV V.,
žalobkyňa uvádza, že táto argumentácia nemôže obstáť, MNV neboli právnymi predchodcami obcí,
MNV boli miestne orgány štátnej správy, pričom obce vznikli na základe Zákona o obecnom zriadení
ako jednotky územnej samosprávy. Skutočnosť, že prevzali niektoré úlohy orgánov štátnej správy

neznamená, že ide o právne nástupníctvo. Žalobkyňa trvá na tom, že nemala vedomosť, že v roku 1993
nazákladedelimitačnéhoprotokoluajehododatkunemohlanadobudnúťspornénehnuteľnostidosvojho
vlastníctva, práve naopak, predpokladala, že protokol a jeho dodatok sú v súlade so zákonom, okrem
toho tento protokol vrátane dodatku nevyhotovovala žalobkyňa, ale bol vyhotovený špecializovanýmorgánom štátnej správy povereným zastupovať štát pri evidencii prevodu majetku štátu na obce a
túto dohodu následne zapísal ďalší špecializovaný orgán štátnej správy na úseku správy katastra. Je
vylúčené usudzovať z týchto okolností, že žalobkyňa nemala dobrú vieru pri nadobúdaní sporných

nehnuteľností do svojho vlastníctva.

10. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu
s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k
spornýmpozemkombolisplnené.Dobrávieratýkajúcasaoprávnenostidržbyakoajdobrávieratýkajúca

sa nadobudnutia vlastníckeho práva neboli žiadnym relevantným dôkazom spochybnené, pričom podľa
§130ods.1OZ,akbyajsúdmalpochybnostiooprávnenostidržby,jepotrebnévychádzaťzprezumpcie,
že táto oprávnená bola. Žalobkyňa dáva do pozornosti súdu najmä rozhodnutia českých súdov, a to
sp. zn. 22Cdo/826/2014, ako aj rozhodnutie sp. zn. 22Cdo/3249/2011, podľa ktorých ak štátny orgán
sám spôsobil vznik protiprávneho stavu, nemôže sa dovolávať ochrany proti takémuto ním zavinenému
skutkovémuaprávnemustavu,ktorýnazákladejehopochybeniavznikol.Rovnakodávažalobkyňasúdu

do pozornosti skutočnosť, že rozhodovacia prax slovenských súdov od roku 2015 sa prikláňa k širšej
ochrane princípu právnej istoty dobromyseľného nadobúdateľa a predmetu vlastníctva. Neposkytuje
sa ochrana pôvodným, domnelým vlastníkom, ktorí mnoho rokov zanedbávali svoje povinnosti, a to s
ohľadom na zásadu, že právo patrí bdelým. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa poukazuje na to, že všetky
ňou tvrdené skutočnosti riadne zdokladovala a preukázala, jediná obrana žalovanej bola, že v roku

1993 došlo k porušeniu zákona, na túto skutočnosť by však súd nemal prihliadať, pretože predmetné
porušenie zavinila sama žalovaná, resp. jej právny predchodca. Dokonca aj s ohľadom na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, ktoré je súčasťou spisu a ktorým predmetný súd preskúmaval rozhodnutie
Okresného úradu M. vo vzťahu k spornosti vlastníctva pozemkových nehnuteľností, je možné odvodiť,
že aj tento súd bol toho názoru, že SR v zastúpení SPF sa nemôže účinne po skoro 20 rokoch domáhať

ochrany svojich práv. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiada, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu
a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

11. Starosta obce V. T.. Y. Q. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že uvedené pozemky im boli v
roku 1993 predelimitované a oni v dobrej viere sa počas toho obdobia asi až do roku 2016 sa o tieto

pozemky starali, prenajímali, čistili a kosili, všetko v súlade so zákonom. Z toho dôvodu na podanej
žalobe trvá a dúfa, že budú súdom opäť navrátené obci V., aby sa o ne mohli starať. O časť uvedených
pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa obec stále stará, čistí a rieši čierne skládky a vysádza
zeleň. Funkciu starostu v obci V. vykonáva od roku 2002. V tomto období až do času konania Roeb
nikto nespochybňoval vlastnícke právo obce V., nebol ani dôvod. Pozemky boli riadne zapísané na LV

č. XXX a spochybňovanie uvedených pozemkov nebolo prejednávané ani na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva, či už za jeho funkčného obdobia, ani za obdobie od roku 1993-2002, čo zistil v archíve.
Nikto zo zamestnancov a ani on sám nemal vedomosť o tom, že v roku 1993 neboli splnené zákonné
podmienky na delimitáciu sporných pozemkov, neboli nikým upozornení, ani z katastra ani zo SPF.
Vedomosť o tom nemali. Na túto skutočnosť sa pýtal aj svojej predchodkyne, ktorá mu odpovedala

v rovnakom zmysle. V roku 1993 prebehlo niekoľko delimitácií aj v ostatných obciach, ale nikto tieto
skutočnosti nepreveroval a neskúmal. Obce sa spoliehali na správnosť postupu správnych orgánov.
Takýto istý problém bol v obci Q. I., ale vtedy tam prišlo k výmene vo funkcii starostu a uvedený spor
neriešili súdnou cestou. Tieto delimitačné protokoly, resp. prevod pozemkov na obec sa netýkali len obce
V., ale viacerých obcí.

12. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších
písomných vyjadrení vo veci. Uplatnený nárok považuje za nepreukázaný, keď má za to, že neboli
splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva a to najmä pokiaľ ide o vstup do oprávnenej držby,
a teda držby v prípade ktorej je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na všetky okolnosti, že mu nehnuteľnosti

patria a trvanie takejto držby počas celej vydržacej doby. Za právny titul vstupu do oprávnenej držby
môže byť považované len zákonné ustanovenie, pričom delimitačný protokol nezakladá vstup do
oprávnenej držby. V konaní o určenie vlastníckeho práva zaťažuje dôkazné bremeno žalobkyňu, pričom
v tomto konaní splnenie všetkých podmienok vydržania nebolo preukázané. Žalobu navrhuje zamietnuť.
Predmetom tohto sporu je právne posúdenie toho, či mohla byť žalobkyňa dobromyseľná s ohľadom

na všetky okolnosti v tom, že jej sporné nehnuteľnosti patria za stavu, keď právnym titulom vstupu
žalobkyne do oprávnenej držby môže byť len ustanovenie § 2 Zákona o majetku obcí, delimitačný
protokol bol vydaný v rozpore so zákonom, okrem tohto protokolu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý
by bol spôsobilý u obce vyvolať presvedčenie, že k sporným nehnuteľnostiam mal ku dňu 24.11.1990právo hospodárenia národný výbor. Práve naopak vo veci bolo vydané rozhodnutie z 11.7.1962, ktorým
boli sporné nehnuteľnosti odovzdané do trvalého bezplatného užívania JRD V.. Toto rozhodnutie bolo
doručované jednak JRD V. a jednak Miestnemu národnému výboru, ktorý možno považovať za právneho

predchodcu obce, a teda obec mohla disponovať informáciou o zriadení práva trvalého užívania v
prospech inej než štátnej organizácie. Zároveň v zmysle tohto rozhodnutia je vylúčené, aby existovalo
ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národného výboru k sporným nehnuteľnostiam. Pre vstup
žalobkyne do oprávnenej držby bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že sporné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve SR, že k sporným nehnuteľnostiam mal právo hospodárenia národný

výbor a že k sporným nehnuteľnostiam nebolo zriadené právo trvalého užívania v prospech inej než
štátnej organizácie. Dve z týchto troch ustanovených podmienok splnené neboli.

13. Zástupkyňa žalovanej titulom záverečnej reči uviedla, že právnym titulom, od ktorého žalobkyňa
odvodzuje svoje vlastnícke právo, má byť jeho vydržanie. Nebolo preukázané splnenie všetkých
podmienok vydržania, najmä pokiaľ ide o oprávnenú držbu a v tomto prípade najmä vstup do oprávnenej

držby, a teda držbu v prípade ktorej je žalobkyňa dobromyseľnou s prihliadnutím na všetky okolnosti v
tom, že jej vec patrí. Právnym titulom vstupu do takejto držby je v danom prípade zákon, a to ustanovenie
o tom, ktoré nehnuteľnosti prechádzajú priamo zo zákona z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Pre
to, aby bola žalobkyňa dobromyseľná, je potrebné splnenie troch podmienok, pričom jednou z nich je aj
to, že k sporným nehnuteľnostiam mal ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národný výbor, čo nebolo

v tomto konaní preukázané. Nebol v tomto konaní predložený žiadny doklad, ktorý by bol spôsobilý
u žalobkyne vyvolať presvedčenie, že k sporným nehnuteľnostiam mal právo hospodárenia národný
výbor. Ďalšou podmienkou ustanovenou pre prechod majetku do vlastníctva obce bolo, že k sporným
nehnuteľnostiam nebolo zriadené právo trvalého užívania v prospech inej, než štátnej organizácie.
Súčasťou dôkazov je rozhodnutie zo dňa 11.7.1962, ktorým boli sporné nehnuteľnosti odovzdané do

trvalého bezplatného užívania JRD V., pričom toto rozhodnutie bolo doručované aj MNV. Preto sa
žalovaná domnieva, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná v tom, že boli splnené všetky podmienky
pre prechod do vlastníctva obce. Delimitačný protokol nie je spôsobilý založiť dobromyseľnú držbu,
nakoľko nie je právnym titulom zakladajúcim vlastnícke právo. Nebola splnená podmienka oprávnenej
držby sporných nehnuteľností po vydržaciu dobu. Žalovaná navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť,

náhradu trov konania si neuplatňuje.

14. Svedok K.. M. V. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol predsedom predstavenstva obchodnej
spoločnosti Semat, a.s.. Obdobie si presne nepamätá, približne v rokoch 1995 - júl 2016, potom to
prebrali noví vlastníci. Užívali pozemky obce V., mali prenajaté pozemky od obce V., obci V. uhrádzali

nájomné. Obecnú pôdu užívalo stredisko T., bolo to najmenšie stredisko, výmera nebola veľká, mohlo
ísť o X,X ha.

15. Z výpisu z listu vlastníctva evidovaného Okresným úradom M., katastrálnym odborom na LV č. XXXX
pre okres M., obec V., katastrálne územie V. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel registra

".": parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parciel registra ".: parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy

o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o
výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o
výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy
o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné

plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, orná
pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné
plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné
pozemky o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X,
lesné pozemky o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy výmere XXXX m2, parc. č. XXXX,

ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č XXXX ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX,
ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX,
ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX,
orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX,orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2. Titul nadobudnutia je
rozhodnutie Správy katastra M. - Z. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2013, právoplatné dňa 28.04.2015 podľa
§ 12 ods. 1 písm. b) zákona 180/1995 Z.z. - XXX/XX.

16. Z dodatku k protokolu o delimitácii majetku Miestneho národného výboru v V. a ONV M. číslo S..XXX/
XX - delimitácia, S.. XXXX/XX zo dňa 7.6.1993 vyhotoveného Okresným úradom M., oddelenie finančnej
správy a majetku vyplýva, že v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí z 20.3.1991 prechádza
do majetku obce V. dodatočne zistený nehnuteľný majetok podľa priloženého zoznamu pozemkov str.

X-X poradové čísla X-XXX od parc. č. XX/X po parc. č. XXXX. Prílohy: LV č. X, X, výpisy z PK vl. č.
XXX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX + identifikácie parciel. Odovzdávajúci
je Okresný úrad M., preberajúci je Obecný úrad V..

17. Zo žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.12.2012 adresovanej Komisii pri ROEP k.ú.
V. vyplýva, že týmto žiada o vyriešenie vlastníckych vzťahov k majetku štátu v zmysle § 12 ods. 1 b),

2, 5 z.č. 180/1995 Z.z, k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva obce. V konaní zistili
údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci
štátu na obce. Na list vlastníctva sa tieto nehnuteľnosti dostali nesprávnou delimitáciou, pravdepodobne
delimitačným protokolom S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993. Na základe predložených listín,
Rozhodnutia o odovzdaní poľnohospodárskej pôdy do trvalého užívania zn. T./X-XXXX/XXXX zo dňa

11.07.1962 žiada SPF o zapísanie vlastníckeho práva do vlastníctva SR, správy Slovenský pozemkový
fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345.

18. Z rozhodnutia Správy katastra M., Odbor katastrálnych konaní č. Z. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2013
vyplýva, že Správa katastra M., odbor katastrálnych konaní potvrdzuje, že pozemky v kat. území V.

zapísané v katastri nehnuteľností ako parcely registra Z. vedené na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve
Obce V. v celosti - parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parcely registra X.
vedené na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Obce V. v celosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X,
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/

X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č XXXX,
parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX,
parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17335345, Búdkova 36, Bratislava v celosti.

19. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sp/23/2013-119 zo dňa 25.03.2014 vyplýva, že súd
napadnuté rozhodnutia Správy katastra M. č. Z. XXX/XXXX . zo dňa 25.03.2013 zrušuje podľa § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

20. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Sžr/56/2014 zo dňa 24.03.2015 vyplýva,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sp/23/2013-119 zo dňa
25.03.2014 mení tak, že rozhodnutie odporcu č. Z. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2013 potvrdzuje.

21. Z rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru pôdohospodárstva v M.. T./X-XXXX/XXXX zo

dňa 11.07.1962 vyplýva, že odbor pôdohospodárstva ONV v M. odovzdáva predmetné nehnuteľnosti do
trvalého bezplatného užívania JRD V. pre účely poľnohospodárskej výroby. O tomto sa upovedomujú
Jednotné roľnícke družstvo V., Miestny národný výbor.

22. Z výpisu z podnikového registra Obvodného súdu F. zo dňa 14.09.1990 vyplýva, že v oddiely H.,

vložke číslo XXXX je registrované Poľnohospodárske družstvo V. - H., deň vzniku je 1.1.1973.

23. Zo zápisnice Poľnohospodárskeho družstva V. - H. vyplýva, že dňa 27.7.1990 o 12:30 hod. sa v
zasadačke JRD konalo zasadnutie predstavenstva JRD V. - H.. Zo zápisnice č. X/XX vyplýva, že dňa
11.8.1993 sa v zasadačke PD konalo zasadnutie. Zo zápisnice Poľnohospodárskeho družstva V. - H.

vyplýva, že dňa 9.4.1991 o 12:30 hod. sa v zasadačke JRD konalo zasadnutie predstavenstva JRD V.
- H.. Zo zápisnice Poľnohospodárskeho družstva V. - H. vyplýva, že dňa 6.11.1990 o 12:30 hod. sa v
klube pivničného hospodárstva v H..24. Z Potvrdenia Poľovného združenia H. V. zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že poľovné združenie týmto
potvrdzuje, že v období od roku 1993 do roku 2013 čistilo a udržiavalo poľné cesty - ostatné plochy
nachádzajúce sa v k.ú. V., na základe dohody s vlastníkom nehnuteľností - obcou V.. Tieto pozemky

združenie využívalo aj na výkonpráva poľovníctva na základe zmlúv uzavretých s vlastníkom - Obcou
V.. Predmetom dohody a zmlúv boli nasledovné pozemkové nehnuteľnosti: parcely registra ".; parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parcely registra "X.": parc. č. XXXX/XX, parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/ X., parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č.
XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc.

č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX.

25.ZpotvrdeniaPoľnohospodárskehodružstvaV.-H.zodňa25.04.2018vyplýva,žePoľnohospodárske
družstvo V. - H. týmto potvrdzuje, že v období od roku 1993 do roku 2012 užívalo ako nájomca na
základe platných nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkom - obcou V. pozemkové nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. V., obec V., okres M. a to parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X. Vlastnícke právo obce V. k
týmto pozemkovým nehnuteľnostiam nebolo počas celého obdobia užívania týchto nehnuteľností od
roku 1993 až do roku 2012 sporné a nájomné počas celého tohto obdobia uhrádzali výlučne obci V..

26. Z Potvrdenia Poľovného združenia H. V. zo dňa 31.07.2018 vyplýva, že poľovné združenie týmto
potvrdzuje, že v období od roku 1993 do roku 2013 čistilo a udržiavalo a využívalo na výkon
práva poľovníctva na základe zmlúv uzavretých s vlastníkom - obcou V., pozemkové nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. V., obec V., okres M., a to parcely registra X., parc. č. XXXX/XXX, parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX. Vlastnícke

právo obce V. k týmto pozemkovým nehnuteľnostiam nebolo počas celého obdobia užívania týchto
nehnuteľností od roku 1993 až do roku 2012 sporné a nájomné počas celého tohto obdobia uhrádzali
výlučne obci V..

27. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré
veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a

hospodárenie obcí s ich majetkom.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí majetok obce tvoria nehnuteľné veci a
hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo
vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku

Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

33. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú.

34. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a
5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.35. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku ustanovenie § 14 zákona sa použije
primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra

nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.

36. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný
majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) v trvalom užívaní inej
než štátnej organizácie, 14) s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí

podľa § 15a.

37. Podľa § 14 ods. 1, 2, 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí,
postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a

organizácie (1). Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú príslušné strediská geodézie
na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom (2).
Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12
mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie
majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku (4).

38. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých
vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva

veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva
vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy,
ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v
súboregeodetickýchinformáciíavsúborepopisnýchinformácií;vydanímrozhodnutiasprávnehoorgánu
strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.

39. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond

nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie
vlády Slovenskej republiky.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 7.6.1993 vyhotovil Okresný úrad M.,
oddelenie finančnej správy a majetku dodatok k protokolu o delimitácii majetku Miestneho národného
výboru v V. a I. M. číslo S..XXX/XX - delimitácia, S.. XXXX/XX podľa ktorého v zmysle § 2 zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí z 20.3.1991 prechádza do majetku obce V. dodatočne zistený
nehnuteľný majetok podľa priloženého zoznamu pozemkov str. X-X poradové čísla X-XXX od parc.

č. XX/X po parc. č. XXXX. Odovzdávajúcim bol Okresný úrad M., preberajúcim bol Obecný úrad
V.. Na základe uvedeného delimitačného protokolu kataster nehnuteľností vykonal zápis vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Žalobkyňa
od roku 1993 až do roku 2012 bola v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako vlastníčka predmetných
nehnuteľností a jej vlastnícke právo nebolo v uvedenom období nikým spochybnené. Žalobkyňa sa

o predmetné nehnuteľnosti starala, obhospodarovala ich, udržiavala a prenajímala ďalším osobám,
čo mal súd preukázané z výsluchu starostu obce V. a z Potvrdení Poľovného združenia H. V. zo
dňa 25.04.2018, zo dňa 31.07.2018 a z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva V. - H. zo dňa
25.04.2018. Žalovaná v konaní uvedené nakladanie žalobkyne s nehnuteľnosťami popierala, avšak
svoje vlastné skutkové tvrdenia neuviedla a ani žiadnym dôkazom nepreukázala, kto iný s predmetnými

nehnuteľnosťami nakladal. Slovenský pozemkový fond požiadal dňa 11.12.2012 Komisiu pri ROEP
k.ú. V. o vyriešenie vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam tak, že žiadal o zapísanie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do vlastníctva SR, správy Slovenský pozemkový
fond. L. V. M., Odbor katastrálnych konaní rozhodnutím č. Z. zo dňa 25.03.2013 potvrdila, že predmetnépozemkypodľa§12ods.1písm.b)zákonasúvovlastníctveSlovenskejrepubliky,vspráveSlovenského
pozemkového fondu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 38Sp/23/2013-119 zo dňa 25.03.2014
napadnuté rozhodnutia Správy katastra M. č. Z. zo dňa 25.03.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.

a) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
č.k. 1Sžr/56/2014 zo dňa 24.03.2015 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sp/23/2013-119 zo
dňa 25.03.2014 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu č. Z. zo dňa 25.03.2013 potvrdil. Na základe
rozhodnutia Správy katastra M. - Z. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2013, právoplatného dňa 28.04.2015, bola
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností zapísaná do katastra nehnuteľností žalovaná.

41. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržaniazákladnýmipredpokladmivydržaniasúoprávnenádržbaanepretržitosťtejtooprávnenejdržby
počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011,
sp. zn. 5 Cdo 30/2010.

42. Subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, teda
fyzické osoby, právnické osoby a štát. Žalobkyňa ako jednotka územnej samosprávy je právnickou
osobou a teda je spôsobilým subjektom vydržania. Predmetom vydržania môže byť akákoľvek vec, ktorá
môže byť predmetom vlastníctva. V danom prípade sú predmetom vydržania nehnuteľnosti, ktoré sú

spôsobilým predmetom vydržania.

43. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnená držba. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené
kumulatívne tri podmienky, a to faktické ovládanie veci, t.j. panstvo nad vecou, vôľa nakladať s vecou
ako so svojou a nakoniec dobrá viera, že vec držiteľovi patrí. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa

prevzala predmetné nehnuteľnosti do držby na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
na základe ktorého bol vyhotovený Okresným úradom M., oddelením finančnej správy a majetku,
dodatok k protokolu o delimitácii S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993, na základe ktorého vykonal
kataster nehnuteľností zápis vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností. Z výsluchu starostu obce V. a z potvrdení Poľovného združenia H. V. zo dňa 25.04.2018,

zo dňa 31.07.2018 a z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva V. - H. zo dňa 25.04.2018 mal súd
preukázané, že žalobkyňa následne nakladala s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a vzhľadom na
okolnosti odovzdania predmetných nehnuteľností do jej vlastníctva sa domnievala, že jej nehnuteľnosti
patria.

44. Žalovaná v konaní popierala, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľný držiteľ, lebo musela vedieť,
že protokol bol vydaný v rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko ku dňu účinnosti
tohto predpisu nepatrilo právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam národnému výboru, ale
tieto boli pridelené do trvalého užívania JRD V. rozhodnutím ONV z 11.7.1962, ktoré rozhodnutiezároveň súdu predložila. Žalobkyňa v konaní uviedla, že nemala a ani nemohla mať vedomosť o
tom, že národnému výboru ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nepatrilo právo
hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam a že nehnuteľnosti boli pridelené do trvalého užívania

JRD V. rozhodnutím ONV z 11.7.1962, nakoľko obci toto rozhodnutie nebolo doručené a obec nie
je právnym nástupcom národného výboru. Keďže žalobkyňa o tomto rozhodnutí vedomosť nemala,
nemala ani dôvod spochybňovať správnosť delimitačného protokolu, navyše keď ho nevyhotovovala
sama, ale vyhotovil ho kompetentný štátny orgán, ktorý bol povinný zistiť, či uvedené pozemky spĺňali
podmienky na prevod do vlastníctva žalobkyne, teda či patrilo právo hospodárenia k predmetným

nehnuteľnostiam národnému výboru a či tieto boli pridelené do trvalého užívania inej než štátnej
organizácie. Žalobkyňa preto postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Žalovanou predložené Zápisnice zo
zasadnutia predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva V. - H. Poľnohospodárskeho družstva V. -
H. preukazujú len skutočnosť, že toto družstvo fungovalo aj v rokoch 1990 až 1993, nepreukazujú
však realizáciu práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia ONV z

11.7.1962. Naopak, z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva V. - H. zo dňa 25.04.2018 vyplýva,
že Poľnohospodárske družstvo V. - H. v období od roku 1993 do roku 2012 užívalo ako nájomca na
základe platných nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkom - obcou V. pozemkové nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. uz. V., obec V., okres M. a to parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č.
XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a zároveň družstvo

potvrdilo, že vlastnícke právo obce V. k týmto pozemkovým nehnuteľnostiam nebolo počas celého
obdobia ich užívania týchto nehnuteľností od roku 1993 až do roku 2012 sporné a nájomné počas
celého tohto obdobia uhrádzali výlučne obci V.. Žalovaná svoje tvrdenia o tom, že žalobkyňa musela mať
vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli odovzdané R. V. do trvalého bezplatného užívania
a že národnému výboru nepatrilo právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, nepreukázala

žiadnym dôkazom, preto súd túto skutočnosť považoval za nepreukázanú a vychádzal z § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Z dodatku k protokolu o delimitácii S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo dňa 7.6.1993 mal súd preukázané,
že tento bol vyhotovený Okresným úradom M., oddelením finančnej správy a majetku, teda príslušným

štátnym orgánom. Uvedená situácia preto vznikla v dôsledku pochybenia štátneho orgánu, ktorý
vyhotovoval dodatok k delimitačnému protokolu, pričom na všetky formy činnosti orgánov verejnej
moci sa vzťahuje prezumpcia správnosti týchto aktov, teda dané akty sa považujú za vecne správne,
pokiaľ nie je preukázaný opak. Uvedená prezumpcia správnosti sa vzťahuje aj na predmetný
delimitačný protokol, ktorý z hľadiska foriem činnosti verejnej správy predstavuje Správnu dohodu

individuálne povahy (Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné, všeobecná časť, Bratislava, C.H.Beck,
s. 203-208). Uzatvorenie delimitačného protokolu v určenej lehote bolo žalobkyni prikázané zákonom
a jej neuzatvorenie by bolo konaním protiprávnym. U štátneho orgánu špecializujúce sa na oblasť
majetku štátu sa predpokladá vyššia miera vedomostí a odbornosti a na tieto garancie sa žalobkyňa pri
spisovaní predmetného delimitačného protokolu legitímne spoľahla. Zvýšenú mieru odbornosti v danej

oblasti možno požadovať od štátneho orgánu konajúceho v mene žalovanej a nie od žalobkyne, ktorá
je navyše s poukazom na § 5 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. v asymetrickom postavení, nakoľko orgány
štátu poskytujú obciam pomoc v odborných veciach. Štátny orgán konajúci v mene žalovanej bol
povinný preveriť, aký majetok sa má na základe zákona obciam odovzdať a ak tak neurobil, dôsledky
nesprávneho postupu musí primárne znášať štát sám a neprenášať zodpovednosť na žalobkyňu

s odôvodnením, že táto konala v rozpore so zákonom. Štátny orgán konajúci v mene žalovanej
vyhotovil delimitačný protokol, čím vyvolal u žalobkyne dobrú vieru v správnosť týchto skutočností a
následnežalobkyňusankcionujezato,žetietoskutočnostimocenskyaprobovanéštátomvdelimitačnom
protokole sú nesprávne. Omyl žalobkyne v tom, že jej predmetné nehnuteľnosti v rokoch 1993 až 2012
patrili, je vzhľadom na uvedené okolnosti, podľa názoru súdu, omylom ospravedlniteľným a žalobkyňa

bola ako držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej predmetné nehnuteľnosti
patrili.

46. Žalovaná v konaní tvrdla, že domnelý právny titulu nesmie byť v rozpore s právom k čomu súd
uvádza, že účelom inštitútu vydržania je práve hojiť vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. 5Cdo/260/2008 zo
dňa 10.12.2008). Ustálená judikatúra uzavrela, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebudespravidla treba, aby vydržateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže
byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia
takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho (vydržiteľovo) vnútorné presvedčenie, že sa

stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/174/2012
zo dňa 14.11.2013).

47. Posledným predpokladom vydržania je uplynutie kvalifikovanej vydržacej doby, počas ktorej musí
oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania. Vydržacia doba v prípade nehnuteľností je desať rokov.

V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa bola od roku 1993 až do roku 2012 v katastri nehnuteľnosti
evidovaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a jej vlastnícke právo nebolo v uvedenom období
nikým spochybnené. Žalobkyňa sa o predmetné nehnuteľnosti starala, obhospodarovala ich, udržiavala
a prenajímala ďalším osobám, čo mal súd preukázané z výsluchu starostu obce V. a z Potvrdení
Poľovného združenia H. V. zo dňa 25.04.2018, zo dňa 31.07.2018 a z potvrdenia Poľnohospodárskeho
družstva V. - H. zo dňa 25.04.2018. Žalovaná v konaní uvedené popierala, avšak ako už bolo skôr

uvedené, vlastné skutkové tvrdenia neuviedla a ani súdu nepreložila žiadny dôkaz, preto súd považoval
za splnenú aj podmienku uplynutia 10 ročnej vydržacej doby.

48. Súd zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania archívnou dokumentáciou o tom, či v
prípade sporných nehnuteľností boli vydané rozhodnutia o ich trvalej správe národným výborom, keď

uvedený návrh bol nejasný, neurčitý, nebolo z neho zrejmé, od koho má súd vyžiadať listinné dôkazy,
za aké obdobie, čo nimi chce žalovaná v konaní preukázať a žalovaná tento svoj návrh na doplnenie
dokazovania nedoplnila do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nenadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na

základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na základe ktorého bol vyhotovený Okresným úradom
M., oddelením finančnej správy a majetku, dodatok k protokolu o delimitácii S..XXX/XX, S..XXXX/XX zo
dňa 7.6.1993, avšak po dobu viac ako desať rokov bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná
v tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria a nakladala s nimi ako s vlastnými, vydržala žalobkyňa
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.