Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kurák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707010151
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7707010151.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júla 2013, v trestnej
veci obžalovaného C. L. Q. Ť. D. G. D. a spol., pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods.1,
ods.5 Tr.zák. účinného do 31.8.1999 a iné, o odvolaniach obžalovaných C. L., N.. T. X. a Ing. W. L. a
prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 3 T 36/2007
zo dňa 24.9.2012 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, e/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaných C. L., Ing. T.
X. a Ing. W. L..
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. pri nezmenenom skutkovom základe uznáva vinnými
obžalovaného C. L.
v skutkoch 1a, 2c, 2d, 2e, 2f rozsudku z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane podľa § 148
ods.1, ods.5 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 177/1993 Z.z. účinného do 31.8.1999,
v skutku 2a rozsudku z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1, ods.4 Tr.zák. č.
140/1961 Zb. v znení novely č. 183/1999 Zb. účinného do 31.12.2005,
v skutkoch 1b, 2b rozsudku z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 písm.b/
Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999, v skutku 1b dokonaný
a v skutku 2b v štádiu pokusu podľa § 8 ods.1 Tr.zák.,
v skutkoch 1c, 1d, 1e, 1f, 1g, 1i, 1j, 1k, 1l rozsudku z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane
a poistného podľa § 148a ods.1, ods.3 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 183/1999 Zb. účinného
do 31.12.2005,
obžalovaného Ing. T. X.
v skutku 3c rozsudku z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods.1, § 250 ods.1, ods.4 Tr.zák. č.
140/1961 Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999,
v skutkoch 3a, 3b, 3d, 3e rozsudku z trojnásobného trestného činu podvodu formou pomoci podľa §
10 ods.1 písm.c/, § 250 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999,
obžalovanú Ing. W. L.
v skutku 4a rozsudku z pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods.1 písm.c/, § 250 ods.1,
ods.3 písm.b/ Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999,
v skutku 4b rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. č. 140/1961
Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999.
t e d a
obžalovaný C. L.v skutkoch 1a, 2c, 2d, 2e, 2f rozsudku
- skrátil daň vo veľkom rozsahu,
v skutku 2a rozsudku
- skrátil daň v značnom rozsahu,
v skutku 1b rozsudku
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom
na cudzom majetku značnú škodu,
v skutku 2b rozsudku
- započal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, že na škodu
cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí takým činom škodu nie malú
a ktorého sa dopustil v úmysle trestný čin spáchať, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
v skutku 1c, 1d, 1e, 1f, 1g, 1i, 1j, 1k, 1l rozsudku
- neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty,
obžalovaný Ing. T. X.
v skutku 3c rozsudku
- započal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu tým, že na škodu cudzieho majetku iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí takým
činom na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a ktorého sa dopustil v úmysle trestný čin spáchať,
avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
v skutkoch 3a, 3b
- poskytol inému pomoc k tomu, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uvedie niekoho
do omylu a spôsobí takým činom na cudzom majetku značnú škodu,
v skutkoch 3d,3e
- v každom osobitne, poskytol inému pomoc k tomu, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
že uvedie niekoho do omylu a spôsobí takým činom značnú škodu,
obžalovaná Ing. W. L.
v skutku 4a rozsudku
- poskytla inému pomoc k tomu, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uvedie niekoho
do omylu a spôsobí takým činom na cudzom majetku značnú škodu,
v skutku 4b rozsudku
- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila takým činom
na cudzom majetku značnú škodu.
Za to sa odsudzujú :
U obžalovaného C. L. podľa § 37 Tr. zák. (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného
do 31.12.2005 - ďalej len Tr.zák.) súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods.2 Tr.zák.,
vzhľadom na to, že trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 2 T 4/2006 zo
dňa 12.12.2011, právoplatným dňa 12.12.2011, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní62mesiacovnepodmienečnesozaradenímpodľa§39aods.3Tr.zák.doprvejnápravnovýchovnej
skupiny a trest zákazu činnosti podľa § 49 ods.1,2 Tr.zák. vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 5
rokov, považuje za dostatočný.
Obžalovaného Ing. T. X. podľa § 250 ods.4 Tr.zák.č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999 (ďalej len Tr.zák.), za použitia § 35 ods.1 Tr.zák. s prihliadnutím článku 6 ods.1,3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2
(dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.
ObžalovanúIng.W.L. podľa§250ods.3Tr.zák.č.140/1961Zb.vznenínovelyč.557/1991Zb.účinného
do 31.8.1999 (ďalej len Tr.zák.), za použitia § 35 ods.1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 3 T 36/2007 zo dňa 24.9.2012 boli obžalovaní C.
L., Ing. T. X., Ing. W. L. a Ing. T. X. uznaní vinnými a to :
Obžalovaný C. L.
v skutkoch 1a, 2c, 2d, 2e, 2f rozsudku z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane podľa § 148
ods.1, ods.5 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 177/1993 Z.z. účinného do 31.8.1999,
v skutku 2a rozsudku z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1, ods.4 Tr.zák. č.
140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Zb. účinného od 1.9.1999 do 31.12.2005,
v skutkoch 1b, 2b rozsudku z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 písm.b/
Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999, v skutku 1b dokonaný
a v skutku 2b v štádiu pokusu podľa § 8 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991
Zb. účinného do 31.8.1999,
v skutkoch 1c, 1d, 1e, 1f, 1g, 1i, 1j, 1k, 1l rozsudku z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a
poistného podľa § 148a ods.1, ods.3 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Zb. účinného
od 1.9.1999.
Obžalovaný Ing. T. X.
v skutku 3c rozsudku z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods.1, § 250 ods.1, ods.4 Tr.zák. č.
140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999,
v skutkoch 3a, 3b, 3d, 3e rozsudku z trojnásobného trestného činu podvodu formou pomoci podľa §
10 ods.1 písm.c/, § 250 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999.
Obžalovaná Ing. W. L.
v skutku 4a rozsudku z pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods.1 písm.c/, § 250 ods.1, ods.3
písm.b/ Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999,
v skutku 4b rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. č. 140/1960
Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb. účinného do 31.8.1999.
Obžalovaný Ing. T. X.
v skutkoch 5a, 5b, 5c rozsudku z pomoci trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods.1
písm.c/, § 148a ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Zb. účinného
od 1.9.1999.
Obžalovaní sa mali trestných činov dopustiť tak, že
1/ obžalovaný C. L.
ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom C. L. - stavebná firma L. s miestom podnikania
T., D.. Z. Č.. X,
H.) v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1998, doručenom Daňovému úradu T.
dňa 1.4.1999, si neoprávnene a podvodne, na základe fingovaných faktúr č. XXXXX/XX/G z 22.1.1998,
č. XXXXX/XX/G z 22.1.1998, č. XXXXX/XX/G z 22.1.1998, č. XXXX/XX zo 4.2.1998, č. XXX/XX z
12.2.1998, č. XXXX/XX zo 16.2.1998, č. XXX/XX z 18.2.1998, č. XXXX/XX zo 14.5.1998, č. XX/XXX z30.6.1998, č. XXX/XX/G z 10.7.1998, č. XXX/XX/G z 30.8.1998, č. XXX/XX/G z 30.8.1998, č. XXX/XX/G
z 8.9.1998, č. XXX/XX/G z 30.9.1998, č. XXX/XX/G z 18.9.1998, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou
H., U..G..C.. T., fingovaných faktúr č. XX/XXX z 2.4.1998, č. XX/XXX z 3.4.1998, č. XX/XXX z 30.4.1998,
č. XX/XXX z 30.4.1998, č. XX/XXX z 2.4.1998, č. XX/XXX z 30.4.1998, č. XX/XXX z 15.10.1998, č. XX/
XXX z 23.10.1998, č. XX/XXX z 30.10.1998, č. XX/XXX z 30.10.1998, č. XX/XXX z 30.10.1998, č. XX/
XXX z 10.11.1998, č. XX/XXX z 15.11.1998, č. XX/XXX z 27.11.1998, č. XX/XXX zo 16.12.1998, č. XX/
XXX zo 17.12.1998, č. XX/XXX z 29.12.1998, č. XX/XXX z 30.12.1998, č. XX/XXX z 30.12.1998 a č.
XX/XX z 30.12.1998, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou P., U..G..C.. I., C.. U., fingovaných faktúr
č. XXXX/XX z 20.5.1998, č. XXXX/XX z 25.6.1998, č. XXXX/XX z 30.6.1998, č. XXXX/XX z 30.6.1998,
č. XXXX/XX z 10.7.1998, č. XXXX/XX z 28.7.1998, č. XXXX/XX z 11.8.1998, č. XXX/XX z 30.9.1998,
ktoré mali byť vystavené firmou R. L. R., C. XX, T., fingovanej faktúry č. XXXXX z 20.11.1998, ktorá
mala byť vystavené firmou U. T., zaúčtoval do výdavkov - nákladov nákup materiálu, prenájom strojov
a hmotného investičného majetku, hoci k vecným plneniam uvedeným v týchto fingovaných faktúrach
nedošlo a tieto faktúry ani neboli uhradené a na základe faktúr č. XXXXXX z 11.8.1998, č. XXXXXX
z 12.8.1998, č. XXXXXX z 20.8.1998, č. XXXXXX z 26.8.1998, č. XXXXXX z 28.8.1998 a č. XXXXXX
z 24.8.1998, vystavených firmou Ing. R. O., Č.. H. X, T., zaúčtoval do výdavkov nákup materiálu, hoci
tieto faktúry neboli uhradené, v dôsledku čoho došlo k skráteniu dane z príjmov fyzických osôb za toto
zdaňovacie obdobie ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom T. v celkovej výške
3,154.017.- Sk,
b) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňových priznaniach k DPH za mesiace január
1998 až december 1998, január 1999, apríl 1999 až júl 1999, ktoré boli doručené Daňovému úradu T. za
každý predchádzajúci mesiac v období od 25.2.1998 do 25.8.1999, na základe 46 fingovaných faktúr od
spoločnosti H., U..G..C.. T., P., U..G..C.. I., firiem R. L. R., C. XX, T. a U. T., ktoré sú uvedené v skutku pod
písmenom a) tohto rozsudku, za predaj materiálu a prenájom strojov a hmotného investičného majetku,
hoci k zdaniteľným plneniam uvedených v týchto faktúrach nedošlo, na základe 6 ks faktúr vystavených
firmou Ing. R. O., Č.. H. X, T., ktoré sú taktiež rozvedené v skutku pod písmenom a) tohto rozsudku, za
nákupmateriálu,hocikzdaniteľnýmplneniamnazákladetýchtofaktúrnedošloanazákladefingovaných
pokladničných blokov č. XXXX z 12.4.1999, č. XXXX zo 14.4.1999, č. XXXX z 19.4.1999, č.XXXX z
10.5.1999, č. XXXX z 12.5.1999, č.XXXX z 8.6.1999, č. XXXX z 3.6.1999, č. XXXX z 10.6.1999, č. XXXX
z 11.6.1999, č. XXXX zo 14.6.1999, č. XXXX zo 16.6.1999, č. XXXX z 22.6.1999, č. XXXX z 21.6.1999,
č. XXXX z 25.6.1999, č. XXXX zo 7.7.1999 a č. XXXX zo 14.7.1999, ktoré mali byť vystavené firmou U.
T. O., na elektronickej registračnej pokladni pri nákupe tovaru si neoprávnene a podvodne uplatnil nárok
na vrátenie DPH v celkovej výške 2.203.820.- Sk, pretože k úhrade týchto faktúr a pokladničných blokov
z registračnej pokladne, včítane úhrady DPH nedošlo, pričom na základe takto podaných daňových
priznaní k DPH, mu bola táto daň aj vrátená, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým
úradom T., celková škoda vo výške 2,203.820.- Sk,
c)akomesačnýplatcadanezpridanejhodnoty(DPH),vdaňovýchpriznaniachkDPHzamesiaceaugust
1999 až december 1999, ktoré boli doručené Daňovému úradu T., za každý predchádzajúci mesiac v
období od 28.9.1999 do 18.1.2000, na základe fingovaných pokladničných blokov č. XXXX z 9.8.1999,
č. XXXX z 12.8.1999, č. XXXX zo 4.8.1999, č. XXXX zo 16.8.1999, č. XXXX z 18.8.1999, č. XXXX zo
17.8.1999, č. XXXX z 11.8.1999, č. XXXX z 30.8.1999, č. XXXX z 24.8.1999, č. XXXX z 26.8.1999,
č. XXXX z 25.8.1999, č. XXXX zo 6.9.1999, č. XXXX z 13.9.1999, č. XXXX zo 16.9.1999, č. XXXX z
27.9.1999, č.XXXX zo 4.10.1999, č. XXXX z 9.10.1999, č. XXXX zo 6.10.1999, č. XXXX z 10.10.1999,
č. XXXX z 15.10.1999, č. XXXX z 19.10.1999, č. XXXX z 22.10.1999, č. XXXX z 20.10.1999, č. XXXX z
26.10.1999, č. XXXX z 28.10.1999, č. XXXX z 27.10.1999, č. XXXX z 29.10.1999, č. XXXX z 27.11.1999
a č. XXXX z 2.11.1999, ktoré mali byť vystavené na elektronickej registračnej pokladni vo firme U. T.
O. za nákup tovaru, fingovaných pokladničných blokov č. XX z 9.11.1999, č. XX zo 17.11.1999, č. XX
z 15.11.1999, č. XX z 3.11.1999, č. XX z 11.11.1999, č. XX z 5.11.1999, č. XX z 24.11.1999, č. XX z
19.11.1999, č. XX z 23.11.1999, č. XX zo 4.11.1999, č. XX z 8.11.1999, č. XX z 10.11.1999, č. XX zo
16.11.1999, č. XX z 22.11.1999, č. XX z 25.11.1999, č. XX z 21.12.1999 a č. XX z 10.12.1999, ktoré mali
byť vystavené na elektronickej registračnej pokladni za nákup tovaru v spoločnosti G., H..U.. L. X., J. W.,
fingovaných pokladničných blokov č. C. XX zo 16.11.1999, č. C. XX z 29.11.1999, č. C. XX z 5.11.1999,
č. C. XX z 24.11.1999, č. C. XX z 22.11.1999, č. C. XX z 18.11.1999, č. C. XX z 8.11.1999, č. C. XX
z 15.11.1999, č. C. XX z 2.12.1999 a č. C. XX zo 7.12.1999, ktoré mali byť vystavené na elektronickej
registračnej pokladni vo firme Y. C., W. - W., za nákup tovaru a na základe fingovanej faktúry č. XX/XXX z
10.12.1999, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou X., U..G..C.. U. za predaj tovaru, si neoprávnene apodvodne uplatnil nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 725.043.- Sk, pretože k zdaniteľným plneniam
uvedeným v týchto pokladničných blokoch a faktúre, ani k ich úhrade nedošlo, pričom na základe týchto
daňových priznaní k DPH mu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH aj vrátený, čím vznikla Slovenskej
republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo výške 725.043.- Sk,
d) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac január
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 4.2.2000, na základe fingovaných pokladničných blokov z
elektronickej registračnej pokladne č. C. XX z 11.1.2000, č. C. XX z 18.1.2000, ktoré mali byť vystavené
firmou Y. C.Č., W. - W., č. XXXX zo 7.1.2000, č. XXXX z 12.1.2000 a č. XXXX z 27.1.2000, ktoré mali byť
vystavené spoločnosťou X., H..U.. W. a pokladničného bloku č. XX z 18.1.2000, ktorý mal byť vystavený
spoločnosťou G., H..U.. L. X., J. W., si neoprávnene a podvodne uplatnil nárok na vrátenie DPH vo výške
461.696.- Sk, pretože k nákupu tovaru na základe týchto pokladničných blokov ani k ich úhrade nedošlo,
pričom takto podvodne uplatnený nadmerný odpočet DPH mu bol aj vrátený, čím vznikla Slovenskej
republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo výške 461.696.- Sk,
e) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty(DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac február
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 28.3.2000, na základe fingovaného pokladničného bloku z
elektronickej registračnej pokladne č.XX z 8.2.2000, ktorý mal byť vystavený spoločnosťou G., H..U.. L.
X., J. W., za nákup tovaru, si neoprávnene a podvodne uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH vo výške 159.711.- Sk, pretože k zdaniteľnému plneniu ani úhrade tohto tovaru nedošlo, pričom
takto uplatnený nadmerný odpočet DPH mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej
Daňovým úradom T., škoda vo výške 159.711.- Sk,
f) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac apríl
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 25.5.2000, na základe fingovaných pokladničných blokov z
elektronickej registračnej pokladne č. XXXX z 1.4.2000, ktorý mal byť vystavený firmou J. - J. Š., Z. V.,
Č.. XXXX zo 6.4.2000, č. XXXX z 13.4.2000, č. XXXX zo 17.4.2000, č. XXXX z 10.4.2000, č. XXXX zo
17.4.2000, č. XXXX zo 14.4.2000, č. XXXX z 18.4.2000, č. XXXX z 27.4.2000, č. XXXX z 22.4.2000
a č. XXXX z 29.4.2000, ktoré mali byť vystavené firmou U. T. O., si neoprávnene a podvodne uplatnil
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 192.835.- Sk, pretože k zdaniteľnému plneniu
ani k úhrade týchto pokladničných blokov nedošlo, pričom uplatnený nadmerný odpočet DPH mu aj bol
vrátený,čímvzniklaSlovenskejrepublike,zastúpenejDaňovýmúradomT.,škodavovýške192.835.-Sk,
g) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac máj 2000,
doručenom Daňovému úradu T. dňa 15.6.2000, na základe faktúr č. XX/XX/XX zo 4.5.2000, č. XX/XX/
XX z 10.5.2000 a č. XX/XX/XX z 25.5.2000, vystavených firmou Ing. T. X. - S. T., si neoprávnene uplatnil
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 96.396.- Sk, pretože k zdaniteľnému plneniu
uvedenému v týchto faktúrach a ani k úhrade týchto faktúr nedošlo, pričom takto uplatnený nadmerný
odpočet DPH mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T.,
škoda vo výške 96.396.- Sk,
i) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac jún
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 14.7.2000, na základe fingovaných pokladničných blokov z
elektronickej registračnej pokladne č. XXXX z 15.6.2000, č. XXXX zo 6.6.2000, č. XXXX z 3.6.2000, č.
XXXX z 8.6.2000, č. XXXX z 20.6.2000, č. XXXX z 9.6.2000, č. XXXX z 28.6.2000, č. XXXX z 26.6.2000,
č. XXXX z 21.6.2000 a č. XXXX z 30.6.2000, ktoré mali byť vystavené firmou U. T. O., si neoprávnene
a podvodne uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.853.- Sk, pretože k nákupu tovaru
uvedeného na týchto pokladničných blokoch, ani k ich úhrade nedošlo, pričom takto uplatnený nadmerný
odpočet DPH mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T.,
škoda vo výške 221.853.- Sk,
j) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac júl 2000,
doručenom Daňovému úradu T. dňa 30.8.2000, na základe faktúr č. XX/XX/XX zo 12.7.2000, č. XX/XX/
XX z 18.7.2000 a č. XX/XX/XX z 21.7.2000, ktoré boli vystavené firmou Ing. T. X. - S. T., za predaj tovaru,
si neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 32.770.- Sk, pretože k zdaniteľnému
plneniu na základe týchto faktúr, ani k ich úhrade nedošlo, pričom takto uplatnený nadmerný odpočet
DPH mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo
výške 32.770.- Sk,k) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac august
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 26.9.2000, na základe faktúr č. XX/XX/XX zo 4.8.2000, č. XX/
XX/XX zo 16.8.2000 a č. XX/XX/XX z 18.8.2000, vystavených firmou Ing. T. X. - S. T., za predaj tovaru,
si neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 47.180.- Sk, pretože k zdaniteľnému
plneniu na základe týchto faktúr, ani k ich úhrade nedošlo, pričom takto uplatnený nadmerný odpočet
DPH mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo
výške 47.180.- Sk,
l) ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty (DPH), v daňovom priznaní k DPH za mesiac október
2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 27.11.2000 na základe fingovaných pokladničných blokov
z elektronickej registračnej pokladne č. XXXX z 13.10.2000, č. XXXX zo 17.10.2000 a č. XXXX
zo 16.10.2000, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou U. Q., U..G..C.. V., pokladničného bloku č.
X.XX.XXXX, ktorý mal byť vystavený spoločnosťou X., U..G..C.. V., pokladničných blokov č. XXXX z
18.10.2000, č. XXXX z 19.10.2000, č. XXXX z 20.10.2000 a č. XXXX z 23.10.2000, ktoré mali byť
vystavené firmou Y. V. U., obchodný sklad V., pokladničných blokov č. XXXX/XX/XXXXX z 12.10.2000
a č. XXXX/XX/XXXXX z 27.10.2000, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou U., U..G..C.. P. B. O.,
pokladničného bloku č. XXXX z 26.10.2000, ktorý mal byť vystavený spoločnosťou I. S., U..G..C.. P.
B. O. a na základe faktúry č. XXX XXXXX, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou L. H. U., H..U..
W., si neoprávnene a podvodne uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 22.216.- Sk, pretože nákup
tovaru uvedený na pokladničných blokoch nebol uskutočnený a uhradený a nedošlo ani k úhrade vyššie
uvedenej faktúry, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo výške
22.216.- Sk,
2/ obžalovaný C. L.
ako jediný konateľ spoločnosti H.-Z. A. U. U. B. Ľ.. Š. X, Ž. a neskôr so sídlom I. Č.. XX,
a) v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 1999, doručenom Daňovému úradu
T. dňa 31.3.2000, vykázal nulovú daňovú povinnosť, pričom do nákladov tejto spoločnosti v roku 1999,
neoprávnene zaúčtoval aj fingované faktúry č. XX/XXX z 19.1.1999 a č. XX/XXX z 28.1.1999, ktoré mali
byť vystavené spoločnosťou P., U..G..C.. I., a fingované pokladničné bloky z elektronickej registračnej
pokladne č. XX z 3.3.1999, č. XX č. 9.3.1999, č. XX z 12.3.1999, č. XXX zo 16.3.1999, č. XXX zo
7.4.1999, č. XXX z 9.4.1999, č. XXX zo 16.4.1999, č. XXX z 13.4.1999, č. XXX z 1.6.1999, č. XXX zo
4.6.1999, č. XXX z 8.6.1999, č. XXX z 10.6.1999, č. XXX z 15.6.1999, č. XXX zo 14.6.1999, č. XXX
zo 17.6.1999, č. XXX z 21.6.1999, č. XXX z 23.6.1999 a č. XXX z 25.6.1999, ktoré mali byť vystavené
firmou U. T. O., pokladničné bloky č. XX z 1.10.1999, č. XX zo 7.10.1999, č. XX z 19.10.1999, č. XX
z 13.10.1999, č. XX z 25.10.1999 a č. XX z 29.10.1999, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou G.,
H..U.. L. X., divízia W., hoci k nákupu tovaru a prenájmu hmotného investičného majetku uvedenému v
týchto fingovaných faktúrach a pokladničných blokoch a k ich úhrade nedošlo, čím skrátil vlastnú daňovú
povinnosť u dane z príjmov právnických osôb za rok 1999 ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej
Daňovým úradom T., vo výške 1,370.000.- Sk,
b) v daňovom priznaní k DPH za mesiac január 1999, doručenom Daňovému úradu Z. dňa 25.2.1999, na
základe fingovaných faktúr č. XX/XXX z 19.1.1999 a č. XX/XXX z 28.1.1999, si neoprávnene a podvodne
uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 64.619.- Sk, pretože k nákupu materiálu a
prenájmu investičného majetku uvedeného v týchto faktúrach a k ich úhrade nedošlo, pričom v prípade
vrátenia uplatneného nároku na vrátenie DPH by Slovenskej republike vznikla škoda vo výške 64.619.-
Sk,
c) v daňovom priznaní k DPH za mesiac marec 1999, doručenom Daňovému úradu Z. dňa 26.4.1999,
na základe fingovaných pokladničných blokov z elektronickej registračnej pokladne č. XX z 3.3.1999,
č. XX z 9.3.1999, č. XX z 12.3.1999 a č. XXX zo 16.3.1999, ktoré mali byť vystavené firmou U. T.
O., si neoprávnene a podvodne uplatnil odpočet tejto dane na vstupe, čím skrátil odvod DPH za tento
mesiac ku škode Slovenskej republiky vo výške 78.193.- Sk, pretože k zdaniteľným plneniam ani úhrade
finančných prostriedkov uvedeným v týchto pokladničných blokoch nedošlo,d) v daňovom priznaní k DPH za mesiac apríl 1999, doručenom Daňovému úradu Z. dňa 25.5.1999, na
základe fingovaných pokladničných blokov z elektronickej registračnej pokladne č. XXX zo 7.4.1999, č.
XXX z 9.4.1999, č. XXX zo 16.4.1999 a č. XXX z 13.4.1999, ktoré mali byť vystavené firmou U. T. O., si
neoprávnene a podvodne uplatnil odpočet tejto dane na vstupe, čím skrátil odvod DPH za tento mesiac
ku škode Slovenskej republiky vo výške 105.633.- Sk, pretože k zdaniteľným plneniam uvedeným na
týchto pokladničných blokoch a k ich úrade nedošlo,
e) v daňovom priznaní k DPH za mesiac jún 1999, doručenom Daňovému úradu T. dňa 26.7.1999, na
základe fingovaných pokladničných blokov z elektronickej registračnej pokladne z XXX z 1.6.1999, č.
XXX zo 4.6.1999, č. XXX z 8.6.1999, č. XXX z 10.6.1999, č. XXX z 15.6.1999, č. XXX zo 14.6.1999,
č. XXX zo 17.6.1999, č. XXX z 21.6.1999, č. XXX z 23.6.1999 a č. XXX z 25.6.1999, ktoré mali byť
vystavené firmou U. T. O. za predaj tovaru, si neoprávnene a podvodne uplatnil odpočet tejto dane na
vstupe, čím skrátil odvod DPH za tento mesiac ku škode Slovenskej republiky vo výške 167.976.- Sk,
pretože k zdaniteľným plneniam uvedeným na týchto pokladničných dokladoch a k ich úhrade nedošlo,
f) v daňovom priznaní k DPH za mesiac október 1999, doručenom Daňovému úradu T. dňa 25.11.1999,
na základe fingovaných pokladničných blokov z 29 z 1.10.1999, č. XX zo 7.10.1999, č. XX z 19.10.1999,
č. XX z 13.10.1999, č. XX z 25.10.1999 a č. XX z 29.10.1999, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou
G., H..U.. L. X., J. W., si neoprávnene a podvodne uplatnil odpočet tejto dane na vstupe, čím skrátil
odvod DPH za tento mesiac ku škode Slovenskej republiky vo výške 344.997.- Sk, pretože k zdaniteľným
plneniam uvedených na týchto pokladničných blokoch ani k ich úhrade nedošlo,
3/ obžalovaný Ing. T. X.
a) bez vedomia jediného konateľa spoločnosti P., U..G..C.. I., T. T., pre ktorého spracovával účtovníctvo
tejto spoločnosti, po predchádzajúcej dohode s obžalovaným C. L., v období od 2.4.1998 do 28.1.1999,
vyhotovil pod hlavičkou tejto spoločnosti 24 ks fingovaných faktúr rozvedených v skutku 1b) tohto
rozsudku, za odpredaj materiálu, prenájom strojov a hmotného investičného majetku spoločnosťou P.,
U..G..C.. I. pre stavebnú firmu L. C. L., Z. X, T., aj napriek tomu, že k zdaniteľným plneniam uvedeným
v týchto faktúrach a ich úhrade nedošlo. Tieto faktúry zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti P., U..G..C..
I. a odovzdal ich obžalovanému C. L., ktorý tieto fingované faktúry zaúčtoval vo svojej stavebnej firme
L. C. L., Z. X, T., v ktorej podnikal ako fyzická osoba a následne tieto fingované faktúry použil na
neoprávnené a podvodné uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiace apríl
1998, október 1998 až január 1999 na Daňovom úrade T., ktorá mu aj bola vrátená, pričom na základe
týchto fingovaných faktúr obžalovaný C. L. podvodne získal časť vráteného nadmerného odpočtu DPH
v celkovej výške 1.017.472.- Sk ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom T.,
b) bez vedomia konateľa spoločnosti P., U..G..C.. I., T. T., pre ktorého spracovával účtovníctvo tejto
spoločnosti, po predchádzajúcej dohode s obžalovaným C. L., vyhotovil fingované faktúry č.XX/XXX z
19.1.1999 a č. XX/XXX z 28.1.1999 za odpredaj materiálu a prenájom hmotného investičného majetku
pre odberateľa H.-Z. A., U..G..C.. Ž., hoci k zdaniteľným plneniam uvedeným na týchto faktúrach ani
k ich úhrade nedošlo a následne po zaúčtovaní týchto fingovaných faktúr do účtovníctva spoločnosti
P., U..G..C.. I., ich odovzdal obžalovanému C. L., ktorý ako konateľ spoločnosti H.-Z. A., U..G..C.. Ž.,
použil tieto fingované faktúry na neoprávnené a podvodné uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za mesiac január 1999 na Daňovom úrade Z. vo výške 64.619.- Sk, avšak k vráteniu
nadmerného odpočtu DPH vzhľadom na výsledky daňovej kontroly nedošlo,
c)bezvedomiajedinéhokonateľaspoločnostiP.,U..G..C..I.,T.T.,prektoréhonazákladesplnomocnenia
spracovával účtovníctvo tejto spoločnosti, v daňovom priznaní k DPH za 4.štvrťrok 1998, doručenom
Daňovému úradu U. dňa 25.1.1999, opravenom dodatočným daňovým priznaním zo dňa 3.2.1999,
uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH pre túto spoločnosť vo výške 9.653.842.- Sk, na
základe fingovaných účtovných dokladov o nákupe tovaru od troch dodávateľov, a to Š. U. z P. B. O.,
spoločnostiH.,U..G..C..T.aY.T.zR.,hocivskutočnostikzdaniteľnýmplneniamuvedenýmvofaktúrach,
ktoré mali byť vystavené týmito podnikateľskými subjektami, ani k ich úhrade nedošlo, pričom k vráteniu
uplatneného nadmerného odpočtu nedošlo len preto, že daňovou kontrolou vykonanou pracovníkmi
Daňového úradu U. bolo toto podvodné konanie zistené, takže k spôsobeniu škody vo výške 9.653.842.-
Sk pre Slovenskú republiku nedošlo,d) bez vedomia konateľov spoločností P., U..G..C.. I. a H., U..G..C. T., pre ktorých viedol účtovníctvo v
období mesiacov apríl 1998 až december 1998, odovzdal majiteľovi firmy T. X. - N. T. fingované faktúry
č. XX/XXX z 24.4.1998, č. XX/XXX zo dňa 24.4.1998 a č. XX/XXX zo 4.5.1998, ktoré mali byť vystavené
spoločnosti P., U..G..C.. I., fingované faktúry č. XX/XXX z 5.5.1998, č.XX/XXX z 12.5.1998, č. XX/XXX z
18.5.1998, č. XXXXX z 8.6.1998, č. XXXXX z 18.6.1998, č.XXXXX z 22.6.1998, č. XXXXX z 26.6.1998,
č. XXXXX z 8.7.1988, č. XXXXX zo 14.7.1998, č.XXXXX z 22.7.1998, č. XXXXX z 27.7.1998, č. XXXXX z
18.8.1998, č. XXXXX z 21.8.1998, č.XXXXX z 28.8.1998, č. XXXXX z 28.9.1998, č. XXXXX z 30.9.1998,
č. XXXXX z 26.10.1998, č.XXXXX z 28.10.1998, č. XXXXX z 26.11.1998 a č. XXXXX zo 16.12.1998,
ktoré mali byť vystavené spoločnosťou H., U..G..C.. T., hoci k plneniu uvedenému v týchto faktúrach, ani
k ich úhrade nedošlo, pričom T. X. použil tieto fingované faktúry v mesačných daňových priznaniach k
DPH za mesiace apríl 1998 až december 1998, doručených na Daňový úrad T. v období od 15.5.1998
do 21.1.1999, v ktorých si neoprávnene a podvodne uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH v celkovej výške 2.287.838.- Sk, pričom takto neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet DPH
mu aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T., škoda vo výške
2,287.838.- Sk,
e) bez vedomia konateľov spoločností P., U..G..C.. I., H., U..G..C.. T. a majiteľa firmy R. L. R. T., pre
ktorých viedol účtovníctvo, v období od januára 1998 do decembra 1998, odovzdal majiteľke daňového
subjektu Ing. W. L., U. T., U.-C. K., celkom 24 ks fiktívnych faktúr a to č. XXXXX/XX zo 16.1.1998, č.
XXXXX/XX zo 16.1.1998, č. XXX/XX z 2.2.1998, č. XXX/XX z 20.5.1998, č. XXX/XX z 30.8.1998, č.
XXX/XX z 20.9.1998, č. XXX/XX zo 16.9.1998, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou H., U..G..C.. T.,
č. XX/XXX z 3.4.1998, č. XX/XXX z 15.10.1998, č. XX/XXX zo 17.10.1998, č. XX/XXX z 30.10.1998, č.
XX/XXX z 30.10.1998, č. XX/XXX z 30.10.1998, č. XX/XXX z 22.10.1998, č. XX/XXX zo 17.11.1998, č.
XX/XXX z 27.11.1998, č. XX/XXX z 30.11.1998, č. XX/XXX z 30.11.1998, č. XX/XXX z 30.11.1998, č.
XX/XXX z 30.11.1998, č. XX/XXX z 30.11.1998, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou P., U..G..C.. I., č.
XXXX/XX z 21.8.1998, č. XXX/XX z 30.9.1998 a č. XXX/XX z 30.9.1998, ktoré mali byť vystavené firmou
R. L. R. T., hoci k zdaniteľnému plneniu uvedenému v týchto faktúrach ani k ich úhrade nedošlo, pričom
Ing. W. L. použila tieto fingované faktúry v mesačných daňových priznaniach k DPH za mesiace január
1998, február 1998, apríl 1998, máj 1998, august 1998, september 1998, október 1998, november 1998
a december 1998, doručených Daňovému úradu T. v období od februára 1998 do konca januára 1999,
v ktorých si neoprávnene a podvodne uplatnila vrátenia nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške
1,061.620.- Sk, pričom takto uplatnený nadmerný odpočet DPH jej aj bol vrátený ku škode Slovenskej
republiky, zastúpenej Daňovým úradom T.,
4/ obžalovaná Ing. W. L.
a) po predchádzajúcej dohode so svojim manželom - obžalovaným C. L., podnikajúcim ako fyzická
osoba pod obchodným menom C. L., stavebná firma L., D.. Z. Č.. X, T., vystavila fiktívne príjmové a
výdavkové pokladničné doklady k 31 ks fiktívnych faktúr, rozvedených v skutku 1b) tohto rozsudku, ktoré
mali byť vystavené spoločnosťou P., U..G..C.. I., H., U..G..C.. T. a firmou R. L. R. T., ako aj fiktívnej
faktúre č. XXXXX z 20.11.1998, ktorú vystavila ona sama ako majiteľka firmy U. T., hoci vedela o tom,
že zdaniteľné plnenia týkajúce sa predaja materiálu, prenájmu strojov a hmotného investičného majetku
neboli uskutočnené a tieto faktúry neboli uhradené, pričom obžalovaný C. L., si na základe týchto
fingovanýchfaktúr,príjmovýchavýdavkovýchpokladničnýchdokladov,uplatnilakomesačnýplatcaDPH
v daňovým priznaniach k DPH za mesiac január 1998, február 1998, marec 1998 až január 1999, apríl
1999 až júl 1999, ktoré boli doručené Daňovému úradu T. v období od 25.2.1998 do 25.8.1999, uplatnil
neoprávnene a podvodne vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 1,608.127,70 Sk, ktorý
mu aj bol ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom T. vrátený,
b) ako majiteľka daňového subjektu - Ing. W. L., U. T., stavebno-obchodná firma, v daňových priznaniach
kdanizpridanejhodnoty(DPH)zamesiacjanuár1998,február1998,apríl1998,máj1998,august1998,
september 1998, október 1998, november 1998 a december 1998, doručených Daňovému úradu T. v
období od februára 1998 do konca januára 1999, si podvodne a neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 1.061.620.- Sk, na základe 24 fiktívnych faktúr zúčtovaných
na vstupe od spoločností H., U..G..C.. T., P., U..G..C.. I. a firmy R. L. R., vyhotovených obžalovaným
Ing. T. X., ktoré sú presne špecifikované v skutku 3e) tohto rozsudku, hoci zdaniteľné plnenia uvedené
v týchto faktúrach neboli uskutočnené a tieto faktúry neboli uhradené, pričom takto uplatnený nadmernýodpočet DPH jej aj bol vrátený, čím vznikla Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom T. škoda
vo výške 1,061.620.- Sk,
5/ obžalovaný Ing. T. X.
ako fyzická osoba podnikajúca pod menom obchodným menom Ing. T. X. - S. T.
a) podvodne vystavil pre odberateľa pod obchodným menom C. L., stavebná firma L. T., D.. Z. X, fiktívne
faktúry č. XX/XX/XX zo 4.5.2000, č.XX/XX/XX z 10.5.2000 a č. XX/XX/XX z 25.5.2000 za predaj tovaru,
hoci k zdaniteľným plneniam uvedeným v týchto faktúrach ani k ich úhrade nedošlo a tieto fiktívne faktúry
v mesiaci máj 2000 odovzdal obžalovanému C. L., ktorý uvedené faktúry po zaúčtovaní na vstupe použil
na neoprávnené a podvodné uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v daňovom
priznaní k DPH za mesiac máj 2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 15.6.2000, pričom uplatnený
nadmerný odpočet DPH na základe týchto fiktívnych faktúr vo výške 96.396.- Sk mu aj bol ku škode
Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom T., neoprávnene vrátený,
b) podvodne vystavil pre odberateľa C. L., stavebná firma L. T., fiktívne faktúry č. XX/XX/XX z 12.7.2000,
č. XX/XX/XX z 18.7.2000 a č. XX/XX/XX z 21.7.2000 za predaj tovaru, hoci k zdaniteľným plneniam
uvedeným v týchto faktúrach ani k ich úhrade nedošlo a tieto fiktívne faktúry v mesiaci júl 2000 odovzdal
obžalovanému C. L., ktorý uvedené faktúry po zaúčtovaní na vstupe použil na neoprávnené a podvodné
uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v daňovom priznaní k DPH za mesiac júl
2000,doručenomDaňovémuúraduT.dňa30.8.2000,pričomtaktouplatnenýnadmernýodpočetDPHna
základe týchto fiktívnych faktúr vo výške 32.770.- Sk mu aj bol ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej
Daňovým úradom T., neoprávnene vrátený,
c) podvodne vystavil pre odberateľa C. L., stavebná firma L. T., fiktívne faktúry č. XX/XX/XX zo 4.8.2000,
č. XX/XX/XX zo 16.8.2000 a č. XX/XX/XX z 18.8.2000 za predaj tovaru, hoci k zdaniteľným plneniam
uvedeným v týchto faktúrach ani k ich úhrade nedošlo a tieto faktúry odovzdal v mesiaci august 2000
obžalovanému C. L., ktorý uvedené faktúry po zaúčtovaní na vstupe použil na neoprávnené a podvodné
uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 47.170.- Sk v daňovom priznaní
k DPH za mesiac august 2000, doručenom Daňovému úradu T. dňa 26.9.2000, pričom takto uplatnený
nadmerný odpočet DPH mu aj bol neoprávnene vrátený, čím vznikla Slovenskej republiky, zastúpenej
Daňovým úradom T., škoda vo výške 47.170.- Sk,
Za to im súd uložil :
Obžalovanému C. L. podľa § 148 ods.5 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Z.z.
účinného do 31.8.2003, za použitia § 35 ods.2 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Z.z.
účinného do 31.8.2003 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov s tým, že sa zrušil výrok
o treste v rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 2 T 4/2006 zo dňa 12.12.2011, právoplatného dňa
12.12.2011, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 62 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ako aj trest zákazu vykonávania podnikateľskej
činnosti na dobu 5 rokov.
Podľa § 39a ods.3 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Z.z. účinného do 31.8.2003 súd
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999 Z.z. účinného do 31.8.2003 súd
obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť v trvaní 5 (päť) rokov.
Obžalovanému Ing. T. X. podľa § 250 ods.4 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999, za použitia § 35 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.2003 s prihliadnutím k článku 5 ods.1, článku 6 ods.1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991
Zb. účinného do 31.8.1999, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 5 (päť) rokov.Obžalovanej Ing. W. L. podľa § 250 ods.3 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999, za použitia § 35 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991
Zb. účinného do 31.8.1999 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 557/1991 Zb.
účinného do 31.8.1999, súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Obžalovanému Ing. T. X. podľa § 148a ods.2 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999
Z.z. účinného od 1.9.1999, s prihliadnutím k článku 6 ods.1,3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. v znení novely číslo 183/1999
Z.z. účinného od 1.9.1999 súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obžalovaní C. L., Ing. T. X. a Ing. W. L., ako i prokurátor okresnej
prokuratúry proti výroku o uložení trestu obžalovanému Ing. T. X..
Rozsudok u obžalovaného Ing. T. X. nadobudol právoplatnosť ihneď po jeho vyhlásení, nakoľko tento
obžalovaný sa vzdal možnosti podať opravný prostriedok.
Obžalovaný C. L. odôvodnil svoje podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. G. U..
Obžalovaný napadol výrok súdu o uznanej vine a treste s tým, že prvostupňový súd pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy len dôkazy, svedčiace v jeho neprospech. Vo vykonanom dokazovaní neboli
vypočutí svedkovia Y. X. a T. T., a to v rozpore s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadrenom v
jeho uznesení z 19.5.2011. V konkrétnom prípade sa jedná o kľúčových svedkov, a pokiaľ sa nepodarilo
zabezpečiť ich prítomnosť, mal súd pri osobách všetkých obžalovaných postupovať podľa procesnej
zásady „in dubio pro reo“ a týchto spod podanej obžaloby oslobodiť. Navrhol preto, aby druhostupňový
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Alternatívne navrhol pri nezmenenom názore krajského súdu o jeho vine uvedenej v
napadnutom rozsudku, dôslednejšie aplikovať pri uložení trestu článok 48 ods.2 Ústavy SR a v tejto
súvislosti vzhľadom na nezavinenú dĺžku konania upustiť od uloženia súhrnného trestu.
Obžalovaný Ing. T. X. odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. T. R.. V úvode
odvolania podrobne poukázal na výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa jeho osoby, ako i na právnu
úpravu v zmysle ustanovenia § 2 ods.10 a 19 Tr.por. Ďalej uviedol názor, že okresný súd nepostupoval
v zmysle dôvodov predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu z 19.5.2011. Z trestnej
činnosti mal byť usvedčený len výpoveďami korunných svedkov L. R. a T. T.. Pri osobe prvého svedka
obžalovaný zvýraznil rozpory v jeho výpovediach realizovaných počas trestného stíhania s tým, že
tieto neboli dostatočne odstránené. Svedok T. T. v trestnom stíhaní vypovedal len počas prípravného
konania a jeho osobnú prítomnosť na hlavnom pojednávaní sa prokurátorovi ani súdu nepodarilo
zabezpečiť. Pokiaľ tento svedok uviedol, že o ničom nevedel, nie je to pravda, a to s poukazom na
jeho výpoveď zo 16.1 2003 (č.l. 815), v ktorej sám udal, ako založil s.r.o. a celú záležitosť vybavoval
na Daňovom úrade v T., ako aj v iných úradoch v tomto meste. Na druhej strane svedok T. potvrdil,
existenciu občana G. alebo D. vystupujúceho pod menom N., ktorý mal byť ako tichý spoločník účastný
obchodných vzťahov. Obžalovaný uviedol, že pečiatky obchodných spoločností svedka R. a T. nezneužil
a účtovníctvo vykonával podľa ich pokynov. V tejto súvislosti zvýraznil záver posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu v Bratislave, podľa ktorého jeho osobu nemožno jednoznačne potvrdiť ako pisateľa
sporných textových a číselných zápisov.
Zavinenie zo stíhaného trestného činu preto nebolo u neho riadne preukázané, a to ani z nedbanlivosti.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaná Ing. W. L. napadla odsudzujúci rozsudok vo výroku o uznanej vine a uloženom treste.
Podľa jej názoru, uznaná vina nebola preukázaná priamymi dôkazmi a súd povýšil výpovede svedkaL. R. nad tvrdenia jej osoby. Súd dostatočne neprihliadol na závery posudku z oblasti písmo znalectva,
podľa ktorých nebolo dokázané, že sporné účtovné doklady podpisovala. V konaní na súde, ako i v
predchádzajúcich daňových konaniach bolo potrebné skúmať reálne vykonané stavebné práce, ako i
dodaný stavebný materiál a nestačilo sa pri uznaní fiktívnych faktúr spoľahnúť len na výpovede svedkov.
Obžalovaná sa necítila byť vinná, a preto krajskému súdu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby
bola spod podanej obžaloby oslobodená.
Prokurátor napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol obžalovanému Ing. T. X. uložený
podmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti poukázal na prvý a zrušený odsudzujúci rozsudok,
v zmysle ktorého bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Prokurátorpretovodvolaníuviedol,ženapadnutýtrestjevzhľadomkrozsahuprejednávanéhotrestného
činuneprimeranemiernyanavrholtentoodvolacímsúdomzrušiťaobžalovanémuuložiťnepodmienečný
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej
skupiny.
Na verejnom zasadnutí odvolatelia zotrvali na písomných dôvodoch podaných odvolaní a krajskému
súdu navrhli postup uvedený v ich záveroch.
Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolania obžalovaných a prokurátora okresnej prokuratúry boli podané oprávnenými
osobami a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak
nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3
Tr.por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolania
obžalovaných sú čiastočne dôvodné, avšak z iných, ako nimi namietaných skutočností a odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.
V prípade predmetného trestného stíhania je nutné zo strany krajského súdu uviesť, že trestná vec
obžalovaných bola v druhostupňovom konaní už v minulosti prejednávaná a výsledkom tohto konania
bolo uznesenie sp.zn. 7To 21/2011 z 19.5.2011.
Pokiaľ sa týka rozsahu a dôvodov podaných odvolaní a s tým súvisiacej preskúmavajúcej činnosti
krajského súdu je potrebné z dôkaznej situácie zvýrazniť nasledovné skutočnosti:
Obžalovaní spáchanie žalovanej trestnej činnosti popreli a na hlavnom pojednávaní vyhlásili podľa § 257
ods.1písm.a/Tr.por.,žesúnevinní.Nasvojuobhajobuvtrestnomstíhanívpodstateuviedliskutočnosti,
ktoré boli obsahom referovaných podaných odvolaní. Vyjadrenia obžalovaných k jednotlivým skutkom
obžaloby, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zhrnutím ich významu, možno
podľa ich názoru v predmetnom trestnom stíhaní prijať záver, že v posudzovanej podnikateľskej činnosti,
ako i pri vedení účtovníctva postupovali v zmysle platnej legislatívy, a preto ich konaním nemohli byť
naplnené zákonné znaky stíhaných trestných činov.
K pravosti a hodnovernosti účtovných dokladov svedčiacich o uskutočnených obchodných aktivitách,
ktoré boli podkladmi pre vyhotovené a podané daňové priznania v súvislosti so stíhanými trestnými
činmi, boli vypočutí svedkovia: Y. J., T.Á. C., Ing. Y. U., Y. T., T. V., L. Č., Š. U., Ing. P. C., Y. V., Ing. T.
Č., Š. J. , Ing. G. L. a I. S.. Títo svedkovia v trestnom stíhaní uviedli, že doklady, ktoré mali vystaviť ich
obchodné spoločnosti, sú falzifikátom bez reálneho opodstatnenia.
Podnikateľskú činnosť obžalovaného L.Ť. opísali svedkovia Ing. Y. Š. a Ing. C. T., ktorí ho v súhrne
považovali za spoľahlivého a zodpovedného podnikateľa. K pôvodu stavebného materiálu, ktorého
hodnota pri podnikaní obžalovaného mala dosahovať v korunách miliónové hodnoty, sa nevedeli bližšie
vyjadriť.
Svedok L. R. uviedol, že v rozhodnom období pre súdenú trestnú činnosť podnikal v odvetví
stavebníctva, konkrétne v geodézii. Obžalovanému L. vytyčoval stavbu a v roku 1998 mu viedlaúčtovníctvo Ing. W. L., ktoré po nej prevzal Ing. T. X.B.. Svedok R. vylúčil tú skutočnosť, že doklady,
ktoré boli objavené pri kontrole u obžalovaného C. L. v minulosti vystavil, a to z dôvodu, že tomuto nikdy
nepredávalstavebnýmateriál,aninepožičiavalstavebnéstroje. NadotazuobžalovanéhoIng.X.svedok
zistil, že takéto doklady boli vystavené práve na žiadosť C. L.. Svedok sa ďalej vyjadril k podpisovaniu
čistých daňových dokladov, resp. faktúr, čo odmietol. Pripustil, že v roku 1998 podpísal C. L. čisté daňové
priznanie, a to v jeho kancelárii z dôvodu, že daňové priznanie bolo potrebné ihneď podať na daňový
úrad, a to v posledný deň lehoty. Čisté - nevyplnené daňové priznanie podpísal z dôvodu, že v uvedený
deň služobne odcestoval, a teda fyzicky nemohol byť prítomný pri jeho riadnom vyplnení a odovzdaní.
V priebehu konania na súde bola po splnení zákonných podmienok prečítaná výpoveď svedka T. T.
z prípravného konania, z ktorej obsahu je zrejmé, že tento pre spoločnosť H.-Z. A. U..G..C.., ani pre
obžalovaného C. L. a jeho manželku nikdy nepodpisoval, nevystavoval a nevydával žiadne faktúry, ani
iné doklady. Svedok ďalej udal, že v rámci vzájomných aktivít medzi týmito osobami v minulosti nezaplatil
žiadne peniaze za tovar, tento nedodal a ani peniaze neinkasoval. Tovar od obžalovaného L. a jeho
manželky nikdy nekúpil. Svojou výpoveďou vylúčil, že by v minulosti s obchodnou spoločnosťou H.-
Z. A. podnikal. So spoločnosťou P. U..G..C.., ktorej bol vlastníkom nepodnikal a nevykonával žiadnu
činnosť. V roku 1998 mu účtovníctvo viedol Ing. T. X., ktorému odovzdal jedinú pečiatku a táto mu
nebola vrátená. V roku 1998 nevlastnil žiadne zemné stroje a z tohto dôvodu bolo vylúčené, aby tieto
niekomu prenajímal a rovnako ani nepredával žiadne stavebné materiály. Svedok taktiež poprel, že by
podnikal so spoločnosťou U. T., alebo aby niekedy tejto spoločnosti dodával stavebný materiál. Rovnako
savyjadrilkspoločnostiL.,pričomžiadnefaktúry,anipríjmovédoklady,anivtomtoprípadenevystavoval.
K nadmernému odpočtu DPH dostal vysvetlenie od obžalovaného Ing. T. X., ktorý mu oznámil, že na
účet spoločnosti P. U..G..C.. budú doručené peniaze z daňového úradu a v tejto súvislosti spomenul 9
až 9,5 milióna Sk. Obžalovaný Ing. T. X. mu vysvetlil, že tieto peniaze sú za predaný tovar a všetko je v
poriadku. Svedok sa ďalej vyjadril k svedkovi L. R. a zainteresovaným obchodným spoločnostiam.
K daňovým kontrolám boli vypočutí pracovníci daňových úradov, svedkovia Š. V., Ing. T. P., Ing. T. W.
- Y., Ing. Y. U., Ing. I. H., Ing. T. L., Ing. T. Y. a Ing. Y. S.. Títo svedkovia podrobným spôsobom opísali
spôsob vykonania a výsledky daňových kontrol u obchodných spoločností, ktorých činnosť súvisela s
osobamiobžalovaných.Zlistinnýchdôkazov,ktorédokumentujúvýsledkydaňovýchkontroljezrejmé,že
preverovanéaktivitynebolivsúladesozákonom,tietobolivyhodnotenéakofiktívnestým,žepožiadavky
smerujúce k vyplateniu žiadaných súm spôsobili, resp. mohli spôsobiť štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky škodu.
V trestnom stíhaní bol vypracovaný aj znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu, ktorý
mal za úlohu overiť pravosť podpisov a určiť pisateľa textových a číselných zápisov na sporných
písomnostiach. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že sporné podpisy vyhotovené k priezvisku
R. na označených dokladoch sú pravými podpismi L. R.. Znaleckým skúmaním nebolo možné ani jedno
z podozrivých osôb - obžalovaných a svedka L. R. vylúčiť ako pisateľa sporných textových a číselných
zápisov uvedených v znaleckom posudku.
K prejednávanej trestnej činnosti, a to hlavne k preverovaným obchodným aktivitám boli vypočutí aj ďalší
svedkovia, ktorých podstatný obsah výpovedí je uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa.
Odvolací súd preto nemal pochybnosti o uznanej vine obžalovaných. Zabezpečené a vykonané
dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaných a potvrdzujúce ich vinu. Krajský súd
po starostlivom uvážení všetkých získaných a vykonaných dôkazov ustálil, že obžalovaní sa trestnej
činnostidopustilitak,akotovosvojomrozhodnutíuviedolprvostupňovýsúd.Zozabezpečenýchdôkazov
nevyplývajú relevantné skutočnosti spochybňujúce, že to boli práve obžalovaní, ktorí v inkriminovanom
čase páchali rozsiahlu daňovú a majetkovú trestnú činnosť. V súhrne ich z trestnej činnosti usvedčujú
výpovede svedkov L. R., T. T., ako i výsledky a závery daňových kontrol. V neposlednom rade treba
zvýrazniť zo strany krajského súdu i tú skutočnosť, že spoluobžalovaní Ing. T. X. sa po zmierňujúcej
úprave uloženého trestu vzdal možnosti podať opravný prostriedok a takýmto spôsobom vyjadril svoj
súhlas s uznanou vinou. V ďalších neuvedených podrobnostiach odôvodnenia svojho rozhodnutia
o otázke viny obžalovaných krajský súd odkazuje na vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj v celom rozsahu osvojil.U obžalovaného C. L. pri uloženom treste druhostupňový súd zistil nasledovné skutočnosti.
V zmysle ustanovenia § 35 ods.1 Tr.zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takéhoto zákonného ustanovenia možno v
rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje Trestný zákon na niektorý z takých trestných
činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest
samostatný.
Podľa § 35 ods.2 Tr.zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom
recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 15 rokov. Popri treste
odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo
odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
V zmysle ustanovenia § 35 ods.3 Tr.zák. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v citovaných
ods. 1 a 2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 37 Tr.zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods.2 alebo od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.
Obžalovanému C. L. prvostupňový súd uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej
skupiny, ako aj trest zákazu vykonávania podnikateľskej činnosti na dobu 5 (päť) rokov.
Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na prebiehajúce trestné stíhanie obžalovaného krajský súd
zistil a zároveň zvýrazňuje skutočnosť, že trestná činnosť mala byť obžalovaným spáchaná v rokoch
1998 - 2000, pričom obžaloba Okresnej prokuratúry v Michalovciach bola na súd podaná 2.7.2007.
Konanie na okresnom súde bolo skončené rozsudkom v prvom prípade z 25.2.2010 a v druhom prípade
po zrušení rozhodnutia krajským súdom novým rozsudkom z 24.9.2012. Dĺžka trestného stíhania bola
odôvodnená neprítomnosťou dôležitých svedkov, z ktorých jeden bol riadnym spôsobom vypočutý v
prípravnom konaní. Časť trestnej činnosti obžalovaného bola spáchaná v štádiu pokusu podľa § 8 ods.1
Tr.zák.
Krajský súd preto v konaní o odvolaní obžalovaného C. L. prijal záver, v zmysle ktorého, pri splnení
podmienok na uloženie súhrnného trestu je už právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere
62 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ako aj trest zákazu
vykonávania podnikateľskej činnosti na dobu 5 rokov (Okresný súd Košice I sp.zn. 2 T 4/2006 zo
dňa 12.12.2011) dostatočný a odôvodňujúci aplikáciu ustanovenia § 37 Tr.zák. o upustení od uloženia
súhrnného trestu. Nepodmienečný trest vo výmere 62 mesiacov s výkonom v prvej nápravnovýchovnej
skupine, ako i trest zákazu činnosti v trvaní 5 rokov zohľadňuje všetky náležitosti účelu trestu, ktoré
sú definované ustanovením § 23 Tr.zák., a to i v súvislosti so súčasne súdenou trestnou činnosťou
obžalovaného.
Uvedené skutočnosti sú rozhodné aj pre postup krajského súdu, ktorým bolo odvolanie prokurátora
okresnej prokuratúry zamietnuté, a to v prípade obžalovaného Ing. T. X.. Tento obžalovaný sa trestnej
činnosti dopustil v štádiu pokusu trestného činu podľa § 8 ods.1 Tr.zák., ako i formou pomoci podľa § 10
ods.1 písm.c/ Tr.zák. Naviac u tohto obžalovaného bol zo strany prvostupňového súdu pri výmere trestu
odňatia slobody použitý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to článok 6 ods.1,
ods.3. Krajský súd preto považoval, a to najmä s prihliadnutím na formu zavinenia, ako i dĺžku času od
spáchania trestnej činnosti, podmienečný trest odňatia slobody za primeraný.Podmienečný úhrnný trest odňatia slobody u obžalovanej Ing. W. L. v trvaní 18 mesiacov s odkladom
jeho výkonu na dobu 18 mesiacov krajský súd považoval tiež za zákonný a dôvodný a zodpovedajúci
účelu trestu uvedenom v § 23 Tr.zák.
Napadnutý rozsudok okresného súdu bol u obžalovaných C. L., Ing. T. X. a Ing. W. L. zrušený aj z dôvodu
pochybenia prvostupňového súdu, ktorý vo výrokovej časti rozsudku týkajúceho sa uznanej viny uviedol
nesprávne číselné označenie Trestného zákona, pričom správne mal uviesť číslo zákona 140/1961 Zb.
Druhostupňový súd preto po zrušení napadnutého rozsudku v tejto časti zistené pochybenie okresného
súdu napravil.
Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.