Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/308/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417213558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.

Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: O. R. A., A..P..U.., T.: XX XXX XXX, O.
XX, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho
16, Bratislava, proti žalovanému: B. B., K. - L., U. J. A. X.XXX,XX N. A. O., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.04.2018, č.k. 8Csp/69/2017-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.134,10 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 27.04.2015 do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,48 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 14.11.2017
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.527,58 eura na tom skutkovom základe, že so žalovaným

uzavrel dňa 16.10.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o
revolvingu“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 1.200 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi poskytnutý úver spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach, po á 37,94 eura, v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru a keďže bol v poradí s druhou splátkou v omeškaní viac ako tri mesiace, žalobca
pristúpil dňa 26.04.2015 k zosplatneniu úveru. Žalovaná suma predstavovala potom nesplatenú sumu
úveru a úroku, od ktorej žalobca odpočítal sumu 65,90 eura uhradenú celkovo žalovaným.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že zmluvné strany uzavreli dňa 16.10.2014
zmluvu o revolvingu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.200 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach, po á 37,94 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru
18,07 %, priemernej RPMN 44,06 %, predpokladanej RPMN 26,16 % a ročnej úrokovej sadzbe úrokov
z omeškania vo výške 5,05 %. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi
predstavovala sumu 1.713,48 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingu boli Zmluvné

dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu (ďalej len „zmluvné dojednania“).
Žalobca upozornil žalovaného v oznámení o zosplatnení zo dňa 16.03.2015 na zosplatnenie úveru v
prípade pretrvávajúceho omeškania o viac ako tri mesiace a nezaplatenia omeškaných splátok do 15
dní odo dňa doručenia výzvy.4. Po takto vykonanom dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.200

eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky splatiť postupne v 42 splátkach po á 37,94 eura.
Úverovú zmluvu konajúci súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keď žalobca mal pri uzatváraní a
plnení zmluvy postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o revolvingu

za formulárovú, vopred pripravenú, bez možnosti žalovaného meniť jej obsah a text, na ktorú aplikoval
nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ale i ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Súd prvej inštancie
sa následne zaoberal tým, či zmluva o revolvingu obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že zmluva v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona neobsahuje dobu trvania zmluvy, ani termín

konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje museli byť podľa mienky konajúceho súdu uvedené konkrétnym
dátumom. Pokiaľ žalobca založil do spisu listinu s názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, v ktorej sa označený údaj týkajúci sa
splatnosti poslednej splátky úveru nachádzal, súd prvej inštancie konštatoval, že táto listina nebola
súčasťou úveru, nebola oboma zmluvnými stranami podpísaná, a preto údaje v nej uvedené nemožno

považovať za údaje samotnej zmluvy. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom
požadovanú náležitosť, považoval sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. za bezúročný a bez poplatkov; žalobca mal v takom prípade právo len na vrátenie skutočne
poskytnutého plnenia, t.j. poskytnutého úveru bez dohodnutých úrokov z úveru a akýchkoľvek poplatkov
súvisiacich s úverom. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné že žalobca poskytol žalovanému

úver v sume 1.200 eur a žalovaný uhradil len sumu 65,90 eura, žalovanému vznikla povinnosť vrátiť
žalobcovi sumu 1.134,40 eura spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vo výške 5,05 % ročne počnúc nasledujúcim dňom po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru; v prevyšujúcej časti (o zaplatenie 393,48 eura s príslušenstvom)

konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v spojení s §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), tak, že žalobcovi,
ktorému ako v prevažnej časti úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov konania, priznal náhradu

trov konania v rozsahu 48,48 %, nakoľko jeho žalobu o zaplatenie sumy 1.527,58 eura s príslušenstvom
zamietol v časti zaplatenia sumy 393,48 eura.

6. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže

žalovaného na zaplatenie i zvyšných nárokov z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Dôvodil,
že súd prvej inštancie zamietol časť žaloby dospejúc k záveru, že zmluva o revolvingu neobsahovala
údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy, v dôsledku čoho vyhodnotil poskytnutý
úver za bezúročný. Žalobca poukázal na to, že zmluva o revolvingu pozostávala nielen z ustanovení
nachádzajúcichsanalistineoznačenejakožiadosťoposkytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingového

typu, ale aj zo zmluvných dojednaní, ktoré v zmysle článku 13 zmluvy tvorili neoddeliteľnú súčasť
zmluvy a z prílohy, tvoriacej rovnako súčasť zmluvy. Z ustanovenia článku 4, bod 4.5 zmluvných
dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru pritom nie je potrebné uvádzať presným
dátumom, nakoľko v takom prípade by zákonodarca použil slovné spojenie „dátum“. V tomto smere

poukázal žalobca i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SDEÚ“) vo veci C-42/15, podľa
ktorého Súdny dvor uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy splátok. Preto postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej
splatnosti umožňujú identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Podľa mienky žalobcu bol

v zmluve o revolvingu uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru viacerými spôsobmi, a to
určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtom mesačných splátok a tiež
spôsobom vyplývajúcim z článku 4, bod 4.5 zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie preto založil svoje
rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré následne viedli k nesprávnemu právnemuposúdeniu bezúročnosti úveru. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2017 o potrebe eurokonformného výkladu a interpretácii
unijného práva.

7. Žalobca v ďalšom uviedol, že SDEÚ v označenom rozhodnutí vo veci C-42/15 vyslovil, že v prípade,
ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere táto sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, iba pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na uvedené mal za to, že aj
keby určitá náležitosť v zmluve o revolvingu absentovala, neznamená to, že úver sa bude automaticky
považovať za bezúročný; muselo by ísť o takú náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne
spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa pritom definujú ukazovatele ako
celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, hodnota RPMN, výška úveru a podobne. Žalobca zároveň
doplnil, že zo zmluvy o revolvingu, konkrétne z článku 9, bod 9.1 zmluvných dojednaní, vyplýva, že sa

zmluva uzatvára na dobu neurčitú.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), ktoré podľa obsahu

smerovalo len do zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 19.12.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, konštatuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. správnosť jeho dôvodov.

11. Je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 16.10.2014 zmluvu o revolvingu, ktorá spĺňa

všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a), písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a
žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na spotrebiteľskú
povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme
úveru poskytnutého spotrebiteľovi, právny vzťah zmluvných strán sa nepochybne spravuje zákonom

č. 129/2010 Z.z.; v takom prípade je nevyhnutné, aby zmluva spĺňala zákonom predpísané náležitosti
uvedené v § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy.
Pritom nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je sankcionované podľa § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. vyhodnotením úveru za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie úveru ako úveru bezúročného a
bezpoplatkovzdôvodu,ževzmluveorevolvinguabsentovalanáležitosťpodľa§9ods.2písm.f)zákona
č. 129/2010 Z.z., konkrétne uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti. Odvolací súd
sa s názorom súdu prvej inštancie stotožnil.

13. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o revolvingu je zrejmé, že vyššie označená náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. sa v nej skutočne nenachádza; termín konečnej splatnosti
úveru nemožno pritom určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve
je uvedený len počet splátok (42), periodicita splácania (mesačne) a úplne v nej absentuje uvedenie
dátumu splatnosti prvej splátky. Vzhľadom na to, že zo zmluvy nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti

žalovaného splácať úver, nie je možné určiť ani konečnú splatnosť úveru.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pre údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru je postačujúce uvedenie dňa splatnosti poslednej splátky úveru, podľa posledného splátkového
kalendára (ktorý údaj sa v zmluve o revolvingu nenachádza - pozn. odvolacieho súdu). Má za to, že

v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. sa jednoznačne hovorí o údaji týkajúcom sa
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
pričom ide o údaj rozdielny od termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože tento údaj sa
ako v poradí ďalšia náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nachádza v § 9 ods. 2 písm. k) zákonač. 129/2010 Z.z.; z pohľadu zákona ide teda o dva rozdielne údaje, ktoré nemožno stotožňovať, pretože
zákon ich špecifikuje rozdielne a uvádza v dvoch rozdielnych zákonných ustanoveniach (§ 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ak ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a § 9 ods.

2 písm. k) citovaného zákona, ktorý pojednáva o počte a termínoch splátok). Je pritom nepochybné, že
predmetnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno vyvodzovať ani z údajov v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko ako správne poznamenal súd prvej inštancie, predmetná
listina nebola súčasťou zmluvy o revolvingu; ide iba o dodatočné a jednostranné oznámenie veriteľa
zaslané žalovanému, ktoré žalovaný písomne neodsúhlasil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. písomnú formu, čo vyžaduje, aby bola jej účastníkmi aj
podpísaná. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi však žalovaný nepodpísal, pričom v čase
podpisovania zmluvy (29.09.2014) ani evidentne nemal o jeho obsahu vedomosť. Termín konečnej
splatnosti úveru musel byť žalovanému ako spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupoval do
zmluvného vzťahu; v opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby spotrebiteľ bol v potrebnom rozsahu informovaný o základných

skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Je pritom nepochybné, že
údaj týkajúci sa termínu konečnej splatnosti úveru je rozhodným údajom pre určenie rozsahu záväzku
žalovaného.

15. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní argumentačne odvolával na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, odvolací súd udáva, že uvedené rozhodnutie na
daný prípad nedopadá. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uvedenom rozhodnutí totiž zaoberal
otázkou eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

16. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v podanom odvolaní

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, resp. ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu v
napadnutej časti, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku
o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).