Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, January 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618010271.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému P. E. pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/46/2018 zo dňa 20. 3. 2019 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 20. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. E..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/46/2018 zo dňa 20. 3. 2019 uznal obžalovaného
P. E. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. pre skutok,
ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 25. júla 2017 o 09:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Subaru Legacy evidenčného čísla SN
086 AT po ceste I/18 v smere od benzínového čerpadla v meste Spišské Podhradie na obec Nemešany,
okres Levoča, kde v blízkosti križovatky ciest I/18 a III/3220 bol v súlade s § 23 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov zastavovaný hliadkou OO PZ Spišské Podhradie, avšak v
rozpore s § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pokyn na zastavenie
vozidla nerešpektoval, s vozidlom v jazde pokračoval na obec Nemešany, kde z cesty I/18 odbočil

na komunikáciu vedúcu k objektu turistickej ubytovne Sivá Brada, kde následne s vozidlom zastavil,
pričom v čase okolo 09.18 hod. sa na výzvu v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov hliadky OO PZ Spišské Podhradie, ktorá vodiča s vozidlom prenasledovala,
odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky vykonávaného
dychovou skúškou alebo lekárskym vyšetrením odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu.

Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/
Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona peňažný trest vo výške 500 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4

Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný odvolanie do viny a trestu priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 20. 3. 2019. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny a nezákonný, nakoľko absentuje obligatórny
znak trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Uviedol, že po cca 18 minútach, odkedy

obžalovaný viedol motorové vozidlo a počas ktorých sa nachádzal vo svojom obydlí v prítomnosti
svojej manželky a ďalších osôb, kde obžalovaný požil alkohol, prišla policajná hliadka, ktorá vyzvalaobžalovaného na dychovú skúšku, čo obžalovaný odmietol, pretože podľa jeho názoru na to nebol
povinný. Podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa skryl v obydlí pred
policajnou hliadkou, ktorá ho prenasledovala. Poukázal na výpovede E. a T. a podľa jeho názoru je

nelogické, aby sa obžalovaný neskryl opäť, keď prišla policajná hliadka k penziónu. Ďalej uviedol,
že ako vyplýva z dôkazu - záznamu z policajnej kamery umiestnenej vo vozidle policajnej hliadky
(SOITRON), policajná hliadka mala od okamihu, kedy sa pokúsila zastaviť obžalovaného až po
príjazd k objektu Sivá Brada, vozidlo obžalovaného celý čas vo viditeľnom dosahu. Z kamerového
záznamu je jasne viditeľné, že obžalovaný vozidlo nezrýchľoval a vošiel na pozemok penziónu. Tento

kamerový záznam bol však náhodne vymazaný príslušníkmi policajného zboru, ktorý sa ho snažili
stiahnuť na nosič informácií (USB). S ohľadom na uvedené je preto podľa jeho názoru zrejmé, že
existujú pochybnosti o vine obžalovaného a preto mal súd prvého stupňa postupovať podľa zásady
in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného oslobodiť. V súlade s
vykonaným dokazovaním je podľa názoru obžalovaného zrejmé, že policajná hliadka obžalovaného
nielenže nesprávne poučila, ale aj nútila obžalovaného podrobiť sa dychovej skúške za okolností, ktoré

však v rozpore so zákonom bezpochyby sú. V čase, keď obžalovaný mal odmietnuť vyšetrenie dychovej
skúšky nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by mohla ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo
poškodiť majetok, obžalovaný taktiež nespôsobil sebe alebo inému ujmu na zdraví. Príslušníci policajnej
hliadky nemali zákonné právo vyzvať obžalovaného na vykonanie dychovej skúšky a preto odmietnutie
vykonania dychovej skúšky obžalovaným bolo legitímne.

S ohľadom na všetky uvedené okolnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušil a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak
na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Po preskúmaní veci na podklade podaného odvolania krajský súd zistil a konštatuje, že okresný súd na
hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom a vykonané dôkazy v odôvodnení

napadnutého rozsudku veľmi podrobne a logicky vyhodnotil a aj podľa názoru krajského súdu dospel k
správnym, skutkovým a právnym záverom, ktoré podrobne odôvodnil na č.l. 7 napadnutého rozsudku.

Z vykonaného dokazovania tak, ako na to podrobne poukázal okresný súd bolo preukázané, že
obžalovaný motorové vozidlo riadil, čo sám obžalovaný priznal a táto zistená skutočnosť bola v súlade

s výpoveďou členov policajnej hliadky a príslušných kamerových záznamov, ktoré dokumentovali jeho
jazdu a zaznamenávali aj jednotlivé časové údaje.Tak, ako na to správne a zákonne poukázal okresný súd, z týchto vykonaných dôkazov bola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo a bola
preukázaná aj poloha hliadkujúcich policajtov na ceste I/18 v blízkosti križovatky s cestou III/3220.

Podľa názoru krajského súdu tak, ako na to podrobne poukázal okresný súd v napadnutom
rozsudku, bola preukázaná aj skutočnosť, že policajná hliadka zastavovala motorové vozidlo, ktoré
riadil obžalovaný a bola tak podľa názoru krajského súdu preukázaná skutočnosť, že obžalovaný
nerešpektoval pokyn policajta C. D. na zastavenie, pričom policajt, aj podľa názoru krajského súdu

zastavenie motorového vozidla vykonával v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Zák. č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia policajt pri plnení úloh je oprávnený dávať pokyny na zastavenie
dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutný potrebný čas alebo prikázať smer dopravného
prostriedku a v priamej nadväznosti na túto zákonom určenú právomoc policajta vodič motorového

vozidla a konkrétne obžalovaný bol povinný v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení
pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a strpieť výkon jeho oprávnení.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil vyslovený právny názor okresného súdu, že policajná hliadka

konala úplne v súlade so zákonom a to konkrétne § 23 ods. 1 zák. č. 171/93 Z. z. a obžalovaný bol
povinný vozidlo zastaviť. Aj následné konanie príslušníkov PZ SR, ktoré podrobne rozobral okresný
súd v napadnutom rozsudku a na ktoré krajský súd poukazuje, bolo vykonané v súlade so zákonom a
v konečnom dôsledku, aj keď príslušníci PZ zistili ex offo lustráciou vodiča a následne ho vyzvali na
podrobenie sa dychovej skúšky, konali taktiež v súlade so zákonom.

Tento svoj právny názor okresný súd náležitým spôsobom a veľmi podrobne rozviedol aplikáciou
ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z ktorého kogentne vyplýva,
že policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo
inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia aj podľa názoru krajského súdu vyplýva zákonná možnosť
a aj oprávnenie policajta vyzvať vodiča na podrobenie sa dychovej skúške alebo odberu krvi aj po tom,
keď zistia vodiča motorového vozidla, ktorý nerešpektoval výzvu na zastavenie a aj keď síce uplynie
nejaká doba, ktorú policajti potrebovali, či už na dolapenie vodiča motorového vozidla, ktorý nezastavil

motorové vozidlo alebo dobu, po ktorú ho tzv. prenasledovali a pod.

Výkladom tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru v súlade s právnym názorom okresného súdu,
že výzva policajtov na podrobenie sa dychovej skúške, ako aj odberu krvi tak, ako v konkrétnom
prípade po zákonnom vypátraní obžalovaného, ktorý sa už nachádzal v objekte turistickej ubytovne Sivá

brada bola oprávnená a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré krajský súd v zhodnom
právnom názore s okresným súdom rozviedol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vyhodnotil obhajobnú námietku podanú v odvolaní o tzv.
bezprávnosti výzvy na vykonanie dychovej skúšky za právne irelevantnú a účelovú, v snahe vyviniť sa

zo spáchaného skutku.

Správny a zákonný je preto právny názor okresného súdu, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože aj podľa názoru
krajského súdu odmietol sa podrobiť dychovej skúške a odberu krvi za účelom zistenia alkoholu alebo

inej návykovej látky.

VpodrobnostiachkrajskýsúdvcelomrozsahuvzmysleplatnejjudikatúryÚstavnéhosúduSRpoukazuje
na veľmi podrobné zdôvodnenie viny obžalovaného zo strany okresného súdu.

Napodkladepodanéhoodvolaniakrajskýsúdpreskúmalajvýrokyouloženýchtrestochaanipriukladaní
peňažného trestu, ako aj trestu zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov nezistil žiadne pochybenie zo
strany okresného súdu.Okresnýsúdpriukladaníakopeňažnéhotrestuanajmätrestuzákazučinnostivychádzalzustanovenia§
31Tr.zák.a§34Tr.zák.,ktorépodrobnezdôvodnilvnapadnutomrozsudku,pričomsaveľmipodrobnea
dôsledne zaoberal a vyhodnotil osobu obžalovaného a správne poukázal na predchádzajúce odsúdenie

Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 3T/79/2006 zo dňa 16. 1. 2008.

Z rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi 3T/79/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 17. 9. 2008 sp. zn. 4To/27/2008 vyplýva, že obžalovanému bol týmto rozsudkom
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou jedného roka, ako

aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní dvoch rokov, pričom bol nariadený
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vykonal 15. 7. 2010.

Z takto vyhodnotenej osoby obžalovaného, aj ako vodiča motorového vozidla, aj krajský súd dospel k
záveru, že uložený peňažný trest vo výške 500 eur v spojitosti s uloženým trestom zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov je postačujúci a splní účel individuálnej, ako aj

generálnej prevencie sledovaný Trestným zákonom.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.