Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206358
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415206358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: X. M., J.. XX.X.XXXX, G. W.. X..
O. Č.. X, G., zast. advokátskou kanceláriou Vrba & Partners, spol. s r. o., Sliezska ul. č. 9, Bratislava,
proti žalovanému: F.. M.V.. S. M., J.. XX.XX.XXXX, G. E. W.. Č.. X, G., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 6. septembra
2018 č.k. 6C/304/2015-202, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.925 eur

s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,4 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa
13.11.1996 a ich manželstvo právoplatne rozviedol súd prvej inštancie rozsudkom z 5.5.2015 č.k.
16C/56/2015-17, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2015. Dňa 18.12.2016 bola uzavretá kúpna
zmluva, ktorou syn žalobkyne daroval sporovým stranám G. Č.. XXX nachádzajúci sa na 11. poschodí

bytového domu na E. W.. Č.. X I. G. spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. V darovacej zmluve je uvedené, že obdarovaní (žalobkyňa a žalobca) túto
nehnuteľnosť prijímajú ako manželia do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný vymenil zámky na predmetnom byte a tým jej znemožnil ho užívať, pričom predmetný
byt prenajímal. Požadovala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 6.050 eur s
prísl. pozostávajúcu zo sumy 1.925 eur predstavujúcej 1/2 nájomného za 10 mesiacov, počas ktorých
žalovaný byt prenajímal za nájomné vo výške 385 eur mesačne (385 : 2 = 192,50 eur x 10 mesiacov

= 1.925 eur) a zo sumy 4.125 eur predstavujúcej 1/2 mesačného nájomného určeného „nezávislými
subjektami z oblasti realitného trhu“ (o výške 550 eur mesačne) za zvyšných 15 mesiacov, počas ktorých
nemohla byt užívať, t.j. za obdobie od 6/2015 do 6/2017. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby žalovanému bola
uložená povinnosť platiť jej sumu 275 eur mesačne počnúc mesiacom júl 2017 ako polovicu mesačného
nájomného do času, keď jej bude umožnené predmetný byt užívať (viď podanie žalobkyne zo 4.7.2017
z č.l. 58 a uznesenie súdu prvej inštancie z 2.8.2017 č.k. 6C/304/2015-87). Zo zmluvy o nájme bytu zo
dňa 30.6.2015 uzavretej medzi prenajímateľom - žalovaným a I. W. ako nájomcom súd prvej inštancie

zistil, že prenajímateľ prenechal nájomníkovi do užívania predmetný byt za nájomné vo výške 385 eur
mesačne a za mesačné zálohové platby za energie vo výške 140 eur. Začiatok nájmu bol dohodnutý
od 1.7.2015 na dobu neurčitú. Vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/375/2015 zo
dňa 22.3.2016 svedok F.. V. H. vypovedal, že byt na E. W. mal tento svedok ako darca darovať dobezpodielového spoluvlastníctva obdarovaných (žalobkyne a žalovaného). Na podnet katastra ale podľa
vyjadrenia svedka došlo k oprave v darovacej zmluve v tom smere, že byt sa daruje do podielového
vlastníctva. Svedok tvrdil, že pracovník katastra, ktorý dal podnet na zmenu darovania do podielového

vlastníctva zrejme zazmätkoval a nakoniec bol predmetný byt predsa len darovaný do BSM. Aj list
vlastníctva k tomuto bytu je vyhotovený tak, že byt je vo vlastníctve sporových strán a je teda v BSM.
Takýto zápis v katastri je podľa svedka správny.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Je nutné rešpektovať vôľu darcu bytu
(F.. H.) a obdarovaných - vtedy ešte manželov (žalobkyňa a žalovaný), ktorých vôľa smerovala k
tomu, aby predmetný byt darovaním nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po vecnej
stránke v podrobnostiach súd odkazuje na zdôvodnenie meritórneho rozhodnutia obsiahnuté aj v tomto
rozhodnutí, pričom prízvukuje, že sporové strany sú vlastníkmi celého bytu (1/1) , a teda žalobkyňa
má právo od žalovaného požadovať polovicu nájomného, t.j. sumu 1.925 eur, ktoré zaplatil nájomca

v celosti iba žalovanému. Súd žalobe nevyhovel v časti o zaplatenie „ušlého nájomného“ vo výške
4.125 eur, ako aj v časti o zaplatenie 275 eur, ktoré žalobkyňa žiadala priznať ako polovicu mesačného
nájomného počnúc od mesiaca júl 2017 vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci, a to až do času, kedy jej
bude umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko aj v zmysle názoru odvolacieho súdu každá
sporová strana ako bezpodielový spoluvlastník je vlastníkom celého bytu v podiele 1/1 a teda každý z

nich má právo v rovnakej miere užívať byt a preto nemohlo dôjsť, aby žalovaný užíval predmetný byt
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.925 eur s prísl. a vo zvyšku žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.925 eur s prísl. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie,
že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal

s jeho tvrdením, že treba započítať polovicu platieb do fondu opráv, ktoré uhrádzal sám od doby, keď
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol: „Pretože žalobkyňa po
celú dobu, odkedy opustila spoločnú domácnosť až doteraz nijako neprispieva na náklady spojené s
udržiavaním predmetného bytu, teda neznáša spoločné platby do fondu opráv, je dôvodné, v súlade s
novou právnou kvalifikáciou požadovať od žalobkyne vydanie bezdôvodného obohatenia z tohto titulu

a započítať vzájomné pohľadávky žalobkyne a žalobcu.“

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby vlastník, ktorému
bol znemožnený výkon jeho vlastníckeho práva, sa podieľal na úhradách za služby spojené s užívaním

predmetného bytu (úhrady za dodávku el. energie, vody atď.). Platba do fondu údržby a opráv žalovaný
nevyčíslil a jeho nárok na zaplatenie polovice týchto platieb považuje žalobkyňa za premlčaný.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 31.5.2018 č.k. 6Co/51/2018-189 okrem iného
uviedol: „Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že predmetný byt sporovým
stranámdarovalsynžalobkyneF..V.H.darovacouzmluvouz18.12.2006(č.l.65).Tenvkonanívedenom

na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/375/2015, predmetom ktorého bolo vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán, vypovedal, že sporovým stranám počas ich pobytu v USA obstaral
kúpu 3 nehnuteľností a to bytu na X. W.. I. G., pozemku v E. Q. a predmetného bytu na E. W.. I. G..
Na kúpu týchto nehnuteľností použil sumu 1.400 000 Sk, ktorú získal z prenájmu bytu žalobkyne na
O. W.. I. G. a a sumu 1.980 000 Sk, ktorú mu sporové strany poslali z USA počas ich 10 - ročného

pobytu v tejto krajine. F.. H. ďalej vypovedal, že spomenuté nehnuteľnosti „z praktických dôvodov nechal
previesť najprv na svoje meno“ s tým, že keď sa sporové strany vrátia z USA, tieto nehnuteľnosti
prevedie na nich. Tvrdenie žalovaného, že sa s F.. H. dohodol, že po návrate sporových strán z USA
predmetnénehnuteľnostiprevediedojehovýlučnéhovlastníctva,F..H.označilzavýmysel(viďzápisnicao pojednávaní dňa 22.3.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/375/2015 na č.l. 119). Z toho vyplýva,
že predmetný byt na E. W.. I. G. syn žalobkyne F.. H. kúpil minimálne sčasti za spoločné peniaze
sporových strán, teda za peňažné prostriedky patriace do BSM. Z výpovede F.. H. súčasne vyplýva,

že vyššie spomenuté nehnuteľnosti vrátane predmetného bytu kúpil s tým, že keď sa sporové strany
vrátia z USA, prevedie ich na nich. Tieto nehnuteľnosti teda „obstaral“ pre sporové strany. F.. H. tiež
výslovne uviedol, že predmetný byt daroval sporovým stranám do bezpodielového spoluvlastníctva
a nie do podielového spoluvlastníctva (viď str. 3 posledný odsek a str. 4 prvý odsek zápisnice o
pojednávaní z 22.3.2016 vo veci sp. zn. 9C/375/2015). Z toho možno vyvodiť záver, že predmetný byt

sa stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a to napriek tomu, že ho nadobudli
darovacou zmluvou uzavretou so synom žalobkyne F.. H.. Skutočná vôľa tak darcu - F.. H., ako aj
obdarovaných - sporových strán totiž smerovala k tomu, aby sporové strany ako manželia predmetný
byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a túto ich skutočnú vôľu treba rešpektovať. Treba
uviesť, že aj na LV pre kat. úz. O. Č.. XXXX sú sporové strany zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci
predmetného bytu a tento zápis - ako je to uvedené vyššie - zodpovedá skutočnému stavu. Tvrdenie

žalovaného, že sa s F.. H.m dohodol, že predmetný byt prevedie po návrate z USA do jeho výlučného
vlastníctva, v konaní nebolo preukázané a zostalo teda iba v rovine tvrdenia. Keďže predmetný byt
patril do BSM sporových strán, musí byť predmetom vyporiadania BSM (konanie o vyporiadanie BSM
prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/375/2015). Žalovaný predmetný byt prenajímal v období
od 7/2015 do 4/2016, teda prenajímal ho v období po právoplatnosti rozvodu manželstva sporových

strán. Vzťahy medzi bývalými manželmi ohľadom spoločného majetku v čase od právoplatnosti rozvodu
do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM sa riadia tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú vzťahy obsahovo najbližšie (§ 853 Obč. zák.). Ide o ustanovenia upravujúce bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. V zmysle ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. boli obe sporové strany spoločne a
nerozdielne oprávnené z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s nájomcom I. W. (č.l. 107) a keďže

nájomca zaplatil celé nájomné žalovanému, žalobkyňa už od nájomcu nemôže nič žiadať (§ 513, § 514
Obč. zák.). Žalobkyňa má však právo od žalovaného požadovať polovicu nájomného, t. j. sumu 1.925
eur(§515ods.1Obč.zák.).Keďžepredmetnýbytpatrídozaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctva
sporových strán, až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM má každá sporová strana právo
ho užívať (§ 144 Obč. zák. v spojení s § 853 Obč. zák.), pretože každá sporová strana je vlastníkom

celého bytu s tým, že jej vlastnícke právo je obmedzené vlastníckym právom druhej strany. Nemohlo
preto dôjsť k tomu, že by žalovaný užíval predmetný byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a
že by sa teda týmto spôsobom na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Ako je to totiž uvedené vyššie,
obe sporové strany sú vlastníkmi celého bytu a preto podiel každej z nich predstavuje 1/1. Preto nebolo
možné vyhovieť žalobe v časti, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia 4.125 eur

s prísl.“

9. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd na tomto právnom názore trvá a nevidí dôvod na jeho zmenu, pretože sa nezmenili
skutkové okolnosti, za ktorých tento právny názor vyslovil. Vo vzťahu k nájomcovi, ktorému žalovaný

predmetný byt prenajal, majú sporové strany ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu
postavenie solidárnych veriteľov (§ 145 ods. 2 Obč. zák.). Žalovaný prijal od nájomcu celé nájomné,
teda celé plnenie a polovicu tohto plnenia je povinný vydať žalobkyni podľa § 515 ods. 1 Obč. zák.,
nie teda podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia. K
tomu odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní v podstate ani nenamietol nesprávnosť záveru súdu

prvej inštancie, že polovicu nájomného predstavujúcu sumu 1.925 eur je povinný zaplatiť žalobkyni.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že by nebolo v súlade so zásadou spravodlivého
usporiadania občianskoprávnych vzťahov a s dobrými mravmi, ak by jej mala byť uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi polovicu mesačných úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu (dodávka energií,
vody, plynu atď.) za obdobie, keď žalobkyňa predmetný byt nemohla užívať. Je pravda, že žalobkyňa ako

bezpodielová spoluvlastníčka predmetného bytu bola povinná uhrádzať polovicu platieb do fondu údržby
a opráv. Žalovaný však v priebehu celého prvoinštančného konania neuplatnil kompenzačnú námietku
ako prostriedok procesnej obrany, ktorou by proti žalobe uplatnil na započítanie svoju pohľadávku
predstavujúcu polovicu platieb do fondu údržby a opráv (prípadne aj polovicu platieb za dodávku
energií) a ani neuplatnil vzájomnú žalobu. Až v rámci odvolacieho konania v podaní z 20.1.2019 (č.l.

231) žalovaný uplatnil sumu 3.630 eur a toto jeho podanie možno podľa jeho obsahu považovať za
vzájomnú žalobu. K tomuto podaniu žalovaného však v prejednávanej veci nemožno prihliadnuť, pretože
v odvolacom konaní žalovaný nemôže účinne uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou (§
372 C.s.p.). Z rovnakého dôvodu nie je možné prihliadnuť na to, že žalovaný uplatnil vzájomnú žalobuaj v odvolaní ( č.l. 142) proti prvému v poradí rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný síce v odvolaní
(č.l. 215) požaduje započítanie jeho pohľadávok s pohľadávkami žalobkyne, ale nejedná sa o účinnú
kompenzačnú námietku, pretože v odvolaní svoju pohľadávku uplatnenú na započítanie nevyčíslil.

11. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.925 eur s prísl. Preto odvolací súd tento
výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že súc viazaný
aj dôvodmi odvolania nepreskúmaval správnosť výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, pretože žalovaný správnosť tohto výroku v odvolaní nespochybnil.

12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).