Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413200164
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1413200164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: I + V správa nehnuteľností,

s.r.o., so sídlom Miletičova 80, 821 08 Bratislava, IČO: 35 880 911, zast. Advokátska kancelária
Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, IČO: 36 868 272, proti žalovaným:
1. I. U., 2. I. U., obaja bytom Q. 7, Q., zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07
Bratislava, IČO: 47 231 157 o zaplatenie 406,32 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2013 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 406,32

eura s príslušenstvom titulom nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o výkone správy č. 11/095 zo dňa 30.5.2011
je správcom nebytových priestorov domu na ulici Q. č. X/A v Q., a to konkrétne nebytových
priestorov (hromadných garáží). Žalobca vykonáva správu spoločných častí a zariadení a príslušenstva
nebytových priestorov. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru (garáže, súpisné
číslo stavby XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, Q. X/A, 4. poschodie, zapísané na

LV XXXX, vedenom k. ú. v Q., správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava, k. ú. R.), na ktorý sa
vzťahuje predmetná zmluva o výkone správy. V zmysle ustanovení Zmluvy o výkone správy sú vlastníci
nebytových priestorov povinní platiť na účet domu mesačné platby na zabezpečenie prevádzky, údržby
a opráv spoločných častí, priestorov a zariadení domu a správy domu, a to konkrétne zálohové platby za
plnenia poskytnuté k užívaniu nebytového priestoru, odmenu za výkon správy a úhrady do fondu údržby
a opráv. Žalobca podaním zo dňa 23.1.2013 špecifikoval žalovanú istinu, ktorá pozostáva zo sumy vo
výške 117,12 eura, titulom účtovaného nedoplatku za rok 2011 na platbách do fondu prevádzky, údržba

opráv, zo sumy vo výške 69,60 eura za 1. polrok 2012, titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia
poskytované k užívaniu nebytového priestoru, zo sumy vo výške 69,90 eura za 2. polrok 2012, titulom
neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované k užívaniu nebytového priestoru a sumy vo výške
150,00 €, ktorá predstavuje odmenu správcu. Celková výška pohľadávky žalobcu voči žalovaným bola k
15.7.2012 vo výške 406,32 eura. Nakoľko žalovaní túto sumu nezaplatili, žiadal žalobca uhradenie istiny
vo výške 406,332 eura a úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 8,75 % od 16.7.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaní s uplatnenou pohľadávkou nesúhlasili a žalobu žiadali zamietnuť, nakoľko so žalobcom nikdy
neboli v žiadnom právnom vzťahu a nemajú mu za čo platiť.4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/26/2013-62 zo dňa 28.11.2013, prvostupňový súd
žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.
4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2013 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave uviedol, že súd prvého stupňa na
základe vykonaného dokazovania správne prejudiciálne ustálil neplatnosť relevantnej zmluvy o výkone
správy budovy s garážami uzatvorenej 30.5.2011 pod č. 1 I/95 podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pre jej rozpor so zákonom, keďže budova nie je obytným domom a nemožno na jej správu aplikovať
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to v zmysle jeho

ust. § 24 ods. 1, keďže sa nejedná o bytový, ale garážový dom. Podľa krajského súdu rovnako správne
súd prvého stupňa posúdil aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu v spore o vymáhanie tvrdeného dlhu z
takto uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd mal za to, že vlastníci garáži v budove netvoria právnickú osobu
- spoločenstvo, ako je tomu pri vlastníctve bytov v bytovom dome, a teda nemôžu so spoločnou vecou
hospodáriť v zmysle zásady majority a právne úkony a takéto hospodárenie so spoločnou vecou nemôžu
pretopožívaťsúdnuochranu.Rozsudoksúduprvéhostupňamalvšakodvolacísúdzapredčasný,keďže

sa okresný súd uplatneným nárokom zaoberal iba vo vzťahu k titulu, od ktorého žalobca uplatnený nárok
odvíjal a nezaoberal sa prípadným subsumovaním vzniknutého nároku pod iný, do úvahy prichádzajúci
právny vzťah medzi účastníkmi konania, napr. titulom bezdôvodného obohatenia. Bolo preto potrebné,
aby sa súd prvého stupňa vecou opätovne zaoberal a rozhodol, a to s právnym posúdením uplatneného
nároku i z hľadiska zásad o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. l Občianskeho

zákonníka. Úlohou okresného súdu bolo vyhodnotiť dôkazné prostriedky v tom smere, či žalovaní od
žalobcu prijali nejaké plnenia spočívajúce v údržbe a v opravách, a teda či sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatili. Vchádzajúc zo špecifikácie žalovanej sumy (zo dňa 23.1.2013), v zmysle písomného podania
žalobcu, krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že nie všetky položky, tvoriace žalobou uplatnenú sumu,
budú môcť byť skutkovo subsumované pod nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Toto

všetko malo byť predmetom právneho posúdenia súdu prvého stupňa v ďalšom konaní.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami s poukazom na ustanovenie § 204 C.s.p. keďže všetky
listinybolistranámdoručenéalistinnédôkazy,resp.ichobsahnebolspochybnený,konkrétnesajednáo:
zmluvu o výkone správy č. 11/095 na čl. 7, list vlastníctva č. XXXX k.ú. R. na čl. 18, informáciu o platbách

ku dňu 15.7.2012 na čl. 20, výpočtový list platný od 1.7.2011 na čl. 21, vyúčtovanie zo dňa 31.5.2012
na čl. 22, vyúčtovanie zo dňa 27.5.2013 na čl. 41, špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 23.10.2013 na čl.
43, výpoveď zmluvy o výkone správy 26.6.2001 na čl. 50, výpis z fondu údržby a opráv zo dňa 4.4.2017,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2016 a zistil tento skutkový
a právny stav.

6. Dňa 30.5.2011 uzavreli vlastníci hromadných garáži Q. X/A a žalobca Zmluvu o výkone správy
č. 11/095, predmetom ktorej bola správa spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
nebytovýchpriestorovspozemkomasovšetkýmisúčasťamiapríslušenstvomprináležiacimkugarážam
na Q. ul. č. X/A v Q., súp. č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X. Vlastníci poverili správcu (žalobcu)

zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv garážového domu. Za vlastníkov garáži, na základe
poverenia nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov, zmluvu podpísal PhDr. T. B.. Z listu vlastníctva č.
XXXX pre okres Q., obec Q., m. č. R., k. ú. R. vyplýva, že žalovaní sú vlastníci nebytového priestoru
na 4. p., č. X-XXX, nachádzajúcom sa na parc. č. 2909/1, Q. X/A, priestor č. X-XXX v spoluvlastníckom
podiele 1/2. Zo špecifikácie žalovanej sumy, ktorú súdu žalobca predložil dňa 23.10.2013 vyplýva, že

žalovaná suma vo výške 406,32 eura pozostáva zo sumy 117,12 eura (titulom nedoplatku za rok 2011
do fondu údržby, prevádzky, údržby a opráv), zo sumy 69,60 eura (titulom neuhradenej zálohovej platby
za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za 1. polrok 2012), zo sumy 69,60 eura (titulom
neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za 2. polrok
2012)azosumy150eur(titulomodmenysprávcuzaprípravupodkladovpresúdnevymáhaniežalovanej

pohľadávky). Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2016, ktorým
bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vyplýva, že Zmluva o výkone správy, na základe ktorej si
žalobca uplatnil žalovanú istinu, je neplatná pre rozpor so zákonom, keďže daná budova, z ktorej
správy si žalobca uplatňuje peňažné nároky, nie je bytovým domom, ale garážovým domom, a preto
v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. nemožno na jej správu aplikovať ustanovenia o

výkone správy bytového domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rovnako
tak nemohlo vzniknúť ani spoločenstvo vlastníkov garáži, ako subjekt práva existujúci za účelom
zastupovania záujmov ostatných spoluvlastníkov garáži, a teda takýto vlastníci garáži netvoria právnickú
osobu - spoločenstvo, ktoré by bolo oprávnené aktívne zastupovať záujmy vlastníkov garáži. V zmyslepredmetného rozhodnutia bolo úlohou súdu prvého stupňa, aj napriek neplatnosti Zmluvy o výkone
správy, posúdiť, či žalobca predsa len nemá nárok na peňažné plnenie za predpokladu, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniužalovanýchnaúkoržalobcu.Okresnýsúdsamaltedazaoberaťajskúmaním

uplatneného nároku z hľadiska povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, v tom smere, či žalovaní prijali
od žalobcu nejaké plnenia, spočívajúce v údržbe a opravách.

7. Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu preto nariadil pojednávanie,
na ktoré sa dostavili právni zástupcovia sporových strán, pričom sporové stany súd poučil v zmysle §

153 a 154 CSP.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu došlo k poskytovaniu služieb, čo nebolo
žalovanými v doterajšom konaní žiadnym spôsobom rozporované. Správca zabezpečoval poskytovanie
plnenia služieb, čo môže potvrdiť aj svedecká výpoveď PhDr. T. B., bytom N. 6, Q., ako zástupcu
vlastníkov garáží, ktorý môže potvrdiť, že k plneniam zo strany žalobcu dochádzalo nielen vo vzťahu

k žalovaným, ale aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom garáží v predmetnom garážovom dome. Právny
zástupca krátkou cestou na pojednávaní predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných tabuľku
obsahujúcu platby a výdaje do fondu údržby a opráv žalobcu zo dňa 4.4.2017. Obsahom tohto výpisu bol
tabuľkový rozpis s uvedením dátumu, subjektu, ktorý poskytol práce, či služby v prospech spoločenstva
vlastníkov garáží, popis vykonaných prác, alebo služieb a údaj o finančnom plnení spoločenstva za

tieto úkony. Právny zástupca tvrdil, že daný rozpis jasne preukazuje, že žalovaní sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatili, keďže prijímali plnenia, ktoré boli poskytnuté Spoločenstvu. Právny zástupca
žalobcu mal za to, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca má nárok minimálne
na odmenu za výkon správy, keďže vykonával správu pre vlastníkov garáží a teda aj pre žalovaných,
napriek tomu, že rozhodnutím krajského súdu bola vyhodnotená predmetná zmluva o výkone správy ako

neplatná. Žalovaní sa podľa jeho tvrdenia obohatili na úkor žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia,
a to minimálne v časti odmeny za výkon správy. Plnenia žalovaní v priebehu plynutia času prijímali ako
boli žalobcom poskytované, čo podľa neho vyplýva aj z vyúčtovaní služieb, ktoré boli súdu predložené
a ktoré tvoria obsah spisu. Z týchto vyúčtovaní vyplýva, že žalobca poskytoval plnenia a žalovaní tieto
plnenia prijímali. Žalovaní navyše určitú dobu žalobcom vyúčtované platby aj reálne uhrádzali. Má teda

zato,žežalobcamánároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaminimálnevčastiodmenypresprávcu,
pretože táto bola skutočne vykonávaná. Právny zástupca súčasne požiadal o poskytnutie dodatočnej
lehoty na predloženie a označenie skutkových tvrdení, kde by sa v rámci tejto lehoty žalobca vyjadril,
či a prípadne akým spôsobom bude upravovať žalobný petit. Počas tejto poskytnutej lehoty by súčasne
žalobca predložil faktúry, preukazujúce reálne vykonanie služieb firmami a tým pádom preukáže, že sa

žalovaní obohacovali na úkor ostatných vlastníkov.

9. Právny zástupca žalovaných žiadal zamietnutie žaloby, nakoľko aj z rozhodnutia krajského súdu
vyplýva, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o výkone správy. Žalobný petit je odôvodnený
tým, že žalobca žiada o náhradu za služby a plnenia zo zmluvy o výkone správy, pričom nanajvýš

sa môže jednať o bezdôvodné obohatenie, čo však doposiaľ nebolo preukázané a zmenená situácia
neviedla doposiaľ ani k žiadnej zmene návrhu, čo do výšky a dôvodu zo strany žalobcu. Je evidentné,
že žalobca žiada to, čo bolo uhrádzané z fondu údržby a opráv, teda z toho na čo sa skladali všetci
vlastníci predmetných garáži. Je teda evidentné, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže z
titulu bezdôvodného obohatenia nedošlo k úbytku jeho majetku, vzhľadom k tomu že do fondu údržby

a opráv prispievajú jednotliví vlastníci garáží. Žalobca nepreukázal, že by mu z doteraz predložených
dôkazov vyplýval nejaký nárok na bezdôvodné obohatenie. Stále totiž žaluje z titulu zmluvy o výkone
správy, ktorá bola na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyhodnotená ako neplatná. Čo
sa týka žiadaného poplatku za výkon správy, nie je mu zrejmé, či je to možné vôbec nazývať poplatkom
za správu, keďže nikoho nemožno nútiť, aby plnil z neplatnej zmluvy. Žalobca nemôže žiadať odmenu

správcu, keďže nebola uzatvorená platná zmluva o výkone správy. Má za to, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť nároku a ani jeho výšku a vzhľadom k tomu, že nedošlo ani k bližšej špecifikácii čo žalobca
žiada a z akého titulu, nie je možné podľa jeho názoru žalobe vyhovieť. Akúkoľvek správu nemožno
vykonávať iba preto, že sa niekto tak rozhodne. Takáto správa by mala byť vykonávaná v medziach
príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný titul, na základe ktorého by

mali žalovaní plniť, žalobu preto považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Z vykonaného dokazovania, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, mal súd za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzatvorená platná zmluva o výkone správy v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z., a preto žalobca nemal nárok na plnenia z titulu výkonu správy predmetných garáži

v garážovom dome. Predmetom dokazovania teda bolo skúmanie dôvodnosti uplatneného nároku z
potenciálne iného právneho titulu (z bezdôvodného obohatenia), ako je uvedený v žalobe. S ohľadom na
sporový charakter veci bolo úlohou a súčasne právom sporových strán včas navrhnúť také prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré preukážu dôvodnosť a pravdivosť ich tvrdení. Rozhodnutie
krajského súdu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.7.2016, pričom pojednávanie
vo veci bolo nariadené na deň 6.4.2017. V predmetnom rozhodnutí krajský súd naznačil mantinely,

v ktorých by sa žalobca mal pohybovať, ak mieni preukázať vzniknuté bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaných. Bolo teda úlohou žalobcu preukázať výšku a dôvodnosť uplatneného nároku. Z
predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že nie všetky žalobcom uplatnené položky je
možné subsumovať pod bezdôvodné obohatenie. Bolo preto na aktivite žalobcu, aby finančné nároky
voči žalovaným vyšpecifikoval a tieto aj následne ocenil. Z uskutočneného pojednávania vyplynulo,

že žalobca nemal, ani vzhľadom na časový priestor medzi doručením odvolacieho rozsudku (kedy sa
mohol oboznámiť s názorom odvolacieho súdu a zvoliť adekvátne prostriedky procesného útoku) a
termínom pojednávania na okresnom súde, ujasnené, ktoré úkony a v akej výške mieni od žalovaných
žiadať, keď aj vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu bolo orientované skôr na to, že „žalobca má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne v časti odmeny pre správcu, pretože táto bola

skutočne vykonávaná“. Súd teda nemal preukázané, že by žalobca poskytoval žalovaným konkrétne
plnenia, spočívajúce v údržbe a v opravách, za ktoré by si mohol žalobca uplatňovať bezdôvodné
obohatenie. Nakoľko neboli preukázané poskytnuté plnenia, nebola preukázaná ani kvalifikovaná výška
bezdôvodného obohatenia, vyjadrená v peňažných prostriedkoch. Predloženým výpisom z fondu údržby
a opráv zo dňa 4.4.2017 síce žalobca mienil preukázať dodanie služieb, za ktoré boli zaplatené finančné

úhrady, ale z tohto výpisu nevyplýva a žalobcom to ani nebolo preukazované, pre koho konkrétne boli
dané práce a služby vykonané (či pre jednotlivého vlastníka garáže, alebo pre všetkých, alebo iba pre
niektorých z nich). Súd preto tento dôkaz, predložený žalobcom, nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci
plnenia pre žalovaných, spočívajúce v údržbe a opravách, z ktorých by mali konkrétny osoh aj žalovaní,
teda, že by sa z takýchto úkonov obohatili. Navyše z predloženého výpisu je zrejmé iba to, že výdavky za

obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012 sú vo výške 10.001,45 eura. Z tohto výpisu ale nie je zrejmé, ktoré
z týchto výdavkov a v akej výške žiada žalobca od žalovaných. Žalobca teda neprodukoval také dôkazy,
ktoré by jednoznačne preukazovali jeho nárok voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom v zmysle procesnej úpravy bolo práve jeho úlohou včasne navrhnúť také dôkazy, ktoré by
bezdôvodné obohatenie bezpochyby preukazovali.

13. Žalobca žiadal vypočuť svedka (PhDr. B.), ktorý mal preukázať, že k plneniam žalobcu skutočne
dochádzalo. Súd však nevykonal tento dôkaz, pretože s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania
mal za to, že žalobca, ak by bol v spore postupoval s náležitou starostlivosťou, mohol prítomnosť
svedka sám zabezpečiť na vytýčenom pojednávaní, alebo aspoň požiadať súd, aby tohto svedka na toto

pojednávanie predvolal. Žalobca tento prostriedok procesného útoku nepredložil súdu včas, a preto súd
na takýto návrh na vykonanie dokazovania neprihliadal a navrhnutý dôkaz preto nevykonal. Z rovnakých
dôvodov (§ 153 ods. 1, 2 CSP) súd preto ani nevyhovel žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania,
za účelom poskytnutia dodatočnej lehoty na predloženie a označenie skutkových tvrdení, kde by sa v
rámci tejto lehoty žalobca vyjadril, či a prípadne akým spôsobom bude upravovať žalobný petit. V rámci

tejto lehoty mienil žalobca predložiť aj faktúry preukazujúce reálne vykonanie služieb firmami, ktoré tieto
služby vykonávali a tým pádom preukázať, že sa žalovaní obohacovali na úkor ostatných vlastníkov.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak strana alebo jej
zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť
dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom

uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Z predmetnej
úpravy vyplýva, že ide o možnosť súdu poskytnúť stranám dodatočnú lehotu na zhrnutie skutkových
tvrdení. Je rovnako evidentné, že súd by musel pojednávanie z tohto dôvodu odročiť, čím by vznikli
stranám ďalšie trovy konania. Súd nevzhliadol relevantný dôvod na to, poskytovať žalovanému ďalšíčasový priestor na dokladovanie listinnými dôkazmi (faktúrami), ktoré mohol žalobca predložiť už na
nariadenom pojednávaní a teda takýto listinný dôkaz mohol pri náležitej starostlivosti predložiť bez toho,
aby mu v tom bránila objektívna prekážka.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a konkrétnu výšku uplatneného nároku
ani s ohľadom na potenciálne bezdôvodné obohatenie žalovaných, súd žalobu z uvedeného dôvodu
zamietol.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.