Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118262248
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118262248.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242, Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle podnikajúca na území SR
prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava-Staré Mesto

zastúpeného advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, Tolstého 9, Bratislava-
Staré Mesto proti žalovaným: 1. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. P. XXXX/XX, G. T. D., 2. W. H., nar.
XX.X.XXXX,J.P.XXXX/XX,G.T.D.,obajazastúpenísplnomocnenýmzástupcomZdruženienaochranu
práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o zaplatenie 8.203,95 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 7. novembra 2018 č.k. 7Csp/113/2018-215

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalej„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)rozsudkomuvedeným
v záhlaví uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
8.203,95 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 10 251,18 € od 24.3.2017 do 18.4.2017, zo sumy
10 036,07 € od 19.4.2017 do 21.5.2017, zo sumy 9 918,99 € od 22.5.2017 do 20.6.2017, zo sumy 9

791,35 € od 21.6.2017 do 23.7.2017, zo sumy 9 591,35 € od 24.7.2017 do 20.8.2017, zo sumy 9 391,35
€ od 21.8.2017 do 18.9.2017, zo sumy 9 195,35 € od 19.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 8 995,35 €
od 20.10.2017 do 19.11.2017, zo sumy 8 795,35 € od 20.11.2017 do 28.12.2017, zo sumy 8 595,35 €
od 29.12.2017 do 15.1.2018, zo sumy 8 395,35 € od 16.1.2018 do 14.2.2018, zo sumy 8 195,35 € od
15.2.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere EZY-SK-
CRL-00161478-2015-SPI1-SU uzavretej dňa 6.10.2015 (ďalej len „zmluva“), žalobca poskytol
žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom úver v celkovej výške 11.680 €,
z čoho suma 1.680 € bola určená na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať
úver a suma 10.000 € bola poskytnutá bez účelového určenia. Úroková sadzba úveru bola dohodnutá

ako fixná v hodnote 9,9 % ročne. Záväzok z úverovej zmluvy mali žalovaní plniť v splátkach, a to
jednu splátku úrokov a ďalej 84 anuitných mesačných splátok v hodnote 193,30 €, vždy do 20. dňa v
mesiacisosplatnosťouprvejsplátkydňa20.10.2015akonečnousplatnosťouúveru20.10.2022.Celková
čiastka, ktorú boli povinní žalovaní zaplatiť boli vyčíslená na sumu 16.286,50 €. Ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) zmluvy predstavovala 16,26 %, priemerná hodnota RPMN 10,07 %. Podľa
vymedzenia položiek, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN zmluvy, RPMN zohľadňovala aj poplatok za

zaradenie do poistenia. Strany sporu si v zmluve dohodli právo na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej)
splatnosti úveru pre prípad porušenia povinnosti dlžníkov na úhradu záväzku, a v Čl. 9 zmluvy bolidohodnuté aj podmienky poistenia schopnosti splácať úver. Pre porušenie povinnosti žalovaných na
riadne plnenie splátok dlhu, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23. 3. 2017 s dlhom na
istine 10251,18 €. Do času podania žaloby žalovaní čiastočne dlh uhradili, a predmetom konania ostala

pohľadávka ku 15. 2. 2018 vo výške 8.203,95 €, zodpovedajúca dlhu na istine v sume 8.195,35 € a
neuhradeným úrokom z úveru vyčísleným do dňa zosplatnenia dlhu 22. 3. 2017 v hodnote 8,60 €.

3. K námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že odpor podaný žalovanými proti platobnému rozkazu mal byť
odmietnutý v súlade s § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 307/2016 Z.z o upomínacom

konaní (zákon o upomínacom konaní) súd prvej inštancie uviedol, že odpor žalovaných bol podaný
elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu ako príloha všeobecnej agendy. Z § 12 ods.
1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní nevyplýva, aby takýto odpor bolo možné odmietnuť. Pretože
odpor bol podaný včas a s vecným odôvodnením, v súlade s § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku
vo veci rozhodol po vykonaní pojednávania.

4. Právne vec okresný súd posudzoval podľa § 497 Obchodného zákonníka o zmluve a úvere,
podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.), ako aj podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách upravených § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) prihliadajúc tiež na
§ 3 ods. 1 OZ o zásade výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v súlade

s dobrými mravmi.

5. Súd prvej inštancie prijal záver, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami
sporu spĺňa náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., neobsahuje žiadne neprijateľné
podmienky, preto ju nemožno považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd vyhodnotil

ako nedôvodnú obranu žalobcov, aby hodnota RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v ich neprospech,
keď sami žalovaní tvrdili, že správna hodnota RPMN mala byť určená v nižšej výške 10,51 %. Pokiaľ
údaj o RPMN uvedený v zmluve 16,26%, nie je uvedený v neprospech spotrebiteľov (keďže podľa
tvrdení žalovaných je v zmluve uvedený vo vyššej hodnote, než mal byť v skutočnosti), nespôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy, pričom výpočet hodnoty RPMN ako bola uvedená v zmluve

považoval za správny, pretože zahrňoval všetky zákonom určené ukazovatele, ako výška úveru, počet
splátok, výška splátky, úroková sadzba i poplatok za zaradenie do poistenia. Za nedôvodné považoval
aj námietky žalovaných o nezákonnom postupe žalovaného pri uzavretí dohody o poistení schopnosti
splácať úver, ktorá nezákonnosť mala spočívať v tom, že poistenie predstavovalo vopred pripravený
formulárový text dohody bez možnosti dlžníkov ho odmietnuť, a o hodnotu poplatku za poistenie vo

výške 1.680 € mal byť navýšený úver, pričom súčasne malo byť poistné uhrádzané aj v splátkach úveru.
Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva obsahuje čitateľný, zrozumiteľný a rozsiahly popis poistenia
schopnosti splácať úver, keď sa zrozumiteľne uvádza, že súčasťou úverovej istiny je aj suma 1.680
€, ktorá čiastka z úverovej istiny mala byť použitá na úhradu poplatku za poistenie, a uhrádzala
sa jednorázovo preddavkovo z úveru, nie v splátkach. Uvedenú skutočnosť žalovaní nenamietali pri

uzavretí zmluvy ani neskôr, spočiatku úver aj riadne plnili a dokonca tvrdili, že sa domáhali plnenia
z poistenia potom, čo sa žalovaný v 1. rade stal práceneschopným v septembri 2016, keď zastávali
názor, že splátky splatné dňom 20.1.2017 až 20.3.2017, mali byť uhrádzané z poistnej zmluvy. Súd
prvej inštancie ďalej zistil, že podľa znenia poistných podmienok sa poistné plnenie poskytovalo len za
obdobiepresahujúce60dníodvznikupoistnejudalosti(práceneschopnosti),do60dníodvznikupoistnej

udalosti sa poistné plnenie neposkytovalo, a v konaní nebolo nijako preukázané tvrdenie žalovaného
v 1. rade, aby bol poisťovateľovi Ergo Poisťovňa a.s. oznámil vznik poistnej udalosti. Zohľadňujúc
dostatočne určité a zrozumiteľné ustanovenia zmluvy o poistení, fakt, že žalovaní potvrdili podpisom na
poistných podmienkach, že sa nimi oboznámili, ako i postoj žalovaných, ktorí v skutočnosti mali záujem
o plnenie z poistnej zmluvy, ich tvrdenia o neplatnosti poistenia hodnotil okresný súd ako účelové. K

námietkam žalovaných o nesplnení podmienok predčasnej splatnosti dlhu podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ
súd uviedol, že výpisom z úverového účtu žalovaných a upomienkami na splnenie dlhu mal preukázané,
že žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku
dňu23.3.2017.Kprvémuporušeniupovinnostížalovanýchakodlžníkovdošlo30.12.2016,keďmesačná
splátka splatná k 20. 12. 2016 bola uhradená až 30.12.2016. K ďalšiemu omeškaniu došlo v mesiaci

január a február 2017, kedy boli splátky uhradené až ku 30. dňu v mesiaci a následne k ďalšiemu
porušeniu úverovej zmluvy došlo v mesiaci marec 2017, kedy mesačná splátka nebola vôbec uhradená.
Okresný súd konštatoval, že žalobca doručil žalovaným predžalobné výzvy ako upomienku č. 1 a č. 2
na adresu uvedenú v úverovej zmluve ako adresu trvalého pobytu a súčasne adresu doručovaciu a nieje podstatné, že tieto upomienky si žalovaní neprevzali do vlastných rúk, ale v ich mene ich prevzala iná
osoba (stará mama žalovanej v 2. rade, ktorá bola súčasne svokrou žalovaného v 1. rade).

6. Dlžná suma záväzku z úveru po jeho zosplatnení, ktorú žalovaní naďalej uhrádzali v splátkach vo
výške cca 200 €, nebola predmetom sporu, preto súd prvej inštancie, zaviazal žalovaných na zaplatenie
zostatku neuhradenej istiny spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých dlžných čiastok, zohľadňujúc
znižovanie istiny úveru splátkami dlhu. Úroky z omeškania priznal podľa § 517 ods. 1,2 OZ vo výške
vyplývajúcej z § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prihliadajúc na plný procesný úspech žalobcu
v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorému priznal plnú náhradu trov
proti žalovaným.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja žalovaní uplatňujúc odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h). Žiadali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil
mu vec na opätovné konanie, prípadne žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov.

8.ŽalovanívodvolanízotrvalinasvojichtvrdeniachonesprávnostistanoveniahodnotyRPMNtvrdiac,že

náklady súvisiace s poistením neboli zohľadnené v celkových nákladoch a pri stanovení hodnoty RPMN.
Namietali tiež, že došlo k závažnému porušeniu zmluvných podmienok v časti poistenia schopnosti
splácať úver, keď poplatok za poistenie schopnosti splácať úver žalobca zaplatil v mene žalovaných
na celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom v oznámení o predčasnej splatnosti úveru ich žalobca
informoval o tom, že sa rozhodol neuhradiť poistenie, následkom čoho poistenie schopnosti splácať úver

malo zaniknúť. Pokiaľ žalobca svojím konaním spôsobil predčasný zánik poistnej zmluvy, je povinný
zúčtovať poplatok uhradený za poistenie. V ďalšej časti odvolania sa všeobecne vyjadrovali k nárokom
na úroky z úveru po zosplatnení dôvodiac, že v prípade uplatnenia nároku na predčasnú splatnosť
veriteľovi patria už iba nároky vyplývajúce z porušenia práva vyvolaného dlžníkom. Zopakovali, že
neboli splnené podmienky zosplatnenia úveru, pretože veriteľ môže zosplatniť úver, len ak je spotrebiteľ

v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace, ak na toto právo spotrebiteľa upozornil. Vytýkali súdu
prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia vznikol
žalobcovi nárok na vrátenie celého úveru naraz. Žalovaní boli v omeškaní so splátkami splatnými v
decembri 2016, január a február 2017 len 10 dní, tieto následne doplatili do konca mesiaca a splátka
splatná v mesiaci marec 2017 bola uhradená v apríli 2017, ale úver bol už zosplatnený ku dňu 23.3.2017,

z čoho vyplýva, že neboli splnené podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyžadované § 53
ods. 9 OZ v spojení § 565 OZ. Pre nesplnenie podmienok zosplatnenia úveru sa žalobca mohol domáhať
len priznania nároku z nezaplatených mesačných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, čo by však už boli iné
skutkové tvrdenia, a v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa. Súčasne sa domnievali,
že pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi 5%-ný úrok z omeškania z istiny opakovane, dosiahol tak

55%-ný úrok z omeškania za 11 mesiacov, čo má charakter úžery.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu o tom, že odpor žalovaných bol
podaný elektronickými prostriedkami, avšak nie prostredníctvom na to určeného formulára, preto mal byť
odmietnutý, z ktorých dôvodov aj pre prípad naplnenia akéhokoľvek odvolacieho dôvodu je nevyhnutné

žalobcoviuplatnenúpohľadávkupriznaťtak,akotomuzodpovedávýrokrozhodnutiasúduprvejinštancie
a predtým vydaného platobného rozkazu. Zdôraznil, že žalovaným bola poskytnutá finančná čiastka
11.680 €, pričom celkové náklady spotrebiteľa 4.606,50 € predstavovali sumu mesačných splátok,
ktoré boli povinní žalovaní uhradiť pri počte splátok 84 a hodnote splátky 193,30 € a poplatku za
poskytnutie úveru 49,30 €, čo vo finančnom vyjadrení zodpovedá údajom uvedeným v zmluve ((193,30

€ x 84) + 49,30 = 16.286,50 € - 11.680 € = 4.606,50 €). Žalobca ďalej tvrdil, že údaj uvedený v
zmluve o RPMN je správny, keď pri výpočte boli zohľadnené výška úveru, počet splátok, výška splátky,
úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia, pritom aj pokiaľ by bola RPMN nesprávna a
podľa tvrdení žalovaných by mala byť na úrovni 10%, znamená to, že nie je uvedená v ich neprospech
ako spotrebiteľov. Ak žalovaní tvrdia závažné porušenie zmluvných podmienok v časti poistnej zmluvy,

pretože žalobca v oznámení o predčasnej splatnosti uviedol, že „banka sa rozhodla neuhradiť vaše
poistenie, následkom čoho poistenie schopnosti splácať úver zaniklo“, toto tvrdenie nie je namieste,
lebo z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že celá suma 1.680 € bola poukázaná na úhradu poplatku
za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver poisťovateľovi v deň poskytnutia úveru, a spornáveta sa v oznámení o predčasnom zosplatnení úveru nachádzala len v dôsledku opomenutia žalobcu
upraviť predtlačený textu takýchto listín. Poistenie teda nezaniklo v dôsledku neplatenia poistného zo
strany žalobcu, lebo upomienky, listiny o predčasnom zosplatnení majú formalizované znenie, a citácia

namietaná žalovanými by platila iba v prípade, ak by sa poistenie schopnosti splácať úver uhrádzalo
v mesačných splátkach. Z titulu poistného si žalovaní neuplatnili v konaní žiadny nárok. K otázke
predčasnej splatnosti žalobca poukázal na to, že žalovaní v konaní tvrdili poslednú úhradu splátky dňa
29.12.2017 a následne až v mesiaci apríl 2017, čo zodpovedá aj údajom vo výpise z úverového účtu,
preto okresný súd správne vyhodnotil aj otázku zosplatnenia úveru. Považujúc odvolanie žalovaných za

neopodstatnené, žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas

a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387
CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/
CSP a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli

preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

13. Záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu je vzhľadom na nedostatky skutkových

zistení, ktoré boli predmetom právneho posúdenia predčasný, a v časti aplikácie právnych noriem a
ich výkladu nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov. Z princípu práva na spravodlivý súdny proces
vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako aj
povinnosť presvedčivo sa s námietkami a argumentmi spôsobilými ovplyvniť rozhodnutie vysporiadať v
odôvodnení rozhodnutia a to tak, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti vyžadované § 220 ods. 1 CSP.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa tieto náležitosti, pretože nedáva žiadnu odpoveď
na podstatné tvrdenia žalovaných o nesplnení podmienok na uplatnenie predčasnej splatnosti záväzku
podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ. Svojím nesprávnym postupom súd prvej inštancie znemožnil stranám
sporu uskutočňovať im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

14. V konaní je nesporné, že záväzok žalovaných vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
časti námietok žalovaných týkajúcich sa poistenia, možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,
že žalovaní v konaní neuviedli žiadne také tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť

dojednania poistného. Žalovaní sa v zásade dovolávali neplatnosti poistenia so zámerom dosiahnuť,
aby zmluva bola bezúročná a bez poplatkov dôvodiac, že uvedené poistné nebolo zohľadnené pri
stanovení hodnoty RPMN resp., že im toto bolo vnútené. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere EZY-SK-
CRL-00161478-2015-SPI1-SU zo dňa 6.10.2015, zo žiadosti o poistenie spotrebného úveru zo dňa
6.10.2015, z potvrdenia „záznam o sprostredkovaní poistenia zo dňa 6. 10. 2015“, z obsahu poistných

podmienok, ktoré listiny sú potvrdené podpisom žalovaných, ako aj zo samotných tvrdení žalovaných,
ktorí očakávali, že dlžného splátky úveru budú uhrádzané ako poistné plnenie, nemožno vyvodiť, aby
na strane žalovaných nebola daná vôľa uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť jednorazové poistné 1.680
€ zo sumy poskytnutého úveru 11.680 €. Z obsahu listín naopak vyplýva, že práva a povinnosti stránsporu boli v zmluve upravené až na základe ich predchádzajúcich dohôd, keď žalovaní boli uzrozumení
o charaktere i rozsahu svojich záväzkov, a pokiaľ sa im dodatočne javia ako nevýhodné, nezbavuje ich
to povinnosti na riadne plnenie platne dojednaných záväzkov. Tak v konaní na súde prvej inštancie, ako

ani v odvolacom konaní, žalovaní neuviedli žiadne také tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať neplatnosť dohody v časti poistného a poistenia, a z dokazovania nevyplynuli žiadne také
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod považovať zmluvné ustanovenia týkajúce sa poistenia za neplatné,
či už z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo iných vád právneho úkonu.

15. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
uvedená v zmluve vo výške 16,26% oproti hodnote uvádzanej žalovanými 10,28%, nemá za následok,
že zmluvu je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za
bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Samotní žalovaní tvrdia, že v skutočnosti

RPMN zmluvy mala byť nižšia, tj v hodnote na úrovni cca 10%, čo znamená, že hodnota uvedená
v zmluve nie je uvedená skresľujúco v ich neprospech. Hodnota RPMN je uvedená v neprospech
spotrebiteľa len v prípade, ak údaj v zmluve je uvedený v nižšej než skutočnej hodnote nákladov,
teda môže vzbudiť v spotrebiteľovi klamlivé zdanie o výhodnosti poskytovaného úveru v porovnaní
s inými spotrebiteľskými úvermi. Hodnota RPMN neprevyšovala ani dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov, spĺňala tak zákonné obmedzenia v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom k 1.1.2015, keď priemerná RPMN v čase poskytovania úveru predstavovala
10,07%. Aj pri prepočte RPMN vykonanej súdom pri zohľadnení poskytnutej sumy úveru 11.680 € a
nákladov v podobe poistného 1.680 €, poplatku za uzavretie zmluvy 49,30 €, teda mesačne 0,58 €, 84-
roch mesačných splátkach v sume 193,30€, hodnota RPMN predstavuje 16,26%.

16. Žalovaní si tiež musia uvedomiť, že pri hodnotení dôvodnosti nároku žalobcu, a teda aj
opodstatnenosti obrany protistrany, súd spravujúc sa zásadami kontradiktórnosti civilného sporového
poriadku (§ 150, § 151 CSP), môže vychádzať len z rozsahu skutkových tvrdení prednesených
stranami sporu v konaní pred súdom, a prihliadať len ku skutočnostiam zistenými v súlade s výsledkami

vykonaného dokazovania (§ 191). Aj keď z úradnej povinnosti súd prihliada na neprijateľnosť zmluvných
podmienok, či absolútnu neplatnosť zmluvných ustanovení, tieto musia vyplývať z vykonaného
dokazovania, a súd nemôže nad rámec uvedeného, vlastnou aktivitou nahrádzať povinnosť tvrdenia, či
povinnosť dôkaznú zaťažujúce strany sporu.

17. Napriek tomu, že vo vzťahu ku vyššie uvedeným sporným skutočnostiam okresný súd založil svoje
rozhodnutie na správnom vyhodnotení dôkaznej situácie a zodpovedajúcej aplikácii právnych noriem, v
otázke predčasnej splatnosti úveru, ktorá má rovnako podstatný vplyv na rozsah záväzkov žalovaných,
z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutkové zistenia, a aplikácia akých zákonných ustanovení
viedla okresný súd k záveru, že boli splnené podmienky predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru

vyžadované § 53 ods. 9, § 565 OZ, čo žalovaní v konaní namietali.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa Článku 10, bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok pripojených k zmluve rovnako
vyplýva, že k zosplatneniu dlhu je možné pristúpiť v prípade, ak omeškanie s úhradou splátky trvá viac
ako tri mesiace.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že splátka splatná 20.12.2016 bola
zaplatená k 30.12.2016, splátky splatné k 20.1.2017, 20.2.2017 boli uhradené k 30. dňu v uvedenom
mesiaci, splátka splatná 20.3.2017 uhradená nebola. Žalovaní uvádzali, že splátku splatnú k 20.12.2016
zaplatili 29.12.2016, a splátok splatných k 20.1.2017 a 20.2.2017 očakávali úhradu z poistenéhoplnenia, pričom v apríli 2017 uhradili dve splátky za mesiac marec a apríl 2017. Uvedeným tvrdeniam
žalovaných zodpovedá aj výpis z úverového účtu (č.l. 60 spisu), kde je evidovaná úhrada platby na istinu
k 29.12.2016 a 2 x úhrada na istinu, vrátane úrokov zo dňa 19.4.2017. Následne v ďalších mesiacoch

bolo riadne pokračované v úhrade ďalších splátok dlhu. Listom zo dňa 23.1.2017 označeným ako
„Upomienka č. 2 výzva na úhradu záväzku“ žalobca oznamoval žalovaným, že sú v omeškaní s dlžnou
čiastkou 240,86 € ku dňu 23.1.2017, keď celkový zostatok na istine úveru predstavuje ešte 10.144,07
€. Dlžníci boli v upomienke upozornení, že v prípade, ak nebude táto splátka uhradená, tak v lehote do
troch mesiacov bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom.

Listom zo dňa 23.3.2017 žalobca oznamoval žalovaným v 1. a 2. rade listinou „Oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“, že dlh sa stal splatným ku dňu 23.3.2017,
uvádzajúc, že dlžníci nereagovali na písomné výzvy zo dňa 3.1.2017, 24.1.2017 a 21.2.2017. Dlh na
istine bol v listine o predčasnom zosplatnení vyčíslený na 10.251,18 €. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
možnokonštatovať,žežalovanímohlibyťvomeškanísosplátkou,ktorámalabyťsplatnádňa20.1.2017,
avšak ku dňu 23.3.2017 neboli s jej úhradou v omeškaní viac ako tri mesiace, pretože táto lehota by

uplynula najskôr 21.4.2017. Súd prvej inštancie pritom konštatuje, že aj splátky splatné v mesiaci január
a február 2017 boli uhradené, nie je preto možné zistiť pre neuhradenie ktorej splátky bolo možné
považovať za dôvodné vyhlásenie predčasnej splatnosti ku dňu 23. 3. 2017, a nevyjadril sa k tomu
ani súd prvej inštancie. Odvolací súd tiež poukazuje na fakt, že aj keď žalobca tvrdí, že upomínal
opakovane žalovaných na úhradu dlhu a v odôvodnení napadnutého súdneho rozhodnutia sa rovnako

nachádzazmienkao“upomienkeč.1“,takálistina niejeobsahomlistinnýchdôkazov.Súdprvejinštancie
neuviedol splnenie akých zákonných podmienok pri vyhlásení predčasnej splatnosti skúmal a žiadnym
spôsobom na námietky žalovaných o porušení § 53 ods. 9, § 565 OZ nereagoval. Jeho rozhodnutie
sa tak stalo nespôsobilým odvolacieho prieskumu, keď sa nevysporiadalo s otázkami podstatnými pre
právne zhodnotenie veci.

22. V opätovnom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie na účely zistenia, či
došlo k zosplatneniu záväzku zo zmluvy v súlade s § 53 ods. 9, § 565 OZ, ktoré ustanovenia sa aplikujú
aj na právne vzťahy, ktorých základ spočíva v obchodnoprávnej úprave, teda aj pokiaľ sa zakladajú
na zmluvách o úvere podľa § 497 Obch. zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V otázke doručovania listín (napr.
upomienok-výziev na úhradu dlhu, oznámenie o zosplatnení) je správne stanovisko súdu prvej inštancie,
že pokiaľ boli písomnosti doručované na adresu žalovaných uvedenú v zmluve ako adresu ich trvalého
pobytu a adresu doručovaciu, nie je právne významné, či si tieto zásielky na uvedených adresách aj

osobne prevzali. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. V súlade s jednou zo základných občianskoprávnych zásad „práva patria bdelým“, každý
zo žalovaných nesie zodpovednosť za to, aby si na adrese ním uvedenej preberal zásielky, resp.
zabezpečil, aby mu boli odovzdané osobami, ktoré zásielky v jeho mene prevzali, alebo aby riadne a
včas upovedomil veriteľa o zmene podmienok doručovania. Nečinnosť dlžníka ho nezbavuje povinnosti

na plnenie záväzku, ani ho nechráni pred úkonmi veriteľa, ktoré vykonal zákonom dovoleným a uznaným
spôsobom.

23. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť žalovaných na fakt, že sa nejedná o zmenu žaloby,
pokiaľ nárok na peňažné plnenie žalobca odvodzuje od porušenia záväzkov žalovaných z totožnej

úverovej zmluvy, ktorý nárok možno priznať buď titulom omeškaných splátok, predčasného zosplatnenia
dlhu, eventuálne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo samo o sebe nepredstavuje
zmenu skutkových okolností, ale iba právneho posúdenia veci vychádzajúceho z totožných skutkových
okolností, ktorým je poskytnutie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov
by v žiadnom prípade nešlo o zmenu žaloby, ako sa to nesprávne domnievajú žalovaní. Rovnako

nelogický je ich názor, aby úroky z omeškania priznávané z omeškaného záväzku so zohľadnením
postupného splácania dlhu, tj priznávané len z takého rozsahu dlžnej sumy, a len za také obdobie,
po ktoré omeškanie s plnením určitej sumy skutočne existovalo, znamenalo znásobovanie úrokov z
omeškania. Z výroku napadnutého rozhodnutia takýto záver nevyplýva, a je zjavne len nepochopením
povinnosti žalovaných na platenie úrokov z omeškania za celú dobu omeškania, a to vždy z takej dlžnej

sumy, so zaplatením ktorej boli v omeškaní.

24. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré mal byť
odmietnutý vecne odôvodnený odpor žalovaných podaný včas proti platobnému rozkazu vydanému vupomínacom konaní, ako to tvrdí žalobca. Námietky žalobcu sú založené na presvedčení, že odpor
žalovaných doručovaný elektronickou formou do všeobecnej agendy súdu, nebol podaný elektronickými
prostriedkami podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom

konaní.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami,
musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný
podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2013 o e-Governmente).

26. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na
vyjadrenie, odmietne odpor podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods.2.

27. Podľa § 15 ods.1, 2, zákona o upomínacom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie

podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. Ak tento zákon neustanovuje
inak, na elektronické podania a elektronické úradné dokumenty podľa tohto zákona sa použije osobitný
predpis.

28. Podľa § 125 ods. 1, 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

29. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní v spojení s ustanoveniami Civilného
sporového poriadku vyplýva, že elektronicky podaný odpor je odpor podaný elektronickou formou, čo je
možné prostredníctvom formuláru ústredného portálu verejnej správy e-žaloby, alebo ide o elektronické
podanie doručené do elektronickej podateľne súdu do tzv. všeobecnej agendy súdov (integrované

obslužné miesto), ktoré podania vyvolávajú účinky, len ak sú autorizované podľa osobitného predpisu
spôsobom vyžadovaným zákonom č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. To vyplýva aj z podzákonného
odkazu k § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, ktorý odkazuje na ustanovenie § 23 zákona o e-
Governmente upravujúceho autorizáciu elektronickej komunikácie.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov
odvolacieho konania v zhode s § 396 ods. 3 CSP a § 262 CSP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).