Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212353
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117212353.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: F.

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. cesta XXX/X, E., zastúpená advokátskou kanceláriou Podhorský &
Partners, s. r. o., so sídlom Zámocká 35, Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.449,37 € a zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške
2.760,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.000,-€ titulom primeraného zadosťučinenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 67,80 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2017 sa žalobkyňa domáhala vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.449,37 € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.11.2007 uzavrela so

žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytnúť
sumu 2.193,03 €. Na Okresnom súde Trnava bolo vedené konanie sp. zn. 14C/154/2014, v ktorom sa
žalovaný voči žalobkyni domáhal zaplatenia 1.155,15 € s príslušenstvom a ktorú žalobu súd zamietol
z dôvodu, že predmetnú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú pre absenciu
obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že žalobkyňa splatila žalovanému z poskytnutého úveru 2.193,03 € sumu 5.642,40 €.
Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru.

Žalobkyňa v žalobe poukázala na výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30% a na nemravné
poplatky za úver. Má za to, že dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým
mravom preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže žalobkyňa plnila žalovanému
finančné prostriedky presahujúce právny a morálny rámec napriek tomu, že žalobkyňa mala vrátiť sumu
vo výške 2.193,03 €, je podľa žalobkyne plnenie v sume 3.449,37 €, ktoré žalovaný od žalobkyne
prijal, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré
musí žalovaný vydať. Žalobkyňa preplatila pohľadávku, ktorú mala uhradiť podľa zmlúv o úvere, a preto

žalovaný má povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného.
Má za to, že v predmetnej zmluve bola dojednaná neprimerane vysoká RPMN ako aj neprimerane
vysoká úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. V prípade námietky
premlčania poukázala na vybrané rozhodnutia vyšších súdov, v ktorých posúdili konanie dodávateľovako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobkyňa má za to, že objektívna premlčacia doba je
10-ročná. Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa podania žaloby.

2. Súd rozhodol vo veci samej na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom bez nariadenia
pojednávania platobným rozkazom č. k. 22Csp/105/2017 - 15 zo dňa 27.09.2017, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Uznesením č. k. 22Csp/105/2017 - 32 zo
dňa 19.10.2017 súd v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v

znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C.s.p.“ zrušil platobný rozkaz č. k. 22Csp/105/2017 - 15
zo dňa 27.09.2017. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatňuje námietku premlčania. Podaná žaloba
smeruje k uplatneniu nároku, ktorý je uplatňovaný po uplynutí premlčacej doby a to z dôvodu uplynutia
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
doručila súdu dňa 05.05.2017. Odvoláva sa na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 14C/154/2014
zo dňa 12.12.2014 s tvrdením citovaným z rozsudku „súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu,

že považoval predmetnú Zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú vzhľadom na absenciu
obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným súdnym dokazovaním v
konaní sp. zn. 14C/154/2014 bolo preukázané, že žalovaný poskytol a vyplatil žalobcovi úver vo výške
2.193,03 Eur. Žalobca z toho splatil žalovanému sumu vo výške 5.642,40 Eur.“ Dôvody, na základe
ktorých žalobkyňa podala žalobu, boli žalobkyni známe najneskôr vyhlásením rozsudku dňa 12.12.2014.

Od toho dňa plynula subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula skôr ako bola na súd doručená
žaloba. Žalovaný nárok bol uplatnený po uplynutí zákonnej 2-ročnej premlčacej doby. Žalobkyňa
sa o svojom nároku mohla dozvedieť oveľa skôr ako to tvrdí v podanej žalobe, a to práve počas
konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 14C/154/2014. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o
objektívnej dobe, ktorá by ,mala byť 10-ročná z dôvodu, že malo dôjsť k úmyselnému bezdôvodnému

obohateniu uviedol, že takýto záver a tvrdenie žalobkyne nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti
alebo v dôkaze, ktorý by predložila alebo označila. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
bola uzavretá dňa 29.11.2007. V danom čase, kedy by podľa tvrdenia žalobkyne mal byť daný úmysel
získať bezdôvodné obohatenie uzavretím uvedenej zmluvy, bolo aj na základe kontrol vykonávaných
Slovenskou obchodnou inšpekciou overené, že zmluvy uzatvárané žalovaným majú všetky zákonné

náležitosti. Žalovaný vychádzal pri svojej praxi z toho, že jeho postup je správnym a zákonným.
Tvrdenia žalobkyne o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový a ani
vecný dôvod. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že bezdôvodné obohatenie vzniklo preto, že zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je neplatnou, lebo obsahuje neprimeranú výšku úrokovej
sadzby a nemravných poplatkov za úver. Uvedené tvrdenie žalovaný popiera, pretože výška úrokov

neodporuje žiadnemu právnemu predpisu platnému a účinnému v čase jej uzavretia. Pri sume úveru
2.193,03 € žalobkyňa ako dlžník mala uhradiť 5.707,80 €, pričom celková doba trvania týchto úhrad
bola 84 mesiacov, t. j. 7 rokov. Z toho vyplýva, že navýšenie predstavujúce odplatu pre žalovaného
ako veriteľa za dobu 7 rokov bolo 3.514,77 €, čiže ročne 502,11 €, čo pri porovnaní so sumou úveru
predstavuje 22,89 % ročného navýšenia. Z podanej žaloby nie je zrejmé, o aké neprimerané navýšenie

by malo ísť. Je toho názoru, že nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy titulom
výšky úrokov.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 06.11.2017 uviedla, že sa domáha vrátenia
poskytnutého plnenia žalovanému nad rámec prípustný zákonom, teda len toho, čo preplatila

žalovanému. Konanie žalovaného nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou ako podnikateľa
poskytujúceho úvery a pôžičky, pretože mal svoje zmluvy o úveroch zosúladiť s právnym poriadkom.
Súdyvoviacerýchprípadochjudikovalirozporzmluvnejdokumentáciežalovanéhosprávnymporiadkom
Slovenskej republiky a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom
úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom či dobrými mravmi. Žalovaný uplatňuje

dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi
a sú neprimerane vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí
vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov. Následne sa žalobkyňa vyjadrila k aplikácii 10-
ročnej objektívnej premlčacej doby, keď má za to, že žalovaný vedome dohodol v zmluve neprijateľné
obchodné podmienky a tieto zakotvil aj do všeobecných zmluvných podmienok a spoliehal sa na

to, že všetky dojednané plnenia mu budú vyplatené aj napriek tomu, že išlo o plnenie v rozpore s
dobrými mravmi. Konanie žalovaného považuje za vedomú činnosť, kde konal v rozpore so zákonom,
dokonca žalovaný uplatnil na súde nárok, ktorý bol zjavne v rozpore s dobrými mravmi a to v priamom
úmysle sa obohatiť. Žalovaný mohol a mal vedieť, pri povinnosti odbornej starostlivosti, že zmluvanevznikla, či niektoré ustanovenia sú v hrobom rozpore s dobrými mravmi a že žalobkyňa už vrátila
viac ako bola povinná. Napriek tomu si na súde uplatnila žalobou nárok na plnenie z nej práve s
úmyslom získať ďalšie bezdôvodné obohatenie. Neprimerane vysoké poplatky za poskytnutie úveru,

uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie právnych predpisov je
možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť
len v rovine nedbanlivosti. Aj keby pripustila, že žalovaný nemal priamo úmysel dojednať zmluvu so
žalobkyňou neplatne, v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže
spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Žalovaným

vznesenú námietku premlčania považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Spravodlivé vyriešenie prípadu ako ústavný princíp musí mať prednosť aj pred
princípom právnej istoty tak ako to vyslovila aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci
Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným je podľa názoru
žalobkyne výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil
a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane

tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre
ktoré svoje práva včas neuplatnil. Prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania je tvrdým postihom
vo sfére žalobkyne, kedy žaloba by bola zamietnutá aj napriek tomu, že žalobkyňa nemohla a nevedela
skôr uplatniť svoje nároky a žalovaný vedome minimálne s nepriamym úmyslom sa obohacoval na jej
úkor. Má za to, že sú preukázané výnimočné dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka

premlčaniavrozporesdobrýmimravmi,pričompovažujezanutnosťuprednostniťspravodlivéskončenie
sporu pred formálnym zamietnutím žaloby.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že pre toto konanie je podstatné to, že žalobkyňa sa
o dôvodoch, pre ktoré podáva žalobu, dozvedela v roku 2014 a to vyhlásením rozsudku sp. zn.

14C/154/2014 zo dňa 12.12.2014, vtedy jej začala plynúť dvojročná subjektívna doba. Žalobkyňa
nepristúpila k podaniu žaloby ihneď a ani v primeranom čase po tom, čo mala k dispozícii skutkové
a právne okolnosti, z ktorých tvrdí existenciu svojho nároku. Ďalej uviedol, že uplatnenie námietky
premlčaniavkonkrétnychokolnostiachsúvisiacichspodanímžalobyvtomtokonaníatiežvsúvislostiach
so spomenutým konaním sp. zn. 14C/154/2014 nie je protiprávne, a jej akceptácia nie je založená na

žiadnom formalizme a ani neprimerane tvrdá voči žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne o námietke premlčania
v rozpore s dobrými mravmi je nedôvodné a nemá oporu v právnom predpise a v skutkovom stave.

5. Dňa 27.12.2017 žalobkyňa doručila súdu rozšírenie žaloby o primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). V rozšírenom žalobnom návrhu uviedla, že ako
žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp.
zn. 14C/154/2014, za čo jej patrí primerané finančné zadosťučinenie. Nárok odôvodnila tým, že aj bez
stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa

od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľa sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Za primerané finančné zadosťučinenia považuje

žalobkyňa 2.760,-€. Výška je odôvodnená charakterom zásahu do práv žalobkyne ako aj údajným
nárokom vo výške 1.555,15 €, ktorý uplatnil žalovaný voči nej v pôvodnom konaní sp. zn. 14C/154/2014
napriek tomu, že preplatila úver o sumu 3.449,37€. Žalovaný sa teda chcel obohatiť o sumu 4.604,52
€ ( 1.155,15 + 3.449,37). Z tejto sumy považuje žalobkyňa 60% za primeranú, teda po zaokrúhlení
na jednotky 2.760,-€. Súd rozhodol o zmene žaloby na pojednávaní bezprostredne nasledujúcom

po podanom návrhu dňa 19.01.2018 za prítomnosti oboch strán, bez potreby osobitného písomného
vyhotovenia vyhláseného uznesenia.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrení advokáta
žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie vyjadrením žalobkyne doručeným súdu dňa 26.02.2018,

oboznámenímobsahupripojenéhospisovéhomateriálusp.zn.14C/154/2014,akoajostatnýmspisovým
materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:7. Advokát žalobkyne na pojednávaní uviedol, v zmysle aktuálnej právnej úpravy stačí, ak spotrebiteľ
úspešne svoje právo uplatní, teda podmienkou už nie je porušenie spotrebiteľskej zmluvy a konkrétne
súdne konanie, v ktorom bol občan ako spotrebiteľ úspešný, obdobne rozhodnutia Krajského súdu

Prešov, sp. zn. 18Co/34/2014 zo 16.02.2015, sp. zn. 7Co/350/2015 zo dňa 31.03.2016, sp. zn.
7Co/56/2017 zo dňa 26.09.2017. Táto judikatúra potvrdzuje ich tvrdenia, že v danom prípade stačí, ak
spotrebiteľ úspešne uplatní svoje právo, a teda podmienkou na priznanie finančného zadosťučinenia
nie je ujma. resp. ani hrozba ujmy.

8. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že v námietke nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej
praxi žalovaného, resp. tvrdenia, že o okolnostiach a charaktere uzatvorenej zmluvy mal vedieť z
dôvodu výkonu predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená
v roku 2007, v danom období nielen že nejestvovala explicitná právna úprava, ktorá by regulovala
výšku dojednanej odplaty spotrebiteľských zmlúv, nakoľko táto platila až od 01.07.2008, ale žalovaný
vo svojich predchádzajúcich podaniach poukázal aj na výsledky kontrol vykonávaných Slovenskou

obchodnou inšpekciou, kde sa konštatuje, že obdobné spotrebiteľské zmluvy uzatvorené v približne
rovnakom období obsahujú všetky potrebné náležitosti. Pokiaľ ide o výšku splatenej sumy zo zmluvy,
žalobkyňa žiadnym spôsobom neprihliada na obdobie, počas ktorého trval zmluvný vzťah, a ktoré
obsahuje 84 kalendárnych mesiacov. Nakoľko pri výške preplatenej sumy a prihliadnutí na počet
kalendárnych mesiacov vychádza zaplatenie ročnej odplaty na sumu presahujúcu 500,-€, má za to, že

aj s prihliadnutím na princíp dobrých mravov, takúto výšku nemožno považovať za rozpornú s dobrými
mravmi. Namietol uplynutie subjektívnej premlčacej doby, nakoľko v prípade rozsudku tunajšieho súdu,
na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, bol tento vyhlásený dňa 12.12.2014, a žaloba bola podaná na tunajší
súd až v máji 2017. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby žalobu podala v podstatne skoršom čase.
Rovnako by som chcel vzniesť námietku premlčania aj s pohľadu uplynutia objektívnej premlčacej 3

ročnej doby a to s ohľadom na realizované platby ako aj na skutočnosť spočívajúcu v čerpaní viacerých
revolvingov z predmetnej zmluvy. Nevidí ďalšiu spojitosť medzi tvrdením žalobkyne o výkone práva v
rozpore s dobrými mravmi pokiaľ ide o vznesenie námietky premlčania. Pokiaľ ide o nárok uplatnenia
primeraného finančného zadosťučinenie, nám je im zrejmé, na základe čoho bola určená jeho výška,
zákonná úprava predpokladá rozhodnutie súdu v ktorom sa konštatuje úspešnosť strany, ktorá tento

návrh podala. V danom prípade s odvolaním sa na rozsudok tunajšieho súdu bolo konštatované iba,
že žaloba žalobcu, v tomto konaní žalovaného, sa zamieta. Predmetné rozhodnutie neobsahuje žiadne
doplňujúce skutočnosti, ktoré by podporili nárok žalobkyne na ďalšie plnenia. Rovnako tak nesúhlasí
so skutočnosťou, aby sa výška plnenia počítala zo sumy uplatnenej v tomto konaní. Pri judikatúre
slovenských súdov možno aj ohľadom predmetného nároku vysledovať jeho priznanie maximálne do

výšky niekoľko sto eur, rozhodne nie vo výške takmer tritisíc eur. V uvedenej veci vzniesol námietku
premlčania aj voči uplatnenému nároku o primerané finančné zadosťučinenie.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrením doručeným súdu dňa 26.02.2018 okrem iného uviedla, že o
vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil kvalifikovane dozvedela až po dátume

27.02.2017, teda po porade s právnym zástupcom, ktorý jej vysvetlil všetky skutočnosti ohľadom
bezdôvodného obohatenia. Predtým nemala kvalifikovanú vedomosť o tom, že na jej úkor sa žalovaný
obohatil.

10. Advokát žalovaného k písomnému vyjadreniu žalobkyne na pojednávaní uviedol, že pokiaľ'

žalobkyňa za účelom odôvodnenia svojich skutočností dodatočne poukázala na listiny od komisie
Ministerstva spravodlivosti SR pre posudzovanie námietok v spotrebiteľských zmluvách, tieto neboli
vydané ani v rámci rozhodovacej či kontrolnej právomoci štátneho orgánu, žalovaný nebol dopytovaný
ohľadom predmetných listín na zaujatie stanoviska, pričom predmetné posúdenie vychádza zo
zmluvného vzťahu, ktorý nebol uzatvorený ako spotrebiteľský, ale ako podnikateľsko-právny vzťah. Teda

v danej súvislosti nevidí ani vecnú súvislosť s predmetným konaním. Výška úrokovej sadzby v danom
prípade vychádzala na 22,89% a teda nepresahovala sadzbu 30% ako to uvádza žalobkyňa. Pokiaľ
ide o druhý žalovaný nárok, a to nárok na primerané finančné zadosťučinenie, tento vo vzťahu ku
konaniu iniciovaným žalovaným pred tunajším súdom, kde predmetom konania bolo zaplatenie sumy
presahujúcej 1.000,-€ s príslušenstvom, nie je podľa ich názoru v žiadnom prípade primeraný a to aj

s prihliadnutím na už uvedené okolnosti, kedy pri judikatúre slovenských súdom možno pri takomto
nároku vysledovať priznanie výšky max. do sumy niekoľko sto eur. Taktiež predpokladom uplatnenia
nároku na primerané finančné zadosťučinenie je konkrétne porušenie práva, ktoré si spotrebiteľ uplatnil
v konkrétnom konaní, a konkrétny rozsudok, v ktorom sa uvedené konštatovalo. Konanie, z ktoréhotento nárok vychádza, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalovaným, má preto za
to, že predpoklad úspešnosti v tomto spore nebol naplnený.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/154/2014 vyplýva, že žalobca PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., v tomto konaní žalovaný, sa žalobou domáhal zaplatenia poskytnutého revolvingového
úveru na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, po omeškaní žalovanej dlžníčky s úhradou splátok s
následným zosplatnením úveru. Okresný súd Trnava na pojednávaní dňa 12.12.2014 v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu rozsudkom č. k. 14C/154/2014 - 40 žalobu zamietol a žalovanej

dlžníčke náhradu trov konania nepriznal. Za prítomnosti žalovanej bol rozsudok bol vyhlásený a
odôvodnený, písomné vyhotovenie rozsudku bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 14.01.2018,
advokátovi žalobcu dňa 13.01.2015. V lehote na podanie odvolania vzal žalobca žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/121/2015 - 56
zo dňa 27.05.2015 pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2015.

12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol v minulosti
záväzkovývzťah,atonazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa29.11.2007,na
základe ktorej žalovaný ako veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania poskytol žalobkyni ako dlžníčke
peniaze za dojednanú odplatu. Uvedený zmluvný vzťah bol súdom zhodnotený ako spotrebiteľský vzťah.
Medzi stranami nebola sporná poskytnutá suma úveru ani suma, ktorú žalobkyňa žalovanému splatila.

O žalobnom nároku veriteľa/dodávateľa rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 14C/154/2014
- 40 zo dňa 12.12.2014 tak, že žalobu zamietol, keď došiel k záveru, že úverová zmluva nespĺňa
náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a to konečnú splatnosť úveru,
ročnú úrokovú sadzbu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho považovalúver za bezúročný a bez poplatkov. Z celkovo poskytnutého úveru vo výške 2.193,03 € dlžníčka/
spotrebiteľka zaplatila 4.552,65 € a po podaní žaloby sumu 1.089,75 € podľa výpisov predložených
na pojednávaní. Spotrebiteľka tak zaplatila dodávateľovi 5.642,40 €. Súd žalobu zamietol, pretože

spotrebiteľka bola povinná vrátiť dodávateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými
prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré v splátkach splatila a dlžníčka zaplatila veriteľovi
viac. Suma, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila naviac (5.642,40 - 2.193,03) 3.449,37 € a ktorá
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nebola v tomto konaní sporná. Sporným v
konaní bolo posúdenie včasného uplatnenia si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde

a to tak z hľadiska subjektívnej premlčacej doby ako aj objektívnej premlčacej doby a vyhodnotenie
výkonu práva žalovaným z hľadiska dobrých mravov.

19. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného
dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo. Pri
postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné

nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia a to aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové
podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa

na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky od jeho vzniku a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov
odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne
premlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískalsatotižoprávnený
nemôžedozvedieťskôr,nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Pretoanisubjektívnalehotanemôže

začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná
skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a
to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne
uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, a

tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba.

20. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 26.02.2018 uviedla, že sa o možnosti vzniku bezdôvodného

obohateniažalovanýmnajejúkorsakvalifikovanedozvedelaažpodátume27.02.2017,tedapoporades
právnym zástupcom, ktorý jej vysvetlil všetky skutočnosti ohľadom bezdôvodného obohatenia. Predtým
nemala kvalifikovanú vedomosť o tom, že na jej úkor sa žalovaný obohatil. Žalobkyňa podala žalobu
na tunajší súd dňa 05.05.2017, plnú moc na zastupovanie udelila advokátovi dňa 27.02.2017. Po
vykonanom dokazovaní došiel súd k záveru, že nie je možné sa stotožniť so žalobkyňou určeným

začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa bola v konaní sp. zn. 14C/154/2014 v pozícii
žalovanej osobne prítomná na pojednávaní dňa 12.12.2014, na ktorom súd vykonal dokazovanie a
následne vyhlásil rozsudok o zamietnutí dodávateľom uplatnenom žalobnom návrhu. Ak aj žalobkyňa
ako spotrebiteľka ústne odôvodnenému rozsudku na pojednávaní nevenovala dostatočnú pozornosť,
kvalifikovanú vedomosť o tom, že zaplatila viac žalovanému ako mala, keď súd vyhodnotil zmluvu o

revolvingovomúverezabezúročnúabezpoplatkov,nadobudladňomdoručeniapísomnéhovyhotovenia
rozsudku, v ktorom súd presvedčivo, jasne a výstižne vysvetlil skutkové a právne posúdenie veci
včítane explicitného vyjadrenia súdu, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila viac. Z uvedeného súdneho
vyhodnotenia na strane 5 rozsudku vyplýva vznik bezdôvodného obohatenia na jej úkor ako aj to,
že na jej úkor sa obohatil navrhovateľ, v tomto konaní žalovaný. Súd vychádza z toho, že každá

fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, čo
v spojení so splnenou povinnosťou súdu riadne a preskúmateľne odôvodniť rozsudok vedie súd k
záveru, že najneskôr dňom účinného doručenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu žalobkyni, t. j.
14.01.2015 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia a táto doba uplynula dňa 14.01.2017. Žaloba bola doručená na súd po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby dňa 05.05.2017, preto nebolo potrebné dokazovať začiatok plynutia a
dĺžku objektívnej premlčacej doby. Súd žalobu v časti žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol, keď má za to, že žalobkyni nebránila žiadna objektívna prekážkainiciovať konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia včas odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku v konaní sp. zn. 14C/154/2014. Súd na námietku žalovaného o premlčaní nároku prihliadol,
keď výkon tohto práva nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi resp. zneužitím práva v zmysle § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka, k námietke žalovaného ohľadne uplynutia subjektívnej premlčacej doby
žalobného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonal dokazovanie a po zistení skutkového
stavu - prítomnosť žalovanej na pojednávaní pri vyhlásení rozsudku a prevzatie písomného vyhotovenia
rozsudku-došielkprávnemuzáveruonutnostizamietnutiažalobnéhonávrhuvtejtočastiprepremlčanie
nároku.

21. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa v znení do 09.06.2013, osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

22. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013,
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

23. Žalobkyňa si rozšírením žaloby podaním doručeným súdu dňa 27.12.2017, o ktorom návrhu súd
rozhodol na pojednávaní dňa 19.01.2018, uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 2.760,-€, ktorého výšku odôvodnila 60% zo základu spočívajúceho v súčte sumy bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne (3.449,37 €) a sumy, ktorá bola predmetom konania
iniciovaného žalovaným žalobou o zaplatenie pod sp. zn. 14C/154/2014 (1.155,15 €). Žalobkyňa

poukázala na relatívne neurčitú hypotézu právnej normy upravujúcej finančné zadosťučinenie, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a
ako treba určiť jeho výšku, bez potreby skutočne spôsobenej ujmy žalobkyni s poukazom na spôsobilosť
vyvolania ujmy konaním žalovaného spotrebiteľke.

24. Zákon o ochrane spotrebiteľov na rozdiel od úpravy nemajetkovej umy pri právnej úprave ochrane
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka nestanovuje žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov a
rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva
spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi, je potrebná určitá intenzita. Aj bez stanovenia
kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu

satisfakčnú a funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého
sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Z rozhodovacej činnosti vyšších súdov vyplýva aj nutnosť
chápania zadosťučinenia ako odmeny za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším

spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Zákonodarca formuloval uvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je
daný. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa
a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané

finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola aj
spôsobená, tak ako to bolo preukázané v konaní sp. zn. 14C/154/2014.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany žalovaného dodávateľa došlo k
porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch, čo ustálil

tunajší súd už v konaní sp. zn. 14C/154/2014, a ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho
hmotnoprávnuochranuspotrebiteľa.Žalobkyňabolavkonaníprocesneúspešná,keďsúdprvejinštancie
žalobu zamietol a v odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu
dodávateľom zrušil a konanie zastavil. Z uvedeného mal tak súd preukázanú danosť nároku žalobkyne
na primerané finančné zadosťučinenie. Súd starostlivo prihliadol na všetky okolnosti, ktoré vyšli počas

konania najavo, zhodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, tak aby výška priznaného
zadosťučinenia bola primeraná vzniknutej ujme, individuálnym okolnostiam sporu a zároveň reflektovala
postupne ustaľovanú súdnu prax pri odškodňovaní zásahov do ústavou garantovaných ľudských
a politických práv a došiel k záveru, že suma 1.000,-€ spĺňa požiadavky kladené na primeranosťzadosťučinenia.Žalovanýdodávateľzasiaholdomajetkovéhoprávažalobkyne,ktoréprávojezhľadiska
metodiky článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravené v Dodatkovom
protokole k Dohovoru po zásahoch do takých práv ako je právo na život, právo na prístup k súdu, právo

na zachovania prezumpcie neviny, právo na zdravie, právo na súkromný a rodinný život. Žalobkyňa
utrpela ujmu spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda stratu finančných prostriedkov,
ktorá však nepredstavovala zásah do jej práva na obydlie. Finančné zadosťučinenie sa môže rovnať
majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľke hrozila alebo jej bola spôsobená, no nemá taktiež dôsledok nie
včasného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po zhodnotení výšky ujmy reálne

spôsobenej žalobkyni (3.449,37 €), okolností týkajúcich sa platobnej disciplíny žalovanej pri splácaní
zmluvy o revolvingovom úvere ( splácanie aj počas súdneho konania), s prihliadnutím na zásah do
práva garantovaného aj Ústavou Slovenskej republiky v článku 20 Základných ľudských práv a slobôd
došiel súd k záveru, že suma 1.000,-€ zodpovedá primeranosti zadosťučinenia žalobkyni, a bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu ako aj dostatočný sankčný charakter pre žalovaného
v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. V tejto časti žalobného návrhu sa súd nestotožnil so

vznesenou námietkou žalovaného o premlčaní nároku, keď ide o majetkové právo, na ktoré sa vzťahuje
všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a ktorý nárok si žalobkyňa
uplatnila návrhom na zmeny žaloby doručeným súdu dňa 27.12.2017, t. j. pred uplynutím premlčacej
doby.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď náhradu trov konania súd pomerne
rozdelil a žalovanému, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal čiastočný nárok na náhradu trov
konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu žalovaného v spore, súd zohľadnil výšku žalobkyňou
uplatnenej istiny oproti výške žalobkyni priznanej istiny. Žalobkyňa bola v spore úspešný vo výške 16,10
%ažalovanýbolvsporeúspešnývovýške89,90%,čistýúspechžalovanéhoboltedavovýške67,80%,

ktorým percentom súd vyjadril rozsah nároku na náhradu trov konania priznaného žalovanému. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.