Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200422
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Bc. F. Q., Z. X.X.XXXX,
B. V. A., E. Z. X proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37Csp/3/2018 - 62 zo 04.06.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov.

M e n í rozsudok vo výroku o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná tak, že v tejto časti

žalobu z a m i e t a.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok tak, že ukladá žalovanému
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom určil, že: (I.) zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 2.9.2015 je
bezúročná a bez poplatkov; (II.) zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 2.9.2015 je neplatná; (III.) žalobkyni náhradu trov konania nepriznal; (IV.)
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žalôb vo výške 199,- eur na účet Okresného
súdu Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 2.9.2015 a
určenia, že predmetná zmluva je neplatná.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX L. 2.9.2015, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
300,- eur, splatný v 12 mesačných splátkach vo výške 49,-eur, ročná úroková sadzba 68%, RPMN pri
odplate vo výške 84,- eur za poskytnutie finančných prostriedkov 28 %, žalobkyňa sa zaviazala vrátiť

žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 588,- eur do 02.09.2016.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 až 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a oiných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX I. L. X.X.XXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 300,- eur s výškou mesačnej splátky v sume 49,- eur a s dobou splácania 12 mesiacov.
Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému sumu vo výške 588,- eur do 2.9.2016, dohodnutá bola ročná
úroková sadzba 68% (204,- eur), RPMN podľa zmluvy 28%. Daný zmluvný vzťah medzi stranami
vyplývajúci z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX I. L. X.X.XXXX posudzoval

ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX I. L. X.X.XXXX
jetypickouštandardnouformulárovoulistinou,naktorúzásadnedopadásúdnakontrola.Vyššieuvedená
zmluva bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa.
Zmluva nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná. Poukazujúc na čl. 3 ods.
2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienok vychádzal zo zásady, že podmienka

sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardou zmluvou.
Konštatoval, že žalovaný, ako veriteľ, v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne určil percentuálnu
mieru nákladov v prospech spotrebiteľa. Ak bol žalobkyni titulom predmetnej zmluvy poskytnutý úver vo
výške 300,- eur splatný v 12 mesačných splátkach vo výške 49,- eur, predstavuje ročná percentuálna

miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru 300,29 % a nie 28 %, ako je to uvedené v bode 2. zmluvy.
Z uvedeného dôvodu mal za to, bez ohľadu na ďalšie žalobkyňou namietané dôvody bezúročnosti,
bezpoplatkovosti a neplatnosti poskytnutého úveru, že pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Nad rámec uvedeného poukázal na to, že
úroková miera dohodnutá medzi stranami konania v zmluve o spotrebiteľskom úvere viac ako 9-násobne

teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, teda dojednanie zmluvných úrokov vo výške 68 %
ročne v zmluve o spotrebiteľskom úvere je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ absolútne
neplatné.

5. Vo vzťahu k žalobe o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi ňou

a žalovaným dňa 2.9.2015 je neplatná, konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená
2.9.2015 v čase, keď žalovaný nemal povolenie NBS poskytovať peňažné prostriedky (ktoré nemal v
čase od 1.9.2015 do 10.9.2015) nakoľko z listu Národnej banky SR zo dňa 20.6.2016 mal preukázané,
že žalovanej bolo udelené povolenie NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov s účinnosťou od
11.9.2015, pričom z §25f zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že veriteľ a iný veriteľ, ktorí poskytovali

spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky k 1.4.2015 podľa predpisu účinného do 31.3.2015, môžu
poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky najneskôr do 31.8.2015. Z ust. § 25f zákona č.
129/2010 Z.z. v zmysle konštatovania súdu prvej inštancie vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, a to o.i., že ak
chcú veritelia uvedení v ods. 2 poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky aj po 31.8.2015, sú
povinní podať žiadosť o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného veriteľa podľa predpisu účinného

o 1.4.2015 najneskôr do 31.5.2015, ak nepodajú žiadosť o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného
veriteľa, ich zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom
do 31.3.2015 sa zruší k 31.8.2015. Vychádzajúc z § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. prihliadajúc na
vyššie uvedené skutočnosti považoval predmetnú zmluvu za neplatnú.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Nakoľko žalobkyňa
mala vo veci plný úspech, avšak žiadne trovy jej nevznikli, resp. ich náhradu nepožadovala, preto jej
ich náhradu nepriznal.

7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2, § 4 ods.

2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov. Keďže žalobkyňa je od poplatku oslobodená, jej žalobám bolo vyhovené, zaviazal
žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o určenie neplatnosti zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
zo žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 2
x 99,50 eur.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Poukazujúc na ust.§ 137 písm. c) C.s.p., rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/325/2016 zo 14.6.2017,
namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov. Naliehavý právny záujem je podľa neho zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V každom štúdiu konania musí mať súd
za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. V tejto
súvislostipoukazovalacitovalčasťodôvodnenírozhodnutíNSSRsp.zn.5Cdo/60/1998publikovanéhov
Zbierke rozhodnutí pod č. Rc/8/2000 a sp.zn. 3Cdo/112/2004 (81/2006 ZSP). Zdôrazňoval, že určovacia

žaloba nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste
žaloba o splnenie povinnosti, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná
otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny
záujem. V danom prípade všetky sporné otázky medzi žalobcom ako dlžníkom a ním ako veriteľom
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu byť definitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na
plnenie. Domnieval sa, že ide o naplnenie čl. 5 C.s.p., teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva

právnu ochranu. Keďže dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky
vo výške 588,- eur s termínom splatnosti dňa 02.09.2016, ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom
úvere špecifikované, splátka sumy 588,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300,- eur a odplaty
pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur a výške úroku 204,- eur. Žalobca preto
nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN,

nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Citujúc ust. 53 ods. 6 OZ, § 1a ods. 1 a §
1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. konštatoval, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných

prostriedkov. Úrok podľa neho nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou,
ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Zdôrazňoval, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 28 % a výška priemernej hodnoty ročnej

RPMN je vo výške 24,67 %. Z toho jednoznačne vyplýva, že výška odplaty je v súlade s nariadením a
neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca
podľa neho je osobou, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v
listinách, ktoré podpísal, nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek

psychického či fyzického nátlaku. Nemožno u neho hovoriť o nedostatku vážnosti vôle, keďže bol
pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaný, avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno
poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Nakoľko dohoda o úrokovej
sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, tak ju nemožno považovať za právny úkon
absolútne neplatný. Dohoda o výške odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Požadoval len takú

výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci kontraktačného procesu. Nebola
teda naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, preto nemožno vzťah
posúdiť ako nesúladný s § 39 OZ. K nedostatku predstavujúcemu absenciu licencie uviedol, že pokiaľ
chcel poskytovať aj naďalej úvery po dni 31.8.2015 na základe povolenia NBS, musel podať žiadosť
o povolenia najneskôr do 31.5.2015. Ak by v uvedenej lehote žiadosť nepodal, stratil by povolenie.

Avšak do 31.5.2015 podal žiadosť o povolenie na NBS na základe ktorej NBS udelila mu povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov. Uvedené je zverejnené na webovom sídle NBS. Z § 25f ods. 2 a
3 zákona č. 129/2010 Z.z. jasne vyplýva, že o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery príde žalobca,
ak nepodá v uvedenej lehote do 31.5.2015 žiadosť, na základe čoho a contrario stratí oprávnenie
poskytovať spotrebiteľské úvery. Ak však v uvedenom prípade zákon nestanovuje, že ak žiadateľ podá

žiadosť v lehote do 31.5.2015, že nemôže poskytovať spotrebiteľské úvery na základe uvedeného,
považoval tvrdenia, že nemal oprávnenie poskytovať spotrebiteľské úvery za nedôvodné.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť vzhľadom k tomu, že vo veci súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uplatnila si nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. K naliehavému právnemu záujmu poukázala na ust. §
11 ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2018, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnostia bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konštatovala, že z § 53 ods. 4 písm. i),
ods. 5 §, 54 ods. 1 OZ, § 137 písm. c) C.s.p., § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. vyplýva priamo zo
zákona oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok

bez potreby preukazovania naliehavého správneho záujmu na takomto určení. K bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poukázala na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tejto súvislosti
poukazovala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009. Poukázala na ust. § 53 ods. 6 OZ, na to, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatváraná podľa zák.č. 129/2010 Z.z. Náležitosti takejto zmluvy

sú upravené v § 9 ods. 2, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa výpočtu by pri údajoch uvedených
v predmetnej zmluve výška poskytnutého úveru (300,- eur) a 12 dohodnutých splátok vo výške 49,- eur
predstavovala 300,29 % nie v zmluve uvedených 28 %, teda viac ako 9 x vyššia ako v zmluve uvedená
hodnota. Vzhľadom na takto výrazne nepravdivý údaj je potrebné v tejto časti zmluvu vyhodnotiť tak,

ako by údaj o RPMN chýbal. Zdôrazňovala, že ak by žalovaný seriózne pristupoval k tomuto údaju,
nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba úveru (68 %), keďže RPMN zohľadňuje
všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššie ako
je úroková sadzba. Tak žalovanému zo zmluvy vznik nárok len na úhradu istiny vo výške 300,- eur. K
neplatnosti zmluvy uviedla, že žalovaný je predávajúcim v zmysle § 2 písm. b) a ostatných ustanovení

zákona o ochrane spotrebiteľov, je dodávateľom v zmysle § 52 až § 54 OZ a tiež veriteľom v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. b) a c), § 20 ods. 1 písm. a), § 24 ods. 2 a ostatných ustanovení zák.č. 129/2010
Z.z. Žalovaný má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia, ktoré
mu bolo udelené rozhodnutím NBS sp.zn. ODB-6162/2015-6 z 11.9.2015 právoplatným od 11.9.2015.
V období od 1.5.2014 do 11.9.2015 nemal udelené povolenie NBS. Keďže predmetná zmluva bola

uzavretá 2.9.2015, v čase kedy žalovaný nemal na to povolenie, predmetná zmluva je neplatná v zmysle
§ 39 OZ.

10. Opis vyjadrenia žalobkyne bol žalovanému doručený 19.2.2019.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

12. Rozsudok je vo výroku o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov
vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok, ktorým bolo určené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná vo

výroku o trovách konania a vo výroku o súdnym poplatku, neboli splnené podmienky ani na potvrdenie,
ani na zrušenie rozsudku, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok zmenil
tak, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2019 o 9.40 hodine v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

15. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. K jednotlivým žalobou uplatneným nárokom odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 2.9.2015, preto súd
správne posudzoval (ne)splnenie podmienok pre určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 a náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom do 29.9.2015.

21. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle §
9 ods. 1 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z. t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov, resp. tento údaj nebol
správny. S týmto záverom súdu sa stotožňuje aj odvolací súd.

22. Podľa § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov.

23. Podľa § 11 ods.1 písm. b), d) cit.zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak - zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), SZa - v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.

24. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve je
nesprávne uvedený údaj, nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

25. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 300,- dohodnutých splátok 12 a výška splátky 49,- eur
mesačne predstavuje RPMN 300,29 %, pričom v zmluve je uvedená nižšia výška 28 % a spotrebiteľ je
tak uvedený do omylu ohľadne výšky celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Tak
ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie už táto nesprávna náležitosť má za následok, že úver
je bezúročný a bez poplatkov.

26. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd rozsudok vo výroku o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 2.9.2015 je neplatná, ako vecne správny potvrdil.

27. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie vo výroku, ktorým vyhovel žalobe a určil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2.9.2015 je
neplatná z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný nemal povolenie NBS poskytovať peňažné
prostriedky a to z nasledujúcich dôvodov.

28. Podľa § 25f ods. 1, 2, 3, 4 zák.č. 129/2010 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1.4.2015) ustanoveniami tohto zákona sa od 1.4.2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto
zákonom, ktoré vznikli pred 1.4.2015; vznik týchto vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.4.2015
sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1.4.2015 a ak v ods. 2 až 6 nie je ustanovenéinak (1). Veriteľ a iný veriteľ, ktorí poskytovali spotrebiteľské úvery, alebo pôžičky k 1.4.2015 podľa
predpisu účinného do 31.3.2015 môžu poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky najneskôr
do 31.8.2015 (2). Ak chcú veritelia uvedení v ods. 2 poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky

aj po 31.8.2015 sú povinní podať žiadosť o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného veriteľa podľa
predpisu účinného od 1.4.2015, najneskôr do 31.5.2015. Ak veritelia uvedení v ods. 2 nepodajú žiadosť
o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného veriteľa podľa prvej vety, ich zápis v registri veriteľov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31.3.2015 sa zruší k 31.8.2015 (3).
Veriteľom uvedeným v ods. 2 sa po udelení povolenia alebo povolenia pre iného veriteľa zruší zápis v

registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31.3.2015. Inému
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý poskytoval úvery alebo pôžičky k 1.4.2015 podľa predpisu
účinného do 31.3.2015 sa zruší k 31.8.2015 zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery
podľa § 20 v znení účinnom do 31.3.2015 (4).

29. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je uvedené, že „Zákon umožňuje veriteľovi a inému

veriteľovi podľa zákona účinného do 31.3.2015 poskytovať spotrebiteľské úvery do 31.8.2015. Ak chce
veriteľ a iný veriteľ bez prerušenia svojej činnosti pokračovať v poskytovaní spotrebiteľských úverov,
musia podať žiadosť najneskôr do 31.5.2015 a to s ohľadom na zákonom stanovené prechodné obdobie
a lehotu Národnej banky Slovenska pre vydanie povolenia. Register veriteľov bude zverejnený do
31.8.2015 na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Ak si veriteľ, ktorý poskytoval spotrebiteľské

úvery k 1.4.2015 podľa predpisu účinného do 31.3.2015 nepodal žiadosť o povolenie, bude mu zo
zákona zrušený jeho zápis v registri k 31.8.2015.

30. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že žalovanému bolo

udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov rozhodnutím NBS zo dňa 11.9.2015. Pokiaľ teda žalovanému predmetné
povolenieboloudelené,splnilpovinnosťustanovenúv§25fods.3zák.č.129/2010Z.z.,t.j.podalžiadosť
o povolenie najneskôr do 31.5.2015 a v zmysle ods. 4 cit.zák. veriteľovi (žalovanému) sa po udelení
povolenie zrušil zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom

do 31.3.2015.

31. V poznámkach k rozhodnutiu NS SR sp.zn. 1Cdo/185/2006 uverejneného pod č. 41/2013 najvyšší
súduviedol:„Vylúčenieakejkoľveknormatívnejfunkciejudikatúryavysokýstupeňformalizmuprivýklade
zákona sú znakmi zákonného pozitivizmu, ktorý presadzuje len doslovný výklad textu zákonov a odmieta

hlavne argumenty hodnotené či teleologické. Preto sa v ostatnom čase začína viac hovoriť o normatívnej
záväznosti judikatúry, ktorá bezprostrednejšie čelí reálnym životným situáciám a aj viac presadzuje
právo ako systém hodnôt, čo treba len privítať. Komentované rozhodnutie je jedným z prvých, ktoré sa
výslovne a dosť otvorene zaoberá záväznosťou judikatúry v rozhodovacej praxi súdov, i keď nie celkom
dôsledne...“.

32. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NR SR sp.zn. MCdo/251/2002, v ktorom sa uvádza:
„Už vyše 100 rokov sa v novodobom právnom vývoji utvára to prístupové hľadisko k zákonu, že sa
pri jeho výklade nezvažujú ani tak jeho mŕtve časti, ale legislatívny dôvod a účel. Tak sa právne
doktríny demokratických štátov kontinentálnej Európy už v 20. a 30. rokoch 20. storočia rozišli s

právnym formalizmom používaným ako pri výklade zákona, tak pri jeho praktickej činnosti. To tiež
zodpovedá dávnej Celusovej formulke, podľa ktorej „poznať zákony, neznamená poznať ich slová ale ich
zmysel“. V zmysle uvedených zásad postupoval pri výklade dobového zákona z roku 1990 aj Najvyšší
súd SR a formuloval určité zásady, ktoré sú akceptovateľné pre všetky subjekty, formy vlastníctva a
ich využitie v právnej praxi, lebo nediskriminujú nikoho; sú založené na princípe rovnosti účastníkov

občianskoprávnych vzťahov.“

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný splnil všetky
zákonom stanovené podmienky pre pokračovanie v poskytovaní spotrebiteľských úverov v zmysle §
25f zák.č. 129/2010 Z.z., ale o jeho žiadosti bolo rozhodnuté po 31.08.2015 tak, že jeho žiadosti bolo

vyhovené, a to vydaním rozhodnutia dňa 11.09.2015, pričom nebolo preukázané aby k vydaniu tohto
rozhodnutia nedošlo z viny žalovaného, uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom pre konštatovanie,
že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu v čase, kedy nemal udelené povolenie. Povolenie fakticky
znamenalo v zmysle prechodných a záverečných ustanovení uvedených v § 25f zak.č. 129/2010 Z.z. vosvojej podstate umožnenie pokračovania v poskytovaní spotrebiteľských úverov. Z uvedených dôvodov
odvolací súd mal za to, že žalovaný pokračoval v poskytovaní spotrebiteľských úverov, preto nemožno
konštatovať, že došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy v čase, kedy nemal povolenie NBS. Opačný výklad

by viedol k prílišnému formalizmu, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je na
mieste.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu
o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, zamietol ako nedôvodnú.

35. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v žalobe sa domáhala určenia, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi ňou a žalovaným 2.09.2015 je bezúročná a bez
poplatkov a zároveň sa domáhala určenia, že predmetná zmluva je neplatná, pričom jeden petit vylučuje
druhý petit, pretože pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, neprichádza do úvahy určovacia
žaloba o určení, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Teda petit o určení neplatnosti zmluvy

vylučuje petit o určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatku. Ide o žalobu s tzv. eventuálnym petitom.
Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel jeho požiadavke (primárnemu
petitu) a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho ďalšej požiadavke,
eventuálnemu petitu. O eventuálny petit ide napr. v prípade žaloby o vydanie veci s tým, že ak jej vydanie
nie je možné, žalobca event.) žiada peňažné plnenie. (viď uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/68/2014

zverejnené v ZSP 3/2018).

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom,
že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o
eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Ak teda súd rozhodne

o prvom petite, o druhom eventuálnom už nerozhoduje, ak však rozhoduje o druhom petite, prvý petit
je povinný zamietnuť.

37. V danom prípade za primárny petit je potrebné považovať žalobu o určenie neplatnosti samotnej
zmluvy o úvere, pretože pokiaľ zmluva nie je platná, nie je možné rozhodovať o tom, či je bezúročná

a bez poplatkov. Je teda zrejmé, že žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru je eventuálnym petitom. Preto pochybil súd prvej inštancie, pokiaľ za situácie, že vyhovel žalobe o
určenie neplatnosti zmluvy, rozhodoval o žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru.
V danom prípade však v dôsledku toho, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, dospel
k nesprávnemu záveru o neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, preto ako už

bolo vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok v tomto výroku v súlade s § 388 C.s.p. zmenil a žalobu v
tejto časti zamietol. Keďže bola zamietnutá žaloba o primárnom petite, bolo povinnosťou rozhodovať o
eventuálnom petite. Rozhodnutie v tejto časti je vecne správne, preto ho ako už bolo vyššie uvedené,
odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

38. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur bolo rozhodnuté v súlade s § 2
ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov,podľaktoréhoakjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehožalobealebonávrhuvyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, alebo odporca ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.

39. Keďže žalobkyňa je v predmetnej veci od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák.č. 71/1992 Zb.
oslobodená, žaloba v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zamietnutá,
v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, bolo žalobe
vyhovené, odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti z poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 99,50 eur, keďže išlo o dva nároky,
pričom každý nárok sa spoplatňuje samostatne.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p., § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná iba čiastočne, pričom pomer úspechu a neúspechu je potrebné

hodnotiť v rozsahu 1/2 pretože žaloba o určenie neplatnosti zmluvy bola zamietnutá a žalobe o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy bolo vyhovené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal.41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).