Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207391
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716207391.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : M.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, A. B., štátne občianstvo SR proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom: Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.októbra 2017 č. k. 40C/68/2016-67 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
vylúčil z exekúcie nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti vedenom Katastrálnom úrade v K.,
správa katastra O., nachádzajúca sa v okrese O., obec A. B., na LV č. XXXX a to parcela č. XXX/X
zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXM.aparcelač.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere

XX M. rodinný dom súpisné číslo XXX postavaný na parcele č. XXX/X. Zároveň súd prvej inštancie
rozhodol, že priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 2, § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
účinného v čase začatia exekúcie keď uviedol, že podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku sa žalobca
ako manžel (bývalý) povinného stáva účastníkom exekučného konania, ak v exekučnom konaní sú
postihované veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak do začatia exekučného

konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Zo spisu mal súd za preukázané, že je vedené exekučné konanie na spornú nehnuteľnosť, ktorá
toho času sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré síce zaniklo rozvodom
manželstva dňom 20.11.2007, ale do dnešného dňa nebolo vyporiadané a tak sa v exekučnom konaní
N. XXXX/XXXX, ktoré začalo dňa 28.8.2015 vedie exekučné konanie aj o predaji spornej nehnuteľnosti.
Rozhodným pre posúdenie aktívnej legitimácie na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie podľa §

55 ods. 1 Exekučného poriadku je vyložiť pojem, kto je treťou osobu v zmysle citovaného ustanovenia.
Predovšetkým treba posúdiť, či touto treťou osobu môže byť niektorý zo subjektov exekučného konania
(oprávnený, povinný) alebo či takouto treťou osobou môže byť aj účastník exekučného konania, ktorý nie
je subjektom exekúcie, t.j. nie je oprávneným, ani povinným, čo je daný prípad. Žalobca nie je subjektom
exekučného konania. Nie je oprávneným, ani povinným, ale nesporne v časti exekúcie predajom spornej
nehnuteľnosti je účastníkom exekučného konania v zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Pojem

tretej osoby v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku treba vykladať i v kontexte s ustanovením § 37
Exekučného poriadku ako i v kontexte s ustanoveniami upravujúcimi postavenie účastníkov exekučného
konania.
1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 55 Exekučného poriadku je umožniť
tretím osobám, aby si uplatnili svoje právo k veci, ktorá je dotknutá exekučným konaním, ak si takéto
právo nemôžu uplatniť v exekučnom konaní, pretože nie sú jeho účastníkmi. Z uvedeného dôvodu sa

prvoinštančný súd prikláňa k názoru, že treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
treba vykladať ako osobu odlišnú od účastníka exekučného konania práve z toho dôvodu, že jedinetoto ustanovenie dáva neúčastníkovi exekučného konania možnosť ako si uplatniť svoje právo k veci,
ktorá sa z nejakého dôvodu stala predmetom exekúcie. Naopak účastník exekučného konania si môže
toto svoje právo k veci uplatniť v exekučnom konaní na exekučnom súde, napr. návrhom na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekučný súd v tejto súvislosti musí vo veci
meritórne rozhodnúť konkrétne, či v danom prípade možno viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti, ktorá
jevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovaprotitomutorozhodnutiujeprípustnéiodvolanie,ktorým
sa musí meritórne zaoberať druhostupňový súd. V danom prípade teda nie je potrebné vec riešiť mimo
exekučného konania. Práve v opačnom prípade by mohla nastať komplikácia v tom, keď exekučný súd

by meritórne rozhodol o návrhu účastníka exekučného konania na zastavenie exekúcie, resp. v danom
prípade na čiastočné zastavenie exekúcie vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti a v prípade, že by tento
účastník exekučného konania nebol spokojný s týmto rozhodnutím, resp. by mu nebolo vyhovené, tak
ako tretia osoba by mohol podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa ustanovenia § 55 Exekučného
poriadku. Podľa súdu je tento názor neprijateľný a z uvedeného dôvodu, že v danom prípade sa žalobca
môže domáhať súdnej ochrany vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov v exekučnom konaní a preto nie je treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby a z uvedeného dôvodu návrh zamietol.
1.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto konaní sa nezaoberal meritórne otázkou, či vzhľadom
na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v danom prípade môže byť predmetom exekúcie
sporná nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré síce zaniklo, ale nebolo

vysporiadané, nakoľko sa týmto musí zaoberať exekučný súd na návrh účastníka exekučného konania.
Zároveň súd poukázal aj na to, že v tomto smere nie je tento jeho právny názor v rozpore s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 8/2010, nakoľko v tomto rozhodnutí je vyslovený právny názor vo
vzťahu k aplikácii § 147 ods. 1 Občianskeho zákona, keď Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že
predmetom exekúcie môže byť vec patriaca do majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba

za predpokladu, ak pohľadávka veriteľa jedného z manželov vznikla za trvania manželstva. Najvyšší
súd v tomto rozhodnutí sa nezaoberal výkladom pojmu tretia osoba v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku.
1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu
trov konania žalovanému, pretože tento mal plný úspech v spore.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalabyodvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie meritórneho charakteru v zmysle rozhodnutia
o vylúčení veci z exekúcie v znení § 55 ods.l Exekučného poriadku, keď mal zato, že v súlade s
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že dňa 17.10.2016 podal námietku u súdneho exekútora B.. P. V., Exekútorský

úrad M., ktorý mu doručil dňa 12.10.2016 Upovedomenie o začatí exekúcie a Upovedomenie o začatí
exekúcie predajom nehnuteľnosti, na základe poverenia súdu pod spisovou značkou N. XXXX/XX, ktorú
vykonáva v prospech oprávneného (žalovaný) proti povinnej M.. A. C. rod. K., nar. 13. 01. 1969, jeho
bývalej manželke o vymoženie 9 835,32 € s príslušenstvom. Dôvodil tým, že je účastníkom konania
predmetnej exekúcie vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku,

avšak pohľadávka vznikla po zániku manželstva s povinnou, a teda podľa § 147 ods. 1 nemôže byť
uspokojená z majetku bývalého manžela - žalobcu a žiadal predmetnú nehnuteľnosť z exekúcie podľa
§ 55 ods. 1 vylúčiť. Bezpodielové vlastníctvo manželov zapísané na LV č. XXXX týkajúce sa predmetnej
nehnuteľnosti zaniklo (20.11.2007), predtým ako si povinná vzala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne.
Konanie o vysporiadanie manželov po rozvode nie je ukončené a do vysporiadania je potrebné na

majetok hľadieť akoby išlo o majetok rovnako patriaci obom rozvedeným. Tento právny stav mu dáva
právo podľa §55 ods. l Exekučného poriadku brániť sa na súde o vylúčenie veci z exekúcie. Právny stav
nespôsobuje, že by sa malo použiť ustanovenie §37 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože toto zákonné
ustanovenie sa vzťahuje výslovne len na veci ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a
vzťahuje sa na existujúce manželstvo a nie zaniknuté rozvodom. Ustanovenie účinné v čase začatia

exekúcie ( §37 ods.2) neuvádza pojem „bývalý manžel“ ale „manžel“ teda v zmysle vyššie uvedeného
nemôže byť a ani nie je účastníkom konania podľa ust. § 37 ods.2, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje
na manželov a existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo. Na podporu uvedeného právneho názoru
priložil k odvolaniu Rozsudok KS v Trnave 9Co/325/2010 zo dňa 13.12.2011.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. V súdenej veci súd prvej inštancie bez skúmania opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku
zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odôvodnením, že aj keď žalobca nieje subjektom exekučného konania t.j. nie je oprávneným, ani povinným je v časti exekúcie predajom
spornej nehnuteľnosti účastníkom exekučného konania v zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov v exekučnom konaní a preto nie je treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1
Exekučného poriadku, ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) t.j. prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné posúdiť vec zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov platného a účinného 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)
8. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového

poriadku.
9. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
10. Citované ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad

exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku
povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale
svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a
to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Na
vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia

prislúcha oprávnenému. Treťou osobou treba rozumieť za určitých okolností aj manžela povinného.
11. K uspokojeniu záväzku, ktorý vznikol za trvania manželstva len jednému z manželov, možno nariadiť
exekúciu aj na majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré v čase začatia
exekúcie nebolo ešte vysporiadané. Judikatúra vo vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva
vyvodila, že pre pohľadávku veriteľa i len voči jednému z bývalých manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, možno nariadiť exekúciu predajom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva,
ak vysporiadanie spoločného majetku dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu nebolo doteraz
vykonané (pozri R 58/1973). Z ďalšieho judikátu (Rc 74/2004) tiež vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou
pre použitie majetku tvoriaceho (zaniknuté a nevysporiadané) bezpodielové spoluvlastníctvo je vznik
pohľadávky za trvania manželstva, pričom obranu manžela, že vymáhaná pohľadávka nemôže byť

uspokojená z majetku, ktorý sa považuje za súčasť (zaniknutého a nevysporiadaného) spoločného
majetku, a to napríklad preto, že vznikla povinnému pred uzavretím manželstva alebo „po jeho rozvode“,
možno úspešne uplatniť tzv. excindačnou (vylučovacou) žalobou podľa § 55 Exekučného poriadku.
( Pozri komentár k §147, Občiansky zákonník Veľký komentár, B.. T. Y.N., R.., vydavateľstvo Eurokódex,
I. diel , str. 859 ).

12. V danom prípade žalobca v samotnej žalobe, počas konania a aj v odvolaní tvrdil, že vymáhaná
pohľadávka povinnej M.. A.L.Z.T. C. vznikla po rozvode jeho manželstva s povinnou ktoré tvrdenie
nerozporoval ani samotný žalovaný. Žalovaný len tvrdil, že aj pohľadávka, ktorá vznikla po zániku
manželstva, môže byť uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pokiaľ nebolo bezpodielového spoluvlastníctvo manželov do upovedomenia o začatí exekúcie predajom

nehnuteľností vyporiadané dohodou alebo právoplatným súdnym rozhodnutím.
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu má aj vzhľadom na závery vyslovené v odsekoch
11.,12. zato, že právny názor žalovaného nie je správny rovnako ako nie je správny právny názor súdu
prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie excindačnej žaloby.
14. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca ako bývalý manžel povinnej

sa stáva účastníkom exekučného konania, ak v exekučnom konaní sú postihované veci, ktoré sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pojmovo ale takáto exekúcia bude prichádzať do úvahy
jedine vtedy, ak sú naplnené hmotnoprávne podmienky stanovené v ustanovení § 147 Občianskeho
zákonníka, to znamená že pohľadávka voči jednému z manželov vznikla za trvania manželstva. Ak
pohľadávka nevznikla za trvania manželstva (vzhľadom na zhodné tvrdenia strán táto vznikla po

rozvode manželstva) a napriek tomu sa vedie exekučné konanie na veci patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, je bývalý manžel povinnej aktívne legitimovaný na podanie excindačnej
žaloby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.15. Keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté
dôkazy (zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.10.2017 vykonanie dôkazov nevyplýva) znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§
389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.) a to s poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom,
že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom
posúdenia súdu nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu.
16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)

a c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu o aktívnej legitimácii žalobcu (pozri odsek 14.) ktorým je podľa § 391 ods.
2 C.s.p. viazaný. Bude jeho úlohou riadnym spôsobom a v súlade s ustanovením § 188 a nasl. C.s.p.
vykonať navrhnuté dôkazy a ich vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa
na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby a vo veci rozhodnúť.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).