Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200492
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819200492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.

O., H.. XX.XX.XXXX B. A. O., H.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01
Rožňava, deti rodičov Z. O., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX O. S. B. A. O.P., H.. XX.XX.XXXX, R.
C. K. XX, XXX XX O. S., R..Č.. C. Z. XXX, C. - Z., Č. Q., na návrh matky, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností voči maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava z v e r u j e maloleté deti F. O., H.. XX.XX.XXXX B. A. O., H.. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky Z. O., H.. XX.XX.XXXX.

II. Súd z a v ä z u j e otca A. O., H.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa
po 50,-€ mesačne od 01.03.2019, vopred vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, do rúk matky.

III. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 01.03.2019
do 30.06.2019 na každé dieťa v sume 100,-€, teda v úhrnnej sume 200,-€ v mesačných splátkach po
30,-€ splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do rúk matky, pod následkami

straty výhody splátok.

IV. Súd konanie v ostatnej časti z a s t a v u j e.

V. Žiaden s účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojim návrhom žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom od 01.07.2018 po 50,-€ mesačne. Na pojednávaní dňa
20.06.2019 žiadala určiť výživné iba od 01.03.2019 a v ostatnej časti svoj návrh na určenie výživného

zobrala späť. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželia, ale nežijú v spoločnej
domácnosti. Otec maloletých detí asi pred rokom odišiel za svojou rodinou do Brna, kde si našiel
priateľku. Na výživu detí neprispieva, ale občas ich navštívi a prinesie im darčeky. Matka trvala na tom,
že otec má finančné prostriedky, lebo pracuje u svojho bratranca, ktorý je podnikateľ. Starostlivosť o
maloleté deti zabezpečuje sama v rodinnom dome a s deťmi nemá výchovné problémy. Maloleté deti
navštevujú základnú školu v obci a učia sa dobre. Stravujú sa v školskej jedálni a maloletý navštevuje
školskú družinu. Ich rodina je sociálne odkázaná a preto štát na školské potreby detí prispieva. Je na

invalidnom dôchodku, ktorý poberá po 150,-€ mesačne. Dávky v hmotnej núdzi poberajú s manželom
spoločne, preberá ich manžel a peniaze jej neodovzdáva. Deťom keď ich navštívi nosí sladkosti aj
ošatenie. Matka trvala na tom, že nebráni otcovi v stykoch s maloletými deťmi a preto nežiada upraviť
jeho styky s maloletými deťmi. Ďalej uviedla, že s otcom maloletých detí je ochotná uzavrieť rodičovskúdohodu, ale výživné žiada určiť po 50,-€ mesačne. Je pravdou, že na výživu maloletých detí od marca
2019 prispel tak, ako sám uviedol.

2. Otec s návrhom, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky súhlasil, ale výživné
navrhol určiť iba od 01.03.2019 v minimálnej výške. Nežiadal upraviť styky s maloletými deťmi, čo
odôvodnil tým, že sa na stykoch vedia dohodnúť. Nie je pravdou tvrdenie matky, že od júla 2018 nežijú v
spoločnej domácnosti. Je síce pravdou, že odišiel za prácou, ale každé dva týždne chodil domov a matke
odovzdával peniaze až do septembra 2018 kedy ho matka zo spoločnej domácnosti vyhodila. Až potom

si našiel priateľku. Chodil na brigádu k stavebným firmám a zarábal 7000,-Kč až 8000,-Kč. Od decembra
2018nikdenepracujeabývausvojhobratranca.Bratrancovipomáhaapretonadomácnosťneprispieva.
Bratranec je podnikateľ má stavebnú firmu a práce u neho vykonáva 5 až 6 dní v mesiaci. Dávky v
hmotnej núdzi poberá on, ale z tejto dávky maloletej dcére dáva 50,-€ a pre deti kupuje aj oblečenie.
Poučeniu o vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom porozumel. Aj na pojednávaní dňa 20.06.2019
otec trval na tom, že je nezamestnaný a uviedol, že nepracuje ani u bratranca, ktorý vykonáva stavebné

práce. Pomáha mu iba pri stavbe jeho rodinného domu. Otec predložil súdu písomné dôkazy o tom, ako
prispieval v roku 2018 a v roku 2019 na výživu maloletých detí a ďalej uviedol, že finančné prostriedky
zasielal na adresu matky. Predložil súdu aj technický preukaz ako dôkaz o tom, že nevlastní motorové
vozidla a prišiel na súd na motorovom vozidle svojho bratranca. Trval na tom, že prácu si hľadá cez
internet a nie je evidovaný ako nezamestnaný.

3. Zo správy od Obecného úradu O. S. vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia a sú prihlásení
na trvalý pobyt v obci. Sú vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu s príslušenstvom.

4. Podľa správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, úradu práce sociálnych vecí a rodiny

Rožňava matka býva sama v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva rodičov. V dome sú vytvorené
podmienky pre starostlivosť o deti. Matka uviedla, že otec maloletých detí už 8 rokov dochádza za
prácou do Českej republiky, kde má príbuzných. Nemá vedomosť o tom, že či je riadne zamestnaný
a aký má príjem. Pred rokom a pol sa na trvale odsťahoval od rodiny, lebo nadviazal mimomanželský
vzťah. Nebráni mu v stykoch s maloletými deťmi. Na výživu detí neprispieva, ale príležitostne im kupuje

vecné dary. Matka poberá invalidný dôchodok po 150,-€ mesačne a vyplácajú sa jej aj detské prídavky.
Ako zdravotne ťažko postihnutá osoba má zvýšené výdavky s oblečením a hygienou a preto jej bola
priznaná aj ďalšia dávka a príspevok na bývanie. Maloletá F. navštevuje ôsmy ročník a maloletý A. druhý
ročník základnej školy v obci. Deti sú zdravé, nie sú s nimi výchovné problémy. Rodina poberá aj dávky
v hmotnej núdzi po 168,10€ mesačne.

5. Podľa správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava, rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti
ani dávky nemocenského poistenia.

6. Podľa správy od Základnej školy O. S. maloletá F. je žiačkou ôsmeho a maloletá A. žiakom druhého

ročníka tejto školy. Školská dochádzka maloletých detí je pravidelná. Do školy chodia čisté a upravené
a dosahujú dobré výsledky. Náklady spojené s návštevou školy predstavujú náklady za školské potreby
a pomôcky a za prezuvky a hygienické potreby a za úbor na telesnú výchovu. U maloletého A. ide aj o
poplatok za školský klub detí a deti sa stravujú aj v školskej jedálni.

7. Podľa správy od Mestského úradu Š., pracovisko Brno maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov.
Otec dňa 17.06.2019 uviedol, že asi pred rokom opustil spoločnú domácnosť a od tej doby býva u
bratranca A. E. na uvedenej adrese. S manželkou žili v rodinnom dome na ktorý si vzali hypotekárny
úver, ktorý spláca matka detí. Otec ďalej uviedol, že nepracuje a bratrancovi pomáha brigádnicky. Na
výživu detí prispieva sumou 50,-€ mesačne.

8. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.

9. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.10. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov.
Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka.
Starostlivosť matky o maloleté deti je na dobrej úrovni a pre túto starostlivosť má vytvorené všetky
podmienky a predpoklady. Matka poberá invalidný dôchodok a rodine sa vyplácajú aj dávky v hmotnej
núdzi. Otec maloletých detí žije v Českej republike u svojho bratranca, ktorý prevádzkuje stavebnú firmu.

Nie je síce riadne zamestnaný, ale zrejme pre brigádnickú činnosť, ktorú vykonáva u bratranca dostáva
aj finančné prostriedky, teda má predpoklady k tomu, aby si voči deťom plnil vyživovaciu povinnosť ako
to žiada matka. Vychádzajúc z týchto skutočností súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na ich výživu od 01.03.2019 ako to žiadala matka pričom výšku výživného určil
po 50,-€ mesačne na každé dieťa. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zisteným

pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí s prihliadnutím aj na finančné,
zárobkové pomery rodičov, ktorí okrem týchto detí nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

14. Otec od 01.03.2019 na výživu maloletých detí neprispieva pravidelne a preto mu súd vyčíslil aj
nedoplatok na výživnom, ktorý do 30.06.2019 predstavuje úhrnnú sumu 200,-€ po odpočítaní výživného,

ktorým otec za uvedenú dobu na výživu detí prispel. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 30,-€ spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije bude
povinný naraz uhradiť celý dlh.

15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.

1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil

skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnenýpodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona;akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.