Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011958
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2113011958.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. K. Y., nar.

XX.XX.XXXX pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Trnava dňa 08. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom X. XXX/XX, Z.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 11.09.2012 v čase o 18.00 hod. v meste Hlohovec na ulici Nábrežie A. Hlinku na štátnej ceste v
blízkosti autobusovej zástavky MHD, zastavil s motorovým vozidlom zn. Škoda Superb, e.č. P z ktorého
vystúpil a pristúpil k osobnému motorovému vozidlu zn. Seat Leon, e.č. P ktoré bolo odparkované na
pravej krajnici, k dverám vodiča, kde sedel H. H., ktorého sa cez otvorené okno spýtal, že kde má
peniaze, načo mu H. H. odpovedal, že ich ešte nemá, načo K. Y. vzápätí fyzicky napadol H. H. tým
spôsobom, že ho rukou zovretou v päsť opakovane minimálne 10-krát udieral do oblasti ľavej časti

hlavy - tváre, potom sa ho K. Y. spýtal, že kedy bude mať tie peniaze, načo mu H. H. povedal, že
zajtra mu ich prinesie, načo ho opätovne dlaňou ruky udrel do oblasti hlavy a odpovedal mu, že „dúfam,
lebo uvidíš“, následne nastúpil do motorového vozidla a odišiel z miesta preč, čím uvedeným konaním
spôsobil poškodenému H. H. zranenia ako pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre hlavy vľavo bez
otrasu mozgu, zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom kostných úlomkov
so zakrvácaním do čeľustnej dutiny a zlomeninu spodiny ľavej očnice a bočnej steny ľavej očnice s
posunom kostných úlomkov v oblasti spodiny očnice, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, hospitalizáciu
a liečenie s celkovou dĺžkou minimálne 4 týždne,

t e d a

iného násilím nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

za to sa odsudzuje:Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu 2
(dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby poškodenému H. H.,
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom P., J. XXXX/XX nahradil škodu vo výške 1.336,20 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska

cesta 2, IČO: 35 937 874 nahradil škodu vo výške 2.126,01 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Doterajší priebeh konania

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na obžalovaného na Okresný súd Trnava dňa 08.11.2013

obžalobu na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2018 spod obžaloby oslobodil podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný.

Na podklade odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.12.2018 Krajský súd v
Trnave uznesením sp.zn. 5To/7/2019 zo dňa 14.03.2019 rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321
ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za dôvodné,
pričom podstata námietok prokurátora spočívala v inom zhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní. Odvolací súd ďalej uviedol, že nemôže dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny
týkajúce sa hodnotenia dôkazov ani pokyny, k akým záverom má dôjsť súd prvého stupňa pri hodnotení

jednotlivých dôkazov a ani to, aké celkové skutkové zistenia má urobiť. Vychádzajúc z uvedených
limitov sa odvolací súd zameral na to, či sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nedopustil
chýb (nelogickosť záverov, opomenutie niektorých okolností a pod.). Odvolací súd súdu prvého stupňa
vytkol, že zhodnotenie pravdivosti výpovedí svedkov vypovedajúcich proti obžalovanému bolo urobené
nesprávnym spôsobom, pretože súd prvého stupňa bral do úvahy iba rozpory, pričom skoro úplne

prehliadol tie ich časti, ktoré sa zhodovali s výpoveďou poškodeného a tiež to, že v rozhodnutí
prvostupňového súdu absentovala úvaha o prípadnom motíve uvedených svedkov vypovedať proti
obžalovanému nepravdivo, pričom odvolací súd sám taký motív nezistil. Odvolací súd ďalej súdu
prvého stupňa vytkol, že v prípade svedkyne H. B. neprihliadal na skutočnosť, že išlo o osobu, ktorá
žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, mala k nemu citový vzťah, ktorý môže odôvodňovať

pochybnosti o pravdivosti jej výpovede resp. z ktorého je možné dedukovať jej motív vypovedať v
prospech obžalovaného, čo súd prvého stupňa nijako nespomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia, a
teda nie je zrejmé, či túto skutočnosť vyhodnocoval a ak áno, akým spôsobom.

Odvolací súd ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že odôvodnenie rozsudku relevantným spôsobom

nevysvetľovalo vznik zranení poškodeného, ktoré objektívne utrpel a ktoré boli konštatované znaleckým
dokazovaním a o mechanizme vzniku ktorých zhodne vypovedali poškodený a svedok J., pričom
vo vzťahu k tomuto svedkovi odvolací súd doplnil, že pokiaľ tento svedok iným spôsobom popisuje
reakciu tela poškodeného na údery, ktoré mu mal dať obžalovaný, ide o rozpor nepodstatný vo vzťahu
k dokazovanej skutočnosti, či obžalovaný vystúpil zo svojho vozidla, prišiel k vozidlu poškodeného a

udrel poškodeného rukami do oblasti tváre. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani výpovede svedkov B. aF. si zásadne neodporujú, pričom rozpory možno logickým spôsobom vysvetliť odstupom času, ktorý
uplynul medzi udalosťou, ktorej boli obaja menovaní svedkami, pričom svedkyňu F. ako osobu, ktorá
mohla vidieť fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným označil vo svojej výpovedi aj svedok J..

Odvolací súd ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu pristúpil súd prvého stupňa k prečítanou
zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a obžalovaným zo dňa 05.09.2013, pretože nebol dôvod
na čítanie zápisnice o konfrontácii keďže obe osoby boli osobne na hlavnom pojednávaní vypočuté.
Vykonanie tohto dôkazu nik nenavrhoval a súd si ani nevyžiadal súhlas prokurátora prítomného na

hlavnom pojednávaní s čítaním predmetnej zápisnice o konfrontácii.

Odvolací súd napokon ako relevantnú vyhodnotil námietku prokurátora, ktorý v odvolaní namietal záver
súdu prvého stupňa, že svedkyňa F. nemohla byť prítomná na mieste činu, čo súd prvého stupňa oprel o
odpoveď spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. zo dňa 28.08.2013 a pripojených údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke, z ktorej vyplynulo, že dňa 11.09.2012 v čase od 17.01.24 hod. do 18.16.32

hod. telefónne číslo svedkyne F. pri telekomunikačnej prevádzke bolo vykryté vysielačmi mimo mesta P..

Odvolací súd preto súdu prvého stupňa uložil doplniť dokazovanie v otázke lokalizácie mobilnej stanice
svedkyne F. a ku konfrontácii uviedol, že ak strany trestného konania alebo súd dospejú k záveru, že je
potrebnévykonaťdokazovanieajformoukonfrontácie,tútojepotrebnévykonaťnahlavnompojednávaní

v súlade s ustanovením § 125 Trestného poriadku. Po doplnení dokazovania mal súd prvého stupňa
opätovne zvážiť vykonané dôkazy, tieto zhodnotiť a rozhodnúť, pričom pri hodnotení dôkazov sa má
vyvarovať selektívneho hodnotenia dôkazov, brať do úvahy všetky zistené skutočnosti a pravdivosť
výpovedí hodnotiť aj v súvislosti s prípadnou motiváciou osôb poskytujúcich výpoveď a pri rozhodovaní
vychádzať z preukázaných skutočností a nie z predpokladov (dohadov), akokoľvek by boli logické.

Doplnenie dokazovania

Súd prvého stupňa v súlade s pokynom odvolacieho súdu vyzval spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. (pred

zmenou obchodného mena Telefónica Slovakia, s.r.o.), aby súdu oznámila, či z jej odpovede zo dňa
28.08.2013 a jej príloh je možné potvrdiť, kde sa nachádzala osoba používajúca mobilnú účastnícku
stanicu XXXX XXX XXX (pozn. tel. číslo používané v rozhodnom čase svedkyňou F.) dňa 11.09.2012 v
čase od 17.01.24 hod. do 18.16.32 hod. a aby tiež vysvetlila, ako funguje základňová stanica (BTS) a či
je možné lokalizačné údaje uvedené vo výpise prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, SMS a MMS

správ stotožniť so skutočnou lokalizáciou osoby používajúcou konkrétnu mobilnú účastnícku stanicu, ku
ktorej sa taký výpis vzťahuje.

Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. súdu odpovedala (odpoveď zo dňa 02.07.2019, čl. 478), že nemá presnú
informáciu o presnom mieste telekomunikačného zariadenia (telefónneho čísla) a zachytáva len sektor.

Telekomunikačné zariadenie si meria signál voči BTS staniciam, ktoré sú v mieste pohybu, zoradí si
informácie podľa sily signálu a hovor začne v sektore, kde je signál najsilnejší v danom mieste. Prílohou
odpovede bolo zobrazenie mapy, ktorá zachytáva sektory BTS staníc č. XXXX, XXXX a XXXX (čl.XXX).

Z odpovede spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. a jej prílohy vyplynulo, že v čase vykonania hovorov z

telefónneho čísla svedkyne F. medzi 17.01.24 hod. a 18.16.32 hod. dňa 11.09.2012 sa táto nachádzala
v sektoroch tých BTS staníc, ktoré územie mesta P. nepokrývali.

Súd ďalej so súhlasom prokurátora (pozn. obžalovaný sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu
predvolaniunedostavil,svojuneúčasťneospravedlnilaaninežiadaloodročeniehlavnéhopojednávania)

prečítal zápisnicu o výsluchu zástupcu poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. p. E.. P. zo
dňa XX.XX.XXXX spolu s vyčíslením nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému ako
poistencovi poškodeného (čl. 47-50, 51-54), z ktorej vyplynulo, že poškodenému bola v súvislosti s jeho
zraneniamizodňa11.09.2012poskytnutázdravotnástarostlivosťvhodnotespoluvovýške2.126,01Eur,
ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uhradila a od obžalovaného požaduje k náhrade v prípade,

že tento bude uznaný vinným.

Odôvodnenie výroku o vineSúd vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním
preukázaná. Súd sa pri odôvodnení výroku o vine obmedzí len na závery, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania bez potreby sumarizovania toho, čo vypovedal obžalovaný, poškodený či svedkovia, resp.
čo vyplynulo z listinných dôkazov alebo znaleckého dokazovania, pretože obsah súdneho spisu všetky
tieto skutočnosti dokumentuje.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný prostredníctvom E. F. požičal poškodenému

H. peniaze, ktoré mu mal poškodený H. vrátiť. Na tento záver pritom nemajú vplyv drobné nezrovnalosti
vo výpovediach obžalovaného, poškodeného či svedkov, pretože pre vec nie je podstatné, či obžalovaný
požičal sumu 150,- Eur s tým, že poškodený vráti sumu 200,- Eur alebo či obžalovaný požičal sumu
200,- Eur s tým, že poškodený vráti sumu 200,- Eur. Podstatné je v danom prípade to, že všetci potvrdili
požičanie peňazí poškodenému zo strany obžalovaného tým spôsobom, že potom ako obžalovaný
odmietol peniaze požičať priamo poškodenému, požičal ich F. s tým, že tomuto dôveroval a tento ich

potom požičal poškodenému. Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že suma 200,- Eur
bola obžalovanému vrátená a tento ju prijal, teda existencia peňažného záväzku poškodeného sporná
nie je a sporné nie je ani to, že túto sumu v konečnou dôsledku požičal obžalovaný pre poškodeného,
ktorý ju poškodenému aj vrátil.

Sporným nie je ani to, že sa obžalovaný s poškodeným na zastávke MHD v P. stretli, pričom poškodený
bol na svojom vozidle zn. Seat Leon a obžalovaný na svojom vozidle zn. Škoda Superb.

Poškodený skutok popísal tak, že ho počas toho, ako sedel vo svojom vozidle obžalovaný fyzicky
napadol tak, že ho opakovanými údermi do ľavej strany tváre napadol a spôsobil mu zranenia, ktoré sú

popísané v znaleckom posudku. Zo Znaleckého posudku č. 004/13 a z výsluchu znalca vyplynulo, že
zranenia poškodeného mohli byť spôsobené i jedným úderom o silnej intenzite, pričom znalec nevylúčil
ani viac úderov a súčasne uviedol, že miesto zranení poškodeného zodpovedá tomu, že poškodený
mohol sedieť vo vozidle, teda znalecké dokazovanie spáchanie skutku spôsobom, ako je popísaný
v obžalobe a ako ho popisuje poškodený nevylúčilo. Pokiaľ ide o drobné rozpory medzi výpoveďou

poškodeného a svedka J., je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu v tom, že popis reakcie tela
poškodeného na útok obžalovaným zo strany svedka J. inak ako poškodeným nie je zásadný a na
vierohodnosť výpovede tohto svedka nemôže mať žiaden vplyv. Rovnako tak nemožno za rozpory
považovať rozdielne výpovede poškodeného a svedka J. ohľadne reakcie poškodeného na napadnutie,
keď poškodený vypovedal, že sa proti úderom nebránil, pretože ich nečakal a svedok J. vypovedal, že

poškodený si pri útoku kryl tvár, pretože vyjadrenie svedka J. je možné vnímať i tak, že poškodený sám
aktívne útok obžalovaného neopätoval.

Výpoveď poškodeného a svedka J. je pritom podporená aj ďalšími svedeckými výpoveďami, a to
výpoveďami svedkyne F. a výpoveďou svedka B., ktorých výpovede si v zásade neodporujú a drobné

nezrovnalosti je možné pripísať časovému odstupu, ako to správne uvádza odvolací súd. Vo vzťahu k
prítomnosti svedkyne F. na mieste činu odpoveď spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. neistotu neodstránila,
avšak pokiaľ túto svedkyňu vo svojej výpovedi spomínal aj svedok J., potom je potrebné sa prikloniť k
záveru, že táto sa na mieste činu zdržiavala.

Je tiež pravdou, že vykonaným dokazovaním nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
zranenia poškodeného vysvetľoval iným spôsobom, než akým ich vznik popisoval poškodený, pričom
jeho popis korešponduje so znaleckým dokazovaním.

Za daných okolností súd preto výpovede svedkov obžalovaného musí vyhodnotiť ako nevierohodné.

Zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto iného násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený bol obžalovanému dlžný peniaze, pričom

obžalovaný poškodeného práve útokom na jeho fyzickú integritu nútil, aby mu tieto peniaze vrátil.
Obžalovaný tak poškodeného násilím nútil, aby mu tento splatil svoj dlh, čím naplnil skutkovú podstatu
trestného činu - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.Odôvodnenie výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest

odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Páchateľ trestného činu - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa potrestá trestom
odňatia slobody vo výmere od 2 (dvoch) do 6 (šiestich) rokov. V prípade tohto trestného činu súd
obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody.

Zavinenie obžalovaného súd vyhodnotil ako zavinenie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona, pretože v konaní obžalovaného bola prítomná tak vedomostná ako i vôľová zložka konania.

Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti a ani priťažujúce okolnosti, a preto
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, ktorej hornú a ani

dolnú hranicu neupravoval. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na skutočnosť, že od spáchania skutku
uplynulo 7 rokov, ale tiež na zavinenie obžalovaného, následok, ktorý svojim konaním spôsobil a tiež na
jeho osobu a možnosť jeho nápravy, keď zohľadňoval tú skutočnosť, že obžalovaný pre spáchaní skutku
nebol priestupkovo prejednávaný a po spáchaní skutku bol priestupkovo prejednávaný 1x za priestupok
na úseku cestnej premávky spáchaný v mesiaci 10/2015 a po spáchaní skutku nebol trestne stíhaný a

ani odsúdený, z čoho možno vyvodiť, že obžalovaný žije riadnym životom. Zohľadňujúc všetky uvedené
skutočnosti v súhrne súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, teda na samej spodnej
hranici trestnej sadzby za trest zákonný a súčasne spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu
prevenciu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim podni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Prihliadajúc na osobu obžalovaného súd vyvodil záver, že výkon uloženého trestu odňatia slobody v
prípade obžalovaného nie je nevyhnutný, a preto výkon trestu podmienečne odložil a súčasne určil
skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorú považuje za dostatočnú práve s ohľadom na fakt, že
obžalovaný sa od roku 2012 dopustil len jedného priestupku na úseku cestnej premávky, teda svojim
životom od spáchania prejednávaného skutku preukázal, že chce a vie viesť riadny život.

Odôvodnenie výroku o náhrade škody

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Poškodený H. H. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia jeho zranení podľa
B. posudku č. 004/13 zo dňa 07.01.2013 vo výške 1.336,20 Eur, a keďže tento nárok bol riadne a včas
uplatnený, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. H. túto škodu.

Pokiaľ ide o poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., súd vychádzal z ustanovenia § 9 ods.
7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu

zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním (pozn. do 31.12.2016 podľa § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) a
keďže zdravotná poisťovňa uhradila príslušným zariadeniam náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá
musela byť poškodenému H. Mesárošovi poskytnutá v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného,

súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni tieto náklady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.