Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210321
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ U. E., nar. XX.X.XXXX, 2/ U. E.,
nar. XX.X.XXXX, obaja bydlisko Y. XXX/XX, M., o zaplatenie 4.164,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. októbra 2016 pod č.k. 14C 809/2014-122
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov odvolacieho konania napadnutý rozsudok z r u š u j e .

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal uloženia
povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 4.164,09 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaní s jeho právnym predchodcom
(spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu č. 212366928, na základe
ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.567,97 eura (z toho dlžná istina predstavovala sumu
vo výške 5.166,21 eura, úrok sumu vo výške 39,62 eura, úrok z omeškania sumu vo výške 356,16

eura a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 5,98 eura. V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie
dlžnej istiny titulom neuhradených splátok splatných v období od 20.6.2010 do 20.12.2016 v celkovej
výške 4.164,09 eura, úroku z omeškania vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od 21.6.2010 do
13.11.2011 celkove vo výške 58,86 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.164,09 € od
14.11.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/
CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.9.2011, žalobca
nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o splátkovomúvere, ktorá táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámené písomným podaním právneho
predchodcužalobcuzodňa28.9.2011ažalovanémuvrade1/opakovanedňa27.12.2011.Akovyplynulo

z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.9.2011) boli žalovaní
v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 244 dní.
Žalovaní s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
0212366928. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eura (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 52,71 eura (1.588,- Sk) v období

od 20.2.2007 do 20.12.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 13,40 % ročne a RPMN vo
výške 16,24 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaní titulom
poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 5.567,97 eura, ktorá pozostávala z
nesplatenej istiny vo výške 5.166,21 eura, úroku vo výške 39,62 eura, úroku z omeškania vo výške
356,16 eura a ostatného príslušenstva vo výške 5,98 eura.

Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 22.8.2008 adresovanou žalovanému v rade 1/ oznámil ,že
je ku dňu 31.7.2008 v omeškaní s úhradou svojho záväzku titulom úverovej zmluvy č. 212366928 vo
výške 6.288,- Sk. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že
v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do
mandátnej správy tretej osoby.

Žalobca doručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 25.10.2011
žalovanému v rade 1/, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.10.2011. Zároveň vyčíslil svoju
pohľadávku na sumu vo výške 5.752,93 eura a žalovaného v rade 1/ vyzval na zaplatenie tejto sumy .
V priebehu konania predložil kópiu poštového podacieho lístka zo dňa 26.10.2011 s údajom žalovanej

v rade 2/ ako adresáta.

Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do a od 01.01.2008), § 879j
Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, § 54 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 , §
524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011 a uviedol, že v zmysle citovaného
ustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchmôžebyťspôsobilýmpredmetompostúpenia

len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po
ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným
predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky . V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy
titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými

dňa 24.1.2007 v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.6.2011 do 20.12.2016 vo výške
4.164,09 eura s príslušenstvom. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných, ktorý vznikol
zozmluvyosplátkovomúvereuzatvorenejvzmysle §497až507Obchodnéhozákonníka,ktoráje
súčasne spotrebiteľskou zmluvou. Na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej
uzavieranínekonali vrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Právny

vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), cez odkaz na § 1 ods. 2 druhá veta
Obchodného zákonníka, ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v zmysle

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu zaťažovala žalobcu povinnosť preukázať dodržanie postupu
v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli
napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Splnenie tohto postupu
je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.

Žalobcavpriebehukonaniapredložilsúdukópiuvýzvyprávnehopredchodcuadresovanejžalovanémuv
rade1/zodňa22.8.2008.Ňounemalpreukázanésplneniepodmienkypreplatnépostúpeniepohľadávky
banky voči dlžníkovi na tretiu osobu, pretože v danej veci dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere boli
dve osoby. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne zaslal žalovaným v rade 1/ a 2/ akodlžníkom takúto výzvu na úhradu dlžnej sumy (a to predložením výzvy adresovanej aj žalovanému v rade
1/ aj žalovanej v rade 2/ a nepredložil doručenky tejto zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho
odoslanie takejto výzvy). Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu zo

strany žalobcu preukázané nebolo, skonštatoval, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom,
že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 právnym nástupcom spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212366928 uzatvorenej so žalovanými
v rade 1/ a 2/ dňa 24.1.2007. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v časti inštitútu postúpenia pohľadávky treba

považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne §
524 Občianskeho zákonníka). V závere s poukazom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách uviedol, že spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už
splatné za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku dňu 28.9.2011 právny predchodca žalobcu
(pokiaľ do dňa 28.9.2011 nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. inak neukončil záväzkovoprávny

vzťah so žalovanými v rade 1/ a 2/ napr. odstúpením od zmluvy, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil)
mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 28.9.2011 už splatná
a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky. Preto z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol bez
toho, aby skúmal platnosť právneho úkonu žalobcu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku

dňu 25.10.2011.

1.3 O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok
konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovaným v rade 1/ a 2/ v súvislosti s týmto

konaním žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnili, vyslovil, že žalovaní v rade 1/ a 2/nemajú
právo na náhradu trov konania, hoci im tento nárok vznikol.

2.Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 92 ods.8, § 89 ods. 1 zákona č. 483/2011 Z.z. o

bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poukázal na čl.18.14. Všeobecných obchodných
podmienok, v ktorom sa účastníci zmluvy dohodli na postúpení pohľadávky nepodmienenú počtom
dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 89 ods.1 zákona
o bankách mu umožnilo odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov od zákona. Preto došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky. Citoval rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Okresného súdu Prievidza,

Krajského súdu v Žiline, NS SR , Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Trnave, v Prešove, v Košiciach
s poukazom na ktoré mal za to, že§ 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 nemožno uplatniť
na daný spor, pretože nárok bol uplatnený 29.05.2014, citované ustanovenie nadobudlo právoplatnosť
01.04.2015. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil zásadu nedovolenej retroaktivity. Na daný
právny vzťah mal aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka, pretože sa jedná o absolútny obchod.

Žiadal. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

3.Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa k nemu nevedia vyjadriť, nemajú právnické vzdelanie
a nerozumejú právnickej terminológii.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkycu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konať podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963

Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy

vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobcom namietanými dôvodmi odvolania.

7. Predmetom konania je zaplatenie sumy 4.164,09 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaní s jeho právnym predchodcom
(spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu č. 212366928, na základe
ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.567,97 eura (z toho dlžná istina predstavovala sumu

vo výške 5.166,21 eura, úrok sumu vo výške 39,62 eura, úrok z omeškania sumu vo výške 356,16
eura a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 5,98 eura. V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie
dlžnej istiny titulom neuhradených splátok splatných v období od 20.6.2010 do 20.12.2016 v celkovej
výške 4.164,09 eura, úroku z omeškania vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od 21.6.2010 do
13.11.2011 celkove vo výške 58,86 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.164,09 €

od 14.11.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky majúcej za následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca v odvolaní namietal
možnosť odlišnej úpravy o postúpení pohľadávky so zákonom, platnosť postúpenie pri dodržaní zaslania
výzvy na zaplatenie sumy, nesprávnu aplikáciu ustanovenie § 52 ods. 2 OZ.

8.Medzi stranami sporu nebol sporný zistený skutkový stav súdom prvej inštancie o dobe uzavretia
úverovej zmluvy, postúpenie pohľadávky, z ktorej vyplýva, že právny predchodca postúpil pohľadávku
zmluvou zo dňa 28.9.2011.K podanej žalobe predložil kópie oznámenie postúpení pohľadávky
žalovaným zo dňa 28.09.2011.Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie predložil kópiu výzvy jeho
právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 22.08.2008 (čl. 109) spisu adresovanú

žalovanému v 1.rade na zaplatenie omeškaných splátok ku dňu 31.07.2008 vo výške 208,72 eura.
Výzvu na zaplatenie žalovanej v 2. rade nepredložil. Nepredložil žiaden doklad o doručení výzvy
žalovanému v2.rade.Súd prvej inštancie sa na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenie § 92
ods.8 zákona o bankách a správne toto ustanovenie vyložil. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom
o neunesení dôkazného bremena na preukázanie doručenia výzvy žalovanému v1. rade a žalovanej

v 2. rade v súlade s ustanovením § 98 ods. 2 zákona o bankách. Žalobca v konaní neuniesol svoju
dôkaznú povinnosť a relevantným spôsobom nepreukázal( ani v priebehu konania a v odvolaní netvrdil)
že žalovaní boli pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou , a.s. po splnení podmienky omeškania s
plnením peňažnej pohľadávky písomne vyzvaní bankou na splnenie záväzku. Existencie tejto písomnejvýzvy a jej doručenie je zákonnou podmienkou pre následné postúpenie pohľadávky bankou na iný
subjekt.. Pretože splnenie tejto podmienky nebolo preukázané, k postúpeniu pohľadávky zo strany
Slovenskej sporiteľne na žalobcu došlo v rozpore so zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobca z toho dôvodu nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenú
pohľadávku. Súd prvej inštancie preto správne žalobu z uvedeného dôvodu zamietol. Odvolací súd sa
stotožnil s jeho názorom aj v časti uplatnenie nároku, týkajúceho sa len splatnej pohľadávky.

9.Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a k odvolacím dôvodom

žalobcu dodáva.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11.V preskúmavanom prípade odvolací súd skúmal námietku žalobcu, že daný právny vzťah mal

byť posudzovaný práva podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka a nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Odvolací súd dospel k záveru, súd prvej inštancie musel
vziať na ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ na zákonný dôvod, ktorý bráni
priznať plnenie požadované žalobou a zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto tieto
ustanovenie nadobudlo účinnosť pred jeho rozhodnutím . Občiansky zákonník k tomuto ustanoveniu
nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom.
11. K ďalšej námietke žalovaného súvisiacej pripustenie úpravy vzťahov medzi bankou a klientom

odchýlne od ustanovenia zákona s poukazom na znenie bodu 18.14. Všeobecných obchodných
podmienok odvolací súd dodáva, že takýto bod VOP neexistuje a pod bodom 18 je upravená
rozhodcovská doložka a má iba 8 bodov.
V ostatnej časti sa odvolateľ obmedzil len na citáciu rozhodnutí iných súdov.
12.Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov prvostupňového konania.

Rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov odvolacieho konania zrušil podľa ustanovenie § 389
ods. 1 písm. d/ CSP, pretože o trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa výsledku
odvolacieho konania.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešným
žalovaným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).