Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/7/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805205331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7805205331.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu JUDr. D. F., nar. XX.

XX. XXXX, bytom M., Q. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bogulová & Péteriová s. r.
o., Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020 proti žalovaným v 1. rade - P. H., nar. XX. X. XXXX, bytom T., U.
XXX, v 2. rade G. H., nar. XX. X. XXXX, bytom T. P. XXXX a v 3. rade H. H., nar. XX. X. XXXX, bytom
T. P. XXXX, všetci právne zastúpení JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou AK so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 71, o zaplatenie 51 628,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- Eur istiny, v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúce časti nad 10 000,- Eur s prísl., z a m i e t a .

Súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapôvodnepodanoužalobousadomáhalzaplateniasumyvovýške1555375,-Sk(51628,99Eur)
s prísl., z titulu neuhradených faktúr za zrealizované stavebné práce a dodávky, v zmysle ústnej Zmluvy

o dielo. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo, ktorá bola ústne uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou v 1. rade zrealizoval žalobca stavebné práce, dodávky a stavebné úpravy rodinného domu
v T. P. 2. Predmetný rodinný dom sa nachádza v kat. území T., na pozemku - parcele č. XXX - zastavanej
ploche, o výmere 329 m2 a je zapísaný na Správe katastra H., na LV č. XX. Podielovými spoluvlastníkmi
tohto rodinného domu sú žalovaní v 2. a 3. rade, každý z nich v podieli v 1/2-ice, kým žalovaná v
1. rade, v predmetnom rodinnom dome nemá vlastnícky podiel. Ako to vyplýva zo žaloby, ako aj z
vyjadreniažalobcu,žalobcaniekoľkokrátpredložilžalovanejv1.radenávrhpísomnejZmluvyodielo,ako

aj Dodatok č. 1 k Zmluve, vrátane rozpočtu, ktorej podpísanie žalovaná v 1. rade neustále oddiaľovala a
v konečnom dôsledku ju nepodpísala. Žalobca vyfakturoval žalovanej v 1. rade za zrealizované práce a
dodávky sumu 151 474,44 Sk faktúrou č. 35/PP/03, sumu 721 394,70 Sk faktúrou č. 87/PP/03 a sumu
682 505,90 Sk faktúrou č. 16/PP/2004. Napriek viacerým osobným jednaniam a písomným urgenciám
žalovaná v 1. rade predmetné faktúry neuhradila a to aj napriek tomu, že využívala dielo zhotovené
žalobcom pre svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaní v 2. rade a 3.
rade, t. j. synovia žalovanej v 1. rade, zrealizovaním predmetného diela získali bezdôvodné obohatenie.

Žalobca, vzhľadom na to, že žalovaní žalovanú sumu neuhradili ani čiastočne, uplatnil si aj úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16. 7. 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania.Vo veci bol vydaný dňa 19. 12. 2005 platobný rozkaz, pod sp. zn. 15 Ro 335/2005 - 67, ktorým platobným
rozkazom boli žalovaní v 1., až 3. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 555
375,- Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 7. 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške

77 765,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 32 000,- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaní v 1. až 3. rade podali odpor, ktorý odôvodnili tým, že
žalobu považujú za nedôvodnú, namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu legitimáciu ich
ako žalovaných. Vo svojom odpore poukázali na tú skutočnosť, že žalovaní nikdy neboli v žiadnom

právnom vzťahu so žalobcom a spoločnosť žalobcu ani nepoznajú. Faktúry, na ktoré odkázal žalobca vo
svojej žalobe, žalovaní neevidujú, neboli im žiadne faktúry doručené, žalobcu označeného vo faktúre
nepoznajú a žiadne práce od žalobcu nikdy neprevzali.

Žalobca k odporu žalovaných v 1. až 3. rade, k námietke aktívnej legitimácie uviedol, že žalobca GENS,
s. r. o. so sídlom v Nitre, (pred zmenou obchodného mena spoločnosť Péteri - Porubčan s. r. o. so sídlom

v Nitre) preukázateľne zrealizoval na základe ústnej dohody - Zmluvy o dielo so žalovanou v 1. rade
stavebné práce a dodávky pre stavbu „stavebné úpravy rodinného domu, T. P. Č.. X“. Žalovaná v 1.
rade aj napriek skutočnosti, že so žalobcom vyhotovenú písomnú zmluvu o dielo nepodpísala, žalobcom
zrealizované dielo riadne užívala, vykonávala v ňom svoju podnikateľskú činnosť, spolu so žalovanými
v 2. a 3. rade, v ňom aj bývali. Žalovaná v 1. rade z viacerých jednaní osobne poznala konateľov žalobcu

a aj predchádzajúceho konateľa žalobcu - Š. F.. Žalobca je preto v každom prípade aktívne legitimovaný
na podanie žaloby, či už titulom porušenia záväzkov z ústne uzavretej Zmluvy o dielo, so žalovanou
v 1. rade, resp. titulom bezdôvodného obohatenia, plnenia bez právneho dôvodu voči žalovaným v
2. a 3. rade. K námietke pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 3. rade žalobca uviedol, že žalovaní
v 1. až 3. rade sú pasívne legitimovaní, keďže plnenie zrealizované žalobcom užívali a mali z neho

majetkový prospech. Žalobca, pretože uzatvoril so žalovanou v 1. rade ústnu Zmluvu o dielo, bol s ňou v
právnom vzťahu. Pri realizácii diela žalovaná v 1. rade poskytla poprednú súčinnosť - sprístupnila objekt,
v ktorom sa práce realizovali, počas realizácie spolupracovala so žalobcom, jeho pracovníkmi ako aj
dodávateľmi. Odmietla však uhradiť odplatu za plnenie poskytnuté žalobcom. Tvrdenie žalovanej v 1.
rade, že spoločnosť GENS s. r. o. nepoznala, nie je pravdivé, keďže žalovaná v 1. rade svoju písomnú

zásielku odoslanú poštou, dňa 25. 8. 2005 (odpoveď na výzvu žalobcu zo dňa 5. 7. 2005) adresovala
spoločnosti GENS s. r. o. K námietke absencie faktúr žalobca uviedol, že predmetná námietka je
neopodstatnená.

Žalovaní v 1. až 3. rade so žalobou nesúhlasili s poukazom na tú skutočnosť, že neuznávali faktúry,

ktoré im boli vystavené žalobcom a ktoré nekorešpondovali so skutočným stavom prevedených prác
s poukazom na to, že vyfakturované stavebné práce neboli vykonané v takom rozsahu, v akom boli
žalobcom vykázané. Žalobca dielo neodovzdal, naopak, nechal dielo nedokončené, neodovzdané,
neviedol žiadnu dokumentáciu realizácie stavby, ani stavebný denník a v dôsledku nedokončených
prác, žalovaní boli nútení riešiť viaceré havarijné stavy (odstraňovať prekážky v kúrení, elektroinštalácii,

pretekanie vody do priestorov, zaplavovanie kotolne a podobne), ktoré následne nastali a to aj
neodborne vykonanými prácami, čím žalovaným vznikla škoda na majetku, pretože predchodca žalobcu
nedokončil práce na diele, ale napriek tomu práce vyfakturoval, dokonca aj elektroinštaláciu bez toho,
aby bola vykonaná revízna správa, resp. fakturoval materiál, ktorý na stavbu nebol dodaný a to materiál
na vykurovanie Plynothermom, pričom žiadny kotol na plyn ani nedodal, naviac v obci plynofikácia

ani nie je zavedená. Žalovaní zdôraznili, že žalobca nepreukázal, v akom rozsahu práce previedol,
neexistuje žiaden preberací protokol a nebola podpísaná ani žiadna Zmluva o dielo. Žalobca mal
preukázaťdôvodnosťsvojejžaloby,keďžedôkaznébremenojenastranežalobcu.Zuvedenéhodôvodu,
žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaná v 1.
rade taktiež poukázala na to, že na tak veľký rozsah stavebných prác nad 1 000 000,- Sk nepristúpila a

navyše sporný dom je v spoluvlastníctve jej detí, t. j. žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré v čase realizácie
prác boli ešte maloleté. Okrem uvedeného, rozsiahla stavba vyžadovala aj stavebné povolenie a nielen
ohlásenie drobnej stavby, ktoré stavebné povolenie nikdy vydané nebolo. Žalovaní tiež namietali tak
aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže neboli v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a spoločnosť žalobcu
ani nepoznali, ako aj nedostatok ich pasívnej legitimácie. V rámci pojednávaní žalovaní prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne žiadali žalobu zamietnuť, z dôvodov vyššie uvedených a uplatnili si aj trovy
konania.Súd na pojednávaniach, vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi,
pričom zo Zmluvy o dielo č. 71/2003 zo dňa 14. 5. 2003, ktorá mala byť uzavretá medzi P. H. - žalovanou
v 1. rade ako objednávateľom a spoločnosťou F. - F., X.. H.. E.., Š. XX, A. (predchodcom žalobcu)

ako zhotoviteľom vyplýva, že predmetom plnenia malo byť stavebné dielo „Stavebné úpravy rodinného
domu v T. P. Č.. X, na účely predajne potravín“ v termíne od 1. 6. 2003 do 31. 12. 2003 s predpokladanou
cenou za dielo vo výške 456 000,- Sk. Predmetná zmluva nebola účastníkmi zmluvy podpísaná, nebol
podpísaný ani Dodatok č. 1 k Zmluve 01/2003, v ktorom dodatku už bola zmenená cena za dielo na
sumu 1 620 533,20 Sk. Predchodca žalobcu - GENS s. r. o. Nitra, Štúrova 12 - v predmetnej veci podal

žalobu na súd dňa 1. 8. 2005 o zaplatenie sumy 1 555 375,- Sk s prísl. S účinnosťou od 5. 7. 2004,
ako to vyplýva z listu spoločnosti GENS s. r. o., adresovaného žalovanej v 1. rade, spoločnosť Péteri -
Porubčans.r.o.Nitra,Štúrova12,zmenilaobchodnémenospoločníkovakonateľovspoločnostinanové
obchodné meno spoločnosť GENS s. r. o., Štúrova 12, Nitra, keď novým spoločníkom namiesto pána
Š. F. a konateľom spoločnosti sa stala U.. D. F., ktorá bola zároveň aj právnou zástupkyňou žalobcu.
Následne spoločnosť GENS s. r. o. Nitra, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, zo dňa 10. 2.

2006 postúpila pohľadávku na postupníka B. D., A., T. XX. Súd uznesením, zo dňa 6. 6. 2007 pripustil
zámenu účastníka, keď namiesto pôvodného žalobcu do konania následne vstúpil žalobca B. D., A..
XX. X. XXXX, W. A., T. XX.

Z listu vlastníctva č. XX kat. územia T. vyplýva, že spoluvlastníkmi rodinného domu v T. P. Č.. X sú

žalovaní v 2., 3. rade po polovici, ktorí nehnuteľnosť nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve, sp.
zn. T. XXX/XX po svojom nebohom otcovi.

Zo Zmluvy o dielo č. 71/2003 zo dňa 14. 5. 2003 je zrejmé, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi
žalovanou v 1. rade a predchodcom žalobcu. K podpísaniu predmetnej zmluvy zo strany žalovanej v

1. rade nedošlo.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 31. 1. 2012 žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol s tým, že náhradu
trov konania jej nepriznal a žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
konaní rozhodne aj o trovách konania.

Predmetným rozsudkom tunajší súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie sumy
51.628,99 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradených faktúr za zrealizované stavebné práce a dodávky,
v zmysle ústne uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou v prvom rade pri úprave rodinného
domu v T. P.Š. Č.. X, ktorý rodinný dom sa nachádza v katastrálnom území T., na parcele č. XXX

- zastavené plochy a je zapísaný na Správe katastra H. na liste vlastníctva č. 98 ako podielové
spoluvlastníctvo žalovaných v 2., 3. rade, každý v podiele 1/2 z celku s tým, že žalovaná v
prvom rade nie je jeho podielovou spoluvlastníčkou. Súd vo svojom rozsudku konštatoval, že aj
keď žalobca, resp. jeho právny predchodca (GENS, s.r.o.) viackrát predkladal žalovanej v prvom
rade návrh písomnej Zmluvy o dielo vrátane Dodatku č. 1, obsahujúceho rozpočet stavebných prác,

dodávok a stavebných úprav, žalovaná tieto doklady nepodpísala. Za realizované stavebné práce a
dodávky fakturoval žalovanej v prvom rade sumu 151.474,44 Sk faktúrou č. 35/PP/03, sumu 721.394,70
Sk faktúrou č. 87/PP/03 a sumu 682.505,90 Sk faktúrou č. 16/PP/2004. Žalobca v konaní tvrdil, že
napriek viacerým osobným jednaniam a písomným urgenciám žalovaná v prvom rade označené sumy
žalobcovi neuhradila a to aj napriek tomu, že zhotovené dielo využívala pre svoju podnikateľskú činnosť.

Opodstatnenosť nároku proti žalovaným v druhom a treťom rade odvodzoval z toho, že vykonaním
stavebných prác pri oprave a úprave rodinného domu, t.j. realizovaním predmetného diela títo žalovaní
ako jeho podieloví spoluvlastníci získali bezdôvodné obohatenie.

Po právnom posúdení v pôvodnom rozhodnutí podľa ustanovenia § 8 ods. 1, ods. 2 Občianskeho

zákonníka,§20,§22O.s.p.malsúdprvéhostupňapreukázané,žeZmluvaodielo bola uzavretá medzi
žalovanou v 1. rade a právnym predchodcom žalobcu ako samostatnou fyzickou osobou a nie ako
zákonnou zástupkyňou, jej v tom čase maloletých detí, žalovaných v 2. a 3. rade. Žalobca takto uzavrel
zmluvu s objednávateľom, ktorý nebol oprávnený zmluvu uzavrieť samostatne, a naviac zmluva ani
plnenie z nej nebolo schválené súdom, čo sa pre platnosť takéhoto právneho úkonu vyžaduje, vzhľadom

na to, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti boli v tom čase maloleté deti. Z uvedeného vyvodil
záver, že žalovaná v prvom rade nie je pasívne legitimovanou v predmetnom spore, preto žalobu
voči nej ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. Mal za to, že pasívne legitimovaní v spore sú iba
žalovaní v 2. a 3. rade, preto súd prvého stupňa konanie voči ním s poukazom na ust. § 112 O. s.p., vylúčil na samostatné konanie, keď uzavrel, že o opodstatnenosti nároku proti týmto žalovaným je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vychádzal z ustanovenia
§ 142 ods. 1 a § 150 O. s. p.. Mal za to, že žalovanej ako úspešnej účastníčke by patrila náhrada
trov konania v plnej uplatnenej výške a žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania ich náhrada
nepatrí. Dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval
okolnosti predmetnej veci (základ zistení vychádzajúcich z výsledkov dokazovania), pretože žalovaná

si bola vedomá toho, že nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktorá bola predmetom rozsiahlych stavebných
prác, napriek tomu však konala vo svojom mene a nie ako zákonná zástupkyňa svojich v tom čase
maloletých synov. Zároveň umožnila právnemu predchodcovi žalobcu vykonávať stavebné práce na
nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrila, bez toho, aby pre platnosť právneho úkonu, ktorý mala urobiť za
maloletých, požiadala súd o jeho schválenie. Vyslovil, že o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými v 2. a 3. rade bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci o vylúčenom nároku.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietavom výroku podal včas odvolanie žalobca a vo výroku o trovách
konania aj žalovaná.

Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť a návrhu v celom rozsahu

vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to
najmä, čo sa týka pasívnej legitimácie žalovanej.

Žalovaná žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a
priznať jej plnú náhradu uplatnených trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Namietala, že
použitie ustanovenia § 150 O. s. p. v prospech žalobcu ju evidentne a nespravodlivo znevýhodňuje,
pretože už pri prvom úkone, ktorý jej patril namietala svoj nedostatok pasívnej legitimácie v spore, čo

odôvodnila tým, že nikdy Zmluvu o dielo na tak rozsiahle rekonštrukčné práce nepodpísala a nikdy ani
nedohodla cenu diela. Nedala ani súhlas právnemu predchodcovi žalobcu na žiadne iné práce, nad
rámec drobnej stavby. Za takejto situácie je nespravodlivé a neobjektívne, aby v tak závažnej právnej
veci jej nebola priznaná náhrada trov konania, potrebných na účelné bránenie práva v súdnom konaní.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Na základe podaného odvolania , odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku,
podľa § 212 ods. 1,3 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.

s .p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, a ani pre zmenu rozsudku.

Odvolací súd v prejednávanej veci bol toho názoru, že rozhodnutie súdu nemožno považovať za
správne, ak vychádza z názoru, že žalovaná „ platnú zmluvu nemohla uzavrieť samostatne za seba,
ale len ako zákonná zástupkyňa maloletých detí .......“, bez toho, aby v odôvodnení uviedol dôvody,

ktoré bránili žalovanej uzavrieť zmluvu samostatne v jej vlastnom mene. Z toho dôvodu odvolací súd
záver odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu považoval za nepreskúmateľný.

Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1/ OZ, z ktorého
ustanovenia vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony vzniká plnoletosťou, z tohto dôvodu

preto treba mať za to, že každá fyzická osoba (ktorá nebola pozbavená resp. obmedzená spôsobilosti
na právne úkony podľa § 10 OZ), dosiahnutím plnoletosti je spôsobilá na právne úkony a teda môže
byť účastníkom občianskoprávnych vzťahov (§ 1 ods. 2/ OZ). Pritom platí, že pokiaľ z právneho úkonu
nevyplýva, že niekto koná za iného, koná vo vlastnom mene (§ 32 ods. 1/ Občianskeho zákonníka).

MedziprávneúkonyuzatvorenéúčastníkmiobčianskoprávnychvzťahovmožnozaradiťajZmluvuodielo
(§ 631 a nasl. Obč. zák.), ktorou sa zaväzuje zhotoviteľ objednávateľovi, že za dojednanú cenu vykoná
dielo mu zadané na svoje nebezpečenstvo. Zákon však v žiadnom zo svojich ustanovení nevyžaduje,
aby objednávateľ bol výlučným, alebo podielovým spoluvlastníkom vecí, ktorá je predmetom diela.Pokiaľ v takom prípade zo Zmluvy o dielo nevyplýva, že objednávateľ koná za iného, platí, že koná vo
vlastnom mene (§ 32 ods. 1 Obč. zák.). Ak teda zo Zmluvy o dielo nevyplýva, že objednávateľ konal
za iného, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že objednávateľ konal za iného (napr. vlastníka

veci, ktorá je predmetom diela).

Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela - stavebných
prác, dodávok a stavebných úprav rodinného domu v T. P. Č.. X (ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných v 2. a 3. rade), na základe ústne uzavretej Zmluvy o dielo, medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou v 1. rade. Záver o uzavretí Zmluvy o dielo možno vyvodiť tak z účastníckej
výpovedi žalovanej v 1.rade, ako aj svedeckej výpovedi Š. F., ktorý potvrdil, že pôvodnou myšlienkou
bolo vybudovať penzión s určitou účasťou právneho predchodcu žalobcu na spoločnom podnikaní, no
po nezhodách v spoločnosti od tohto zámeru ustúpili. O uzavretí Zmluvy o dielo svedčí aj samotné
správanie žalovanej v 1. rade, ktorá sprístupnila objekt, v ktorom sa vykonávali stavebné práce a
počas realizácie prác spolupracovala s pracovníkmi žalobcu ako aj s jeho dodávateľmi. Z výsledkov

vykonaného dokazovania (vrátane výsluchu účastníkov a ich zástupcov), nie je pritom možné skutkovo
uzavrieť, aby žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o dielo konala za niekoho iného.

Za takejto situácie, ak žalovaná bola spôsobilá na právne úkony (§ 8 ods. 1) a zo zmluvy nevyplynulo,
aby konala za niekoho iného ( § 32 ods. 1), nebolo možné považovať za správny záver súdu prvého

stupňa, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo s objednávateľom, ktorý nebol samostatne oprávnený
takúto zmluvu uzavrieť a to či už v písomnej, alebo ústnej forme.

Keďže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru a dospel k záveru, že žalovaná v 1.
rade nebola oprávnená uzatvoriť Zmluvu o dielo s právnym predchodcom žalobcu samostatne, t.j. vo

vlastnom mene, vec nesprávne právne posúdil, ak z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.
s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že uložil súdu prvého stupňa
posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a za tým účelom

sa vyporiadať aj s jej námietkou o čiastočnej úhrade fakturovaných súm.

V rámci ďalšieho konania zdôraznil, že bude potrebné spojiť toto konanie s vylúčeným konaním proti
žalovaným v 2. a 3. rade (§ 112 O. s. p.) tak, aby podľa zásad koncentrácie a hospodárnosti konania
bolo dokazovanie o nároku žalobcu vedené v jednom súdnom konaní. Až po vykonaní potrebného

dokazovania, nazáklade návrhovúčastníkovkonania apovyhodnoteníjednotlivýchdôkazov jednotlivo
a v ich vzájomných súvislostiach, opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu a svoje rozhodnutie náležite
odôvodní podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Tunajší súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pokračoval v konaní, keď opätovne

spojil konanie, v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie veci, v zmysle zásad koncentrácie
a hospodárnosti konania a to podľa § 112 ods. 1/ O. s. p., aby bolo dokazovanie o nároku žalobcu voči
žalovaným v 1., až 3. rade vedené v jednom súdnom konaní. Predmetné konanie spojil s vylúčeným
konaním proti žalovaným v 2., 3. rade na spoločné konanie tak, že predmetná žaloba takto smeruje voči
žalovaným v 1., 2. a 3. rade.

Súd pokračoval v konaní s tým, že sa pokúsil spor medzi účastníkmi riešiť aj uzavretím súdneho zmieru.

Žalobca pre prípad uzavretia súdneho zmieru navrhol, aby žalovaný v 1. až 3. rade zaplatili žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 35 000,- Eur, v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o

schválení zmieru s tým, že trovy štátu t. j. náklady za znalecký posudok by účastníci znášali rovnakým
dielom a žiadnemu z účastníkov by sa nepriznala náhrada trov právneho zastúpenia.

Žalovaní v 1. až 3. rade navrhli uzavretie súdneho zmieru s tým, že žalovaní by uhradili žalobcovi
maximálne 15 000,- Eur, čo je maximálna hranica, ktorú by boli ochotní uhradiť a to v splátkach s tým, že

suma15000,-Eurzahrňujeajčiastku,ktorázodpovedáúhradefaktúryč.35/PP/2003zodňa30.6.2003,
splatnej 7. 7. 2003, na sumu 151 474,44 Sk, ktorú faktúru žalovaná v 1. rade uhradila z prostriedkov
stavebného sporenia. Takto suma 10 000,- Eur, by bola maximálnou sumou, ktorú by žalovaná uhradila
žalobcoviatoužajspoukazomnatúskutočnosť,žežalobcaakozhotoviteľneodovzdaldielo,nedokončildielotak,akotopredpokladáprávnaúprava,adielotak,akohozanechalžalobca,vykazovaloavykazuje
dodnes vady. Žalovaná poukázala aj na zákonné ustanovenie v súvislosti s cenou diela. Podľa § 547
ods. 6/ Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu neoznámil potrebu prekročenia

rozpočtovanej ceny a výšku požadovaného zvýšenia ceny diela, taký nárok zo zákona zaniká. Žalovaná
v 1. rade nepodpisovala ani neodsúhlasila žiadne zvýšenie ceny a žalovaní v 2., 3. rade neboli žiadnymi
účastníkmi Zmluvy o dielo. Zároveň žalovaní poukázali aj na zákonné ustanovenie upravujúce cenu
diela, ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku
požadovaného zvýšenia ceny diela, taký nárok zo zákona zaniká. Zároveň žalovaná poukázala na to,

že nepodpisovala ani neodsúhlasovala žiadne zvýšenie ceny a žalovaní v 2., 3. rade v podstate ani
neboli žiadnymi účastníkmi Zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu žalovaní mali za to, že nárok žalobcu
je nedôvodný.

Následne žalovaní opätovne prejavili ochotu uzavrieť súdny zmier s tým, že by boli ochotní zaplatiť
žalobcovi maximálne 10 000,- Eur, t. j. sumu po odpočítaní čiastky 151 474,44 Sk t. j. faktúry, ktorá bola

uhradená z prostriedkov stavebného sporenia. Zostatok v sume 10 000,- Eur považovali za maximálnu
sumu a to aj napriek tomu, že zhotoviteľ, t. j. žalobca neodovzdal dielo, nedokončil dielo tak, ako to
predpokladáprávnaúprava,keďdielonaďalejvykazujevady,vdôsledkučohožalovanýmtaktonevznikla
ani povinnosť za dielo zaplatiť. Naviac, žalovaná zdôraznila, že nepristúpila a ani by nikdy nepristúpila
na rozsah prác nad 1 000 000,- Sk, nakoľko rodinný dom je v spoluvlastníctve jej detí a na tak rozsiahle

rekonštrukcie sa vyžadovalo aj stavebné povolenie, ktoré nikdy vydané nebolo, hoci žalobcom boli
vyúčtované práce, ktoré skutočne prevedené ani neboli.

Na pojednávaní žalobca v súvislosti s uzatvorením súdneho zmieru v uplatnenej sume vo výške 35 000,-
Eur uviedol, že k výške tejto sumy dospel určitou exaktnou metódou a to tak, že od žalovanej sumy

odpočítal sumu 55 091,20 Sk, čo predstavuje rozdiel, ktorý znalec v znaleckom posudku uviedol, že nie
je možné vykonanie týchto prác preukázať, t. j. znalecký odpočet. Ďalej od sumy odpočítal sumu 151
474,44 Sk, t. j. hodnota prvej faktúry, o ktorej žalovaná tvrdila, že ju uhradila, hoci žalobca to neuznal
a tvrdil, že faktúra uhradená nebola, avšak v záujme zmieru a komplikovaného dokazovania vo veci
žalobca ponížil vymáhanú čiastku s tým, že odpočítal aj sumu za projekčné práce v hodnote 35 000,- Sk

+ 14 % DPH t. j. spolu 39 900,- Sk ako aj sumu 70 000,- Sk za projekt + DPH 19 % za projekčné práce,
za kompletačnú činnosť sumu 11 246,- Sk + 19 % DPH čiže predmetná suma 70 000,- Sk + 11 236,-
Sk + 19 % činí sumu 96 682,74 Sk, o ktorú sa ponížila žalovaná čiastka, čím v prepočte vyšla suma 1
212 226,62 Sk, t. j. suma 40 238,55 Eur a ďalších 5 000,- Eur sa ponížilo za práce, ktoré neboli kvalitne
vykonané a takto sa dospelo k výslednej sume 35 000,- Eur. V súvislosti s navrhnutým dokazovaním

vypočutím svedkov, ktorých žalovaná strana navrhla vypočuť, žalobca uviedol, že svedkovia vo veci už
vypovedali - G.. U. F., ako aj pán Š. F. a do predmetnej veci by zrejme nevniesli nové skutočnosti už
aj s poukazom na časový odstup.

Žalobca vo svojej výpovedi zdôraznil, že práce na stavbe sa vykonávali na základe oznámenia o

drobnej stavbe a pokiaľ nebolo stavebné povolenie na predmetnú stavbu, táto skutočnosť nemala
vplyv na uzavretie platnej Zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaná reklamovala nekvalitne prevedenú prácu, jej
reklamácia nebola vybavená z toho dôvodu, že žalovaná za práce nezaplatila.

Na pojednávaní žalobca požiadal o zmenu účastníka na strane žalobcu, keďže na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu spornej pohľadávky z postupcu B. D. na postupníka U.. D.
F.. Na základe uvedenej skutočnosti súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu s poukazom na
ustanovenie § 92 ods. 2/ O. s. p.

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní zdôraznila, že má za to, že žaloba bola a aj je od začiatku

nedôvodná. Žalovaní neboli v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, neexistuje žiadna Zmluva o dielo
na rozsah prác, tvrdených žalobcom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bola uzavretá ústna Zmluva o dielo,
bolo jeho povinnosťou preukázať kedy bola uzavretá, kým, určiť rozsah diela, predmet diela, cenu diela,
termín plnenia zmluvy, ktoré predpoklady sú nevyhnutnou súčasťou platnosti každej Zmluvy o dielo.
Naviac, žalovaná v 1. rade nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej sa vykonávali práce, neuzatvárala

žiadnu zmluvu, týkajúcu sa tejto nehnuteľnosti, samotní žalovaní v 2., 3. rade sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností, v čase realizácie prác boli ešte maloletí a pokiaľ právny predchodca žalobcu realizoval
stavebnú činnosť, tak mal byť uzrozumený s tým, že na rozsah prác, týkajúcich sa nehnuteľností,
pokiaľ sú v spoluvlastníctve maloletých detí, vyžaduje súhlas súdu. Pokiaľ právny predchodca žalobcutvrdil, že realizoval rozsiahle rekonštrukčné práce, bolo jeho povinnosťou predložiť súdu stavebné
povolenie na rozsah prác, ktoré realizoval a z ktorého požaduje nároky z realizovaných prác. V zmysle
stavebného zákona je totiž nevyhnutný aj súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Žalobu žalovaní považovali

za neopodstatnenú, aj čo sa týka uplatneného nároku v rozsahu tvrdených investícií, čo nezakladá
nárok na bezdôvodné obohatenie, takýto nárok je premlčaný a pokiaľ žalobca tvrdil, že investoval do
cudzejnehnuteľnostiažesatedažalovaníbezdôvodneobohatili,jejehopovinnosťoupreukázať,vakom
rozsahu sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila. Žalobca si
bolvedomý,žeZmluvaodielouzatvorenánebolaapretosimaluplatniťsvojnárokztitulubezdôvodného

obohatenia v 2-ročnej lehote, najneskôr do júla 2005. Po júli 2003 sa už žiadne práce nerealizovali, ani
nevykonávali. Ani znalecké dokazovanie nepreukazuje, o akú sumu sa nehnuteľnosť zhodnotila. Naviac,
znaleckým dokazovaním bol spochybnený aj rozsah fakturovaných prác, nehnuteľnosť v takom stave, v
akombolazanechaná,obnášalanebezpečenstvorizikaohrozenia-boltohavarijnýstav.Naviac,žalobca
nepredložil dôkaz o nákupe materiálu, neviedol sa stavebný denník, nebolo zrejmé, kto zodpovedal za
stavbu. Na preukázanie predmetných skutočností žalovaná navrhla opätovne vypočuť svedkov pána

U. F., G.. Š. F., prípadne navrhla znalecké dokazovanie za účelom zistenia, ako bola nehnuteľnosť
zhodnotená.

Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a
ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods. 1/, 2/ OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo, či
je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa § 634 ods. 1/, 2/ OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi,trebaposkytnúťprimeranúcenu. Akniejedohodnutéinak,platísacenaažposkončenídiela.
Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu
bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 ods. 1/ až 4/ OZ, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa
zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ
písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia
došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný
objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Objednávateľ je oprávnený

po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je
povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby
vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu
na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného
plnenia zmluvy majetkový prospech.

Podľa § 636 OZ, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň
odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je
povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak
nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

Pri určení ceny odhadom má zhotoviteľ právo na zaplatenie vyššej ceny, než je cena určená odhadom,
iba v prípade
a/zvýšená cena podstatne nepresahuje cenu určenú odhadom,
b/ zhotoviteľ dodatočne zistil potrebu podstatného prekročenia ceny určenej odhadom a na potrebu

prekročenia objednávateľa bez meškania písomne upozornil, písomne mu oznámil, že novourčenú
cenu a objednávateľ bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa) neodstúpil od zmluvy (na
odstúpenie sa nevyžaduje písomná forma).Ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok, zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.
Súdna prax za podstatné prekročenie ceny považuje spravidla prekročenie presahujúce 10 % ceny,
určenej dohodou.

Podľa § 637 ods. 1/, 2/ OZ, ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu
vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť.
Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa

pokynov, ktoré sú nevhodné. Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke,
zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 642 ods. 1/, 2/ OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich

výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť
od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak
zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa § 645 ods. 1/, 2/ OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri

prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako
zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Zhotoviteľ zodpovedá
za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo
nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov
neupozornil.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu názoru, že žaloba žalobcu je
opodstatnená čiastočne, čo do výšky 10 000,- Eur, ktorú sumu v konečnom dôsledku uznala aj žalovaná
v 1. rade. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach je zrejmé, že žalobca si uplatňuje svoj nárok t. j. zaplatenie ceny diela, z titulu Zmluvy o

dielo, ktorá bola ústne uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade. Záver o
uzavretí Zmluvy o dielo možno vyvodiť tak z účastníckej výpovedi žalovanej v 1. rade, ako aj svedeckej
výpovede Štefana Porubčana, ktorý potvrdil, že pôvodnou myšlienkou bolo vybudovať penzión s určitou
účasťou právneho predchodcu právneho nástupcu žalobcu na spoločnom podnikaní, no po nezhodách
v spoločnosti sa od pôvodného záveru ustúpilo. O uzavretí Zmluvy o dielo svedčí hlavne samotné

správanie sa žalovanej v 1. rade, ktorá sprístupnila objekt, v ktorom sa vykonávali stavebné práce a
počas realizácie prác spolupracovala s pracovníkmi žalobcu, ako aj s jeho dodávateľmi. Z výsledkov
vykonaného dokazovania (vrátane výsluchu účastníkov, ako aj ich zástupcov) nie je pritom možné
skutkovo uzavrieť, aby žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o dielo konala za niekoho iného. Žalovaná
bola spôsobilá na právne úkony a zo zmluvy nevyplynulo, aby konala za niekoho iného. Naopak,

bolo nesporne preukázané, že žalovaná v 1. rade uzatvorila Zmluvu o dielo s právnym predchodcom
žalobcu samostatne, t. j. vo vlastnom mene. Zákon nevyžaduje, aby objednávateľ bol výlučným alebo
podielovým spoluvlastníkom veci, ktorá je predmetom diela. Pokiaľ zo Zmluvy o dielo nevyplýva, že
objednávateľ koná za iného platí, že koná vo vlastnom mene. Podstatné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku je skutočnosť, či stavebné práce boli žalobcom vykonané a v akom rozsahu boli súčasťou

predmetu diela podľa ústnej Zmluvy o dielo.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka konania zaťažuje v konaní
povinnosť tvrdenia (t. j. tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzuje nárok, resp. obranu proti uplatnenému
nároku) a povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia, alebo dôkaznú povinnosť, alebo keď navrhnutými
dôkazmi nebude jeho tvrdenie preukázané, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, keď súd
musí zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v rozhodnutí vo veci samej.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebolaalebo nemohla byť preukázaná a kde teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdepodobnosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá.
Dôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktorýzexistencietýchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí. Z toho vyplýva (okrem iného), že žalovaný nie je povinný odôvodňovať svoj návrh
na zamietnutie žaloby, ak len popiera tvrdenie žalobcu. Ak však žalovaný obranou uplatňuje nejaký
nárok, alebo námietky, ktoré robia návrh žalobcu právne neodôvodnený, potom sa dostáva žalovaný do
rovnakej pozície ako žalobca a má povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť ohľadne svojich tvrdení.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že pevná cena za vykonanie diela, dohodnutá nebola, ale
bola dohodnutá odhadom, t. j. 400 000,- Sk, čo vyplýva jednak z výpovede žalovanej, ako aj svedka Š.
F.. Aj z písomne vyhotovenej Zmluvy o dielo medzi objednávateľom t. j. žalovanou v 1. rade a právnym
predchodcom žalobcu F. - F. s. r. o. , ktorá zmluva žalovanou v 1. rade ale nebola podpísaná, bola
uvedená predpokladaná cena za dielo v sume 400 000,- Sk bez DPH. Až v Dodatku č. 1 k Zmluve

o dielo bola táto suma navýšená, ktorý dodatok ale nebol podpísaný ani žalobcom ani žalovanou
v 1. rade. Zároveň svedok Š. F. potvrdil aj úhradu sumy 151 474,44 Sk, ktorý príjmový doklad aj
podpísal. Vzhľadom na tú skutočnosť, že príjmový doklad bol opečiatkovaný pečiatkou firmy F. - F.,
X.. H.. E.. A., Š. XX, ako aj s poukazom na výpoveď svedka Štefana Porubčana, ktorý potvrdil úhradu
spornej sumy, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede žalovanej, že táto suma bola

uhradená. S poukazom na skutočnosť, že v súvislosti s ústnou Zmluvou o dielo bola dohodnutá cena
odhadom, v zmysle ustanovenia § 636 ods. 1/ OZ, bolo povinnosťou žalobcu - v tom čase firmy F. -
F., X.. H.. E.. - písomne upozorniť žalovanú ako objednávateľku diela na prekročenie dohodnutej ceny
diela odhadom. K písomnému, prípadne ani ústnemu upozorneniu zo strany žalobcu, resp. právnemu
predchodcu žalobcu nedošlo a tým zhotoviteľ diela, v zmysle vyššie citovaného ustanovení nemá

právo na zaplatenie rozdielu v cene. V danom prípade súd vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu musí
vychádzať z výpovede svedka Š. F., ktorý v mene právneho predchodcu žalobcu uzatváral so žalovanou
v 1. rade ústnu Zmluvu o dielo.

V súvislosti so žalovanými v 2., 3. rade, ktorí neboli v právnom vzťahu so žalobcom, keďže neboli

ani objednávateľom prác, boli však spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu, kde sa realizovali
práce, ktorá skutočnosť ale nezakladá právny vzťah so žalobcom a preto súd voči nim žalobu ako
nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a to hlavne s poukazom na to, že absentoval akýkoľvek právny
vzťah žalovaných v 2., 3. rade so žalobcom a to v súvislosti s uzatvorením ústnej Zmluvy o dielo.
Vychádzajúc aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co 124/2012 zo dňa 19.

3. 2014, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, je zrejmé, že v právnom vzťahu so žalobcom
nebol vlastník nehnuteľnosti resp. vlastníci, ale objednávateľ, v danom prípade žalovaná v 1. rade.

Pokiaľ žalovaná v 1. rade uznala nárok žalobcu, čo do výšky pôvodne 15 000,- Eur, od ktorej sumy sa
odpočítala uhradená faktúra v sume 151 474,44 Sk a takto zo strany žalvoanej bola uznaná nesporne

suma 10 000,- Eur, ako aj s poukazom na výpoveď svedka Š. F., ktorý potvrdil cenu diela, v zmysle
dohody so žalovanou do 400 000,- Sk, čo v prepočte zodpovedá sume približne 13 277,56 Eur a v
neposlednom rade aj na vyhotovený znalecký posudok, ktorý potvrdzuje, že v takej cene boli práce zo
strany žalobcu prevedené, súd žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, kým v prevyšujúcej časti nad 10 000,- Eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú,

keď žalobca pre neunesenie dôkazného bremena, keď cena diela bola podstatne prekročená bez toho,
aby na to žalovaná bola písomne upozornená, resp. jej bola oznámená novourčená cena žalobcom,
žalobcovi takto nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene.

Súd nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za žalobcu. Dôkazným bremenom

sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
vykonaných dôkazov. V prípade, že súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie,
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktoré dopad pričíta účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľapredpisovhmotnéhoprávaležídôkaznébremeno,tedazodpovednosťzapreukázanieskutočností
významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý

tvrdil, že práce boli vykonané v cene, ktorú si v predmetnej žalobe uplatnil, pričom žalobca nevedel
preukázať, že pri určení ceny diela postupoval v zmysle platných predpisov, resp. vyššie citovaných
ustanovení. Žalovaná, keďže čiastočne uznala nárok žalobcu, čo do výšky 10 000,- Eur, zároveň
však navrhla opätovne vykonať dôkazy výsluchom už vypočutých svedkov pána Ing. U. F. Y. Š. F.,prípadne nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia, ako sa nehnuteľnosť zhodnotila, súd
v tomto smere nevyhovel návrhu žalovanej, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy už aj s poukazom na
tú skutočnosť, že označení svedkovia boli vypočutí, vo veci vypovedali a znalecký posudok za účelom

zhodnotenia nehnuteľností, by bol potrebný len v prípade, keby súd nárok posudzoval z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, kedy by sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovanej. Súd však nárok žalobcovi priznal z titulu uzavretej ústnej Zmluvy o dielo, na ktorý nárok zo
strany žalovaných nebola vznesená námietka premlčania (ktorý nárok v čase podania žaloby nebol
premlčaný). Keďže žalobca vo svojom návrhu uviedol, na akom skutkovom základe si uplatňuje svoj

nárok,pritomniejepovinnípodaťprávnukvalifikáciuuplatnenéhonároku,jelenpovinnýpravdivoaúplne
opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Ak aj žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok, súd týmto
nie je viazaný, keďže posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne do právomoci súdu. Takto súd priznal
plnenie na inom skutkovom základe, t.j. plnenie z titulu ústnej Zmluvy o dielo, keď súd dospel k záveru,
že žalobca čiastočne splnil svoju povinnosť, vykonal časť stavebných prác, dohodnutých so žalovanou v
1. rade a jej takto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastočnú cenu diela, čo žalovaná v 1. rade v časti

aj uznala, umožnila na rodinnom dome vykonávať práce a naviac, reklamovala aj vady vykonaných prác
u žalobcu, čím potvrdila, že určité práce na rodinnom dome vykonal aj žalobca, kým časť prác vykonali
aj pracovníci obce. Aj zo znaleckého posudku nesporne vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu
boli vykonané určité práce, ktoré však neboli odovzdané, neboli riadne prevzaté a chýbali aj revízne
správy. Preto súd v časti návrhu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

10 000,- Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, kým v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú sa neopodstatnenú zamietol a žalobu zamietol aj voči žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí z
titulu uplatneného nároku zo Zmluvy o dielo, nie sú pasívne legitimovaní.

Súd žalobcovi nepriznal ani uplatnené úroky z omeškania, s poukazom hlavne na tú skutočnosť, že

sporná istina bola určená až rozhodnutím súdu a neexistovala medzi účastníkmi osobitná dohoda o
lehote splatnosti ceny diela, resp. osobitná dohoda o výške úroku z omeškania pre prípad omeškania
sa žalovanej s platením tejto ceny. Lehota splatnosti bola stanovená na sporných faktúrach, ku ktorým
úhradámzostranyžalovanejnedošlo,pretožežalovanánamietalaanesúhlasilasvystavenýmifaktúrami
zo strany žalobcu, ktoré faktúry nakoniec boli predmetom tohto sporu.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3/ O. s. p., keď v zložitých
prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov,
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach cestou tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s .p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.