Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205128
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218205128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE,
so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, zastúpený: JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: O. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O. U. XX, N., o zaplatenie 100,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21Csp/80/2018-34 zo dňa 22. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 100,- € s príslušenstvom.
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

1.1.Svojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami§52Občianskehozákonníka,§1ods.2,§2písm.a/,b/,
d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe

vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 23.6.2015 strany uzatvorili
spotrebiteľskúúverovúzmluvuč.XXXXXXnazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške
100,- €, splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 128,- €, pričom
celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 28,- €. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu.
Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca sa zaviazal prostriedky z
úveru poskytnúť žalovanému bez zbytočného odkladu odo dňa uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie
ďalej zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 100,-€, predstavujúcu sumu

poskytnutú žalovanému úverovou spotrebiteľskou zmluvou, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
12,- € za zaslané štyri upomienky. Z dôvodu neplnenia záväzku žalobca, podľa jeho slov, dňa 20.9.2017
písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy iba úverovú
zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca v konaní nepreukázal reálne poskytnutie,
resp. vyplatenie finančných prostriedkov žalovanému (napríklad výpisom z účtov) ani zaslané výzvy,
ktorými žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy a na základe ktorých si žalobca uplatnil zmluvnú
pokutu vo výške 12,- €. Súdu navyše nebola predložená ani písomná výzva na úhradu dlhu zo dňa

20.9.2017. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazných listín, tak súd prvej inštancie nemal za
preukázanéodovzdaniefinančnýchprostriedkovžalovanémuaanižalobcomtvrdenéneplneniezáväzku
žalovaným.1.2. Dôkazné bremeno možno podľa súdu prvej inštancie charakterizovať ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho

tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Nie je úlohou sudu, aby ex offo nahrádzal
procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ak teda žalobca, navyše zastúpený
právnym zástupcom, niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu

jehoprávopatrí.Dôkaznébremenovsporovomkonanízaťažujejednoznačnežalobcu,tenakoprvýmusí
súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné neunesenie dôkazného bremena zakladá dôvod
na zamietnutie žaloby. Žaloba je tak všeobecná a nekonkrétna, pričom ostala bez pre úspešnosť v spore
tak dôležitej a potrebnej podpory dôkazov. Súd prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena
nárok žalobcu zamietol ako nepreukázaný, pričom platnosťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jej
obsahových náležitostí sa z dôvodov vyššie uvedených už nezaoberal.

1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na čl. 17 C.s.p.. Žalovaný mal vo veci
plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
23.6.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol krátkodobý

bezúčelový úver vo výške 100,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 28,- €. Žalovanému bol zo strany
žalobcu na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 100,- € na číslo bankového účtu žalovaného.
Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu prvej inštancie predložil vo
forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne

preukázaný a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,

ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo
dňa 24. júna 2010).7. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia dlhu na základe porušenia povinnosti dlžníka plniť povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere tým, že nesplatil úver riadne a včas, žalobca musí minimálne
preukázať existenciu zmluvy o úvere uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

a splnenie svojej povinnosti poskytnúť dlžníkovi na požiadanie peňažné prostriedky. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca nepreukázal nielen poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, ale ani
samotné uzavretie zmluvy o úvere so žalovaným.

8. Žalobca svoju žalobu podoprel listinnými dôkazmi: Zmluva o úvere č. XXXXXX zo dňa 23.6.2015,

Rozhodcovská zmluva zo dňa 23.6.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
23.6.2015 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru platné do 4.6.2015, ktoré predstavujú vytlačenú
verziu elektronických dokumentov. Tieto neboli spôsobilé preukázať existenciu a obsah žalobcom
tvrdeného zmluvného vzťahu so žalovaným, nakoľko nimi nebolo preukázané samotné uzavretie zmluvy
medzi stranami sporu. Nevyplýva z nich existencia prejavu vôle žalovaného zameranej na prijatie návrhu
žalobcu na uzavretie zmluvy. V predmetných elektronických dokumentoch sú síce uvedené osobné

údaje žalovaného v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a adresa bydliska a je v nich uvedená
poznámka, že žalovaným boli podpísané elektronicky, ale elektronický podpis zmluvy žalovaným nimi
preukázaný nebol. Na preukázanie elektronického podpisu zmluvy žalovaným žalobca žiaden dôkaz ani
len neoznačil. Zo žaloby a predložených dôkazov nie je ani zrejmé, aký technický spôsob elektronického
podpisu mal byť využitý. Súd sa nemôže uspokojiť len s výstupom informačného systému žalobcu o tom,

žedokumentbolelektronickypodpísanýbližšienijakonešpecifikovanýmpodpisom.Vovzťahuksplneniu
svojej povinnosti veriteľa poskytnúť dlžníkovi na požiadanie peňažné prostriedky žalobca nijaké dôkazy
neprodukoval. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva plnenie úverovej istiny 100,- € žalobcom žalovanému.
Priložené dôkazy neobsahujú ani len bankové spojenie na žalovaného. Žalobca tiež ničím nepreukázal
zaslanie štyroch upomienok žalovanému, od čoho odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 12,-

€. Možno teda uzavrieť, že žalobcom predložené dôkazy neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti
ním v žalobe uvádzaných skutočností, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v danom
konaní zaťažovalo. Následkom neunesenia dôkazného bremena žalobcom je pre žalobcu strata sporu,
čo znamená, že súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť.

9. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť zamietajúceho
rozhodnutia súdu prvej inštancie, iba stroho skonštatoval, že podľa jeho názoru dôkazné bremeno
uniesol, s čím sa odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).