Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201369
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA
s.r.o., Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova
11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/014293/2018-77 zo dňa 09.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vyrubil daňovému subjektu AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. Bratislava za
zdaňovacie obdobie apríl 2010 rozhodnutím č. 9104405/5/4412489/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 rozdiel
dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,-eur.

2. V odvolacom konaní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
rozhodnutím č. 1100302/1/4683/2014/1042 zo dňa 08.01.2014 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie
zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia zo dňa 08.01.2014 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava
č. 9104405/5/4412489/2013/Sia zo dňa 02.10.2013.

3. Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č.k. 2S/60/2014-124 zo dňa 30.09.2015, ktorým napadnuté
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti
uvedenému rozsudku podalo Finančné riaditeľstvo SR odvolanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžf/41/2016 zo dňa 30.05.2017 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietol.

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti
rozhodnutia, požadované v zmysle § 63 daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu
vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne
posúdené. Najvyšší súd skonštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.5. Daňový subjekt podal podnet, v ktorom žiadal preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu
Bratislava č. 9104405/5/4412489/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 mimo odvolacieho konania Finančným

riaditeľstvom SR z vlastného podnetu a alternatívne podnet na nariadenie obnovy konania č.
9104405/5/4412489/2013/Sia vedenom na Daňovom úrade Bratislava Finančným riaditeľstvom SR.

6. Finančné riaditeľstvo SR listom č. 115609/2018 k časti podania, v ktorej daňový subjekt žiadal
rozhodnutia Daňového úradu Bratislava preskúmať mimo odvolacieho konania daňovému subjektu

oznámil, že v zmysle ust. § 77 ods. 11 daňového poriadku, ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou
bolo napadnuté rozhodnutie, nie je možné toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu v
akom rozhodol súd. V daných veciach sú predmetné konania ukončené rozsudkami Najvyššieho súdu
SR, ktorý napadnuté rozsudky Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že podané žaloby zamietol.

7. Nakoľko si bol daňový subjekt vedomí, že trojročná objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu

konania mu už uplynula, požiadal o nariadenie obnovy konania z úradnej moci, keďže daňový poriadok
stanovuje, že lehota na obnovu konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie
dane.

8. Daňový subjekt v návrhu na obnovu konania zo dňa 25.01.2018, doplneného dňa 16.03.2018 uviedol,

že vidí dôvodnosť na nariadenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/, nakoľko vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na vecnú správnosť výroku v 11-tich
rozhodnutiach správcu dane a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, nakoľko až
Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch prekvapivo spochybnil hmotnú existenciu zdaniteľného plnenia
ako takého, a preto je to nová skutočnosť, ktorú daňový subjekt nemohol rozumne predpokladať a

voči ktorej by sa mohol od začiatku samotného daňového konania účinne brániť, či zaujať akékoľvek
stanovisko.

9. Ako ďalší dôvod na nariadenie obnovy daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. c/ daňového
poriadku videl daňový subjekt v tom, že 11 rozhodnutí správcu dane záviselo od posúdenia predbežnej

otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak, nakoľko konštantná rozhodovacia prax SD EÚ a ESĽP
už záväzne rozhodli v obdobných konaniach, že správca dane má povinnosť zistiť, či daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí v súvislosti s dodaním predmetu
zdaniteľného plnenia spáchal daňový podvod.

10. Finančné riaditeľstvo po preskúmaní skutočností uvedených v podanom návrhu vydalo rozhodnutie
č. 218801/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým zamietol návrh na obnovu konania. V odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že na základe zisteného skutkového stavu
v procese dokazovania daňový subjekt mal vedieť, že svojim konaním sa zúčastňuje na vytvorení
umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a ním, a preto jeho tvrdenie, že

Najvyšší súd SR prekvapivo spochybnil hmotnú existenciu zdaniteľného plnenia ako takého a preto je to
nová skutočnosť, je zavádzajúce z dôvodu, že o zistených skutočnostiach bol konateľ kontrolovaného
daňového subjektu správcom dane riadne informovaný už počas daňovej kontroly. Všetky skutočnosti
boli zdokumentované v protokole z daňovej kontroly, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa
02.04.2013 a daňový subjekt aj využil svoje právo a k zisteniam uvedeným v protokole sa aj riadne

vyjadril.

11. Proti uvedenému rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.04.2018 o zamietnutí
návrhu na obnovu konania podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo financií
Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/014293/2018-77 zo dňa 09.07.2018, ktorým bol zamietnutý

návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR
č. 1100302/1/4683/2014/1042 zo dňa 08.01.2014 a potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR č. 218801/2018 zo dňa 17.04.2018.
V odôvodnení svojho rozhodnutia Ministerstvo financií SR uviedlo, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR a jeho závermi uvedenými v odôvodnení. Finančné riaditeľstvo SR sa

vo svojom rozhodnutí vysporiadalo so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu, ktoré boli
uvedené v návrhu na obnovu konania.12. Ministerstvo financií SR malo za to, že zo spisového materiálu ani z návrhu na obnovu konania, resp.
z podaného odvolania a ani z dôkazov predložených daňovým subjektom nevyplýva ani jeden dôvod na
povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 daňového konania.

Daňový subjekt za nové dôkazy považuje spomenuté skutočnosti v návrhu na obnovu konania a v
odvolaní proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.04.2018. Ministerstvo financií SR
uviedlo, že právne posúdenie Najvyššieho súdu SR nemožno považovať za nový dôkaz, ktorý by
zakladal nárok na nariadenie obnovy konania z úradnej moci.

13. Podľa daňového subjektu tým, že správca dane nespochybňuje existenciu hmotného plnenia, bolo
jeho povinnosťou dokázať daňovému subjektu, že vedel alebo mal vedieť o podvodnom reťazci, v
ktorom sa nachádzal. Ministerstvo financií okrem iného poukázalo na to, že daňový subjekt sa snaží v
podanom podnete preniesť dôkazné bremeno na daňové orgány napriek tomu, že dôkazné bremeno je v
daňovom konaní na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou
je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.

14. Ministerstvo financií SR vo svojom rozhodnutí poukázalo na ust. § 75 ods. 1 písm. a/ daňového
poriadku, z ktorého vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri
podmienky a to novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo, možnosť ich podstatného vplyvu
na výrok rozhodnutia a nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.

Tvrdenia, ktoré daňový subjekt uviedol, nie sú novými skutočnosťami ani dôkazmi ktoré vyšli najavo
a ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania už v čase ukončeného konania.

15. Keďže s rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 09.07.2018 daňový subjekt nesúhlasil, podal

na správnom súde správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody

16. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 26.09.2018 sa domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. MF/0142/2018-77 zo dňa 09.07.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pre
nesprávne právne posúdenie, bolo vydané orgánom ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie
nepravdivé, pretože skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore

s administratívnym spisom a nemá v nich oporu.

17. Žalobca vidí dôvodnosť nariadenia obnovy daňového konania z úradnej moci aj z dôvodu, že
poverený pracovník Finančného riaditeľstva SR prvýkrát po niekoľkých rokoch od právoplatnosti jeho
rozhodnutia a pôvodného rozhodnutia daňového úradu výslovne uviedol, že predmet zdaniteľného

plnenia existuje, čo má vplyv na správnosť a zákonnosť prejednávaných daňových vecí, keďže
Najvyšší súd SR sa pri svojich úvahách riadil tým, že existencia predmetu zdaniteľného plnenia nebola
preukázaná, čo bolo vo svojej podstate popreté povereným pracovníkom finančného riaditeľstva.
Takéto neúplné tvrdenie žalovaného je zmätočné a spôsobilé mať vplyv na správnosť a zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

18. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko žalovaný svoje
tvrdenia riadne neodôvodnil.

19.Tvrdeniežalovaného,žedaňovýsubjektmoholvedieť,žesazúčastňujedaňovéhopodvodujezjavne

nepravdivé, pričom toto nepravdivé tvrdenie žalovaný ničím bližšie neobjasnil. Nikde sa v pôvodnom
rozhodnutí finančného riaditeľstva nenachádza akákoľvek zmienka o tom, že by daňový úrad alebo
finančné riaditeľstvo v daňovom konaní sa zaoberali subjektívnou stránkou žalobcu vo vzťahu čo mal
alebo mohol mať vedomosť, že predmetné zdaniteľné plnenie je poznačené daňovým podvodom z jeho
strany, alebo zo strany dodávateľského reťazca. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt sa snaží v

podnete preniesť dôkazné bremeno na daňové orgány napriek tomu, že dôkazné bremeno je v daňovom
konaní na strane daňového subjektu. Tento právny názor je zjavne a priamo v rozpore s právom EÚ ako
všeobecne záväzným spôsobom vyložil Súdny dvor EÚ, a to najmä v článku 167, 168 písm. a/, 178,273 Smernice 206/112. V tejto súvislosti poukázal žalobca na niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho
dvoru, ktoré sú citované v žalobe.

20. Žalobca ďalej poukázal v žalobe na to, že napadnuté rozhodnutie je vydané orgánom, ktorý na to
nebol zo zákona oprávnený. V napadnutom rozhodnutí absentuje údaj o tom, že ktorá funkčne príslušná
organizačná časť žalovaného o veci rozhodla. V napadnutom rozhodnutí v hlavičke nie je uvedené,
že ktorý odbor žalovaného vo veci konal. Nakoľko nie je z napadnutého rozhodnutia jasné, že či vo
veci konal a rozhodoval funkčne príslušný žalovaný, je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie za

nepreskúmateľné a tiež vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

21. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný a finančné riaditeľstvo nie sú v tejto veci
oprávnené vydávať individuálny správny akt v podobe rozhodnutia, keďže žalobca podával podnet na
nariadenie obnovy daňového konania z úradnej moci a nie návrh na jeho nariadenie, na čo už poukázal.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa

09.07.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.04.2019 okrem iného

uviedol, že žalobcovi uplynula objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania a preto podal
podnet na nariadenie obnovy konania z úradnej moci. Finančné riaditeľstvo SR sa podnetom zaoberalo
a jeho výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí obnovy konania z dôvodu, že neboli dané žiadne dôvody
podľa daňového poriadku, ktoré by zakladali nárok na nariadenie obnovy konania z úradnej moci.

23. Samotný Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č.k. 1S/279/2017-50 poukázal na to, že
daňový subjekt nie je oprávnený podať podnet na nariadenie obnovy konania z úradnej moci. V
odôvodnení rozsudku zdôrazňuje, že daňový poriadok nezmocňuje daňový subjekt na úkon v súvislosti
s ktorým by boli spojené právne následky začatia konania na nariadenie obnovy konania. Zdôraznil, že
takýmto konaním zo strany daňového subjektu by dochádzalo k obchádzaniu zákona, a to v súvislosti

s dodržiavaním zákonom určených lehôt na obnovu konania.

24. Žalovaný neopomenul zohľadniť dôvodnosť nariadenia obnovy konania z úradnej moci. Stotožnil
sa so závermi uvedenými v rozhodnutí finančného riaditeľstva, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu
konania. Argumentáciu žalobcu o tom, že sa prvý raz dozvedel o existencii predmetného zdaniteľného

plnenia až na pojednávaní pre Krajským súdom v Bratislava považuje žalovaný za nedôvodnú a
neopodstatnenú.

25. Existencia predmetov zdaniteľných plnení nemôže byť sporná. Všetky skutočnosti už boli
zdokumentované v protokole z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.04.2013 a

žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k zisteniam, ale na podporu reálnosti deklarovaných zdaniteľných
obchodov nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
Nasvedčuje tomu aj samotný rozsudok Najvyššieho súdu SR 1/Sžf/41/2016 zo dňa 30.05.2017, ktorý
preskúmal zákonnosť postupu správcu dane a predmetnú žalobu zamietol. Žalovaný pre informáciu
uviedol, že rozsudky na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, a to sp. zn. 5S/54/2014 a 5S/56/2014 sa

týkali iných zdaňovacích období na dani z pridanej hodnoty a to júl 2010 a júl 2009.

26. K námietke žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu chýbajúceho
údaju o tom, ktorý odbor vo veci konal žalovaný uvádza, že odvolacím orgánom je podľa daňového
poriadku druhostupňový orgán. Týmto orgánom je podľa § 4 ods. 2 daňového poriadku ministerstvo vo

veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie č.
MF/014293/2018-77 zo dňa 09.07.218 je označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal v súlade s daňovým
poriadkom. V hlavičke rozhodnutia bol „odbor...“ uvedený omylom.

27. Podľa žalovaného finančné riaditeľstvo dostatočne preukázalo existenciu obchodného reťazca už

v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový úrad vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca mal
vedomosť, že správca dane preveroval reálnom deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazcispoločností formou dožiadaní aj vypočúvaní svedkov. Všetky skutočnosti sú zdokumentované v
protokole z daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadril, ale na podporu nepredložil žiadne dôkazy.
Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy a skutočnosti takého charakteru,

ktoré by zakladali dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a/.
Žalovaný posudzoval možnosť predložených dôkazov nadväzne na ich spôsobilosť mať vplyv na výrok
rozhodnutia, čo je práve prvé štádium konania. Konanie o návrhu na obnovu konania bolo ukončené
rozhodnutím o zamietnutí návrhu na obnovu konania z dôvodov, že tieto podmienky neboli splnené.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe

(§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so
zákonom.

29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/014293/2018-77
zo dňa 09.07.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Finančného

riaditeľstva SR č. 218801/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania
ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/4683/2014/1042 zo
dňa 08.01.2014.

31. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len Daňový poriadok), daňové konanie ukončené

právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo
odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3 sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci,
len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

32. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do 6-tich mesiacov

odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodov obnovy konania, najneskôr však
do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno
predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

33. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa

odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

34. Podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhonduita zmení alebo zruší. Orgán príslušný
na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na

to dôvody.

35.Podľa§77ods.11Daňovéhoporiadku,aksúdprávoplatnerozhodoložalobe,ktoroubolonapadnuté
rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu akom rozhodol súd.

36. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca podaným návrhom na obnovu konania
zo dňa 25.01.2018, doplneného dňa 16.03.2018 sa domáhal obnoviť daňové konanie podľa § 75 ods.
1 písm. a/, c/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.37. Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že vidí dôvodnosť na nariadenie obnovy konania podľa
§75ods.1písm.a/,nakoľkovyšlinajavonovéskutočnostialebodôkazy,ktorémohlimaťpodstatnývplyv

na vecnú správnosť výroku v 11-tich rozhodnutiach správcu dane a nemohli sa v konaní uplatniť bez
zavinenia účastníka konania, nakoľko až Najvyšší súd SR vo svojich 11-tich rozhodnutiach prekvapivo
spochybnil hmotnú existenciu zdaniteľného plnenia ako takého a preto je to nová skutočnosť, ktorú
daňový subjekt nemohol rozumne predpokladať a voči ktorej by sa mohol od začiatku samostatného
daňového konania účinne brániť či zaujať akékoľvek stanovisko.

38. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

39. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobcovi uplynula objektívna lehota na podanie

návrhu na obnovu konania.
Tak ako spomenul aj žalovaný a poukázal na rozsudok č.k. 1S/279/2017-50, aj tento senát má za
to, že daňový subjekt nie je oprávnený podať podnet na nariadenie obnovy konania z úradnej moci.
Takýmto konaním zo strany daňového subjektu, čiže žalobcu by dochádzalo k obchádzaniu zákona a to
v súvislosti s dodržiavaním zákonom určených lehôt na obnovu konania.

Finančné riaditeľstvo ako aj žalovaný sa zaoberal dôvodnosťou nariadenia obnovy konania z úradnej
moci vo svojich rozhodnutiach.

40. Existencia predmetov zdaniteľných plnení nemôže byť sporná, o čom svedčí aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1/Sžf/41/2016 zo dňa 30.05.2017, ktorý preskúmal zákonnosť postupu správcu

dane a predmetnú žalobu zamietol.
Skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v žalobe a ktoré uviedol aj v návrhu na nariadenie obnovy konania z
úradnej moci nie sú dôvody v zmysle § 75 ods. 1 daňového poriadku.

41. Jedno zo záruk právnej stability založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť

platného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu
právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj
obnovakonania,ktorýmisadosahujenápravaprávoplatnýchsprávnychrozhodnutí.Dôvodompretakýto
postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia.
Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takýchto procesných

podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.

42. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je inštitút, úlohou ktorého je odstrániť
nedostatky zistením skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút
obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rei iudicate.

43. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania sa vyžaduje existencia aspoň jedného
z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné
dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto návrh zamietnuť.
Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v

pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny
nemohol uplatniť.

44. Zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti,
ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol

správny orgán prihliadať. Ďalšou podmienkou na obnovu konania je, že nové skutočnosti a dôkazy mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych
okolností prípadu (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/33/2016 zo dňa 23.05.2018).

45. Súd zistil, že správny orgán nemohol prihliadnuť na nariadenie obnovy konania z úradnej moci,

nakoľko v návrhu žalobca nepredložil žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré ak by sa uplatnili v
pôvodnomkonaní,byviedlikzmenenázorusprávnehoorgánurozhodujúcehovoveciamalbypodstatný
vplyv na výsledok pôvodného rozhodnutia, a tieto skutočnosti a dôkazy si ako účastník konania nemoholv konaní uplatniť. Skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konania z úradnej moci nie sú takými
dôkazmi, ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nemalo byť vôbec vydané.

46. Námietka žalobcu, že druhostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený je
zavádzajúca, nakoľko druhostupňové rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a
dovetok odbor, ktorý je uvedený v záhlaví rozhodnutia je ponímané ako pisárska chyba, čo uviedol aj
žalovaný vo svojom vyjadrení. Táto chyba nemá za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nie je to
chyba, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia.

47. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli
zistenéžiadnedôvodynaobnovukonaniazúradnejmoci.FinančnériaditeľstvoSRvosvojomrozhodnutí
č. 218801/2018 zo dňa 17.04.2018 sa podrobne zaoberalo všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli
uvedené v jeho podnete na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava. Žalovaný dostatočne
zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky
žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP
zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na

ich náhradu nepriznal, nakoľko mu nevznikli.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.