Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľudmila Hricková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/408/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107212150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2107212150.26
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, S., proti žalovanému:
P.. Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S., zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska
kanceláriaLYSO&PARTNERSspol.sr.o.,sosídlomNám.sv.Michala30/27,Hlohovec,IČO:36862347,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
III. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu výdavkov proti žalobkyni v rozsahu 50 %.
IV. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu výdavkov proti žalovanému v rozsahu 50 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 25.4.2007, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.4.2007, pôvodná žalobkyňa
G. Z., rod. Č., nar. XX.X.XXXX žiadala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so
žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi
nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“). Veci bola pridelená spisová značka 13C/27/2007.
2. Z dôvodu zmeny sústavy súdov účinnej od 1.1.2008 Okresný súd Trnava ako odovzdávajúci súd
postúpil vec znovuvytvorenému Okresnému súdu Piešťany ako nadobúdajúcemu súdu podľa § 18a
zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na Okresnom súde Piešťany bola veci v
podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 5C/408/2008.
3. Pôvodná žalobkyňa zomrela dňa 20.1.2019, t. j. v priebehu sporu. Po zistení okruhu dedičov po
pôvodnej žalobkyni súd uznesením č. k. 5C/408/2008-530 zo dňa 16.10.2019 rozhodol, že v konaní
pokračuje s dedičkou pôvodnej žalobkyne, s Z. Z., nar. X.X.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.11.2019.
4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 19.11.2019 oznámila súdu, že berie žalobu v celom rozsahu
späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohode.
Zároveň uviedla, že sa vzdáva nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že sa so žalovaným dohodla,
že každá zo sporových strán si bude znášať svoje trovy. Žalovaný oznámil súdu, že so späťvzatím žaloby
súhlasí a náhradu trov konania nežiada priznať.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho
vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho
vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník
tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná
legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol
totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží
konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie
zastaviťlensosúhlasomžalovaného,pričomsúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobymusíbyťvýslovne
a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu
so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať
podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá
námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad
konanie o vyporiadanie BSM /§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov /ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare/, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva /§ 142 OZ/, o hospodárení so spoločnou vecou /§ 139 ods. 2 OZ/, o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu /§ 705, § 712a OZ/).
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a na
výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2
CSP), keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa
§ 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní
žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v
intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním
žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,
právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
14.Keďžežalobkyňavzalažalobuspäťzdôvoduuzavretiamimosúdnejdohody,ktorúsúdunepredložila,
existenciu ktorej žalovaný nerozporoval, súd dospel k záveru, že obe strany procesne zavinili zastavenie
konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo (výrok II.).
15. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
16. Podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, ato s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
17. V tomto spore vznikli štátu trovy spojené s dokazovaním, ktoré pozostávali z náhrady vecných
nákladov banke za podanie správy v sume 25,73 eura z úhrad znalečného v rozsahu, v ktorom neboli
kryté preddavkami zloženými stranami sporu, zaplatené štátom v celkovej výške 800,28 eura, a teda
všetky výdavky štátu v tomto spore zodpovedali sume výške 826,01 eura.
18. Vychádzajúc z čl. 4 CSP a ust. § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s dokazovaním, a to náhradou vecných nákladov banke na podanie správy a
vyplatením časti znalečného, pričom tento nárok priznal štátu vo vzťahu k obom stranám v rozsahu po
50 % podľa ich procesného zavinenia zastavenia konania (výroky III. a IV.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.