Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312213545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeným
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej
republike zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho zástupcu podal dňa 27.09.2012 návrh na začatie konania

nasledovného znenia:

1. ,,I.

Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť spojenú s argumentom
o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa ust.
§ 85 ods. 3 zákona č.99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len ,,OSP“). Vecne a miestne

príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním
vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Bratislava III zapríčinil
svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu a preto
nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám okresný
súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom
sudcovrozhodovalpredmetnýspor.Nerešpektovanímtejtopremisybydošloknegáciizásadynemodebt
esse iudex in propia causa. Ústavný súd k potrebe uplatňovania objektívneho hľadiska pri posudzovaní

skutočností významných pre rozhodovanie o nezaujatosti sudcov v uznesení sp. zn. I. ÚS 65/05 z 20.
apríla 2005 uviedol cit.: ,,Pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu “zákonný sudca“ treba brať do
úvahy nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale predovšetkým ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva.
Existencia nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a jednak podľa objektívneho
hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu
nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj zjav - zdanie
(appearances). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého “spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, alesa aj musí javiť, že je vykonávaná“. Podstatnou je dôvera, ktorou musia súdy v demokratickej spoločnosti
uverejnostivzbudzovať.“PridelenieveciniektorémuzosudcovOkresnéhosúduBratislavaIIIbyporušilo
právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na

súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Žalobca preto v zmysle ust. § 12 OSP žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
veci o prikázanie veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer

k veci a k účastníkom konania.

II.

Žalobca - POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Je

registrovaná Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele: Sro, Vložka číslo: 23636/B.

III.

Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úver

č.: XXXXXXX) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl.
zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom (povinným):

· meno a priezvisko dlžníka (povinného): F. Z.
· dátum narodenia dlžníka (povinného ): XX.XX.XXXX

Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo M..

IV.

Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súd Bratislava III (ďalej len ,,Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

V.

Exekučný súd, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom, prijal

na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému zloženiu jeho povinnosť zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej dobe.

Vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie a vplyvu tejto úpravy na práva a právom chránené záujmy

žalobcu, považujeme za nutné uviesť, že:

a) Podľa ust. §44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06. 2011:
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

b) Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011:Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

c) Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010:
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či

exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu
(štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska
zápisnica.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

§ nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
§ si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (poznamenávame, že tak návrh na
vykonanieexekúcie,akoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,spĺňavšetkymateriálne
a formálne náležitosti predpokladané zákonnom);

rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 8 mesiacov!).

Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Dôkaz: Súdny spis exekučného súdu (Okresný súd Bratislava III) založený pre exekučné konanie

vedené medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ . s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č.25,
Bratislava 811 09 a povinným: F. Z., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX (registrácia
súdneho exekútora M.;

2. VI.

Opísaný postup exekučného súdu hodnotíme ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III.
ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

VII.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne.

A. Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonávanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období:
§ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,- EUR;

§ na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR;
§naadministratívnespracovanietextovurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napublikačnévýdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdusumu,napoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR;

Celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej
a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- EUR. Táto suma by
nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Poznamenávame, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,

pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

3. B. Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa nášho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného.

Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

§ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

§ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;

§ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a

základných práv. Žalobcov uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení sabsolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti;

b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho
majiteľov;

c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu spôsobila
neistotu plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnejochranydôjdelenvtedy,aksanazistenýstavvecipoužijeústavnesúladneinterpretovaná,platná
a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02).

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy úprava (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12. mája 2010).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov
garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných
súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné
právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 271/05).

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzame pre možnú analógiu z doktríny prijatej

ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,00 EUR. Ohľadom
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukazujeme na doterajšie rozhodnutia
ústavného súdu vo veci porušovania práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v
civilnom konaní, konkrétne:

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 235/04-3, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie 30.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 347/05, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 142/06-28, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 10.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a ôsmich mesiacov;§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 118/04-40, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 110/04-55, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a deviatich mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 125/04-44, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a piatich mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 229/04-52, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 21/05-30, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 15.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 190/05-36, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 301/05-38, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie 15.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca;

§ Nález ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 82/03-25, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie 15.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a ôsmich mesiacov.

Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 440,- EUR,
za 8 celých mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 EUR za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
ústavného súdu teda 660,- EUR za rok : 12 mesiacov v roku = 55 EUR za mesiac.

Upozorňujeme, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 246 dní!

4. VIII.

V danom prípade sa žalobca domáha podanou žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.

Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Dôkazy: Spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobu na
náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní;
Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody;
- založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Bratislava III v konaní kde ako žalobca

vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č.: XXXXXXX dlžníkom (povinným): meno a priezvisko dlžníka (povinného): E. B., dátum narodenia

dlžníka (povinného): XX.XX. XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo M.XXXX.

5. IX.S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu tvrdíme, že je nutné:

a) deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd;

b) deklarovať porušenia práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebolo poskytnutá v zákonom
predpokladanej kvalite;

c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
(OkresnýsúdBratislavaIII),konkrétneprincípulegality,princípuochranylegitímnychočakávaní,princípu
ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty;

d) nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetku škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej

súvislosti s porušením práv označených pod písm. a) a b) a princípov právneho štátu označených pod
písm. b).

6. a preto žiadame, aby súd:

a) medzitýmnym rozsudok v zmysle ust. § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci
tak, že:

žalovaná: Slovenská republika
jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom:
Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09 nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III,
pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX

dlžníkom (povinným):

· meno a priezvisko dlžníka (povinného): F. Z.
· dátum narodenia dlžníka (povinného): XX.XX.XXXX

(kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
M.) v zákonom stanovenej lehote.

b) rozsudkom rozhodol tak, že:

žalovaná: Slovenská republika
jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

jepovinnázaplatiťžalobcoviztitulumajetkovejškodysumu125,-EURaztitulunemajetkovejujmysumu
440,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je zároveň povinná v rovnakej

lehote zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania a poukázať ich k rukám jeho právneho zástupcu, tak
ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.“

7. Zástupca odporcu s návrhom na začatie konania nesúhlasil.

8. Uznesením č.k. 15C/101/2012-25, zo dňa 22. augusta 2012, spojil súd toto konanie na spoločné
konanie s vecami Okresného súdu Bratislava III, vedenými pod sp. zn. 15C/104/2012, sp. zn.
15C/116/2012, sp. zn. 15C/115/2012, sp. zn. 15C/100/2012, sp. zn. 15C/99/2012, sp. zn. 15C/96/2012,sp. zn. 15C/97/2012, sp. zn. 15C/98/2012 a sp. zn. 6C/107/2012 s tým, že uvedené spojené veci budú
vedené pod spoločnou sp. zn. 15C/101/2012.

9. Všetky uvedené konania začali podaním návrhu na začatie konania dňa 27.09.2012.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Vec vedená pod sp. zn. 15C/101/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,

vedenou pod sp. zn. 35Er/1014/2010.

V tejto veci bola podaná dňa 15.07.2010 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému F. Z./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Poverenie bolo udelené dňa 29.10.2010.

Dňa 26.11.2012 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX.

O návrhu na zastavenie exekúcie súd doposiaľ nerozhodol.

12. Vec vedená pod sp. zn. 15C/104/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 49Er/42/2011.

V tejto veci bola podaná dňa 14.01.2011 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnej D. J./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením zo dňa 04.10.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

13. Vec vedená pod sp. zn. 15C/116/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenom pod sp. zn. 36Er/11/2010.

V tejto veci bola podaná dňa 08.01.2010 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému O. F. - F./, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením zo dňa 05.01.2012, právoplatným dňa 02.02.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietnutá.

14. Vec vedená pod sp. zn. 15C/115/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 36Er/1311/2010.

V tejto veci bola podaná dňa 24.08. 2010 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnej T. Š./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením zo dňa 05.01.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Uznesením zo dňa 11.04.2013 bolo exekučné konanie zastavené.

15. Vec vedená pod sp. zn. 15C/110/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 36Er/718/2010.

V tejto veci bola podaná dňa 10.05.2010 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému A. P. - A./, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poverenie bolo udelené dňa 08.10.2010.

Exekučné konanie nie je doposiaľ skončené.

16. Vec vedená pod sp. zn. 15C/99/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 49Er/2211/2011.V tejto veci bola podaná dňa 25.08. 2011 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému P. A./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením zo dňa 04.10.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Uznesením zo dňa 23.08.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

17. Vec vedená pod sp. zn. 15C/96/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 49Er/2444/2008.

V tejto veci bola podaná dňa 01.12. 2008 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému P. X./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Poverenie bolo udelené dňa 04.12.2008.

Exekučné konanie nie je doposiaľ skončené.

18. Vec vedená pod sp. zn. 15C/97/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,

vedenou pod sp. zn. 36Er/1111/2010.

V tejto veci bola podaná dňa 15.07. 2010 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnej F. K./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa05.02.2016bolosúdudoručenépodanieoznačenéako,,Postúpeniedoplnenianávrhunavykonanie
exekúcie.“

V tejto veci súd zatiaľ poverenie neudelil, resp. nerozhodol, že uvedenú žiadosť zamieta.

19. Vec vedená pod sp. zn. 15C/98/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 36Er/10/2009.

V tejto veci bola podaná dňa 09.01. 2009 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému J. B./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Poverenie bolo udelené dňa 13.01.2009.

Exekučné konanie nie je doposiaľ skončené.

20. Vec vedená pod sp. zn. 6C/107/2012 obsahovo súvisí s vecou Okresného súdu Bratislava III,
vedenou pod sp. zn. 48Er/2033/2011.

V tejto veci bola podaná dňa 04.08. 2011 žiadosť súdneho exekútora, /proti povinnému G. Z./, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením zo dňa 04.01.2012, právoplatným dňa 22.02.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá.

21. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02. 2002 do 31.05.2010, súd preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06. 2010 do 31.05.2011, súd preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06. 2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. /Ďalšie znenie tohto
ustanovenia je obsahovo plne identické s citovaným znením jeho úpravy platnej od 01.06.2010 do

31.05.2011/.

Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zák., na účely tohto zákona, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánovverejnejmocioprávach,právomchránenýchzáujmochapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb.

Podľa§3ods.1písm.d/cit.zák.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej pred bodkočiarkou cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 cit. ust. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom priznaná škoda.

§ 17 cit. zák. má označenie „Spôsob a rozsah náhrady škody.“

Podľa§17ods.1cit.zák.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa ods. 2 cit. ust. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 cit. ust. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa ods. 4, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa ods. 5 cit. ust. zák., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

§ 7 cit. zák. má označenie „Rozhodnutie o zatknutí, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody.“

§ 8 cit. zák., má označenie „Rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodovanie o väzbe.“

Novela § 17 ods. 4 cit. zák., účinnej od 01.01. 2013, znie:

„4/ Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestným činmi podľa osobitného predpisu. 8a/.“

„8a“ znie nasledovne: „Zákon č. 215/2006 Z.z, o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z.“

Novela § 17 cit. zák., účinnej od 01.01. 2013 znie:

„11. V § 17 sa vypúšťa odsek 5.“

Podľa § 28 cit. zák., zrušuje sa zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk /.

Podľa § 11 cit. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1cit.zák.,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov na aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 cit. ust. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba právo tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods. 3 cit. ust. zák., výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na začatie konania nebol podaný

dôvodne, preto ho zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

23. Súd, keďže nedošlo k škodnej udalosti, zamietol návrh na začatie v časti náhrady škody, z dôvodu,
že v deň začatí všetkých uvedených konaní, teda 27.09.2012, boli v troch exekučných konaniach
zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, /12., 13., 20./, dve exekučné konania

boli zastavené, /14., 16./, v jednom exekučnom konaní povinný zomrel, /11./, tri exekučné konania, v
ktorých boli udelené poverenia, doposiaľ nie sú skončené, /15., 17., 19./ a napokon v jednom exekučnom
konaní nebolo zatiaľ udelené poverenie na vykonanie exekúcie, pričom od súdneho exekútora bolo až
dňa 05.12.2016 doručené súdu podanie označené ako ,,Postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie.“/8./“

24. Súd zamietol návrh na začatie konania v časti uhradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže
podľa názoru súdu môže byť uhradená výlučne len fyzickým osobám a teda nie právnickým osobám,
táto skutočnosť vyplýva, zo samotného obsahového, logického a gramatického znenia § 17 ods. 2, ods.3, pričom za takéhoto právneho stavu nič na tom nemení ani použitie výrazu „najmä,“ tento právny
názor súdu je podporený aj tým, že pôvodný ods. 4 cit. zák., právne vychádzal z právnej skutočnosti
týkajúcej sa výlučne fyzickej osoby, rovnako tak je podporený aj tou právnou skutočnosťou, že aj

novelizovaný ods. 4 cit. zák., právne vychádza z právnej skutočnosti týkajúcej sa výlučne fyzickej
osoby, ďalej súd poukazuje na to, že aj keď bol pôvodný odsek 5/ vypustený, pričom nemení to nič na
skutočnosti, že výšku úhrady podľa ods. 1 a ods. 2 nie je potrebné právne „právne oddeliť,“ logicky to
má pochopiteľne povinnosť právne oddeliť fyzická osoba, ktorej sa to týka, ďalej treba vychádzať aj z
obsahovej podobnosti, resp. totožnosti so znením § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ, ďalej treba vychádzať aj z

obsahového právneho rozdelenia § 17 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., a ďalej treba poukázať
na to, že § 17 cit. zák. má síce označenie: „Spôsob a rozsah náhrady škody,“ avšak „skutočná škoda
a ušlý zisk“ uvedenými v ods. 1, sú pojmami § 420 ods. 1, resp. § 442 ods. 1 OZ, kým v ods. 2 je
uvedený pojem „ujma,“ ktorý obsahovo, logicky i gramaticky vychádza z § 13 ods. 2 OZ, pričom aj
pojem „dostatočné zadosťučinenie,“ obsahovo, logicky i gramaticky vychádza z § 13 ods. ods. 1 cit.
zák., rovnako tak pojem „najmä,“ obsahovo i gramaticky vychádza z § 13 ods. 2 OZ a na záver tejto

analýzy súd poukazuje i na to, že slovné spojenie uvedené v § 17 ods. 2 Zákona č. 514/3003 Z.z.: „V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak“ . . ., možno obsahovo i gramaticky
identifikovať s § 13 ods. 1 OZ: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie,“ v súvislosti s ods. 2 cit. ust. zák.,“: „Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce primerané zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.“

Pre úplnosť analýzy súd poukazuje na to, že v konaniach o ochranu osobnosti je jedna z foriem morálnej
satisfakcie /§ 13 ods. 1 0Z/, využívaná forma určovacieho výroku /nie vo forme § 80 písm. c/ OSP/, :
„Súd konštatuje, že žalovaný zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu tým, že. . .,“ čo je teda
obsahovo i gramaticky zhodné s „V prípade, ak iba samotné konštatovanie práva. . .,“ /§ 17 ods. 2

Zákona č. 514/2003 Z.z./.

Na úplný záver analýzy súd poukazuje na to, že aj keď zákonodarca v Zákone č. 514/2003 Z.z. výslovne
neuviedol, že je to zákon o zodpovednosti za škodu a nemajetkovej ujmy, ani to výslovné neuviedol v
označení § 17 cit. zák., nebolo potrebné tak urobiť, pretože primárne išlo o zodpovednosti za škodu a tu

súd poukazuje na to, že predchádzajúci Zákon č. 58/1969 Zb. vôbec nepoznal nemajetkovú ujmu, ale
pokiaľ sa v súčasnosti právne aplikuje, tak ako judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, je možné
v súčasnosti uplatniť si aj nemajetkovú ujmu.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu

v konaní a keďže navrhovateľ nemal v konaní úspech, súd mu nepriznal náhradu trov konania,
predstavujúce trovy právneho zastúpenia, odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, keďže mu
nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho
sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.