Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117207740
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117207740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C. T., nar. X.X.XXXX,
bytom v V., Q.Á. X proti žalovanému: PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1,
Paríž,Francúzskarepublika,konajúcehonaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky v Bratislave,
Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je neplatná a že úver zo spotrebiteľskej zmluvy je bez poplatkov a bezúročný, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.12.2018 č.k. 22Csp/56/2017-184
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 5.493,23 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľská zmluva č.
42683279499002 zo dňa 1.12.2010, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a určenia, že
úver z tejto spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Voči žalovanému sa tiež domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.493,23 eur.

3. Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 23.6.2017 upravil pôvodné označenie žalovaného v

žalobe: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783 na označenie:
„PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussman 1, Paríž 750 09, Francúzska republika,
konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47
258 713 (právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. IČO: 35 787 783)“.

4. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka č. 2435/B mal

súd preukázané, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bola z obchodného registra vymazaná
dňom 30.06.2016. Ako dôvod výmazu bol uvedený - ex offo výmaz, s tým, že Okresný súd
Bratislava I uznesením zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 34Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69aa, ods. 8
Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKOa.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v
Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka
v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26.10.2005

o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu
30.06.2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris,
so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO,
spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko,

zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783.

5. Ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia
je v obchodnom registri uvedená spoločnosť: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard
Haussmann1, Paríž 750 09, Francúzska republika.

6. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Po, vložka č. 2990/B mal
súd preukázané, že odo dňa 01.01.2016 je zapísaná v obchodnom registri Slovenskej republiky:
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 ako podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby): BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (akciová spoločnosť), so sídlom

Francúzska republika, Paríž, boulevard Haussmann č. 1.

7. V uvedenom výpise z obchodného registra je uvedené, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA (akciová spoločnosť), so sídlom Francúzska republika, Paríž, boulevard Haussmann
č. 1 je v dôsledku cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM

SLOVENSKO a.s., pôvodne so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783.

8. Vychádzajúc z ust. § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 62 ods. 1,
§ 68 ods. 1, § 69 ods. 1 veta prvá, ods. 3 veta prvá, § 69a ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 7 ods. 1, § 21 ods. 3,
4 Obchodného zákonníka, § 61 C.s.p. súd prvej inštancie ďalej konal so žalovaným - tak ako ho označil

žalobca - spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097
90, pričom bolo nesporné, že pôvodne žalobcom označená spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
IČO: 35 787 783, Panenská 7, 812 36 Bratislava v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením
bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa od 01.07.2016 stala jej

univerzálnym právnym nástupcom.

9. Súd prvej inštancie vo vzťahu k označeniu žalovaného vychádzal z obsahu žaloby, z doložených
listín, a z vôle žalobcu označiť ako žalovaného spoločnosť BNP PARIBAD PERSONAL FINANCE SA
(ktorú jednoznačne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.06.2007). V tej súvislosti uviedol, že

žalobca k žalobe doložil aj list zo dňa 26.10.2016 „Informáciu o vyhotovení a zaslaní kópie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“, z obsahu ktorého vyplýva, že v prílohe tohto listu zaslala spoločnosť BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, FR (takto je
označená v hlavičke listu) žalobcovi na jeho vyžiadanie kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd
dal do pozornosti, že v hlavičke predmetného listu v ľavom hornom rohu je uvedené logo „CETELEM“

totožné ako je uvedené na zmluve, čo môže pôsobiť zavádzajúco na spotrebiteľov pri identifikácii
subjektu - veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal za to, že nebol daný dôvod na postup v zmysle
ust. § 62 C.s.p.

10. Aplikujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, ods. 9, § 53c, § 54

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, 8, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, § 4 ods. 1, 2 a 6, § 9 ods.
1, 2, 6 a 7, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 3, 5, § 4 ods. 2, 3, 6, 8 a 9, § 5
ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 4,
§ 41, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 563 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia 5.493,23 eur.

11. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že nárok titulom bezdôvodného obohatenia uplatnený
žalobcom vo výške 5.493,23 eur vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a to aj napriek tomu, že ide o
tzv. absolútny obchod, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Aj napriek tomu na posúdenieúverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, ako už bolo ustálené súdnou praxou. V tej súvislosti
tiež poukázal na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zák. č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala ust.

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Je nepochybné, že v danom prípade išlo o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej
obsah žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť. Po preskúmaní uplatneného nároku z hľadiska súladu
s ustanoveniami ochrany spotrebiteľa dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia je dôvodný.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 07.01.2011 sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému „klasický
spotrebiteľský úver bezúčelový - Pôžička na čokoľvek - doba určitá“ vo výške 9.000 eur (upravená v časti
B) predmetného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a úver sa žalovaný zaviazal splácať v 120

mesačných splátkach po 146,57 eur mesačne, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 15. deň v
mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky bola dohodnutá k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí
úveru, a termín konečnej splatnosti bol určený ako dátum poslednej mesačnej splátky úveru, s tým, že
konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí
úveru. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,49 % ročne, priemerná hodnota RPMN 11,25

%, RPMN 14,36 %, celková čiastka k zaplateniu bola v zmluve uvedená vo výške 16.438,80 eur. V časti
B) predmetného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej boli upravené základne náležitosti
zmluvy bol uvedený aj údaj - „prijímam súbor poistenia - rozšírené poistenie (6,99 %)“.

14. Po preskúmaní obsahu zmluvy dospel súd k záveru, že táto nemá všetky náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

15. Predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ spomínaného
zákona) a údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tento údaj nie je v zmysle zákona
totožný s konečnou splatnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti má byť podľa názoru súdu uvedený

konkrétnym označením (dátumom), pričom formulácia uvedená v predmetnej zmluve túto náležitosť
nespĺňa. Spotrebiteľ tak nemá vedomosť o tom, ku ktorému dňu sa dostane do omeškania s poslednou
splátkou, ktoré omeškanie je spojené s ďalšími právnymi dôsledkami.

16. Súd prvej inštancie tiež zistil, že súčasne so zmluvou bola uzavretá aj zmluva o poistení, na základe

ktorej si mal žalobca zvoliť rozšírené poistenie. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú
zmluvu, ale z pohľadu posúdenia prijateľnosti zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je
potrebné prijať záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide totiž o
akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu.

17. Z toho dôvodu poistné - stroho upravené ako 6,99% z mesačnej splátky malo byť podľa názoru súdu
v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a teda do ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. V zmluve tak absentuje správne uvedenie ďalšej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č.

129/2010 Z.z., a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tam uvedená čiastka vo
výške 16.438,80 eur, ktorá pozostáva z úveru a z úroku, nie je konečná s poukazom na uzatvorenú
zmluvuopoistení,ktorájetiežsúčasťouformulárovejzmluvy.Celkováčiastka,ktorúbymuselspotrebiteľ
zaplatiť, zohľadňujúc dohodnutý počet splátok (120) a výšku v zmluve uvedených splátok (146,57 eur)
vrátane poistného v skutočnosti netvorí suma 16.438,80 eur uvedená v zmluve, ale suma 17.588,40 eur

(120 x 146,57 eur). Údaj uvedený v zmluve o celkovej čiastke je tak zavádzajúci a nesprávny.

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v zmluve je uvedený aj nesprávny údaj o RPMN,
ktorý nezohľadňuje výšky mesačných splátok poistného pri výpočte celkových nákladov spotrebiteľa a
následneprivýpočtecelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.NesprávneuvedenieúdajaoRPMN

má rovnaké následky akokeby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca sankcionuje
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.20. Rovnako možno konštatovať, že v zmluve chýba jednoznačný a správny údaj o výške mesačnej
splátky (bez poistenia), keď vo formulárovej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 146,57 eur a len
s veľkými ťažkosťami možno zo zmluvy vyvodiť, že suma poistenia je súčasťou výšky splátky (v časti D

„Poistenie klienta“ je drobnučkým písmom uvedené, že „beriem na vedomie, že suma uvedená v prijatí
poistenia vyjadrená % z dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru,
bude určená na úhradu poistného.“), pričom samotná výška poistenia nie je vyjadrená jednoznačne a
zrozumiteľne pre spotrebiteľa. V zmysle zákonnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy má zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho,
aby si musel uvedené prepočítavať, čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom)
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

21. Na základe uvedeného mal veriteľ (právny predchodca žalovaného) nárok len na vrátenie skutočne
ním poskytnutého úveru vo výške 9.000 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe uvedenej
zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi na jeho účet úver vo výške 9.000 eur dňa
10.1.2011 a že žalobca na tento úver splatil 54 splátok po 152,25 eur a jednu splátku vo výške 6.423,98,

t.j. spolu 14.493,23 eur. Nakoľko bol žalobca v zmysle vyššie uvedeného povinný uhradiť žalovanému
sumu 9000,- eur, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 5.493,23 eur,
ktoré je povinný vydať žalobcovi.

22. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobcu konštatoval, že na základe vyššie uvedenej formulárovej

spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 7.1.2011 bola zároveň žalobcovi vnútená úverová kreditná karta
a revolvingový úver, na základe ktorej mu bola vystavená úverová karta s úverovým rámcom 600 eur.

23. Naviac uviedol, že formulárová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami bola
posudzovania už mnohokrát súdmi a tieto vyslovili, že táto formulárová zmluva obsahuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku v časti C) - úverová karta, rozsudok OS Martin sp. zn. 11C/54/2014, OS
Humenné sp. zn. 11C/66/2013, OS Košice okolie sp. zn. 17C/107/2011, KS Banská Bystrica sp. zn.
14Co/374/2012, OS Prešov sp. zn. 15C/313/2015, OS Piešťany sp. zn. 8C/29/2013. Táto skutočnosť
musí byť žalovanému dobre známa.

24. Súd mal za to, že rovnaká argumentácia o vnútenej „službe“ vo vopred pripravenom formulári
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola viazaná na uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru
sa vzťahuje aj na úpravu poistenia v časti D) zmluvy „Poistenie klienta“. Vo formulári zmluvy nebola
pripravená jednoznačná možnosť na označene - „nepríjimam poistenie“; vo formulári boli špecifikované
len 3 možnosti rôznych súborov poistenia.

25.Súdtiežkonštatoval,žemožnomaťpochybnostiotom,čiprávnypredchodcažalovanéhopostupoval
sodbornoustarostlivosťouapoctivovočižalobcoviakospotrebiteľovi-keďponúkolžalobcovi,prispísaní
formulára „Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere ...“ dňa 1.12.2010 dvakrát produkt „poistenia“, tým,
že žalobcovi ponúkol - predložil aj formulár „Prihláška k poisteniu..“. Súd tu poukázal na úpravu textu

Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde bolo použité drobnučké písmo a v texte je ťažké sa
orientovať, pričom v zmluve je výška poistného uvedená percentuálne vo vzťahu k výške splátky úveru
(6,99% k výške splátky) a dohodnutý bol Rozšírený súbor poistenia a v prihláške je uvedené poistné
pevnou sumou (5,68 eur) a dohodnutý bol Základný súbor poistenia, čo môže byť pre spotrebiteľa
zavádzajúce.

26. Z predloženej zmluvy a prihlášky k poisteniu nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená
konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o
jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať

na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška
odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy.27. Z Prihlášky k poisteniu zo dňa 24.1.2011 vyplýva, že túto podpísal len žalovaný. Predovšetkým pre
poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalovaný
žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) podpísanú oboma

zmluvnými stranami súdu nepredložil a tým ani nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by
mu vyplýval nárok na zaplatenie mesačného poistného v sume 5,68 eur, ktoré žalobca preukázateľne
uhrádzal spolu s mesačnou splátkou úveru.

28. Na základe týchto úvah žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. V zostávajúcej časti

žalobu zamietol, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná.

29. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli.

30. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a konanie zastavil alebo aby rozsudok zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
V prvom rade vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne procesne postupoval, pokiaľ vyzval žalobcu na
odstránenie vád podania spočívajúcich v nesprávnom označení žalovaného. S poukazom na § 62, § 161

ods.1,2C.s.p.,§18ods.1Občianskehozákonníka,§7ods.1Obchodnéhozákonníka,§2ods.8zák.č.
483/2001Z.z.,§69aods.8Obchodnéhozákonníkamážalovanýzato,ževdanomprípadeexistujevada
konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky na strane žalovaného, existujúcej od začiatku
súdnehokonania.Súdprvejinštancieneboloprávnenývyzvaťžalobcunaodstránenieneodstrániteľných
nedostatkov procesných podmienok, pričom správne mal konanie zastaviť. Nakoľko neboli v konaní

splnené procesné podmienky, a to odo dňa začatia konania a súd prvej inštancie procesným postupom
zmeniloznačeniežalovaného,boložalovanémuznemožnené,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ tiež vytkol súdu prvej
inštancie nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ ide o vyhodnotenie absencie údajov vyplývajúcich
zo zák. č. 129/2010 Z.z. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2018 sp.zn.

3Cdo/146/2017 vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne si vyložil zákonnú požiadavku uviesť v
zmluve termín konečnej splatnosti úveru, keďže v danej zmluve je táto požiadavka naplnená. Termínom
konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Neuvedenie výslovného dátumu
o konečnej splatnosti úveru nemôže mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nesúhlasil
ani so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN, ktorý je

podľa žalovaného uvedený správne vo výške 14,36%. S poukazom na § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010
Z.z. odvolateľ uviedol, že v danom prípade nebola splnená podmienka tam uvedená, že spotrebiteľ
musel uzavrieť zmluvu o poistnom (o poskytnutí doplnkovej služby), aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Uzavretie zmluvy o poistnom bolo v danom prípade
fakultatívne. Hodnota poistného sa preto nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom. Napadol aj nesprávne právne závery súdu prvej inštancie o uzavretí poistnej
zmluvy. S poukazom na § 788 ods. 1 a § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že v danom
prípade bola uzavretá rámcová zmluva o poistení CTM 2049, ktorá sa vzťahuje na poistenie schopnosti
splácať úver medzi žalovaným ako poistníkom a spoločnosťou Poisťovňa Cardif Slovakia a.s., so sídlom
v Bratislave, Plynárenská 7/C, IČO: 36 534 978. V danom prípade žalobca ako klient vystupuje v rámci

poistného vzťahu ako poistený. V zmysle platnej právnej úpravy platí, že ak poistnú zmluvu neuzavrel
samotný poistený, účastníkom poistnej zmluvy je poistník a poistený nie je účastníkom poistnej zmluvy,
ale je účastníkom poistného pomeru, ktorý vznikol uzavretím poistnej zmluvy. Poistenému v takom
prípade vzniknú práva a povinnosti z poistného pomeru tým, že prejaví súhlas s poistnou zmluvou.
Uzatvorením uvedenej poistnej zmluvy vznikol dvojstranný právny vzťah, ktorého zmluvnými stranami

sú žalovaný ako poistník a poistiteľ - Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s.. Písomný súhlas s vyššie uvedenou
poistnou zmluvou (rámcovou zmluvou o poistení CTM 2049) vyjadril žalobca ako klient a ako poistený
v úverovej zmluve. Podpisom úverovej zmluvy žalobca ako klient potvrdil, že sa s rámcovou zmluvou,
ako aj so všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia a.s. oboznámil, pričom tieto
boli a sú neustále dostupné pre žalobcu ako klienta na webovej stránke žalovaného www.cetelem.sk

, ako aj v sídle žalovaného. V zmluve bol žalobca informovaný, že predmetná
rámcová zmluva, ako aj všeobecné poistné podmienky sú k dispozícii aj na www.cetelem.sk .31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tej súvislosti poukázal
na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ktoré vo vyjadrení aj bližšie špecifikuje a ktoré posúdili danú

problematiku rovnako ako súd prvej inštancie. V predmetnej poistnej zmluve uzatvorili dve poistenia.
Jedno bolo súčasťou zmluvy o úvere, ktorú musel uzatvoriť, nemal možnosť vybrať si jej neuzatvorenie,
pričom pri podpise zmluvy mu nebolo vysvetlené nič ohľadom poistenia, v podstate ani nevedel, že
nejaké poistenie uzatvoril. Preto nemožno hovoriť o doplnkovej službe ani o individuálne dojednanom
poistení, ale o súčasti zmluvy. V zmluve nie je nikde uvedené, koľko predmetné poistenie stojí a či bolo

súčasťou splátky. Preto neuvedenie tohto údaja do výpočtu RPMN má za následok nesprávne uvedenie
RPMN v neprospech spotrebiteľa.

32. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Zdôraznil, že
zákon neukladá dodávateľom povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozpis splátky na
istinu, úroky či poplatky.

33. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil
ako vecne správny.

36. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2019 o 10,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202 / II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

37. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením zo dňa 19.4.2017
č.k. 22Csp/56/2017-24 vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu tak, aby jednoznačne uviedol sporové strany,
t.j. kto je žalobcom a kto žalovaným, nakoľko v označení žalovaného nastali pochybnosti.

38. Potom ako žalobca na základe vyššie spomínaného uznesenia súdu odstránil vady žaloby,
spočívajúcu v nejasnom označení žalovaného tak, že označil žalovaného ako PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom organizačnej zložky v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, podaním zo dňa 23.6.2017,

súd prvej inštancie pokračoval s takto označeným žalovaným v konaní, keď mal za to, že vada žaloby
spočívajúca v nejednoznačnom označení žalovaného bola zo strany žalobcu odstránená.

39. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

40. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle vyššie cit. § 129
ods. 1 C.s.p. vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby, spočívajúcej v nejednoznačnom označení

žalovaného v žalobe, keďže údaj označujúci žalovaného v žalobe je v logickom rozpore s ďalším
listinným dôkazom predloženým žalobcom spolu so žalobou, a to informáciu o vyhotovení a zaslaní
kópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2016, obsiahnutom na č.l. 11 spisu, keď v tomto
podaní na tzv. hlavičkovom papieri je v jeho záhlaví uvedená spoločnosť BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom v Paríži, boulevard Haussmann 1. Vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností
uvedených žalobcom v žalobe, o ktoré oprel svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
označenému žalovanému, keď bol súdom prvej inštancie zistený nesúlad s označeným žalovaným v

žalobe a označením zmluvnej strany - dodávateľa na spomínanom listinnom dôkaze, niet pochýb o
tom, že išlo o vadné podanie - žalobu, a teda o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý sa
súd prvej inštancie aj pokúsil odstrániť tým, že vyzval žalobcu na upresnenie žaloby a jednoznačné
označenie žalovaného. Takýto postup odvolací súd považuje za správny a v súlade s ustanoveniami
C.s.p., najmä s prihliadnutím na to, že na strane žalobcu išlo o spotrebiteľa, ktorý v čase podania

žaloby nebol zastúpený advokátom, preto má súd vo vzťahu k tomuto účastníkovi zvýšenú poučovaciu
povinnosť (§ 292 C.s.p.).

41. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie konal s neexistujúcim subjektom,
voči ktorému mal konanie zastaviť, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania (§ 161 ods. 1, 2
C.s.p.). Ako bolo vyššie uvedené, v danom prípade vychádzajúc z obsahu žaloby a listinných dôkazov

predložených žalobcom spolu so žalobou, ktoré sa stali súčasťou žalobného návrhu a z ktorých žalobca
vychádzal pri uplatňovaní svojho nároku a po zistení súdom, že došlo k nesúladu medzi žalobcom
označeným subjektom ako žalovaným v žalobe a skutkovými okolnosťami zistenými z listinných
dôkazov, týkajúcimi sa nejednoznačného označenia žalovaného, z čoho vyplýva, že išlo o odstrániteľnú
vadu konania, správne súd prvej inštancie postupoval, ak sa pokúsil odstrániť túto vadu a následne s

jednoznačne označeným žalovaným aj v konaní ďalej pokračoval.

42. Niet pochýb o tom, že daný právny vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré aplikoval aj súd prvej
inštancie.

43. Správne súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že v tejto absentuje údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako má
na mysli § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere, s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

44. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že termín konečnej splatnosti úveru bolo možné vyvodiť
z dátumu prvej mesačnej splátky a počtu mesačných splátok, ktoré sú uvedené v zmluve. Termín
konečnejsplatnostiúveruarovnakoajúdajodobetrvaniazmluvysúobligatórnymináležitosťamizmluvy,
vyžadovanými zákonom, preto tieto musia byť uvedené jednoznačne tak, aby pre spotrebiteľa bolo

zrejmé, ku ktorému dňu sa dostane do omeškania, teda dokedy má predmetný úver uhradiť. Spôsob,
akým bol termín konečnej splatnosti úveru a termín poslednej mesačnej splátky v zmluve upravený, nie
je uvedený jednoznačne, čo má za následok, akokeby tento údaj nebol uvedený vôbec.

45. Už len absencia týchto zákonných náležitostí spôsobuje, že daný úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že dôvodom pre vyslovenie záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemôže byť tá skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje jasné
vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami tak,
aby bolo zrejmé, koľko tvoria jednotlivé položky v každej splátke, nemožno považovať za opodstatnené,
keďže súd prvej inštancie o takýto dôvod svoje rozhodnutie vôbec neoprel, ako vyplynulo z odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

47. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danej zmluve absentuje uvedenie
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak ako má na mysli § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010
Z.z. z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje a na ktoré v
tejto súvislosti poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

48. Rovnako za správny považuje odvolací súd aj názor súdu prvej inštancie, že v danej zmluve je
nesprávne uvedený údaj o RPMN, tak ako vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko
tento nezohľadňuje výšku mesačných splátok poistného, ktoré mali byť zahrnuté do celkových nákladov
spotrebiteľa a následne pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.49. Rovnako ako súd prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že žalovaný porušil ust § 4 ods. 2
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď viazal poskytnutie tzv. vnútenej služby na vopred

pripravenom formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola viazaná na uzavretie zmluvy vo forme
úpravy poistenia v časti D Zmluvy „poistenie klienta“. Okrem toho, že formulár zmluvy je písaný tak
drobným písmom, ktoré nie je voľným okom čitateľné, tento neobsahuje možnosť neprijať poistenie a
navyše z textu zmluvy nie je možné jednoznačne zistiť výšku poistného a ani obsah poistnej zmluvy. V
tomto smere odvolací súd považuje námietky žalovaného za neopodstatnené.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej
časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalovanému v celom rozsahu.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).