Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207278
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: E. I., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š.

XXX, XXX XX Š., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 937,77
eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu200,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 937,77 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12Cr/1/2016 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„31. Súd mal za preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako spoludlžníkmi bola

uzavretá formulárová zmluva o revolvingovom úvere podpísaná dlžníkmi dňa 16.12.2013 a žalovaným
ako veriteľom dňa 23.12.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, ktorú
mali dlžníci zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur mesačne. Znenie zmluvy bolo vopred
pripravené žalovaným, pričom sa vpisovali do neho len údaje, pričom do tlačiva sa spisovali len údaje
týkajúce sa dlžníkov, údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Súd dospel k záveru, že
medzi žalovaným a žalobcami bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko na jednej strane
vystupovala fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri
uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
32. V tie isté dni, ako bola spísaná zmluva o revolvingovom úvere, boli žalobcami podpísané aj
rozhodcovské zmluvy, ktoré boli rovnako vypracované na tlačive vopred pripravenom žalovaným, do
ktorého sa vpisovali údaje o dlžníkoch a dátum podpisu. Na základe žaloby vydal rozhodcovský súd dňa
5.1.2016 rozsudok v rozhodcovskom konaní v ktorom k žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
33. Po preskúmaní predložených zistenia obsahu rozhodcovského spisu, súd dospel k záveru, že sú

dané dôvody na jeho zrušenie v zmysle ustanovenia § 45 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
že podaná žaloba je dôvodná.
34. Pokiaľ ide o dôvody pre zrušenie, základným bola neplatnosť rozhodcovských zmlúv, ktoré podľa
názoru súdu neboli spôsobilé založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva bolapripravovaná ako formulárová aj keď na samostatnej listine podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Je nesporné, že túto podpísali dlžníci spolu so zmluvou o revolvingovom úvere v ten istý deň ako
viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom avšak nešlo o individuálne dojednania rozhodcovskej

doložky. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, keďže bola pripravená
veriteľom na predtlačenom formulári, na ktorom sa dopĺňali len údaje spotrebiteľa aj to s dátumom dňa
žalovaného 23.12.2013, pričom samotnú zmluvu žalobcovia podpísali už dňa 16.12.2013. Predmetná
rozhodcovská doložka je síce takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva na výber
medzi viacerými rozhodcovskými súdmi a všeobecným súdom, avšak možnosť voľby bola vždy

na žalobcovi, nakoľko žalobca je takmer vždy veriteľom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
znemožňovala spotrebiteľovi dosiahnutie rozhodovania sporu štátnym súdom, ak veriteľ ešte predtým
podal žalobu na rozhodcovskom súde."
35. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia o ochrane
a spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná
s následkami, že rozhodcovský súd nemal právomoc vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky
rozhodovať daný spor, čím je daný dôvod v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ ZoSRK.
36. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá1 mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,

že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde,
pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa dôkladne nezaoberal neprijateľnými
podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty, či skutočne sú splnené všetky náležitosti
obligatórnevyžadovanéprespotrebiteľskýúveranitým,vakejvýškevlastneboldohodnutúúrokzúveru.

37. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej
je neprijateľnou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je
viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v
rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa
súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS.
38. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd zrušil
rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Podľa §47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na súd podať návrh na pokračovanie v konaní

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Akospotrebiteľsiuplatňujeprimeranéfinančnézadosťučineniezaporušeniespotrebiteľskýchpráv,ktoré
musel brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako
spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy

(§ 3 zák. č. 250/2007 Z.z.). Finančné zadosťučinenie požaduje vo 50 % zo sumy 1.875,54 eur, t.j.
sumu 937,77 eur, čo zodpovedá rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a sumou, ktorej zaplatenia sa
žalovaný dožadoval (3.375,54 eur). Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplýva z § 11 ods. 1 písm.
b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva o úvere č. 8500037920 neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. c), f) a k).

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z
formulácie ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje
postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia
porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Ako

však uvádza v rozsudku, sp. zn. 14Co91/2012, Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods.
5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné
sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého
nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.
Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené čo

znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej
podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo
byť porušené a vo vzťahu ku ktorému sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. V žalobcom označenomrozsudku sa odkazuje na závery, v zmysle ktorých bolo rozhodnuté na základe všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka a nie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Z podanej žaloby nevyplýva ani
preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Ak by chcel zákonodarca priznať

spotrebiteľov právo na primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie spotrebiteľského práva,
neviazal by ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného
ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho
spotrebiteľské práva, primerané finančné zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ
následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva žiadny dôvod

vecnej legitimácie žalovaného, keďže nevydal rozhodcovský rozsudok. Okrem toho žalobca neoznačil
žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaného konal s cieľom získať bezdôvodné
obohatenie. Rozhodcovský rozsudok nie je sám o sebe dôvod plnenia a jeho výkonu predchádza
procesný postup exekučného súdu zahrňujúci prieskumnú právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku, obsahu plnenia, či tomu čo jeho vydaniu prechádzalo.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 12Cr/1/2016,
zmluvou o revolvingovom úvere, žalobou podanou na rozhodcovský súd, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom 2.2.2017, č.k. 12Cr/1/2016-43, zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn.

RK-PC-725/15-EK zo dňa 5.1.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter.

5. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochranaspotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

12. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Cr/1/2016. Žalovaný
ako dodávateľ zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči žalobcovi ako spotrebiteľovi s odbornou
starostlivosťou, nedodržal zákon, keď použil na uplatnenie svojich práv na rozhodcovskom súde voči
nej neplatnú rozhodcovskú zmluvu.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal
z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu,
ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý

privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých
sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané
obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež
prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne z povahy a závažnosti porušenia práva alebo povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán

protiprávnemu konaniu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 200,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj rozsudok sp. zn. 12Cr/1/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať

dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,
akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových

okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.