Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116212839
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116212839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. I. N., T.. XX. XX. XXXX Z. X.
I.. I. N., T.. XX. XX. XXXX, obaja bytom v Y., G. XX, zastúpení CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, proti žalovanej V. C., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Y.,
P. XX, zastúpenej JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8,
o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23. júna 2017 č.k.
19C/166/2016-56

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o neprerušení konania.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobcom p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie") rozsudkom z 23. 06. 2017 neprerušil konanie na
návrh žalovanej, žalovanej uložil povinnosť vypratať byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. C. D. H. S. G. G.

Č. XXXX T. P. XX D. Y., postavenom na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, vedeného pre katastrálne
územie G. I., B. Y. - G., B. Y. V., na LV č. XXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším
výrokom žalobcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu
č. XX v bytovom dome na P. XX D. Y., na LV č. XXXXX, kat. územie G. I. (ďalej iba sporný byt). ktorý
nadobudli na základe zmluvy o prevode bytu v roku 2011 a žalovaná tento byt užíva bez nájomného

vzťahu. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žaloba bola podaná predčasne vzhľadom na prebiehajúce
konanie vedené na Okresnom súde Košice I vedené pod sp. zn. 12C/184/2016, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Preto podala návrh na prerušenie tohto sporu. Súd prvej
inštancie zistil, že predmetom sporu vo veci 12C/184/2016 je žaloba o určenie, že členský podiel v
bytovom družstve viažuci sa k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX v Y. patrí do dedičstva po poručiteľke
Z. W., T.. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Anna Lacová bola nájomkyňou družstevného bytu
č. 16, za života previedla svoje členské práva a povinnosti na I. D. (žalobkyňu v 2. rade) a ešte za

svojho života namietala neplatnosť predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností. Tento
spor prebiehal na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19C/469/1994 a bol skončený zamietnutím
žalobyprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmuposmrtiZ.W.,ktorejprávnanástupkyňa(žalovaná)
nemohlamaťnatakomtourčenínaliehavýprávnyzáujem.Vroku2004došlokzámenebytovč.XXZ.XXna P. XX D. Y., na základe čoho sa žalobkyňa v 2. rade stala so svojim manželom nájomkyňou bytu č. XX
a neskôr jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou, čomu zodpovedá aj aktuálny stav. Keďže Z. W. namietala
ešte za svojho života relatívnu neplatnosť Dohody o prevode členských práv a povinností vo vzťahu k

bytu č. XX T. P. Č.. XX v Y., možno nanajvýš uvažovať o právnych následkoch relatívnej neplatnosti vo
vzťahu k tomuto bytu a následne o prípadnom prechode členstva v družstve a prechode nájmu k tomuto
bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel v súvislosti s jej smrťou. V konaní 12C/184/2016
sa však neprejednáva členský podiel k bytu č. XX, preto je toto rozhodnutie bez významu ku konaniu
týkajúcemu sa vypratania bytu č. XX. Preto súd prvej inštancie návrhu žalovanej na prerušenie konania

nevyhovel.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil spornú vec podľa § 123 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 126
ods. 1 OZ. Uviedol, že žaloba na vypratanie bytu je typickou vlastníckou žalobou, ktorá má charakter
žaloby na plnenie a jej zmyslom je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k veci, teda aby
vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať. Preto sa môže domáhať vypratania

bytu od toho, kto ho neprávom zadržiava. V spore boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky
úspešnosti žaloby. Žalobcovia preukázali existenciu vlastníckeho práva k bytu, byt sa nenachádza v
ich faktickej moci, žalobcovia sú vlastníkmi bytu aj ku dňu vyhlásenia rozsudku, žalovaná byt zadržiava
bez existencie záväzkového právneho vzťahu a to aj v čase vyhlásenia rozsudku a predmetom
žaloby je konkrétne individualizovaný byt, o vypratanie ktorého žalobcovia žiadajú. Žalovaná sa bránila

identickými argumentmi, pre ktoré navrhla konanie prerušiť. Podľa názoru súdu prvej o prípadnom
zákonnom prechode nájmu družstevného bytu by bolo možné uvažovať len vo vzťahu k bytu č.XX,
pretože neb. Z. W. bola pôvodnou nájomkyňou tohto bytu, ku ktorému previedla členské práva a
povinnosti na žalobkyňu v 2. rade a za svojho života namietala neplatnosť dohody, nie však vo vzťahu k
bytu č. XX, ktorého nebola nikdy nájomkyňou a ktorý je predmetom tejto žaloby. Preto žalovanú zaviazal

na povinnosť vypratať byt č. XX T. X. C. H. S., G.. Č.. XXXX na P. XX D. Y.. Výrok o trovách konania
odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd žalobu
zamietol, alternatívne aby prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo
veci 12C/184/2016.

5. Žalovaná uvádza, že byt č. XX T. P. XX D. Y. užíva z toho titulu, že ho užívala aj so svojou tetou

Z. W., členkou bytového družstva niekoľko rokov pred jej smrťou a užíva ho nepretržite. Podľa závetu
je žalovaná jedinou závetnou dedičkou po Z. W.. Z. W. podala žalobu na Okresnom súde Košice II
o neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností na kúpnej zmluvy, konanie bolo vedené
pod sp. zn. 19C/469/94. Počas konania Z. W. zomrela a žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku
naliehavéhoprávnehozáujmužalovanejakoprávnejnástupkynestým,žesamalasvojichprávdomáhať

iným právnym inštitútom, a to žalobou na určenie, že členský podiel Z. W. patrí do dedičstva. Pokiaľ
teda súd nerozhodne o tom, či členský podiel patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľke Z. W.,
nie je možné odstrániť spornosť vlastníctva k tej istej veci. Aj keď žalobcovia sú zapísaní ako vlastníci
sporného bytu, žalovaná tvrdí, že ide o zápis vykonaný v rozpore so zákonom. Zapísaniu vlastníctva
k bytu predchádzal moment, kedy boli žalobcovia majiteľmi členského podielu v bytovom družstve.

Žalovaná spochybňuje už tento počiatočný moment a tvrdí, že nikdy nenadobudli členský podiel, na
základe ktorého by sa mohli stať vlastníkmi bytu. Žalobu o určenie, že členský podiel v bytovom družstve
patrí do dedičstva po neb. Z. W. podala žalovaná 03. 02. 2016 a vec je vedená na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 12C/184/2016. V uvedenom konaní sa domáha určenia, že členský podiel v bytovom
družstve Hornád patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W., z čoho vyplýva, že ak by členský podiel

bol súčasťou dedičstva, nadobudla by ho žalovaná ako závetná dedička a následne by sa stala jeho
vlastníčkou a vzniklo by jej právo nájmu družstevného bytu. Preto podľa jej názoru nemožno rozhodovať
o ďalších právach ktorejkoľvek zo strán sporu, kým nebude rozhodnuté vo veci 12C/184/2016. Rovnaký
návrh na prerušenie konania podala aj vo veci 15C/168/2016, kde sa žalobcovia domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia, v tomto spore bolo konanie prerušené. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia sú

evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci bytu na základe nezákonných podkladov. Žalobcovia
tvrdia, že byt už nie je vlastníctvom bytového družstva, ale inej osoby, k čomu žalovaná poukazuje
na spôsob, akým žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu. Žalobcovia tiež tvrdia, že poručiteľka
zomrela v roku 1998, kedy už jej nesvedčil nájom k bytu, pretože dohodu uzavrela v roku 1991,preto už nebola členkou družstva ani nájomníčkou bytu. Nebohá Z. W.Á. však už v roku 1993 urobila
úkony s cieľom zneplatniť a dosiahnuť zrušenie dohody o prevode členských práv z dôvodu neplnenia
záväzku zo strany žalobkyne v 2. rade. Následne v roku 1994 podala žalobu o neplatnosť dohody na

Okresnom súde Košice II. Žalovaná nesúhlasí s úvahou súdu, ktorá je uvedená v bode 18 odôvodnenia
rozsudku. Uvádza, že členský podiel je definovaný ako majetková účasť člena na družstevnej výstavbe
po technickom zhodnotení domu, prípadne na získanie stavebného priľahlého pozemku. Členský podiel
sa neviaže na konkrétny byt, ako je uvedené v rozsudku, vyjadruje mieru účasti člena bytového družstva
na majetku družstva. Zámenou bytov nedochádza k zmene členského podielu, ten sa zachováva

nezmenený, len sa vedie jeho materiálne vyjadrenie. Z členského podielu je pridelený byt vo vlastníctve
bytového družstva, nie je však viazaný na konkrétny byt. Tiež nie je možné, aby bol pridelený byt osobe,
ktorá nie je vlastníkom členského podielu v bytovom družstve a aby s takouto osobou bola uzavretá
kúpna zmluva. Aj preto v konaní 12C/184/2016 nie je špecifikovaný konkrétny byt, iba členský podiel v
bytovom družstve, ktorému zodpovedá právo nájmu bytu.

6.ŽalobcoviavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejpovažujúodvolanieprotivýrokuI.rozsudkuza
neprípustné a proti výroku II. a III. rozsudku za nedôvodné. Preto navrhujú odvolanie proti prvému výroku
odmietnuť a potvrdiť rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej vypratať byt č. XX a vo výroku o trovách
konania. Rozhodnutie vo veci samej považujú za vecne správne. Stotožňujú sa s právnymi závermi súdu
prvej inštancie o tom, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby na vypratanie

bytu. Žalovaná uvádza v poslednej časti odvolania tvrdenia, ktoré uviedla ako procesnú obranu v
rámci vyjadrenia k žalobe. Žalobcovia osobitne poukazujú na to, že žalovaná vo svojich záveroch si
odporuje v tom, že na jednej strane tvrdí, že s členským podielom sa spája právo užívania družstevného
bytu a na druhej strane uvádza, že členský podiel sa neviaže na konkrétny byt. Žalobcovia tvrdia, že
podaním žaloby o určenie, že členský podiel patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W. nie je spochybnené

vlastnícke právo žalobcov k bytu č. XX. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 12C/184/2016 nie
je určenie vlastníckeho práva k spornému bytu. K návrhu žalovanej na prerušenie odvolacieho konania
uvádzajú, že ho považujú za nedôvodný z rovnakých dôvodov, ako neboli dané dôvody na prerušenie
prvoinštančného konania. Žalobcovia si uplatňujú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalobcov podala žalovaná repliku, v ktorej uvádza, že žalobcovia sú vedení v katastri
nehnuteľnostíakovlastnícibytu,samotnénadobudnutievlastníctvajepodľanejsporné,načopoukazuje
v celom konaní. Žalovaná je jedinou závetnou dedičkou po neb. Z. W., ktorá bola členkou bytového
družstva.Nazákladejejčlenskéhopodieluvbytovomdružstvejejbolpridelenýbyt.Členstvomvbytovom
družstve a užívaním konkrétneho bytu nevzniká vlastníctvo. Jeho predpokladom je uzavretie kúpnej

zmluvy medzi bytovým družstvom a členom bytového družstva, iná osoba ako člen bytového družstva
nie je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu na byt a nie je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k bytu.
Ďalej k vyjadreniu žalobcov dodáva, že vlastníkom všetkých družstevných bytov je bytové družstvo
až do momentu, kedy prejde vlastníctvo na užívateľa bytu (nájomcu) kúpnu zmluvou. Každý nájomca,
ktorý má členský podiel v družstve má teoreticky právo na nájom ktoréhokoľvek bytu vo vlastníctve

bytového družstva, toto práva sa zhmotňuje pre konkrétny byt na základe rozhodnutia o pridelení bytu.
Osoba,ktoránemalačlenskýpodielbytovvdružstvealebohonadobudlavrozporesozákonom,nemôže
nadobudnúť byt do vlastníctva od bytového družstva.

8. Žalobcovia podali na podanú repliku žalovanej stanovisko (duplika), v ktorej tvrdia, že žalovaná nie

je závetnou dedičkou vo vzťahu k členskému podielu k bytovému družstvu a nie je zákonnou dedičkou
po poručiteľke. Bez pochybenia uvedeného jej potrebné poukázať na to, že neb. Z. W. mala byť podľa
tvrdenížalovanejkudňusmrtimajiteľkoučlenskéhovbytovomdružstve,atočlenskýchprávapovinností
viažucich sa k bytu č. 16, v konaní 12C/184/2016. Vo veci 12C/184/2016 sa však domáha určenia, že
do dedičstva patrí členský podiel viažuci sa k bytu č. XX. K tvrdenej spornosti nadobudnutia vlastníctva

bytu č. XX žalobcami uvádzajúc, že takúto spornosť žalovaná nepreukázala. K tvrdeniu žalovanej, že
zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu je oprávnený uzavrieť len člen bytového družstva
uvádzajú žalobcovia, že ide o neprípustnú novotu, pričom však žalobcovia boli členmi bytového družstva
a zároveň nájomcami bytu č. XX, a preto boli oprávnení uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva. Žalovaná
nenamietala platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. XX a nevedie sa ani žiadne súdne konanie,

ktorého predmetom by bola otázka platnosti tejto zmluvy.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti
odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou.10. Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, teda
vrátane výroku o neprerušení konania. Výrok o neprerušení konania, ktorý je svojim obsahom výrokom

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má procesnú povahu uznesenia, aj keď je obsiahnutý v
rozhodnutí, ktoré má formu rozsudku. Podľa § 357 písm. m/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ a § 164. Z doslovného znenia
tohto ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, resp. proti
rozhodnutiu o neprerušení konania odvolanie prípustné nie je. Odvolací sú preto odvolanie proti tomuto

výroku odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd následne preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a
posúdil aj návrh žalovanej na prerušenie konania, ktorý je obsiahnutý v písomnom vyhotovení odvolania.
Po preskúmaní odvolania a rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej na prerušenie konania a že rozsudok
súduprvejinštancievovyhovujúcomvýrokujevecnesprávny,vrátanesúvisiacehorozhodnutiaotrovách
konania.

12. Odvolací súd najskôr posudzoval návrh žalovanej na prerušenie konania.

13. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Citované ustanovenie upravuje inštitút tzv. fakultatívneho prerušenia sporového konania. Ide o
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, pretože zákon ukladá súdu povinnosť
urobiť najskôr iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami. Iba v prípade, ak takéto
opatrenia nie je možné alebo vhodné vykonať, môže konajúci súd zvážiť možnosť prerušenia konania.
Sám zákonodarca pritom fakultatívne prerušenie konania považuje za reštriktívnu výnimku (porovnaj

dôvodovú správu k CSP), pričom rozhodujúcim hľadiskom má byť zásada hospodárnosti konania.

15. Žalovaná tvrdí, že dôvodom na prerušenie konania je prebiehajúce konanie na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 12C/184/2016, v ktorom sa domáha určenia, že členský podiel v územnom bytovom
družstve R. poručiteľky Z. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX viažuci sa k bytu č. XX, bytom

v dome na P. XX D. Y. patrí do dedičstva po poručiteľke. Podľa názoru odvolateľky rozhodnutie v tejto
veci má podstatný význam pre rozhodnutie v prejednávanom spore o vypratanie bytu.

16. Odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaná osobitnou žalobou domáha rozhodnutia týkajúceho
sa jej majetkových vzťahov k členskému podielu v bytovom družstve, nejde o takú otázku, ktorá by

mala mať bezprostredne vplyv na rozhodnutie v spore o vypratanie bytu a vo vzťahu k tomuto sporu má
prejudiciálny charakter, ktorý si môže vyriešiť konajúci súd.

17. Vyriešenie otázky právnej povahy členského podielu v bytovom družstve má zároveň vplyv aj pre
posúdenie rozhodnutia vo veci samej o povinnosti žalovanej vypratať byt, pretože jedinou procesnou

obranou žalovanej v tomto spore je námietka, že ona je závetnou dedičkou členského podielu viažuceho
sa k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX D. Y. a že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k tomuto
bytu v rozpore so zákonom.

18. Odvolací súd zastáva názor, že odvolateľkin právny názor o možnosti existencie tzv. voľného

členského podielu v bytovom dome nie je správny.

19. Odvolací súd považuje za nespornú skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na P. XX v Y., zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie G.
I., pričom vlastnícke právo nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu v roku 2011. Tento

fakt vyplýva z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností. Z tohto faktu zároveň bez ďalšieho vyplýva
skutočnosť, že Územné bytové družstvo Hornád nie je vlastníkom bytu č. XX a vlastnícke právo žalobcov
k tomuto bytu nie je formálne žiadnym spôsobom spochybnené.20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že členský podiel v bytovom družstve je svojím charakterom iné
majetkové právo, definované ako súbor majetkových a nemajetkových práv a povinností člena družstva.
Majetková účasť člena v družstve počas trvania jeho členstva je majetkom družstva a so zánikom

členstva je spojený nárok člena družstva na výplatu vyrovnacieho podielu. Zároveň však je potrebné
konštatovať, že vo vzťahu k bytu č. XX došlo zákonným spôsobom k transformácii členského podielu
viažuceho sa k tomuto bytu na vlastnícke právo, resp. na bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov k
bytu č. XX. Preto podľa názoru odvolacieho súdu ani prípadný úspech v žalobe o určení, že členský
podiel na bytovom družstve patrí do dedičstva po poručiteľke, nemôže bez ďalšieho smerovať k zániku

vlastníckeho práva žalobcov. Preto nie je daný dôvod na prerušenie konania do skončenia konania vo
veci 12C/184/2016.

21. Odvolací súd ďalej preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie o veci samej, teda vo výroku o
povinnosti žalovanej vypratať byt č. XX T. X. C. bytového domu na P. XX D. Y.. Ako už odvolací súd
uviedol v odôvodnení tohto rozsudku (bod 19), považuje za nesporné, že vlastnícke právo k tomuto bytu

svedčí žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú vedení v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci
sporného bytu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej momentálne nesvedčí
žiaden právny titul, ktorý by legitimizoval užívanie sporného bytu a preto považuje užívanie bytu

žalovanou za zásah do vlastníckeho práva žalobcov, zhodne s názorom súdu prvej inštancie.

23. Odvolacie námietky žalovanej sú založené výlučne na spochybnení vlastníckeho práva žalobcov
z dôvodu, že členský podiel k bytu č. XX údajne patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W.. S týmito
námietkami sa odvolací súd už vysporiadal v tomto rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení. Z uvedených

dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej
vypratať byt je vecne správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Vecne správne je rozhodnutie o trovách konania. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im
vznikol nárok na náhradu trov proti žalovanej v plnej výške.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom
konaní mali plný úspech žalobcovia, preto im súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanej.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.