Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011592
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113011592.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich

Anny Papcúnovej a Petra Troščáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného L. L., X.. XX.XX.XXXX Y. K.,
V. L. Č. Č.. XXX, S.. K. zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vydierania spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 k § 235 ods. 1, ods. 2 písm.
a), b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a trestného činu pozbavenia osobnej slobody spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 k § 232 ods. 1 Tr. zákona
účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že

- s najmenej piatimi doposiaľ nezistenými osobami od dňa 23.01.2004 do 27.01.2004 v P. J., S.. Z., Y.
Z., L. L. C. J. hrozbou ťažkej ujmy a likvidácie nútil J. R., X.. XX.XX.XXXXX, L. P. J. Č.. XX, S.. Z. C.
E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. J., N.. J. Č.. X, k vyplateniu finančnej hotovosti na sumu 150.000,- Sk, kde
ich kontaktovali na mobilný telefón a v mieste trvalého bydliska a určili miesto stretnutia a podmienky
vyplatenia finančnej hotovosti a to tým spôsobom, že dňa 23.01.2004 okolo 14.00 hod. v P. J., S.. Z., vzali
do motorového vozidla zn. Y. J., čiernej farby, nezisteného evidenčného čísla a odviezli na miesto zn.

Š., v katastri mesta Z. J. R., kde ho priviazali k stromu na presne nezistenom mieste a hrozbou použitia
pištole, ktorú mu priložili k hlave ho nútili prezradiť meno osoby, pre ktorú mali zabezpečiť vymáhanie
peňazí, ako aj k odovzdávaniu sumy 150.000,- Sk (4.979,09 Eur), pričom ho bili, kopali a vyhrážali sa
mu fyzickou likvidáciou, následne ho potom vo večerných hodinách odviezli na nezistené miesto pri Z.,
kde ho spútali a strážili, no z miesta sa mu podarilo dňa 23.01.2004 v nočných hodinách ujsť

- dňa 26.01.2004 v čase okolo 06.00 hod. v katastri obce Ž., S.. J., nezisteným motorovým vozidlom zn.

L. čiernej farby skrížilo cestu J. R., ktorý išiel na svojom motorovom vozidle zn. S. S., ev. čísla L. XXX C.,
ku ktorého si potom prisadli do jeho vozidla dvaja nezistení muži a pod hrozbou násilia ho prinútili ísť do
L. L., pričom bol doprevádzaný motorovým vozidlom L., kde s ním prišli na neznáme miesto a opätovne
sa mu vyhrážali likvidáciou, za použitia pištole zn. H. X H. striebornej farby, ktorú držal v ruke L. L., ho
nútili zabezpečiť peniaze v sume 150.000,- Sk, a tiež ho prinútili uviesť telefónne číslo E. J., ktorého
meno už vedeli a následne telefonicky po uvedení čísla kontaktovali E. J., od ktorého tiež vymáhali
peniaze v sume 150.000,- Sk (4.979,09 Eur) s tým, že ak ju nezabezpečí, bude fyzicky zlikvidovaný aj

on, kde vo večerných hodinách J. R. doviezli do J. a k E. J., od ktorého mal zabezpečiť sumu 150.000,-
Sk (4.979,09 Eur) a odovzdať ju im, čo sa však nestalo, pretože E. J. nemal peniaze a z toho dôvodu
opätovne J. R. odviezli vo večerných hodinách do L. L., kde ho opätovne spútali a na nezistenom mieste
do 27.01.2004, kde ho potom v odpoludňajších hodinách znovu doviezli do J., kde sa mal skontaktovať
s E. J., od ktorého mal zabezpečiť peniaze, v čo najvyššej sume v hodnote 150.000,- Sk (4.979,09
Eur) a následne mobilným telefónom dávali pokyny E. J. k odovzdaniu peňazí, kedy sa im znovu obom
vyhrážali fyzickou likvidáciou, kde potom E. J., na základe telefonického pokynu uložil igelitovú tašku s

papiermi, ktoré vyzerali ako bankovky do odpadkového koša na ulici M. Y. J. - R. R.,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad podala dňa 11.2.2013 obžalobu na obvineného L. L. pre

spolupáchateľstvo trestného činu vydierania podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona číslo 140/1991 Z.z. a spolupáchateľstvo trestného činu pozbavenia osobnej slobody podľa § 9
ods. 2 k § 232 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1991 Z.z. na tom skutkovom základe ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.
Okresný súd Prešov na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
prečítaním výpovede poškodených, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný L. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku, uvedeného v
obžalobe. Vypovedal, že poškodených nepozná, nikdy predtým ich nevidel, ani sa s nimi nestretol.
Poškodeného R. videl len raz v živote, keď sa začalo vyšetrovanie v tejto trestnej veci na polícii, kde
asi o 01.00 hod nad ránom mu do očí tvrdil, že on sa dopustil skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Obžalovaný uviedol, že na vysvetlenie chce uviesť, že toho dňa sa predávalo auto G. W., ktorý bol vo
vlastníctve G.. P., ktorý tento džip pred rokom kúpil z autobazáru v J.. Na tomto džípe sa vozil G.. P.
ako aj on. Jeho z tohto bazáru kontaktovali, že im volali nejakí kupci z L. a chcú tento džíp kúpiť, aby
ho doviezol, kde on sa z tohto dôvodu

bol ešte s rodinou- dcérou a bývalou priateľkou povoziť a sfotiť pri tomto džípe, o čom je aj fotka vo
vyšetrovacom spise. Potom na tomto džípe išiel do uvedeného autobazáru, kde prišiel okolo 15.00 hod.,
pričom tam na týchto kupcov dlho čakali asi 3-4 hodiny. Títo kupci prišli na aute R. Y., doniesli hotovosť
150 000,- Sk, kde sa pred tým s majiteľmi autobazáru dohodli na tom, že je možná takáto výmena, že oni
si zoberú džíp W. a vymenia ho za R. Y. s tým, že doplatia sumu 150 000,- Sk. Takto to aj prebehlo, kde

majiteľ autobazáru pán K. mu povedal, že auto R. Y. nechá pre jeho manželku, dal mu sumu 150 000,-
Sk, aby ju odovzdal G.. P.. Zároveň mu poskytol vozidlo Š. S., aby na ňom mohol odísť domov s tým,
že na druhý deň sa mu ozve, či si auto jeho manželka bude chcieť nechať. Obžalovaný ďalej vysvetlil,
že on peniaze teda sumu 150 000,- Sk vtedy ešte nedal G.. P. z dôvodu, že odcestoval aj so svojim
kamarátom do L. na karneval. Na druhý- tretí deň s tými peniazmi, ktoré mal pri sebe išiel do autobazáru

v J., pretože majiteľ mu telefonoval, že jeho manželka si to auto nechá, aby vyzdvihol zvyšné peniaze.
Keďže potreboval, aby sa nejakým spôsobom z tohto autobazáru dostal späť, požiadal jeho kamaráta
pána F., aby išiel s ním, pričom s nimi išiel aj pán Š.. Do J. išiel na aute C. C., pretože jeho známy, pán
Y. si požičal jeho auto H. R. a jemu dal svoje auto C. C.. Ja som na tomto aute C. C. išiel do J., p. F. so
Š., išli na S.. Do autobazáru v J. prišiel pán F. s pánom Š. pred ním. Potom, čo prišli do J. mu majiteľ

autobazáru doplatil sumu 150 000,- Sk, išli si sadnúť na kávu a na večeru do hotela S. v J.. Potom išli
odtiaľ domov, kde v P. ich zastavila polícia.
Obžalovaný na doplňujúcu otázku prokurátorky, aby sa vyjadril, čo robil v čase od 23.1.2004 do
27.1.2004uviedol,žedňa23.01.2004medzi08.00a09.00ránobolvosvojejfirmeavtedymutelefonoval
pán Y., že potrebuje vrátiť 250 000,- Sk, ktoré mu požičal na kúpu auta H. R. a dal mu kontakt na jeho

známeho pána D. na dopravnom inšpektoráte v K.. Bolo to z dôvodu, že on chcel auto H. R. prihlásiť na
K. značky, vybaviť na neho leasing, aby mohol vrátiť peniaze pánovi Y.. S pánom D. potom telefonoval o
08.42 hod. a následne išiel na dopravný inšpektorát v K., kde bol v čase medzi 09.00 hod až 10.0 hod.,
pričom podľa výpovede poškodeného mal byť v tomto čase niekde v Z.. Na dopravnom inšpektoráte si
riadne kúpil kolky, vykonával prepis auta. Následne telefonoval jeho známemu A. F.Á., pretože musel

vyriešiť zákonnú poistku na auto a A.. V. B. F., keďže potreboval vybaviť leasing na auto. Do F. prišiel asi
o 13.00 hod, pričom mu A.. V. povedal, že potrebuje k tomu certifikát o pôvode auta. Tento certifikát on
už vybavoval asi 2-3 týždne predtým u pána F., s ktorým sa v ten deň večer stretol v K. a tento certifikát
mu dal. Obžalovaný ďalej doplnil, že v noci z 22.1. na 23.1.2004 mu telefonovali pán J. s G.. P. že nestihli
lietadlo z Y. do L., kde on telefonicky rozprával s pani na letisku, keďže ovláda jazyk, pretože im bolo

potrebné zakúpiť novú letenku, zabezpečiť ubytovanie a podobne. Z uvedeného dôvodu aj dňa 23.01.
keď bol v F.A. niekoľko krát telefonoval s pánom J., kde im v nejakej cestovnej kancelárii v F. vyplácal
letenku. Následne v tento deň potom po návrate z F. vo večerných hodinách bol za pánom Y., ktorý býva
v P., aby mu vysvetlil situáciu, že leasing je už vybavený, kde sa u neho zdržal asi do 21.30 hod., potom
som išiel domov k priateľke.Obžalovaný k svojej výpovedi predložil aj listinné dôkazy a to výdavkové pokladničné doklady zo dňa
23.01.2004 o zakúpení kolkov na polícii, kde na kolkoch je uvedený dátum 23.01.2004 o 08.57 hod,
09.21 hod., taktiež originál výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.01.2004 na sumu 341,- Sk

vyplatené firme M. H. K. s dátumom 23.01.2004
o 10.29 hod. Zároveň súčasťou spisu je aj kópia technického preukazu H. L., nákladný skriňový
automobil o evidencii na firmu H. L. L. zo dňa 23.1.2004.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že dňa 24.01.2014 bola sobota, kedy v čase od 09.30 do 10.00 hod. bol

v byte svojej priateľky, s ktorou má dcéru, potom išiel do firmy, kde bol asi do 13.00 hod. Medzitým sa
stretol s priateľkou, boli na prechádzku v L. parku, boli sa naobedovať, zdržal sa u nej asi do 15.00
hod., kedy sa vrátil do dielne nakŕmiť psov. Potom v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. bol s pánom F.
a pánom V. niekde na kávu a následne sa vrátil do bytu jeho priateľky a rodiny, kde bol asi do 10.00
nasledujúceho dňa.
Dňa 25.01.2004 bola nedeľa, kedy o 10.00 hod prišiel domov, do rodinného domu k jeho družke a dcére,

s ktorou vtedy už len tak dožívali. V tomto dome býva aj jeho brat s manželkou a jeho mama. Pamätá si,
že medzi 10.00 a 12.00 hod. boli na benzínovej stanici R. tankovať ako aj umývať autá. Auto sa umývalo
na umývačke v autocentre. Potom o 14,.30 hod. bol s družkou a dcérou v pizzerii, o čom mal aj doklad,
ktorý mu zobrali policajti. Potom boli doma, v čase medzi 18.00 hod. až 21.00 hod., sa stretol s pánom
F., potom bol len doma.

Obžalovaný k tejto časti výpovede predložil listinný dôkaz výdavkový pokladničný doklad zo dňa
25.01.2004, na sumu 158,- Sk z firmy C..

Dňa 26.1.2004 bol medzi 08.00 a 10.00 hod vo firme, potom spolu s majstrom išli do nemocnice R.. L.

vymeriavať dvere, ktoré pre nich vyrábali, o 10.30 hod. sa stretol s pánom J., ktorý mu dal zálohu na
tieto dvere vo výške 6 000,- Sk, okolo 11.00 hod. bol na nákup čistiacich prostriedkov do firmy, potom
bol v lekárni kde kupoval plienky a mlieko pre deti, kde sa stretol aj s J. P., ktorá je manželkou jeho
bratranca. Okolo 11.00 hod. bol v F., kde medzitým telefonoval s pánom K. z J., ktorý mu oznámil, že sú
záujemcovia o kúpu auta, aby ho doviezol do J., potom okolo 11.15 hod. bol vo firme K., kde im vyrábali

ozdobné kovania na bránu. Pamätá si, že následne bol v F. K., nevie uviesť s kým tam bol. Potom sa
boli okolo 15.00 hod. s jeho vtedajšou družkou ako aj dcérou, fotiť s týmto džípom, o 15.30 hod. bol v
J. Y. K., kde boli uskladnené pneumatiky k tomuto džípu. Potom išiel do J., kde prišiel okolo 18.00 hod.,
kde s pánom K. sedeli v hoteli S., záujemcovia o kúpu prišli asi okolo 22.00 hod. O 23.00 hod. prišiel k
jeho vtedajšej priateľke, u ktorej bol asi do 03.00 hod nad ránom, potom išiel domov.

Obžalovaný k tejto časti výpovede predložil listinné dôkazy výdavkový pokladničný doklad zo dňa
26.01.2004 z firmy L., kde obžalovaný, podľa jeho slov, nakupoval čistiace prostriedky, kde je uvedený
čas 11.26 hod. Súčasťou spisu sú aj fotografie predmetného džípu s obžalovaným a jeho dcérou zo
dňa 26.1.2004.

Obžalovanýďalejdoplnil,žedňa27.01.2004vrannýchhodináchprišielpánY.,ktorýsivymenilautá,teda
zobral si H. R. a jemu nechal jeho C., potom bol vo Y. L., kde robil nejaké prevodné príkazy, telefonoval s
pánom K., že prídu do J., kde išli okolo 16.30 hod.. Pán F. s pánom Š. išli skôr, pretože sa chceli zastaviť
v nejakej dedine, ukázať tam auto svojmu kamarátovi.

Obžalovaný k tejto časti výpovede predložil súdu listinné dôkazy a to výdavkový pokladničný doklad zo
dňa 27.01.2004, kde bolo vyplatené R. suma 2 882,- Sk a to príkazom na úhradu vo Y. L..

Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol že on si vôbec nevie vysvetliť prečo ho zadržali. Na polícii
bol dva dni, nikto sním nekomunikoval, nevedel, z akého dôvodu je zadržaný. Následne počas celého
obdobia, keď bol vo väzbe, za ním nebol žiaden vyšetrovateľ, nikto. K vykonanej rekognícii obžalovaný
uviedol že v tom čase bol asi tretí deň v cele na polícii, kde mu doniesli nejaké papiere na podpis, kde
bolo napísané H., alebo niečo podobné. On to podpísal, potom za ním prišiel nejaký pán, ktorý mu

povedal, aby išiel s nimi, že už bude koniec, kde prišli do nejakej miestnosti, kde boli, podľa jeho slov
ďalší prezlečení policajti- asi traja, štyria, pretože mali policajné topánky, zelené nohavice, kde chvíľu
postál, potom išli preč. Myslím si, že asi noc predtým bola konfrontácia s poškodeným, potom sa išlo
na súd. Presne si to nepamätá, Má to zahmlené.Poprečítanívýpovedíobžalovanéhozprípravnéhokonania,kdebolobžalovanýpožiadanýovysvetlenie
rozporov uviedol že je pravdou to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní, že uvedený džíp W. bol vo

vlastníctve G.. P.É., čo sa dá overiť aj písomným dokladom, jeho sa na to vtedy nikto nepýtal. K výpovedi
zo dňa 30.01.2004 uviedol, že je možné, ako vtedy uvádzal, že mu telefonoval pán E., aby sa s kupcami
dohodol, títo kupci však určite najprv kontaktovali autobazár, jemu telefonoval pán E. z dôvodu, že on
bol zamestnanec pána K., resp. spolumajiteľ, mal tieto veci na starosti. On vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní uvádzal, že sa dohodol s pánom K., z dôvodu, že je to jeho veľmi dobrý priateľ, určite sa

s ním osobne rozprával alebo telefonoval a dohodli sa. Je pravdou, čo vypovedal v prípravnom konaní,
keďže si to vtedy lepšie pamätal, že mal džíp doma a z dôvodu, že sa ozval kupec z H..
K svojej výpovedi z prípravného konania doplnil, že jeho požiadal pán M., ktorý mal podobný džíp, aby
si vymenili pneumatiky, ktoré mal on staré na tomto džípe za nové, ktoré boli na džípe W., preto navštívil
pneuservisatentodžípW.smepredalisostarýmipneumatikami.Jepravdou,čovypovedalvprípravnom
konaní, že v autobazáre mu doplatili sumu 170 000,- Sk, presne si to nepamätal.

Poškodený E. J. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v mesiaci september 2003 ho požiadal H.
F., aby mu išiel ručiť jeho osobným motorovým vozidlom zn. Š. O. z dôvodu, že si chcel zobrať pôžičku.
Keďže boli v kamarátskom vzťahu, on s tým súhlasil. Pôžičku si zobral v sume 85 000,- Sk od pána F..
Spolu s p. F. sa stretli u notára, kde spísali zmluvu o pôžičke s tým, že on za túto pôžičku ručil svojim

osobným motorovým vozidlom. Následne ho p. F. kontaktoval, že H. F. dlh nesplácal, žiadal od neho,
aby mu predal osobné motorové vozidlo zn. Š. O. za sumu 140 000,- Sk, aj keď v tom čase malo hodnotu
550 000,- Sk. On s týmto súhlasil, p. F. mu vyplatil sumu 140 000,- Sk. Čo sa týka pôžičky, s tým boli
vyrovnaní. S týmto problémom sa zdôveril p. R. J., s ktorým sa zoznámil počas väzby, keď bol v L. L. z
dôvodu vyhrážania sa manželke. J. R. bol u neho na návšteve na Silvestra v roku 2003, kde mu uviedol,

že pozná nejakých kamarátov, ktorí by vedeli túto vec s H. F. vyriešiť. Chcú však zálohu za výdavky
v sume 70 000,- Sk. On povedal J. R., že má len sumu 50 000,- Sk, ale tieto peniaze mu môže hneď
vyplatiť. Hneď nato išli s J. R. do Z. do banky, kde vybral peniaze v sume 50 000,- Sk a vyplatil ich J. R.
s tým, že jeho záležitosť bude kladne vyriešená. On si potom na Nový rok kúpil v Z. vozidlo zn. S. S. za
peniaze, ktoré po rozvodu mu vyplatila manželka za sumu 90 000,- Sk. Za týždeň po Silvestri 2013 sa

stretol s J. R., ktorý prišiel k nemu domov, jeho však z dôvodu
zdravotných problémov na 12 dní hospitalizovali v nemocnici. Následne za ním J. R. v predposledný
deň hospitalizácie prišiel do nemocnice, kde mu povedal, že jeho kamaráti chcú od neho ešte sumu 150
000,-Sk, nakoľko sa im zvýšili náklady za vyššie spomínanú vec. Povedal mu ešte, že má brata v P. F.,
že musí ísť požičať aspoň nejakú čiastku, pretože jeho kamaráti sa mu vyhrážali, robili na neho hrubý

nátlak, a to tak, že ho odviezli v čase o 10.00 hod., deň uviesť nevie na neznáme miesto, zviazali mu
ruky zozadu, bili ho bejzbolvou palicou. Potom v čase okolo asi 23.00 hod. sa mu podarilo ujsť a to tak,
že podľa hviezd a mesiaca sa orientoval, po 4 hodinách sa dostal domov do G. J., kde býva. On mu nato
povedal, že nech počká, že na druhý deň ho pustia z nemocnice, že do P. F. s ním pôjde tiež. On mu
nato povedal, že musí tam ísť hneď. Potom dňa 23.01.2004 sa mu telefonicky ozval J. R., ktorý povedal,

že sa nachádza v J., spolu s jeho kamarátmi, ktorí ho chytili na československých hraniciach. J. R. mu
ďalej povedal, aby prišiel do nemocnice v J., za účelom stretnutia sa s ním, ako aj jeho kamarátmi. On
tam prišiel v čase okolo 20.00 hod. dňa 23.01.2004, kde ich čakal asi 15 minút, po chvíli prišiel J. R. k
nemu sám, povedal, že jeho kamaráti stoja na R. E. Y. J. pred novým kostolom. Následne mu zazvonil
telefón, ozval sa mu neznámy hlas, povedal, že sa chce rozprávať s J. R.. Keď spolu dotelefonovali, J.

R. mu povedal, že on má ísť k nim sám, že má byť rád, že k ním nemusí ísť, z čoho on usúdil, že mu
chceli nejako ublížiť. Na druhý deň 24.01.2004 mu telefonoval J. R., ktorí uviedol, že ho držia násilím v
L. L.. Potom telefón zobral nejaký muž, ktorého hlas nepoznal, povedal mu, že ak nezoženie finančnú
hotovosť v sume 150 000,-Sk, druhý deň, do druhého dňa, vie, že kde býva, pôjde k jeho otcovi, odreže
mu hlavu a zahodí ju na cintorín za plot. Dňa 27.01.2004 v čase okolo 13.00 hod. mu na jeho mobilný

telefón znova zatelefonoval neznámy muž, ktorý mu povedal, že ak do večera nezoženie aspoň nejakú
finančnú hotovosť, tak mu dnes večer strelia guľku do hlavy. Potom asi za pol hodiny mu telefonoval
J. R., ktorý uviedol, že ich násilím držia v L. L., že nemôže dlho hovoriť len na chvíľu, lebo muži, ktorí
ho držali násilím niekde odišli a prosil ho, aby finančnú čiastku zohnal, že im dajú na týždeň pokoj a
položil telefón.

Z uvedeného sa on dostavil na políciu, aby túto vec oznámil. Keď sa nachádzal na polícii v J., v čase o
15.15 hod mu znova telefonoval neznámy muž, ktorý mu povedal, že posiela za ním chlapa, ktorý je za
2-3 hodiny pri ňom, či zohnal nejakú finančnú hotovosť. V čase o 17.50 hod. mu telefonoval z telefónnejbúdky J. R., ktorý mu povedal, že mu nechali len 20,- Sk, že nemôže dlho rozprávať. Povedal, že sa
nachádza pri telefónnej búdke v J. pri pošte, kde som mu povedal, že tam prídem za 10 minút. J. R. tam
nebol, ale sedel v jeho vozidle, ktoré zakúpil v Z., a to má na parkovisku pred J. A. Y. J.. On si sadol k

nemu a spýtal sa, či zohnal nejaké peniaze, aspoň 10 000,- Sk, aby im dali na týždeň pokoj. Ďalej sa
ho pýtal, či videl odchádzať čierny Y. J. z parkoviska, kde on mu povedal, že áno a J. R. mu povedal,
že to boli oni. J. R. povedal, že má jedného známeho v J., od ktorého sa pokúsi zohnať peniaze, čo
mu povedal len pod zámienkou, aby povedal policajtom o čo ide. Po dohode s policajtmi sa vrátil k J.
R. do vozidla, kde po ceste mu telefonoval neznámy muž a povedal mu, aby peniaze dal do igelitovej

tašky a vložil pri potravinách v R. R. na ulici M. do smetného koša. Potom nastúpil do vozidla, kde J. R.F.
povedal, že zohnal čiastku 30 000,- Sk, čo klamal. J. R. odišiel do telefónnej búdky na pošte v čase okolo
18.20 hod., kde telefonoval týmto neznámym mužom, aby prišli do R. R. pre peniaze, že budú uložené
na dohodnutom mieste. Následne sa J. R. vrátil do vozidla, išli k nemu domov do R. R. na ulici J.

Č.. X. On J. R. usadil do obývačky, následne išiel pozháňať nejakú knihu, ktorá by vyzerala ako peniaze,
dal ju do igelitovej tašky. Následne povedal J. R., že ide dať peniaze na dohodnuté miesto. Potom, keď
sa vrátil povedal J. R., aby si išiel sadnúť do vozidla, že mu to odkázali títo jemu neznámi muži, že tam vo
vozidla má na nich čakať. Po chvíli, keď sa pozrel z okna zistil, že J. R. tam už nie je, že s vozidlom niekde
odišiel. Následne v čase o 19.40 hod. prišli za ním policajti, on išiel podať trestné oznámenie na políciu.

Poškodený E. J., následne vo svojej výpovedi dňa 14.06.2004 vypovedal, že na svojej výpovedi v
prípravnom konaní zo dňa 28.01.2004 v plnom rozsahu trvá, pretože vtedy mal tieto skutočnosti čerstvo
v pamäti. Doplnil, že keď spolu sedeli vo väzbe v L. L., R. mu povedal, že mu pomôže, že peniaze
dostane späť od F., ktorému ručil svojim autom. Po Novom roku sa s J. R. stretol iba 3 krát, prvý krát bol v

roku 2004 J. R. za ním v nemocnici dňa 20.01.2004, kedy bol on hospitalizovaný v X. Y. J. od 09.01.2004
do 21.01.2004. J. R. chcel od neho peniaze na benzín, lebo ide do Č. zohnať peniaze, pretože od
neho neznámi muži žiadali sumu 150 000,- Sk. On mu povedal, že nech počká ešte jeden deň, že dňa
21.01.2004 ho prepustia, že pôjde do Č. spolu s ním. J. R. mu povedal, že sa ponáhľa, nemôže čakať,
tak mu dal on peniaze na benzín 3000,- alebo 4 000,- Sk. Druhý krát sa stretli dňa 23.01.2004 pred

nemocnicou v J., kedy už bola tma, J. R. mu povedal, že jeho kamaráti ich čakajú na E. v J. pri kostole.
Od nemocnice išli k novému kostolu, po ceste im telefonovali, že jeho nechcú vidieť. Tak sa on vrátil
do R. R.. Pri tomto stretnutí J. R. peniaze nedal. Tretí krát sa so R. stretol 27.01.2004 v J. pri pošte,
už bola tam, kde si sadol k R. do auta, na jeho otázku, že mu 30 000,-Sk. R. ako mu to povedal išiel
telefonovať do búdky, vrátil sa naspäť, jemu neznámy hlas mu do jeho mobilného telefónu povedal, že

kde má dať peniaze. Potom išiel so R.F. do R., kde mu povedal, že ide dať tašku do odpadkového koša,
ako sa dohodli pri potravinách. Potom prišli so R. k nemu domov. Následne jemu volala polícia, kde je R.,
povedali mu, aby poslal R. do auta, ktorý po nasadnutí do auta odišiel preč, neskôr mu povedal, že jemu
neznámi muži mu povedali, že keď zbadá niečo podozrivé, má odísť. Od tohto okamihu sa už osobne
so R. nestretli, stretli sa až na polícii. Ešte dva krát mu volal na telefón, kde mu R. o peniazoch nič

nerozprával. Igelitová taška ostala v koši, kde ju potom polícia zaistila. On si v rámci trestného konania
neuplatňuje žiadnu náhradu škody.

Poškodený J. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s E. J. sa zoznámil počas toho,
ako bol vo výkone väzby, keďže aj E. J. bol vo väzbe, boli spolu v jednej cele vo výkone väzby v L.

L.. Už počas výkonu väzby sa mu E. J. zmieni, že pred niekoľkými rokmi prišiel o auto, hovoril mu o
tom, že nejaký F. z L. L. ho pripravil v tejto súvislosti o peniaze v celkovej sume okolo 550 000,- Sk.
Pýtal sa ho, či nepozná nejakých ľudí, alebo niekoho, kto by mu vedel zabezpečiť od menovaného pána
peniaze späť. Po jeho prepustení z výkonu väzby sa s E. J. kontaktovali aj naďalej , niekoľko krát sa
stretli na Silvestra bol u neho, hneď po Novom roku asi 02.01.2004 spoločne kúpili auto. Jednalo sa o

osobné motorové vozidlo S. S. modrej farby. Všetky finančné prostriedky na kúpu auta vynaložil E. J. v
celkovej výške 89 000,-Sk. V tom čase sa spoločne bavili o tom, ako získať späť finančné prostriedky
od F.. Dňa 04.01.2004, keď bol E. J. u neho doma v P. J. mu povedal, aby o tom zistil bližšie informácie.
Z tohto dôvodu

on išiel do baru H. v Z., kde vedel o tom, že sa pohybujú ľudia, ktorí vedia takéto veci vybaviť, ich mená
ani priezviská nevedel, vie, že sa jedná o osoby, ktorým sa hovorí „ J.J.“. Do uvedeného baru došiel
okolo 15.00 hodine, kde sa mu podarilo nakontaktovať na osoby, ktoré takéto veci vykonávajú a vysvetlil
im problém aj to, akú má na nich požiadavku. Uviedol, že jeho kamarátovi niekto dlžní peniaze, on ichchce späť, pričom im hovoril o sume 400 000,- Sk, nakoľko vopred vedel, že E. J. by postačovala aj táto
suma. E. J. nemenoval, čiže títo ľudia nevedeli, pre koho budú pracovať. Osoby, ktoré oslovil s týmto
súhlasili, pričom predniesli ich požiadavky, žiadali zálohu vo výške 80 000,- Sk. Nakoniec sa telefonicky

dohodli na zálohe asi 50 000,- Sk, pretože E. J. v tom čase vyššiu hotovosť nemal. Oni sa pýtali, kedy
má začať akcia, kde ja som im povedal, že najlepšie hneď. Do uvedeného baru im priniesol zálohu vo
výške 50 000,- Sk, okolo 17.00 hod.

Následne mu tieto osoby povedali, aby čakal na ich ďalšie inštrukcie. O niekoľko dní, asi okolo

08.01.2004 mu telefonovali, že tá osoba sa doma nezdržiava, avšak majú zistené, že sa má nachádzať v
Č. K.. Vtedy mu povedali, že tá záloha bude vyššia, pretože sú vyššie náklady. Následne dňa 18.01.2004
mu volali opäť s tým, že im dal zlý typ, oklamal ich, že boli zbytočne v Č. K., overili si, že aj tá osoba
nemá žiaden majetok. Povedali, že zato, že vynaložili oveľa viac, ako dostali zálohu, im dlžia ďalších
150 000,- Sk s tým, že majú 3 dni nato, aby im túto sumu odovzdali. Ak nie, bude on o hlavu kratší,
alebo si podajú jeho rodinu. Následne ho telefonicky nekontaktovali, ale prišli za ním rovno domov, do

P.P. J., kde býva, pričom prišli na dvoch autách, a to Y. J., L. XXX. Obidva čiernej farby, na ktorých bolo
nové evidenčné číslo S. V., na druhom S. F.. Toto sa udialo dňa 23.01.2004 okolo 14.00 hod., kedy z
auta vystúpili štyria muži, on bol vonku na dvore , zavolali ho k sebe. Keď k nim prišiel, povedali mu
toľko, aby nastúpil do auta. On nestihol rodine nič povedať, zobrali ho do Z.M.. Vyviezli ho autom do lesa
pri Z., pričom v aute na výpadovke z Z. mu na hlavu nasadili kuklu, aby nič nevidel. Potom si pamätá

to, že išli po nejakej nerovnej ceste, asi 15 minút, z auta ho vysadili v lokalite zvanej Š. v lese, kde ho
pripútali lanom o strom. Tam mu dali dole kuklu, jeden z nich mu na hlavu namieril hlaveň pištole, pýtal
sa ho, že pre koho robí. Poškodený uviedol, že vie, že tá pištoľ bola ráz Xmm, striebornej farby, značka
H.. Ten muž, ktorý mu mieril na hlavu sa mu vyhrážal, bol ten istý, ktorý bol v bare H. v Z., sedel po
pravej ruke muža, s ktorým on veci vybavoval. Bol vysoký skoro 2 metre, svalnatý, vlasy špinavý blond,

po bokoch vystrihané. Povedal, aby hneď vyklopil meno človeka, pre ktorého on robí. Neustále na neho
vyvíjali nátlak, bili ho päsťami do tela, kopali, aby som im to meno povedal. Odtiaľ ho zobrali späť do
auta, navliekli mu opäť kuklu, zobrali ho na nejaké miesto do budovy, pričom cesta tam trvala asi 15
minút. To mohlo byť asi okolo 16.00 hod., v tej budove ho posadili na stoličku, zviazali mu ruky za chrbát,
povedali niečo v tom zmysle, že buď prehovorí, alebo scípne. V budove mu dali kuklu dole z hlavy,

striedavo ho títo štyria bili, kopali, avšak nie do hlavy. On im stále tajil E. meno, pretože mal strach o
seba, ako aj o neho. Následne najprv prví dvaja muž, následne ďalší dvaja muži z tejto miestnosti odišli.
On túto situáciu využil nato, že sa postavil zo stoličky, ruky mal zviazané za chrbtom, si prevliekol popod
nohy, prešiel k oknu, ktoré bolo vyklopené. On toto okno sklopil dole, postavil sa na stoličku, podarilo
sa mu cez toto okno ujsť z uvedeného objektu. Videl, že to bola nejaká schátraná budova, nejaká stará

tehelňa, alebo niečo podobné. Nikdy predtým tam nebol. V tom čase bolo okolo 23.00 hod. nakoľko
mal pri sebe hodiny. Počas úteku si zubami rozviazal zviazané ruky, utekal cez nejaký les. Potom po
niekoľkých kilometroch asi po 2 hodinách bol v Obci F. X. P., ktorú poznal. Odtiaľ sa vydal do miesta jeho

trvalého pobytu, čo je nejakých 8 km. Išiel popri hlavnej ceste domov, kde prišiel okolo 03.00 hod. ráno,

nasledujúci deň, teda 24.1.2004. Doma otvoril bránu, vytlačil auto na cestu, aby nikoho nezobudil, išiel
za E. J.. Do J. nechcel ísť hneď, čakal na väčšiu premávku na ceste, pretože tieto osoby poznali jeho
auto. Asi do 11.00 hod. sa ukrýval v aute o 2 obce od bydliska v lese. Potom vyrazil do J., kde došiel okolo
15.00 hod. Následne išiel za E. J., o ktorom vedel, že je hospitalizovaný v nemocnici, kde sa rozprávali
o tom, ako získať peniaze pre „J.J.“ v sume 150 000,- Sk, dohodli sa, že on pôjde za bratom do Č.

K.. Do J. z nemocnice odišiel okolo 17.00 hod., išiel autom S. S., smerom na hraničný prechod, avšak
cestou si uvedomil, že nemá pri sebe cestovný pas, preto ostal v Obci Ž., celú noc až do rána, pričom
prespal v aute. Nikde inde v tejto obci nebol. Ráno okolo 06.00 hod. dňa 25.01.2004 odišiel smerom na
J., chcel ísť ďalej k sestre do X. B.. Asi 5 km za Ž. ho na ceste skrižovali auto L. čiernej farby, evidenčné
číslo nevie uviesť, pričom z neho vystúpili štyria muži. Jednej z týchto mužov pristúpil k autu, pýtal sa

ho, či im chcel zdúchnuť, načo on odpovedal, že nie, nemá pri sebe ani pas, zháňa pre nich peniaze.
Jeden z nich si sadol k nemu do auta, vysvetlil mi, že pôjdu do L. L.. Tesne pred L. L. zastavili, jemu
kázali vystúpiť z auta, pričom ďalší dvaja si nasadli do jeho auta, on si mal sadnúť dozadu, pričom mu
nasadili kuklu na hlavu, išli asi 10 minút. K tejto budove dorazili aj iné autá, v tejto budove ho znova
spútali kovovými putami, pýtali sa ho, kedy im mieni doniesť dlžné peniaze, ako aj to, pre koho robí.

On im nato neodpovedal, vtedy tam bolo asi 12 osôb. Následne časť týchto osôb odišla, jemu dali dole
kuklu z hlavy, ostalo pri ňom asi 6 ľudí. Následne mu povedali, že aj tak vedia, že pracuje pre E. J.,
žiadali od neho telefónne číslo na neho, pričom naňho vyvíjali fyzický nátlak, následne po týmto tlakom
im dal telefónne číslo na E. J.. Jeden z nich E. J. okamžite zavolal, povedal mu, že večer si prídu popeniaze v sume 150 000,- Sk, ak nie, zakopú jeho matku, alebo otca, hneď na cintorín, kde býva. Z toho
on usúdil, že mali o E. J. podrobné informácie. Jemu sa stále vyhrážali zabitím. E. J. volali viac krát,
pričom sa mu vyhrážali zabitím, alebo likvidáciou jeho rodiny. On bol v tejto budove celý čas spútaný,

bol tam celú noc, pričom traja z nich boli stále pri ňom, striedali sa. V pondelok 26.01.2004 okolo 14.00
hod. vyrazili z budovy, opäť mu natiahli na hlavu kuklu, naložili ho do jeho auta. V aute boli traja, pričom
za L. L. mu dali dole kuklu, potom šoféroval on. Išli smerom do J., tam došli okolo 17.00 hod. V J. sa
telefonicky skontaktoval s E. J., pričom sa s ním mal stretnúť pri nemocnici, kde išiel peši. E. J. povedal,
že musia okamžite zohnať peniaze, pričom počas rozhovoru E. J. zazvonil telefón, ozvali sa mu oni, aby

im okamžite odovzdal peniaze, lebo dostane guľku do hlavy. Následne spolu s E. J. kráčali smerom na
sídlisko, kde E. J. opäť zazvonil telefón s tým, že tieto osoby mu povedali, že mu dávajú posledných 24
hodín nato, aby peniaze zohnal. Povedali mu, aby jeho poslali k nim, tak sa s E. J. rozišli. Jeho následne
zobrali do L. L., opätovne do toho istého domu, kde bol predtým, rovnako ho pripútali ku stoličke, strážili
ho striedavo niekoľkí muži. Ráno, 27.01.2004 okolo 11.00 hod., sa opäť telefonicky skontaktovali s E. J.,
povedali mu, že o 2-3 hodiny sú v J., tam dostane ďalšie inštrukcie. Potom ho pustili domov, on mal na

hlave kuklu, čiže nevie presne uviesť miesto, kde ho násilím držali. Za L. L. mu dali dole kuklu, šoféroval
on do L. L. sám. V J. pri F. mal zastaviť auto, pričom muž, ktorý s ním išiel v aute vystúpil nasadol do L.,
ktoré išlo za ním čiernej farby. On mal ísť na nejaké miesto, pričom z telefónnej búdky sa mal telefonicky
skontaktovať s E. J., ktorý mu povedal, že príde o 10 minút, mali sa stretnúť pri J. pod J. v J.. E. J. mu
povedal, že peniaze ešte nemá,

ale má nejakého človeka, s ktorým sa má stretnúť v pivárni, ktorý by mu mohol požičať peniaze. Vrátil sa
asi po 30 minútach, povedal, že má 30 000,- Sk, avšak tieto peniaze mu neukázal. Podľa inštrukcií, ktoré
tieto osoby dali E. J. telefonicky, mali ísť k E. J. domov, tieto peniaze zabaliť do nejakej silonovej tašky,
vložiť ich do koša pri potravinách, kde býva. Potom mali čakať na ďalšie inštrukcie. E. následne s taškou

odišiel, potom, keď sa vrátil, mu asi 3 krát zazvonil telefón, pričom jemu bolo podozrivé, že tieto osoby
jeho vôbec nechceli k telefónu. E. J. mu povedal po tomto rozhovore, že má ísť on von sám do auta,
čakať. On teda z domu E. J. odišiel, sadol si do auta, keďže mu to bolo podozrivé, išiel autom preč z J..
S týmito osobami bol dohodnutý, že ho po ceste vyzdvihnú na P., pretože v nádrži mu nechali len 2 litre
benzínu. V Obci P. bol zastavený, kontrolovaný policajtmi, pričom na tom istom mieste bolo zastavené,

policajtmi kontrolované ďalšie auto zn. C., evidenčné číslo Okresu F.Š., striebornej farby, on v tom aute
spoznal ihneď šoféra, ktorý od nich vymáhal pod hrozbou násilia peniaze, ďalšie osoby tam nevidel. Čo
sa týka uvedenej osoby, jedná sa o muža vo veci 35 rokov, silnejšej postavy, vysoký 180 cm, má čierne
vlasy, nosí čierne fúzy s briadkou. Bol policajtmi kontrolovaný, ako vodič, uvedeného L.. Tento muž bol
aj v bare v Z., keď sa prvý krát kontaktoval s týmito osobami a podieľal sa ne jeho aj J. vydieraní.

Poškodený ďalej uviedol, že toho muža, čo mu mieril pištoľou na hlavu pri Z., niekoľko krát zazrel, aj
v dome pri L. L.. Taktiež uviedol, že do auta k nemu prisadol vždy ten istý muž. Jednalo sa o osobu
vysokú 180 cm, vystrihané blond vlasy, nosil rifle, riflovú bundu. Na nohách mal kozačky. Ďalšie osoby
okolo neho sa neustále menili, rozprávali medzi sebou slovensky, ale dvaja z nich mali ruský prízvuk.

Poškodený J. R. vo svojej ďalšej výpovedi z prípravného konania zo dňa 28.01.2004 uvádza, že tieto
osoby prezývané „ J.“ pozná, pozná ich nielen z videnia, jedná sa o osoby, od ktorých mal on v roku
2000 požičané peniaze, mal s tým problémy, pretože ich nemohol vrátiť v lehote, ako bolo stanovené.
Odvtedy on týchto ľudí pozná, preto išiel za nimi, s požiadavkou vymôcť peniaze pre E. J.. Tieto osoby
nepozná po mene, ale iba z videnia. K ich popisu uviedol, že hlavný, s ktorým jednal je asi 2 m vysoký,

tmavé blond vlasy, vysoko vystrihané, atletická svalnatá postava, na pravom bicepse má vytetovaného
farebného čínskeho draka, asi 20 x 10 cm. Ďalšia osoba je vysoká okolo 185 cm, tmavohnedé vlasy,
nemá žiadne zvláštne znamenie. Tretia osoba, ktorá bola prítomná pri tom, ako odovzdával zálohu bola
tiež vysoká 185 cm, vysoko vystrihané čierne vlasy. Ďalší muž, ktorý ho vydieral bol asi 175 cm vysoký,
mohol mať okolo 70kg, vysoko vystrihané blond vlasy, nemal žiadne zvláštne znamenie. Ďalší z nich boli

dvajasukrajinskýmprízvukom.PoškodenýJ.R.vosvojej ďalšejvýpovedizodňa28.01.2004uviedol,že
chce upresniť niektoré okolnosti, o ktorých nehovoril v predchádzajúcich výpovediach, pričom na svojich
predchádzajúcich výpovediach v plnom rozsahu trvá. K veci chce dodať, že sa zúčastnil rekognície,
pri ktorej opoznal jedného páchateľa vydierania, pričom doplnil, že dňa 26.01.2004 ako bol dovezený
do L. L., tak sa mu opätovne vyhrážali pištoľou, zn. H. Xmm, striebornej farby, kde túto pištoľ držal v

rukách osoba, ktorú opoznal pri vykonanej rekognícii dňa 28.01.2004, s touto osobou prišiel do styku
prvý krát v pondelok, ako mu skrížilo auto cestu v Ž.. Táto osoba sa mu vyhrážala zlikvidovaním, ak
peniaze nedokáže získať v čo najkratšom čase. Poškodený J. R. pri konfrontácii medzi obvineným L. L.
a J. R. dňa 29.01.2004 uviedol, že obvineného L.U. L. prvý krát označil ako muža, ktorý ho vydieral dňa27.01.2004, a to v čase, keď ho zastavila hliadka v P., okolo 19.30 a 19.40 hod. asi o 10 minút zastavila
obvineného na striebornej C.. Už vtedy mali policajti informácie od J., vedeli o čo

sa jedná, tak som sa im predstavil. Ako zastavili obvineného, pýtali sa ho, či je to ten človek, čo ho
vydieral,onimpovedal,žeáno.Následnebolarekogníciaurobenápotom,čoonsámoznačilobvineného
polícii v Obci P..

Poškodený ďalej pri konfrontácii s obvineným ďalej uviedol, že obvineného spoznal dňa 25.01.2004

pri príležitosti vyhrážania, pričom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 28.01.2004 uviedol, že
čo sa týka osoby, obvineného L. L., že túto prvý krát videl dňa 26.01.2004, pričom pri rekognícii sa
mylne domnieval, že to bolo dňa 25.01.2004, potom druhý krát znovu dňa 26.01.2004 a opätovne dňa
27.01.2004.

Poškodený J. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 12.05.2011 vypovedal, že sa v plnej

miere pridržiava svojich predchádzajúcich výpovedí, nechce na nich nič pozmeniť ani doplniť. Následne
odpovedal na kladené otázky vyšetrovateľa. S E. J. sa zoznámili vo vyšetrovacej väzbe. Predmetné
vydieranie začalo tak, že E. J. dlžili nejakí ľudia peniaze a on sa opýtal, či mu neviem s tým nejako
pomôcť, vymôcť peniaze od tohto dlžníka. Z uvedeného dôvodu v januári roku 2004 bol v bare H. v Z.
asi okolo 16.00 hod. V tomto bare boli H., mali takúto prezývku, neviem, či aj niekto z nich sa takto volá,

boli tam šiesti, on prišiel k jednému z nich, vysvetlil, aký má problém. Tam v tomto bare nedával žiadnu
zálohu, na druhý deň tam prišiel s E. J., pričom ešte predtým im dal kontakt na E. J.. Na druhý deň sa
stretli pred barom, kde bola dohodnutá záloha vo výške 40 000,- Sk, ktorú im odovzdal on, v obálke
spolu s informáciou, o človeku, od ktorého mali vymôcť peniaze. E. J. vtedy sedel v aute, pozoroval
ich . Oni ho následne kontaktovali na druhý deň, chceli si tieto informácie overiť. Následne uviedli, že

tento človek nemá nijaké finančné prostriedky, pričom E. J. im sľúbil zálohu vo výške 100 000,- Sk. V
prvý deň im odovzdal sumu 40 000,- Sk, chceli doplatiť sumu 60 000,- Sk, pričom kontaktovali aj jeho,
pýtali si od neho túto sumu. Vyhrážali sa mu ujmou na zdraví, pričom mu doslovne povedali, že keď
im nezoženie tieto peniaze, do veľmi blízkej doby, bude sa musieť určiť znova chodiť. Viac krát sa mu
vyhrážali, kontaktovali, aj osobne chodili do P. J.. Do P. J., kde on býval, do miesta jeho bydliska prišli

štyria na tmavom L. sedane, asi 3 krát, raz , keď prišli tak zatrúbili, otvorili zadné dvere a hodili ho dozadu.
Z vozidla vystúpili dvaja, vodičov spolujazdec, z pravej strany zozadu, kde ho naložili. Vyzerali asi tak, že
boli obaja svalnatí ako kulturisti, bez vlasov. Potom, čo ho naložili do auta, ho vyviezli smerom na Š., bolo
to podvečer, okolo 18.00 hod., tam ho priviazali o strom, dali mu na hlavu nejakú čiernu kuklu. Pár krát
do neho udreli. Udierali ho po celom tele, nohami, rukami, pričom počul, že tam niekto prišiel, ktorý nebol

v aute. Povedal mu, že čo bude s tými peniazmi 60 000,- Sk. On mu povedal, že E. J. je jeho dlžník, že
tieto peniaze určite má. Následne asi po 15 - 20 minútach už nepočul žiadne hlasy, kde sa snažil ohlásiť,
či tam ešte niekto je. Nebol tam už nikto, po chvíľke sa mu podarilo uvoľniť ruky, utiekol odtiaľ. Túto
skutočnosť nikde nehlásil. Pár dní nato ho opätovne telefonicky kontaktovali, povedali mu , aby prišiel za
nimi pred obchodný dom F. v Z., čo aj urobil. Oni ho tam čakali v inom motorovom vozidle, kde on vtedy

dobrovoľne nastúpil do tohto auta, štvorčlenná posádka ho zaviezla niekde do budovy, smerom ako sa
ide z mesta na F.. Dali mu kuklu na hlavu, viezli sa asi 2-3 minúty, pričom odbočili doľava z hlavnej cesty.
Išli po poľnej cestičke, vybrali ho von z vozidla, vstúpili do nejakej budovy, kde cítil vlhkosť a stuchlinu.
Tam ho posadili na stoličku, pár krát ho udreli päsťou po hlave. Znova počul ten istý hlas, ktorý sa mu
prihovoril na obci zvanom Š.. Ten mu hovoril, že chce svoje peniaze späť. Vtedy telefonicky kontaktoval

E. J., že chcú späť peniaze, pričom jemu povedali, aby išiel

okamžite za J. do J., doniesol peniaze, že ho budú kontaktovať. Potom ho zobrali s vozidlom ako ho
priviezli, dali mu na hlavu kuklu, pričom pri vstupe do Z. ho vyložili na mieste, kde ho zobrali. On následne

išiel do domu, zobral J. auto, išiel za ním do J., kde mal zobrať od neho peniaze v nejakom odpadkovom
koši blízko jeho domu v igelitovej taške. Dňa 25.01.2004 okolo 06.00 hod. ráno išiel pre peniaze za
E. J., keď vošiel do J. po pár metroch ho predbehlo auto, kde nevedel identifikovať ani značku ani
typ. Spolujazdec mu ukázal, aby zastavil vozidlo, kde keď prišiel k nemu, pýtali sa ho, kde sa vybral.
Uviedol, že ide práve k J. po peniaze, pričom na zadnom sedadle spoznal jedného pána, ktorého meno

sa dozvedel pri konfrontácii, volal sa L., sedel za vodičom. Toho L. on videl po prvý raz, počul jeho hlas
prvý krát pri konfrontácii, pričom vie povedať, že nebol prítomný ani raz, keď sa viezol v aute s tými,
čo ho zobrali na Š., alebo do tej budovy. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa, poškodený uviedol, že dňa
26.01.2004, to bolo druhý krát, keď prišiel za J. do J., aby zohnali peniaze. Uviedol, že ohľadne udalostív L. L. si na nič nespomína. Zdá sa mu, žeby tam mal bývať ten dlžník E. J.. Rovnako nevie nič uviesť o
tom, čo sa malo stať pri F. v L. L.. Následne, keď prišiel do J. za E. J., ten mu otvoril dvere, mal v zápätí
telefonát s tým, že predpokladá, že dostal inštrukcie, ako má postupovať pri odovzdaní peňazí. E. J. dal

peniaze do igelitového sáčku čiernej farby, tieto mu odovzdal, povedal mu, že ich má hodiť do smetiaka
krížom cez ulicu a má si sadnúť do auta, ísť tou cestou ako prišiel do J.. On takto aj urobil, vyšiel von,
hodil peniaze do smetiaku, nastúpil do auta, išiel smerom odkiaľ prišiel. Následne, ako vychádzal z J.
tak na ceste bolo policajné auto, ktoré kontrolovalo každé vozidlo, zastavili aj jeho, povedali mu, aby
vystúpil z auta, kontrolovali, či mu pri sebe zbraň, pričom sa ho pýtali, či pozná E. J.. On vtedy pochopil,

že táto kontrola je z dôvodu toho, čo sa deje. Policajti mu povedali, aby išiel do bočnej uličky, za ich
auto, viacerí policajti sa postavili pred neho, aby na neho nebolo vidieť, pričom pozeral na ľudí, ktorých
oni kontrolovali, či niekoho nespozná. Od toho miesta bol vzdialený asi 20 metrov, mohlo byť 18 až
19.00hod. Pričom policajti tieto osoby osvetľovali baterkami, mali zapnuté svetlá. Asi tretie auto, ktoré
zastavili, vtedy zbadal človeka, ktorý sa veľmi podobal na človeka, ktorého videl v aute, keď ho zastavili v
J., s ktorým sa neskôr konfrontoval. Povedal policajtom, že túto osobu pozná, načo ho policajti zadržali.

On vtedy videl, že tento L. šoféroval vozidlo, čo mu bolo divné, pretože predtým sedel vzadu. Poškodený
ďalej uviedol, že vtedy, keď bol v budove zviazaný na stoličke, s kuklou na hlave, je si istý, že hlas L. L.
je ten hlas, ktorý mu priložil k hlave pištoľ, povedal mu, že chce svoje prachy, lebo scípne. Poškodený
ďalej uviedol, že v roku 2004 po tomto incidente, odišiel sám bez manželky a detí do P. za jeho sestrou,
kde tam bol do roku 2006. V tomto roku bol zadržaný, vzatý do väzby, kde bol 5 týždňov. V roku 2006

sa s manželkou presťahoval k jej matke do Č., bývali tam do roku 2008, kedy prišli na Slovensko, kde
bývali v P. Y., tam bol riadne zaevidovaný. V roku 2010 sa rozviedli, odišli pracovať do Č. K..

Svedok E.. O. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného zastupoval, ako jeho advokát
asi do roku 2010, kde obvinenie bolo vznesené v decembri 2004. Niekedy v roku 2007 alebo 2008 bolo

trestné stíhanie prerušené , potom v ňom bolo pokračované. V júli roku 2004 bol obžalovaný prepustený
z väzby. Z dôvodu vážnych zdravotných problémov, obžalovaného ďalej nezastupoval. S obžalovaným
sa nekontaktoval asi od roku 2007. Ďalej uviedol, že on bol 2 roky po sebe v zimných mesiacoch v
období január, február na dovolenke v L. v K. G. E., nevie presne uviesť, či to

bolo v rokoch 2004,2005 alebo 2005,2006. Raz sa im stalo, že nestihli let z Y. do H., preto telefonicky
kontaktoval obžalovaného z dôvodu, že hovorí anglicky, ktorý im telefonicky vybavoval nové letenky.
Na tieto dovolenky odchádzal spolu s A.. J.. Nevie sa vyjadriť, akým spôsobom im obžalovaný vybavil
tieto letenky, vie len to, že to vybavoval s pánom E.. Svedok k autu W. uviedol, že toto auto našiel v
jednom autobazáre v J.. Vedel o tom, že obžalovaný má v tomto autobazáre kamaráta A.. K., cez ktorého

mu tento predaj auta sprostredkoval. On toto auto kúpil a užíval 3 mesiace, kde sa následne pokazilo,
opravoval ho brat obžalovaného, potom sa auto vrátilo späť do autobazáru. Do autobazáru ho vracal
obžalovaný. Uviedol, že určite mu za toto auto boli vrátené aj peniaze, ale kedy, kým, v akej výške si
nepamätal. Svedok uviedol, že si nepamätá ani za akú sumu toto auto kúpil.

Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času si už všetko detailne
nepamätá. Uviedol že dňa 27.01.2004 bol doma, kedy priateľ jeho sestry E. F. mu poobede navrhol,
či sa s ním nechce ísť previezť do J., on s tým súhlasil. Keď vyrážali do J., bolo poobede, bola tma,
išli na vozidle S., a cestou sa zastavili v J., kde chcel jeho kamarát kúpiť auto. V čase, keď vyrážali
do J. obžalovaného tam vtedy nevidel, keď boli v polovici cesty, obžalovaný telefonoval F., že je za

nimi, aby išli pomaly. On videl, že za nimi celý čas od tohto momentu išlo auto, do tohto autobazáru
v J. prišli spolu s obžalovaným naraz. V autobazáre v J. sa zdržali chvíľu. Svedok uviedol, že názov
tohto autobazáru si nepamätá, ani ulicu na ktorej sídlil. Potom z tohto autobazáru išli do hotela, ktorého
názov si nepamätal, kde si dali kávu a išli späť. V tomto hoteli na káve boli on, obžalovaný, E. F. a
Z. M.. Potom išli späť domov na aute C. C., ktoré šoféroval obžalovaný, vedľa neho sedel F., on sedel

vzadu. Po ceste ich zastavila polícia, následne boli povyťahovaní z auta, išli na policajné oddelenie v
J., kde on bol od ostatných oddelený, nevie z akého dôvodu. Na ďalší deň bol vypočutý a prepustený
zo zadržania, rovnako ako E. F..

Svedok H. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 27.1.2004 asi pred 16.00 hod. sa ho E. F. pýtal či

sa sním nejde previezť do J. s čím on súhlasil. Povedal mu, že majú ísť do autobazáru do J. odviezť auto
nejakému L.. Išlo o osobné motorové vozidlo Š. S.. Medzi tým volal obžalovaný E., či mu pomôže odviezť
auto do J., pričom F. sa ho pýtal, či môže zobrať aj jeho, s čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný po nich
prišiel na aute C. C.. Následne ich doviezol k domu v K., kde býva, kde bola pred domom zaparkovanáS. a kľúče od nej dal F.. Povedal im ešte ide domov a cestou ich dobehne. Oni sa cestou zatavili u
jeho spolužiaka v obci J. a to z dôvodu, že jeho rodičia mali záujem o kúpu auta, aby si pozreli S. na
ktorej oni prišli. Zdržali sa tam asi 10 minút. Potom čo prišli do J. už bola tma. Potom vošli do areálu

autobazáru a následne dnu do budovy, kde sa rozprávali s nejakým L. a s nejakým chlapcom s copom
na hlave. Prehodili len pár slov, potom vyšli vonku, kde už čakal obžalovaný. Obžalovaný mohol prísť za
nimi do autobazáru asi po 5 - 10 minútach. Oni boli vonku, obžalovaný išiel dnu do budovy, následne išli
za obžalovaným aj oni do budovy. Potom sa rozlúčili a oni s obžalovaným išli na aute C. C. do nejakej
reštaurácie resp. hotelu v J.. Tu si E. F. dohodol telefonicky stretnutie so svojim kamarátom Z. M.. V

Hoteli si dali všetci štyria kávu. Posedeli tam asi pl hodinu, následne cestou späť pri obci P. ich zastavila
polícia. Uviedol, že oni nevedeli, čo sa deje. Nikto ich nepožiadal o nijakú službu, že majú od niekoho
pýtať alebo vymáhať peniaze. Osoby pod menom E. J. a E. R. nepozná.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania a potom, čo bol požiadaný o odstránenie rozporov

vo výpovediach uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, pretože vtedy to mal čerstvo
v pamäti. Na vysvetlenie uviedol, že on pred týmto incidentom obžalovaného poznal, poznal ho však
pod prezývkou „ L.“, preto, keď ho vyšetrovateľ vypočúval a uviedol meno L. L., nevedel o koho ide.

Svedok E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným mal v čase skutku ako aj teraz

kamarátsky vzťah, oslovuje ho prezývkou „ L.“. Osoby pod menami E. J., J. R. nepozná. Pamätá si, že
niekedy poobede išli do J. predať auto do autobazáru. On tam išiel na aute zn. S., spolu so Š.. Za nimi
na aute išiel obžalovaný. Po ceste sa zastavili v D. J. ukázať auto, potom pokračovali v ceste do J..
Svedok uviedol, že bližšie podrobnosti k ceste, ani to, kedy prišli do J. si nepamätá. Vie, že v autobazáre
auto predali. Potom išli do hotela na kávu, kde boli oni traja, a pán M.. Naspäť domov išli na aute C.

C., ktoré riadil obžalovaný.

Svedok E. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 27.1.2004 v dopoludňajších
hodinách mu na jeho telefónne číslo XXXX XXXXXX zavolal jeho kamarát L. L., či mu nepomôže odviezť
vozidlo Š. S.Y. do autobazáru v J. k ich známemu L. E.. On s tým súhlasil a okolo 16.00 hod. mu zavolal,

že mu môže pomôcť previesť vozidlo. Zároveň ho požiadal, či môže ísť s ním aj H. Š. s čím obžalovaný
súhlasil a vzápätí prišiel pre neho do bytu Š. v K., potom išli všetci spolu k domu obžalovaného, kde bolo
odstavené vozidlo Š. S., pričom si pamätá, že malo evidenčné číslo okresu L. L.. On so Š. si sadli do S.,
pričom vozidlo riadil on, obžalovaný ich nasledoval na vozidle C. C.. Z K. odchádzali o 16.15 hod. , kde
sa cestou zastavili u spolužiaka H. Š. na 5-10 minút, potom pokračovali do J.. Obžalovaný išiel celou

cestou za nimi, bol na dohľad. Keď prišli do autobazáru, brána už bola zamknutá, preto zavolal jeho
priateľovi L. E. na telefónne číslo XXXX XXXXXX, aby im otvoril bránu, ktorým im prišiel otvoriť, pričom
bolo okolo 17.15 až 17.30 hod. Obžalovaný prišiel do autobazáru asi 1 až 2 minúty po nich. V autobazáre
sa zdržali asi 20 až 30 minút, následne spoločne s obžalovaným išli na vozidle C. C. do hotela S. v J.,
kde on zavolal svojmu známemu Z. M. a dohodli sa, že sa stretnú v tomto hoteli. V hoteli S. boli asi do

19.00 hod, a potom vyrazili späť do J.. V obci P. boli zastavení a zdržaní políciou. V J. boli všetci traja
stále spolu. Osoby pod menom E. J. ani J. R. nepozná. Nikdy nebol nikým požiadaný, aby v J. či inde od
niekoho vymáhal nejaké peniaze alebo poskytoval nejakú inú službu v súvislosti s vymáhaním peňazí.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že na tejto výpovedi trvá, vypovedal vtedy

pravdu. S obžalovaným má kamarátsky vzťah, teraz ako aj v roku 2004 ho oslovuje prezývkou „L.“.

Svedok L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, pamätá si, že im doniesol
auto D. W. na predaj, je medzi nimi obchodný vzťah. Kúpna cena bola okolo 300 000,-Sk, kde kupujúci
dal časť kúpnej ceny ako protihodnotu iné auto a zvyšok peňazí doplatil. Aký bol zvyšok kúpnej ceny

svedok nevedel uviesť. Peniaze sa obžalovanému vyplácali v hotovosti, myslí, že mu ich vyplácal on.
Osoby pod menom E. J. a J. R. nepozná.

Svedok L. E. v prípravnom konaní uviedol, že je spolumajiteľom autobazáru E. v J.. Obžalovaného
pozná, nakoľko obchoduje s autami a mali dohodnutý okrem iných aj jeden obchod s džípom W.. Dňa

26.1.2004 sa stretol s obžalovaným v J. v popoludňajších hodinách, kde obžalovaný prišiel na uvedenom
vozidle. Prevažný čas trávili v autobazáre, kde čakali na kupca z L., kde po určitom čase prišiel K.,
pretože džíp bol napísaný na meno jeho manželky. Vo večerných hodinách prišiel kupec z L., ktorý
doniesol vozidlo R. Y., dohodli obchod, kedy už bolo 23.00 hod. a on požičal obžalovanému vozidlo zn.Š. S., na cestu späť do K., s tým, že sa dohodli, že na druhý deň mu ho príde vrátiť. Na druhý deň
27.1.2004 k nemu prišiel obžalovaný po 17.00 hod. vrátiť vozidlo s E. F. a ešte s jedným mužom ,
ktorého nepoznal, kde obžalovanému vyplatil R. Y. vo výške 170 000,-Sk a potom odišiel preč.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že na tejto výpovedi v plnom rozsahu
trvá. Je pravdou, že obžalovaný prišiel k nemu do autobazáru na dva krát a je pravdou, že tam vtedy
prišiel aj pán K., kde on dával doplatok sumy, pričom išlo o doplatok do sumy 300 000,-Sk, ale v akej
výške to nevie uviesť. Uviedol, že kúpna cena sa obžalovanému vyplácala tak, že jednu časť dával on

a druhú časť pán K., pričom si nepamätá, či to bolo vyplácané naraz alebo po častiach, či v prvý alebo
druhý deň. Uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, že on vyplatil obžalovanému sumu
171 000,-Sk a zvyšnú časť mu vyplatil pán K.. Na to, že keď bol obžalovaný v autobazáre prvý krát si
nepamätá, či mu požičal auto na cestu naspäť.

Svedok A.. E. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z dôvodu, že mu dal

viacero zákazok v drevovýrobe. Mená osôb E. J. J. R. nepozná, nikdy ich nepočul. O skutku uvedenom
v obžalobe nemá žiadnu vedomosť, nevie o tom, že by sa niečo také dialo. Vie o tom, že v uvedenom
období sa predávalo auto D. W. právnikovi do K., ktorý ho obratom vrátil do autobazáru, aby sa opätovne
predávalo v autobazáre On o tom vie z dôvodu, že bol uvedený ako majiteľ vozidla, preto musel prísť
podpísať nejaké papiere do autobazáru. Pamätá si, že ho kontaktovali z autobazáru, že majú kupcu na

toto vozidlo, pričom sa nevyplácala celá suma, ale bolo brané nejaké vozidlo ako protihodnota, pričom
následne na druhý deň ho kontaktovali, že majú kupcu aj na toto druhé vozidlo. Auto sa predalo za sumu
300 000,-Sk. Pamätá si, že obžalovaný prebral peniaze za predaj tohto vozidla v autobazáre, nevie,
či mu bola vyplácaná celá suma naraz alebo postupne. Kupujúci vyplatili peniaze jemu a on asi dával
peniaze obžalovanému, ale s istotou to tvrdiť nemôže.

Svedok A.. E. K. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného pozná. Dňa 26.1.2004 sa kontaktoval
s obžalovaným nakoľko bol dohodnutý predaj vozidla E. W. a to formou zámeny za auto R. Y.. V J. sa
dňa 26.1.2004 stretli niekedy medzi 17.00 hod. až 18.00 hod. v hoteli S., kde čakali na kupcu z L.. Tento
sa im ohlásil okolo 20.00 hod., že je na ceste do J.. Obžalovaný prišiel do J. sám na vozidle E. a kupec

z L. prišiel do J. okolo 22.00 hod. až 23.00 hod. Z dôvodu, že obžalovaný sa nemal ako dostať do K.
bolo mu požičané vozidlo XKoda S., s tým, že ho na druhý deň príde vrátiť. On s obžalovaným dňa
27.1.2004 v osobnom kontakte nebol. Obžalovaný dňa 27.1.2004 v bazáre odovzdal S. a E. mu vyplatil
sumu 170 000,-Sk.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravné konania uviedol, že to bolo asi tak, ako vypovedal v
prípravnom konaní. Pamätá si, že tam prišli kupci z L., ostené detaily si nepamätá. Uviedol, že to, že
doplatok peňazí vyplácal obžalovanému pán E. predpokladá, pretože to bola bežná prax v autobazáre.

Svedok A.. E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná ako klienta leasingovej

spoločnosti L. leasing, kde pracoval a mal som na starosti styk so zákazníkmi, uzatváranie leasingových
zmlúv. Osoby pod menom E. J. J. R. nepozná. Ďalej uviedol, že nevie s určitosťou povedať, či to bolo
dňa 23.01.2004, ale vie, že bol v tejto veci vypovedať na polícii, sa vtedy stretol s obžalovaným, ktorý
mu telefonoval, že má záujem uzatvoriť leasing na nejaké motorové vozidlo. S obžalovaným sa stretli v
sídle leasingovej spoločnosti E. XX, F. okolo obeda, alebo okolo 13.00 hod., spolu s obžalovaným sedeli

možno hodinu, dve, tri, presne to nevedel uviesť. Myslí si, že išlo o leasing na auto dodávku H..

Svedok A.. E. V. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako manager spoločnosti L. Z.. R..K..S.,. F..
Obžalovaného pozná, zoznámil sa s ním v roku 2002 pri uzatváraní leasingových zmlúv. Začiatkom roku
2004 ho obžalovaný telefonicky kontaktoval s tým, že má záujem uzavrieť leasingovú zmluvu. Následne

ho obžalovaný kontaktoval dňa 23.1.2004, že je na Dopravnom inšpektoráte a prihlasuje vozidlo H. Y.
na jeho meno, či sa môže okolo obeda zastaviť v spoločnosti za účelom uzavretia leasingovej zmluvy.
Zhruba okolo 12.00 hod. mu zavolal, že je už v F. a dohodli sa, že príde medzi 13.00 hod. a 14.00
hod. Keď obžalovaný prišiel, on si ofotil doklady a urobil leasingovú kalkuláciu. Pri kontrole dokladov,
on zistil, že obžalovaný má uvedené vozidlo prihlásené na svoju osobu, teda na fyzickú osobu, čo

mu neumožňovalo urobiť spätný leasing, nakoľko sa jednalo o úžitkové vozidlo. Preto v uvedený deň
leasingovú zmluvu neuzavreli a dohodli sa, že ak bude mať obžalovaný záujem uzavrieť leasingovú
zmluvu, prepíše vozidlo na svoju firmu.Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že je pravda, čo vtedy vypovedal.

Svedok Z. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaný mal v tom čase kamarátsky vzťah,

osoby pod meno E. J. a J. R. nepozná. Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že obžalovaný v tom období
ako je uvedené v obžalobe zaistený políciou. Z počutia vie, že bol neprávom obvinený. Vzhľadom na
odstup času si na presné dátumy nespomína. Pamätá si v tom období mu telefonoval obžalovaný, že
idú aj s pánom F. odviezť nejaké auto do J., keďže v tom čase pôsobil v J., telefonovali mu, či sa nemôžu
stretnúť, posedieť na káve, kde sa stretli v S., dali si kávu.

Svedok Z. M. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 26.1.2004 sa s obžalovaným stretol asi okolo
15.30 hod. v hoteli S., kde on hrá hokej. Následne sa s obžalovaným stretol ten istý deň asi o 18.00
hod., kde videl, že sa obžalovaný rozprával s pánom K.. Následne prišiel k nemu obžalovaný pozdravili
sa a odišiel preč. Dňa 27.1.2004 mu telefonoval buď obžalovaný alebo F., že prídu do J. vrátiť auto, že
keď skončia, môžu sa stretnúť. Stretli sa v hoteli S. asi okolo 18.00 hod., kde bol

obžalovaný, E. F. a ešte jeden jemu neznámy muž, s ktorými sedel asi hodinu a pol. Rozišli sa asi o
19.30 hod. a oni odišli na vozidle C. striebornej farby.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich
výpovediach z prípravného konania.

Svedkyňa P. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žije s obžalovaným v spoločnej domácnosti,
majú spolu dieťa. Svedkyňa po poučení podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že toto svoje

právo nevyužíva, vypovedať bude. K udalostiam z obdobia od 23.01.2004 do 27.01.2004 popísala, že
dňa 23.01.2004 sa s obžalovaným stretli večer okolo 21. až 21.30 hod., povozili sa po meste a potom
ju odviezol domov. Na druhý deň 24.01.2004 sa stretli ráno asi na 1 hodinu, potom prišiel k nej domov
večer okolo 19.30 hod., a spal u nej, až do nasledujúceho dňa do 10.00 hod. Dňa 25.1. sa nevideli. Dňa
26.01.2004 prišiel k nej večer a odišiel niekedy nad ránom, kde sa následne stretli ešte dňa 27.01.2004,

niekedy poobede na 2 hodiny, kedy jej obžalovaný doniesol kvety, pretože deň predtým mala narodeniny.
Obžalovaný jej hovoril, že v ten deň nesú auto do autobazáru do J., a to spolu s E. F., a s H. Š.. Vie,
že išlo o nejaký G..

Svedkyňa P. E. v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaného pozná asi 2-3 roky, zhruba rok sú

priatelia, milenci. Naposledy s ním bola v kontakte dňa 27.1.2004, kedy mala narodeniny. Prišiel jej
zablahoželať s kyticou k nej domov. Dňa 26.1.2004 vo večerných hodinách asi okolo 20.00 hod až 21.00
hod., možno aj o 22.00 hod. Odišiel ráno, pamätá si to preto, lebo sa pohádali. Obžalovaný sa k nej
vrátil dňa 27.1.2004 popoludní, okolo 14.00 hod. Zdržal sa u nej 2-4 hodiny, odišiel okolo 16.00 hod. K
dňom 23.1.2004 a 24.1.2004 uviedla, že aj v týchto dňoch sa s obžalovaným stretli. Dňa 23.1.2004 sa

v aute vozili po K.C., zhruba od 21.30 hod. do 23.00 hod. Dňa 24.1. prišiel pre ňu do mesta okolo 10.00
hod. dopoludnia a vzal ju domov. Povedal jej, že ide do svojej dielne a vrátil sa večer o 19.00 hod. až
20.00 hod. Ostal u nej do rána. V nedeľu 25.1.2004 odišiel okolo 10.00 hod. 11.00 hod. Svedkyňa ďalej
uviedla, že asi dňa 19.1. alebo 20.1. bola s obžalovaným v J. H., veľkým tranzitom na STK. Boli tam iba
oni dvaja, do K.C. sa vrátili asi okolo 20.00 hod. až 21.00 hod. Nikto sa nimi necestoval a obžalovaný sa

ani s nikým nestretol. Osoby pod menom E. J. J. R. nepozná. Poslednú sms správu od obžalovaného
dostala dňa 27.1.2004 okolo 18.00 hod. až 18.30 hod., že sa vracia z J. do K. a že sa na ňu teší. Keď
odchádzal dňa 27.1.2004 povedala jej, že vezie späť nejaké auto do bazára. Myslí si, že spomínal S., ale
nie je si istá. Povedal jej, že nejde sám, lebo museli ísť dvoma autami. Ona sa dňa 29.1.2004 dozvedela,
že obžalovaný bol v J. s E. F., ktorý jej povedal, že bol v J. vypočúvaný.

Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že na výpovedi z prípravného konania
v plnom rozsahu trvá.

Svedok B. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie o tom, že obžalovaný L.U. L. má byť trestne

stíhaný pre nejaké vydieranie. On bol v tejto veci vypočutý aj na polícii niekedy spred 10 rokov. Pamätá
si to, že v ten deň, keď sa mal obžalovaný dopustiť vydierania bol u neho v dielni, kde mu platil zálohu,
pretože si objednával nejaké práce. O tom, že bol vtedy u neho v dielni, existuje oficiálny doklad, a topríjmový pokladničný doklad o prevzatí zálohy. On tento príjmový pokladničný doklad odovzdal vtedy

polícii.

Svedok B. O. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného pozná dlhšiu dobu asi dva roky a to v
súvislostisosúkromnýmpodnikaním.Obžalovanýpodnikávstavebno-stolárskejaonvovýrobenábytku.
Ku skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa on vyjadriť nevie. Dňa 26.1.2004 sa s obžalovaným

stretolunehovofirmevK.vofirmeasiokolo0900hod..Prejednávalizákazku,jehoobjednávku.Uviedol,
že obžalovanému dal zálohu vo výške 6000,-Sk a obžalovaný sa u neho zdržal asi hodinu. Následne
zašiel do vedľajšej firmy. Odišiel asi okolo 10.30 hod, pričom odišiel autom terénnym džípom. Od tej
doby obžalovaného nevidel, ani sa s ním nestretol. Osoby pod menom J. R. a E. J. nepozná. .

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že k rozporu v jeho výpovediach s

prípravným konaním sa vyjadriť nevie. Vedel by sa presnejšie vyjadriť, ak by sa pamätal o akú zákazku
išlo. S obžalovaným spolupracovali vo viacerých veciach.

Svedok V. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku uvedenému v obžalobe nevie nič uviesť.
V januári 2004 pracoval na dopravnom inšpektoráte v K., odd. evidencie vozidiel. Obžalovaného pozná

z videnia, keďže obžalovaný tam prichádzal ako stránka.

Svedok V. D. v prípravnom konaní vypovedal, že je zamestnaný na ODI OR PZ K., služobne zaradený na
oddelení evidencie motorových vozidiel. V službe bol aj dňa 23.1.2004, pričom je pravdou, že v raňajších
hodinách tohto dňa bol prihlasovať motorové vozidlo obžalovaný, ktorého on pozná z videnia. Motorové

vozidlo bol prihlasovať v čase medzi 8.00 hod. až 9.00 hod. K dĺžke úkonu povedal, že netrval dlhšie
ako 15-20 minút.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravné konania uviedol, že na výpovedi z prípravného konania v
plnom rozsahu trvá. Po jej prečítaní na hlavnom pojednávaní si na ňu matne spomína. Uviedol, že si

nepamätá na žiaden telefonát z Okresného súdu J., aby si overovali skutočnosť, ako bol obžalovaný
prihlasovať vozidlo na polícii. Svedok po nahliadnutí do technického preukazu motorového prípojného
vozidla séria R. XXXXXX, kde dátum prihlásenia vozidla je 23.01.2004 uviedol, že podpis na tomto
technickom preukaze ako podpis oprávnenej osoby je jeho, pričom sa jednalo o dodávku. Doplnil, že pri
zápise motorového vozidla sa tiež do počítačového systému do karty vozidla uvádza deň aj čas zápisu.

Obžalovaný musel byť osobne prítomný pri zápise motorového vozidla. Iná osoba za neho tam mohla
byť prítomná len na základe splnomocnenia, overeného notárom, kde kópiu tohto splnomocnenia, ako
aj kópiu občianskeho preukazu tejto osoby sa zakladá do spisu.
Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, je jeho bratrancom. Osoby pod
menom E. J. a J. R. nepozná. Ďalej uviedol, že v tejto veci nevie nič uviesť. Nepamätá si čo robil v dňoch

23.01.2004 až 27.01.2004, určite bol v kontakte s obžalovaným, pretože spoločne podnikali.
Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 23.1.2004 sa nachádzal v práci v K., nespomína
si, či sa v uvedený deň stretol s obžalovaným. Nevie uviesť, či
bol v dni 24.1., 25.1., 26.1., 27.1.2004 v kontakte s obžalovaným, či osobne alebo telefonicky. Nepozná
osoby pod menom E. J. ani J. R..

Svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná, je bratrancom jej
manžela, osoby pod menami J. R. a E. J. nepozná. Nepamätá si, či sa v čase uvedenom v obžalobe
mala s obžalovaným stretnúť, taktiež nevie nič uviesť o skutočnostiach uvedených v obžalobe.
Svedkyňa J. P. v prípravnom konaní vypovedala, že k trestnému stíhaniu obžalovaného sa nevie
žiadnym spôsobom vyjadriť. Dozvedela sa o tom od manžela a z novín. Obžalovaný je bratrancom jej

manžela. V januári 2004 sa s obžalovaným stretla náhodne v lekárni na X. L., pričom v ktorý deň to
presne bolo nevie uviesť. Nepozná osoby pod menom J. R. ani E. J..
Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že na túto výpoveď z prípravného konania si nepamätá.
Svedok S. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je bratom obžalovaného. Osoby pod menami J.
R. a E. J. nepozná. V období uvedenom v obžalobe bol nezamestnaný, pomáhal bratovi, ktorý otváral

firmu. On bratovi začal pomáhať vo firme, v čase keď sa zakladala v rokoch 2003, 2004. Pamätá si, že
dňa 23.1.2004 niekedy na obed alebo poobede išiel obžalovaný do F., prepisovať auto, pričom domov
sa vrátil poobede, bolo ešte vidno. Večer sa s obžalovaným stretli, keďže bývali v rovnakom dome. On
si tento deň pamätá z dôvodu, že asi 3-4 dni na to brata zobrali kukláči, firma išla potom dole vodou.Ďalej uviedol, že si pamätá, že dňa 26.1.2004 dlhšie čakali brata vo firme, pretože mal doviezť vozidlo
R., pričom toto auto mal obžalovaný prihlásiť na polícii v K.. Ďalej uviedol, že si pamätá, že oni mali
vtedy vo firme auto zn. W., ktoré patrilo O. P., kde on ho opravoval, pretože sa mu pokazil motor. Brat

ho mal v tom čase odviezť do J. nejakému kupcovi.
Svedok S. L. v prípravnom konaní vypovedal, že vypomáha vo firme svojho brata S. L.. Uviedol, že v
piatok dňa 23.1.2004 spolu s bratom odchádzali o 8.00 hod. do firmy. Brat z firmy odišiel asi o 9.00
hod, prihlasovať auto na políciou v K.. Okolo 10.00 hod, vrátil, chvíľu boli vo firme a on následne viezol
robotníkov do V., kde montovali nábytok. On sa do K. vrátil medzi 21.00 hod, až 22.00 hod. Na druhý

deň 24.1.2004 bolo bratove auto doma, tak predpokladal, že je doma aj brat, stretol sa s ním okolo
obeda, kedy zvyknú spolu obedovať a tak tomu bolo aj túto sobotu. Potom zobral svoju dcéru C. so
sebou a išiel do firmy, pričom sa vrátil okolo 17.00 hod. Či bol brat doma večer to nevie uviesť, on ho
nekontroloval. V nedeľu 25.1.2004 či sa s bratom stretli to nevie uviesť. V pondelok 26.1.2004 sa určite
stretol s bratom o 8.00 hod. ráno a spolu odišli do firmy. Okolo 9.00 hod. brat odišiel pre džíp, ktorý stál
u nich na dvore. Okolo 11.00 hod. išiel auto vyskúšať a vrátil sa okolo 13.00 hod. Vo firme sa zdržal

do 14.00 hod. a povedal, že ide domov. Potom mu povedal, že dnes teda 26.1.2004 alebo na druhý
deň pôjde auto odviezť do J.. Na druhý deň 27.1.2004, prišiel brat do firmy okolo 10.00 hod. a odišiel
vybavovať materiál na chod firmy. Do firmy sa vrátil okolo 13.00 hod. a povedal mu, že ide niečo vybaviť
do J.. Následne ráno 29.1.2004 sa dozvedel, že brata zobrali policajti.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že na tejto výpovedi trvá. Rozpory v jeho
výpovediach sú spôsobené odstupom času 12 rokov.
Svedkyňa C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že počas obdobia, keď pracovala v F. S. Y. J. si
nepamätá aby tam videla obžalovaného. Meno Z. M. jej niečo hovorí, myslí, že tento pán chodieval do

S. skoro každé ráno.
Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako čašníčka v F. S. Y. J. a dňa 26.1.2004 a
27.1.2004 mala službu, ona osobu pod menom L. L. nepozná, nevylučuje, že v tom čase tam bol.
Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k tejto veci, vzhľadom, že ide o odstup času 12
rokov si nič nepamätá. S obžalovaným má dobrý vzťah, vychovávajú spoločne dcéru. Obžalovaný mal

v tom čase firmu, predmetom činnosti ktorej bola drevovýroba.
Svedkyňa E. R. v prípravnom konaní vypovedala, že býva v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Dňa
23.1.2004 bol piatok a obžalovaný v ranných hodinách spoločne s jeho bratom S. odišiel do firmy. Vie že
v ten deň prepisoval auto H. R. asi okolo 13.00 až 14.00 hod. v leasingovej spoločnosti L. Y. F.. Domov
sa vrátil okolo 22.00 hod. Nasledujúci deň v sobotu absolvovali doobeda výlet s dcérou na L., obedovali

doma a obžalovaný bol doma do 17.00 hod. kedy odišiel za P. E., domov sa vrátil až 25.1.2004 okolo
10.00 hod. Obedovali spolu a poobede okolo 14.00 hod až 14.30 hod. odišli s dcérou do pizzérie do K.
na námestí. Obžalovaný bol potom doma nikde neodišiel. Dňa 26.1.2004 ráno o 8.00 hod. odišiel do
firmy, vrátil sa okolo 14.30 hod. a hneď sa s ním a dcérou išli previezť na džípe, kde na potvrdenie tejto
skutočnosti predložila svedkyňa j fotografie. Obžalovaný jej okolo 16.00 hod., oznámil, že odchádza do

J. za pánom K., pretože džíp sa mal predať. Okolo 22.00 hod. jej obžalovaný telefonicky oznámil, že
sa vracia z J., ale domov prišiel asi o 03.0 hod,. kde ona predpokladá, že bol s P. E..- Ráno 27.1.2004
obžalovaný menil auto, kde si od kamaráta požičal auto zn. C. striebornej farby s F. značkou. Obžalovaný
prišiel domov okolo obeda, pričom doma bol do 16.00 hod., kedy mu E. F. zavolal, že odchádzajú do J..
Obžalovaný zobral C. a F. zobral S.. Od toho momentu obžalovaného nevidela.

Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že si pamätá, že bola vtedy na polícii
vypovedať. Z toho, čo vypovedala si naozaj nič nepamätá a to ani na žiadnu z udalostí uvedených vo
výpovedi.
Svedkyňa C. L. n hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. Uviedla, že si pamätá, že dňa
27.01.2004 ju syn na obed, kedy sa prišiel domov najesť, odviezol do práce, večer domov už neprišiel.

E. R. bola v tom čase priateľkou jej syna, bývala spoločne s nimi.
SvedkyňaC.L.vprípravnomkonanívypovedala,žejejsyntedaobžalovanýbývaspolusňouvrodinnom
dome.Dňa27.1.2004juobžalovanýokoloobedaodviezoldoprácenaaute,ktorésipožičalvautobazáre
v J. a potom ho už nevidela.

Dňa 26.1.2004 odišiel aj s jej druhým synom do firmy. Dňa 24.1. a 25.1. s nimi obžalovaný obedoval v
obidva dni. Počas týchto dní aj keď odbehol z domu, nikdy sa nezdržal dlhšie ako hodinu.
Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že na polícii vypovedala pravdu.Svedok H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že osoby pod menom L. L., J. R. a E. J. nepozná.
Uviedol, že nepozná ani obžalovaného, ktorý bol v čase jeho výpovede prítomný v pojednávacej
miestnosti. Uviedol, že si nepamätá, kde pracoval v januári 2004. Pozná osobu pod menom E., pracoval

pre neho v autobazáre E. do roku 2011 ako predajca.

Svedok H. L. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako predajca v bazáre E. J.. Obžalovaného
pozná, pretože cez ich autobazár realizoval predaj vozidla E. W. v mesiaci január 2004. On sa s
obžalovaným stretol dňa 27.1.2004, kedy mal prísť vrátiť ich vozidlo Š. S., ktoré mu bolo požičané dňa

26.1.2004, majiteľom bazáru E. a bolo dohodnuté, že ho dňa 27.1.2004príde vrátiť. Do J. prišiel dňa
27.1.2004 medzi 17.00 hod. až 18.00 hod., kde vrátil vozidlo a E. mu vyplatil 170 000,-Sk, ktoré mu mal
dať za obchod, ktorý uskutočnil deň predtým. Do bazáru prišiel s dvoma osobami, ktoré on nepozná a
v bazáre sa zdržal asi 30 minút.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že je prekvapený z toho, že v tejto veci

vypovedal na polícii, na túto výpoveď si nepamätá, ani na skutočnosti, ktoré v tejto výpovedi uvádzal.
Uviedol, že občas sa stávalo, že majiteľ autobazáru zapožičal niekomu motorové vozidlo, vždy to bolo
známym, cudzím osobám určite nie.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného L. L. nepozná, E. J. niekedy dávno

poznal v L.. L., J. R. nepozná. S E. J. sa pár krát stretol v L.. L., bol to taký starší pán. Nepamätá si ani
na jeho krstné meno, pamätám si len na jeho priezvisko J.. Pamätá si, že v tom čase vybavoval nejakú
pôžičku,kdesaotomrozprávalajsJ..Nabližšieokolnostisinepamätá,alenakoniecsomžiadnupôžičku
nevybavil. Pôžičku vybavoval od F., on vlastnil nejaké záložne. Peniaze potreboval na podnikanie.

Svedok H. F. v prípravnom konaní vypovedal, že E. J. pozná asi od roku 1999, stretli sa na V. ulici, on
tam chodil za známymi. V lete 2002 požiadal E. J., aby mu išiel ručiť. Chcel si vziať pôžičku od E. F.,
ktorý mal záložňu, vo výške 80 000,-Sk J. vtedy súhlasil, že mu pôjde ručiť osobným automobilom zn.
O.. Bol medzi nimi len ústny dohovor, nespisovali žiadnu písomnú zmluvu. Následne sa on dohodol s
F., ktorý pripravil písomnú zmluvu o pôžičke medzi ním a pánom J., on na tejto zmluve nefiguroval.

Originál ani kópiu tejto zmluvy on nemá. Pamätá si, že bola na sumu 80 000,-Sk, ktoré mal J. vrátiť do
jedného mesiaca resp. ak to nebude možné mal zaplatiť úroky z danej sumy, to však bol asi len ústny
dohovor medzi ním a pánom F.. On bol pri podpise zmluvy, pretože sa podpisy overovali u notára. Myslí,
že sa podpisovala zmluva o pôžičke a splnomocnenie na prepis auta. V ten deň J. odovzdal F. veľký
technický preukaz. Svedok uviedol, že on si je vedomý, že prvý mesiac uhradil len úroky z požičanej

sumy, druhý a tretí mesiac žiadnu

platbu F.Á. neuhradil. On o tom, že nie je schopný platiť telefonicky pána F. upovedomil a dohodli sa,
že to uhradí o mesiac, keď bude mať peniaze. On vedel o tom, že F. hneď na to zoberie J. auto. J. ho
dva krát telefonicky kontaktoval, že ako to budú riešiť, kde mu on povedal, že sa mu ozve, keď bude v

L.. Od vtedy sa mu už J. neozval, je tomu vyše roka. On sa s ním snažil telefonicky skontaktovať, čo sa
mu nepodarilo a jeho dlžoba voči J. sa nevysporiadala.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že na výpovedi z prípravného konania
trvá.Chcedoplniť,žeonvtedyodJ.aniodF.žiadnepeniazenedostal.Možnodostallensumu1000-2000

Sk, nie viac. Viem od J., že založil auto v prospech pána F.. On vtedy riešil svoju situáciu a požičiaval si
peniaze od rodiny. Svedok uviedol, že možno to tak bolo, že mal ísť J. ručiť svojim motorovým vozidlom
za pôžičku pre neho, avšak on mu žiadne peniaze nedal. Na tom trvá. Uviedol, že on asi nejakých
1000-2000 Sk od J. dostal s tým, že mu sľúbil, že bude splácať úroky, pretože tú pôžičku potreboval,
ale nakoniec žiadne peniaze nedostal.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal
výpovede poškodených J. R. a E. J., a svedkov H. G., E. F., J. V., Ž. R..

Svedok H. G. v prípravnom konaní vypovedal, že pozná osobne J. R. B. P. J. J. Z.. Je to jeho rovesník

a kamarát. Nepamätá si, aby sa niekedy v mesiaci január 2004 stretol s J. R., je možné, že spolu
hovorili, nepamätá si to. Aj keď spolu rozprávali nemohlo to byť nič podstatné, vzhľadom k tomu, že si to
nepamätá. O žiadnom vydieraní na neho mu J. R. nič nehovoril. Naposledy ho videl pred tromi mesiacmi.Svedok E.Ú. F. v prípravnom konaní vypovedal, že vlastní záložňu v J. v L. L.. S E. J. sa stretol asi pred
rokom až dvoma rokmi. Prišiel za ním aj s pánom F. z dôvodu požičania peňazí. Nepamätá si, akú sumu
požičal, vie, že pán F. nemal čím ručiť, tak za neho ručil J. svojím osobným motorovým vozidlom zn. Š.

O.. Vie, že sa raz stretli aj u notára, kde mu podpísal splnomocnenie na prepis vozidla a odovzdal mu
veľký technický preukaz, kľúč od vozidla a on mu dal dohodnutú sumu peňazí. Dohoda bola uzavretá
medzi ním a pánom J. asi na jeden mesiac s tým, že keď mu nevráti peniaze, stane sa majiteľom vozidla.
F. mal vrátiť peniaze v plnej výške, nedohodli sa na žiadnych splátkach. Z dôvodu, že mu J. ani F. peniaze
nevrátili žiadal J. o vydanie vozidla, ktorý mu ho nechcel vydať kým mu nedoplatí rozdiel medzi hodnotou

vozidla a požičanou sumou, kde mu on doplatil sumu asi 200 000,-Sk. Na základe toho vysporiadali
ich zmluvný vzťah.

Svedok J. V. v prípravnom konaní vypovedal, že E. J. pozná asi sedem rokov. Bol jeho susedom. Vie
o tom, že mal problémy s alkoholom a bol aj vo väzbe z dôvodu, že napadol manželku. Nepozná ani
pána F. ani obžalovaného. Pozná pána H. F. a vie, že F. sa poznal s J., vídal ich v pohostinstve na V..

Z reči vie, že medzi F. a J. bola nejaká dohoda. Pán J. mu mal ísť ručiť za pôžičku konkrétne osobným
motorovým vozidlom. Zn. O.. Spomína

Svedkyňa Ž. R. v prípravnom konaní vypovedala, že predtým ako ju jej manžel opustil a rozviedli sa,

splnomocnil ju na preberanie poštových zásielok a to z dôvodu, aby rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť. Potom prišiel manželovi jeden papier z J., ktorý ona prebrala, bolo tam napísané meno
L. L., že ho niekoho vydieral a že sa mu podarilo ujsť. K tomu ona nevie nič uviesť. Ďalej uviedla, že
obžalovaného nepozná. S manželom sa spoznali v roku 2001 až 2002, zobrali sa v roku 2003 a následne
sa v roku 2010 rozviedli. Spoločne žili od roku 2002 u matky J. R. v P. J. XX, okres Z.. J. R. odišiel v

roku 2009 do X.. K tomuto skutku jej povedal, že to bolo v čase, keď bývali u jeho matky v P. J., nič viac
jej k tomu nepovedal. Počas obdobia, keď spolu žili bol raz na vyšetrovačke v L. L. z dôvodu krádeží,
ktorých sa dopustil v čase, keď ešte neboli spolu.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach oslobodil obžalovaného L. L. zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vydierania

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k §
235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestného činu pozbavenia
osobnej slobody spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 k § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože nebolo dokázané, že
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd pri svojej úvahe vychádzal z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný L. L.
vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a nepozná ani osoby pod menami
J. R. a E. J.. Obžalovaný podrobne popísal čo robil a kde bol v dňoch uvedených v obžalobe, kedy
malo dôjsť k spáchaniu skutku a to od 23.1.2004 do 27.1.2004. Zároveň túto svoju výpoveď podporil
aj listinnými dôkazmi predloženými v priebehu trestného konania. Rovnako súd vypočul na hlavnom

pojednávaní viacero svedkov, ktorí potvrdili v podstatnej časti výpoveď obžalovaného v tom, kde bol a
čo robil v uvedených dňoch, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku ako aj ku skutočnosti z akého dôvodu
mal obžalovaný pri sebe v čase, keď bol zadržaný políciou finančné prostriedky vo výške 308 550,-Sk.
Dňa 23.1.2004 sa podľa listinných dôkazov nachádzal obžalovaný v čase 8.57 až 9.21 hod. na polícii,
na dopravnom inšpektoráte, evidencia vozidiel, následne v poobedňajších hodinách bol v F., čo bolo

potvrdené aj výpoveďou svedka A.. E. V.. Z výpovede svedka V. D., ktorý v tom čase pracoval na ODI
OR PZ K.Ž. vyplýva, že obžalovaný bol v ranných hodinách prihlasovať motorové vozidlo, uviedol, že
sa jednalo o dodávku, pričom podpis na technickom preukaze tohto vozidla je jeho. Zároveň potvrdil, že
obžalovaný musel byť osobne prítomný pri prihlasovaní vozidla, niekto iný tam mohol byť len na základe
splnomocnenia, ktoré sa však v takom prípade zakladá do spisu. Rovnako bolo potvrdené výpoveďou

P. E., že vo večerných hodinách od 21.00 hod. do 21.30 hod. sa stretla s obžalovaným, pričom večer
prišiel domov okolo 22.00 hod., čo vo svojej výpovedi uviedla, E. R., ktorá žila v tom čase v spoločnej
domácnosti s obžalovaným Dňa 24.1.2004 svedkyňa E. R.F. potvrdila, že boli spolu s obžalovaných a
ich dcérou na výlete v L., pričom podľa slov svedkyne bol obžalovaný doma do 17.00 hod. kedy odišiel
za jeho priateľkou P. E., ktorá potvrdila, že obžalovaný prišiel k nej domov večer okolo 19.00 hod, pričom

u nej ostal do nasledujúceho dňa do 10.00 hod až 11.00 hod. Obžalovaný rovnako uviedol, že domov
sa vrátil až dňa 25.1.2004 okolo 10.00 hod., čo potvrdila aj svedkyňa E. R. a následne spolu s ňou ako
aj dcérou spolu obedovali a poobede okolo 14.00 hod. až 14.30hod. išli spolu do pizzérie. Obžalovaný vo svojej výpovedi podrobným spôsobom popísal čo robil v deň
26.1.2004,kčomudoložilajpríjmovýpokladničnýdokladzfirmyL.zodňa26.1.2004afotodokumentáciu
zo dňa 26.1.2004. Obžalovaný uviedol, že vo večerných hodinách išiel do J., čo potvrdil vo svojej

výpovedi aj svedok K., ktorý potvrdil aj skutočnosť, že mu poskytli osobný automobil Š. S., aby mohol
odísť domov ako aj to, že mu odovzdali sumu 170 000,-Sk. Svedkyňa P. E. potvrdila, že obžalovaný
k nej domov prišiel večer dňa 26.1.2004 okolo 20.00 hod až 21.00 hod - 22.00 hod. Odišiel od nej
až ráno. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa E. R., ktorá uviedla, že obžalovaný jej volal večer
dňa 26.1.2004 okolo 22.00 hod., že sa vracia z J., pričom domov prišiel až o 03.00 hod. nadránom,

kde ona predpokladá, že bol so svojou priateľkou. Svedkyňa ďalej potvrdila výpoveď obžalovaného,
že dňa 27.1.2004 si ráno menil auto s kamarátom za auto C. striebornej farby s košickou značkou.
Uviedla, že obžalovaný prišiel domov okolo obeda a doma bol do 16.00 hod., kedy mu telefonoval E.
F., že odchádzajú do J.. Z výpovede svedkov E. F. a H. Š. vyplýva, že spoločne s obžalovaným išli dňa
27.1.2004 okolo 16.30 hod. do J., kde oni dvaja išli na aute Š. S. a obžalovaný išiel za nimi na aute C.
C., pričom do autobazáru prišiel za nimi do 10 minút. Z výpovedí svedkov F., Š., M. vyplýva, že následne

sa všetci aj s obžalovaným stretli na káve v hoteli S. Y. J. okolo 18.00 hod., kde boli asi do 19.00 hod.
Súd mal z výpovede oboch spolumajiteľov autobazáru svedkov L. E. a A.. E.Á. K. preukázané, že kúpna
cena za vozidlo E. W. bola vo výške 300 000,-Sk, ktorá bola odovzdaná obžalovanému, pričom druhá
splátka mu bola daná dňa 27.1.2004.
Súd z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný sa v dňoch 23.1.2004 až 27.1.2004

nachádzal v K., F. a v J., nemohol sa teda nachádzať na miestach podľa popisu poškodených a to v
Z., L. L. a v J. v časoch, ktoré uvádzal poškodený J. R.. Zároveň tu súd poukazuje na nevierohodné
výpovede J. R., ktorý vo svojich výpovediach z roku 2004 uvádzal, že osobám, ktorý ho mali vydierať
nepovedal meno E. J., pričom vo svojej výpovedi z roku 2011 uviedol, že týmto osobám jeho meno
povedal hneď pri prvom kontakte. V prvých výpovediach hovoril o osobách pod prezývkou „J.“, v roku

2011 „H.“ Rovnako poškodený J. R. vo svojej výpovedi zo dňa 28.1.20014 uvádzal, že igelitovú tašku
s peniazmi išiel do odpadkového koša odniesť E. J., čo potvrdil aj J. vo svojej výpovedi. Poškodený R.
však vo svojej výpovedi zo dňa 12.5.2011 uviedol, že on sám dal peniaze v igelitovej taške do smetiaka.
Zároveň znie veľmi nepravdepodobne výpoveď poškodeného J. R. o tom, že išiel za uvedenými osobami
do baru H. v Z., pričom už predtým, tieto osoby poznal z dôvodu, že už v roku 2000 mal od nich požičané

peniaze a nemohol ich v stanovenej lehote vrátiť, preto mal s nimi problémy. Nie je teda pravdepodobné,
aby išiel opätovne za uvedenými osobami ak už v minulosti s nimi mal problémy, pričom posdľa toho čo
poškodený popísal išlo o osoby obzvlášť nebezpečné. .
Súdvtomtokonanípoukazujeajnato,ževpriebehuceléhokonanianebolapreukázanážiadnaspojitosť
obžalovaného s poškodenými a to ani výpisom hovorov, ani iným listinným dôkazom, či výpoveďou. K

samotnej rekognícii, ktorá bola vykonaná v prípravnom konaní je potrebné uviesť, že bola vykonaná po
tom, čo obžalovaného poškodený opoznal pri kontrole políciou dňa 27.1.2004, pričom k rekognícii bolo
pristúpené dňa 28.1.2004.

Počas trestného konania nebolo zároveň žiadnym spôsobom preukázané, aby bol obžalovaný členom

organizovanej skupiny, aby sa v prítomnosti ostatných osôb organizovanej skupiny zdržiaval v bare H. v
Z.. Z výpovedí svedkov bolo preukázané, že v uvedenom čase žil v rodinnom dome s družkou, dieťaťom,
mamou a svojím bratom ako aj jeho rodinou. Podnikal v oblasti stolárstva.
V tomto konaní okrem výpovede poškodených E. J., ktorý zomrel a J. R., ktorý sa nachádza na
neznámom mieste nebolo iným spôsobom preukázané, aby došlo k spáchaniu skutku uvedeného

v obžalobe. Počas celého prípravného konania nebolo žiadnym spôsobom preverované výpovede
poškodených, či sa ich výpoveď zakladá na pravde a to minimálne previerkou uvedeného baru v Z., či
sa tam uvedené osoby schádzajú, vypočutím pracovníkov baru, k tomu, či tam bol niekedy prítomný aj
poškodený J. R., preverením opustenej budovy, ktorú poškodený opisoval vo svojej výpovedi, pretože
aj z výpovede manželky poškodeného Ž. R. vyplýva, že ani ona nevie nič o tom, aby bol manžel

vydieraný. Počas celého trestného stíhania, kde súd poukazuje na to, že skutku sú z roku 2004 bolo
podrobne skúmané a preverované konanie obžalovaného v uvedené dni, avšak pravdivosť výpovede
poškodených nebola žiadnym spôsobom preverená alebo potvrdená a to nielen k tomu, či sa skutku
dopustil obžalovaný ale aj k tom, či sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátorky Okresnej
prokuratúra J.. Neboli stotožnené žiadne ďalšie osoby spoločne s ktorými sa mal obžalovaný uvedeného

trestného činu dopustiť a neboli vykonané žiadne procesné úkony k stotožneniu uvedených osôb.
Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného L. L. zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný
čin vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestnéhočinu pozbavenia osobnej slobody spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 k § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Prešove.