Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206358
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1415206358.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: X. M., nar. XX.X.XXXX,

bytom L. O. 2, G., zastúpená VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO:
35 918 225,proti žalovanému: F.. M.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 6, G., o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.925,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.925,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa3.5.2015domáhalaodžalovanéhovydaniabezdôvodného
obohatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným nadobudli v apríli 2007 2- izbový byt v G. na E. ulici č.
6, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V auguste 2013 bola žalovaným donútená
odsťahovať sa z predmetného bytu. Žalovaný po jej odsťahovaní vymenil na byte zámky a znemožnil

jej prístup do bytu, pričom tvrdil, že žalobkyňa nemá na uvedený byt žiaden nárok. Nakoľko manželstvo
v čase podania žaloby nebolo rozvedené, ale už bol podaný návrh na rozvod manželstva, žiadala,
aby súd žalovanému uložil povinnosť platiť jej do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, spočívajúce vo výlučnom užívaní bytu žalovaným.
Peňažná náhrada mala predstavovať polovicu z obvyklého nájomného za prenájom porovnateľných
bytov v danej lokalite, pričom zisťovaním dospela k záveru, že obdobný byt v danej lokalite bolo
možné prenajímať minimálne za sumu 400,- Eur mesačne. Preto navrhovala, aby súd určil žalovanému

povinnosť platiť jej mesačnú náhradu vo výške 200,- Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku
až do právoplatnosti rozsudku o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „vyporiadanie
BSM“). Súčasne žiadala spätne peňažnú náhradu vo výške 200,- Eur za každý mesiac od augusta 2013
až do právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne
rozvedené a na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 9C/375/2015, a preto

žiadal, aby bolo konanie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia spojené s konaním o vyporiadanie
BSM.4. Žalobkyňa v replike uviedla, že uvedené konania spolu nijako nesúvisia a nesúhlasila so spojením
vyššie uvedených vecí na spoločné konanie.

5. Žalovaný v duplike opätovne trval na spojení veci, nakoľko podľa jeho názoru sporové veci spolu
súvisia. V konaní o vyporiadanie BSM totiž dokázal, že byt patrí iba jemu a kúpil ho za svoje peniaze,
a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohacovaniu. V ďalšej duplike žalovaný uviedol, že so
žalovanou žil dlhodobo v W.. Žalovaný sa so synom žalobkyne - V. H. dohodol na tom, že syn žalobkyne
zapeniazežalovaného,kúpinaSlovenskunehnuteľnostinamenosynažalobkyneapotom,čožalovaný

príde trvalo na Slovensko, mu V. H. tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou odovzdá. Syn žalobkyne mu
však sporný byt na E. daroval tak, že bol darovaný do BSM, a tak sa k jeho bytu dostala aj žalobkyňa.
Tvrdil, že v konaní o vypriadanie BSM dokázal, že byt kúpil iba za svoje vlastné peniaze, byt parí iba
jemu, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

6. Uznesením č. k. 6C/304/2015-129 zo dňa 7.9.23017 súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný

je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 6.050,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
6.050,- Eur od 01.07.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je povinný uhradiť
na účet žalobkyne sumu vo výške 275,- Eur každý kalendárny mesiac, vždy k 15. dňu v príslušnom
mesiaci, počnúc mesiacom júl 2017. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne vo výške
100%.“

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. O., návrhom na rozvod manželstva,
písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.5.2017, potvrdením o trhovej cene nehnuteľnosti zo
dňa 3.4.2017, trhovým ohodnotením prenájmu zo dňa 20.6.2017, darovacou zmluvou medzi synom
žalobkyne a sporovými stranami zo dňa 18.12.2006, návrhom na povolenie vkladu zo dňa 18.12.2006,

fotokópiami zápisníc vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015 zo dňa 22.1.2016,
22.3.2016, 26.9.2016, zmluvou o nájme bytu zo dňa 30.6.2015, rozhodnutím daňového úradu G. č.
103185969/2016 zo dňa 20.5.2016, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právna zástupkyňa žalobkyne prednesom žaloby uviedla, že dňa 5.6.2015 nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie o rozvode manželstva sporových strán. Sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporného bytu na E. ulici č. X v G. a obaja majú právo požívať úžitky plynúce z tohto vlastníctva. Od
roku 2013 žalobkyňa sporný byt neobýva, nevie sa doň dostať, pretože na byte sú vymenené zámky.
Žalovaný znemožnil žalobkyni užívanie tohto bytu a finančné prostriedky z nájmu tohto bytu si prenechal
v celosti pre seba.

9. Žalovaný uviedol, že zámky na byte vymenil až po určitom čase, kedy bola žalobkyňa odsťahovaná,
a to iba z obavy, že mu žalobkyňa bude kradnúť veci z bytu. Je pravdou, že byt prenajímal 10 mesiacov
za sumu 385,- Eur mesačne, nakoľko bol vo finančnej núdzi a potreboval peniaze. Priznal, že počas
tejto doby bola žalobkyňa reálne obmedzená v užívaní bytu. Do bytu sa však mohla kedykoľvek vrátiť,

prístup doň mala. Tvrdil, že peniaze na kúpu bytu však boli jeho a pokiaľ aj žalobkyňa na kúpu bytu
prispela nejakou finančnou čiastkou z nájmu jej bytu, takáto suma bola veľmi malá.

10. Z LV č. XXXX pre okres G. IV, obec BA-m. č. O., k. ú. O. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú
bezpodieloví spoluvlastníci (1/1) bytu č. XXX na XX. p., v bytovom dome na ul . E. č. 6, a spoluvlastníkmi

priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 6386/403504-ín. Byt nadobudli
darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 8820/60 zo dňa 11.4.2007.

11. Z návrhu na rozvod manželstva zo dňa 3.5.2015 vyplýva, že žalovaný podal návrh na rozvod
manželstva.

12. Z písomného vyjadrenia žalovaného, došlého súdu dňa 22.5.2017 vyplýva, že nárok žalobkyne
považuje za nedôvodný. Žalovaný žil aj so žalobkyňou, ako svojou vtedajšou manželkou, dlhodobo
v W.. Byt podľa jeho tvrdenia nadobudol za svoje vlastné peniaze. Nakoľko sa zdržiaval v W., kúpu
bytu mu obstaral syn žalobkyne, pričom dohoda bola taká, že keď sa on aj so žalobkyňou natrvalo

usadia na Slovensku, tak mu syn žalobkyne byt darovacou zmluvou odovzdá do výlučného vlastníctva.
Syn žalobkyne ho oklamal, keď predmetný byt na E. ulici, ktorý syn žalobkyne daroval žalobkyni aj
žalovanému, bol príslušnou správou katastra zapísaný ako súčasť BSM.13.Návrhomnazmenužaloby,ktorýbolsúdudoručenýdňa11.7.2017,žiadalažalobkyňazmeniťžalobu.
Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX, nachádzajúceho sa
na XX. p. bytového domu na E. ul. č. 6, súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX

a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt nadobudli na základe darovacej zmluvy,
ktorou previedol vlastníctvo k tomuto bytu na sporové strany syn žalobkyne, a to z dôvodu, že tento
bol v čase neprítomnosti oboch sporových strán (ktorí žili v W.) poverený sporovými stranami, aby pre
nich kúpil byt za ich finančné prostriedky, pričom pre uľahčenie transakcie mal byt najskôr nadobudnúť
do svojho vlastníctva a po návrate ho mal darovacou zmluvou previesť na sporové strany, čo sa aj

stalo. Nakoľko sporové strany boli manželmi, zarobené peniaze počas pobytu v W. nadobúdali do BSM,
teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že byt si žalovaný obstaral za vlastné peniaze, pretože byt
bol obstaraný z peňazí z BSM. To, že je byt iba jeho, začal žalovaný tvrdiť až potom, keď sa začalo
konanie o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne
rozvedené dňa 2.6.2015, týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, má žalobkyňa za
to, že príjmy získané z prenájmu bytu patria vzhľadom na neexistenciu BSM už do výlučného vlastníctva

každého z manželov a to rovným dielom. Žalobkyňa sa zmenou žaloby domáhala, aby jej žalovaný
uhradil sumu finančných prostriedkov vo výške 1 nájomného za 10 mesiacov, počas ktorých žalovaný
byt prenajímal za sumu 385,- Eur mesačne, t. j. žiadala priznať 1.925,- Eur. Súčasne žiada priznať 1
sumu mesačného nájomného určeného nezávislými subjektmi v oblasti realitného trhu (vo výške 550,-
Eur/mesačne) za zvyšných 15 mesiacov, počas ktorých rovnako žalobkyňa nemohla užívať byt, t. j. žiada

priznať sumu 4.125,- Eur (za mesiace 6/2015 - 6/2017). Taktiež žiadala priznať sumu 275,- Eur mesačne
počnúc mesiacom júl 2017, vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci ako 1 sumy mesačného nájomného
určeného nezávislými subjektmi v oblasti realitného trhu do času, kedy bude žalobkyni umožnené užívať
ako spoluvlastníčke spornú nehnuteľnosť, pričom vychádzala z priemerných trhových cien nájmu v danej
oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súčasne žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 6.050,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia.

14. Z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 3.4.2017, vystaveným G. V. s.r.o. vyplýva, že cena
prenájmu za byt na ul. E. č. X v G., sa pohybuje na úrovni 550,- Eur za mesiac.

15. Z trhového ohodnotenia prenájmu zo dňa 20.6.2017, vystaveným S.. S. I. vyplýva, že možný
prenájom sporného bytu v období od júna 2015 do júna 2016 sa pohybuje vo výške 550,- Eur/mesačne
a v období od júna 2016 sa pohybuje vo výške 550,- Eur/mesačne.

16. Darovacou zmluvou medzi synom žalobkyne, ako darcom a sporovými stranami, ako obdarovanými,

došlo dňa 18.12.2006 k darovaniu bytu č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na XX. p.
bytového domu na ul. E. č. X v G., súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX - parcela
na LV č. XXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt mal byť v zmysle vôle
darcu darovaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe opravy, vykonanej v texte
darovacej zmluvy darcom, bola vôľa darcu zmenená tak, že byt mal byť darovaný do podielového

vlastníctva obdarovaných.

17. Z návrhu na povolenie vkladu zo dňa 18.12.2006, podaným na Katastrálny úrad v G. darcom a
obdarovanými vyplýva vôľa vykonať zápis zmeny vlastníckeho práva k predmetnému bytu na E. ulici č.
X z darcu na obdarovaných do ich spoluvlastníckeho podielu 1/1 (do bezpodielového spoluvlastníctva).

18. Z fotokópie zápisnice vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015 zo dňa 22.3.2016
z výpovede svedka F.. V. H. vyplýva, že byt na E. ulici mal byť týmto svedkom, ako darcom darovaný
do bezpodielového spoluvlastníctva obdarovaných (pozn. súdu žalobkyne a žalovaného). Na podnet
katastra ale podľa vyjadrenia svedka došlo k oprave v darovacej zmluve v tom smere, že byt sa daruje

do podielového vlastníctva. Svedok tvrdil, že pracovník katastra, ktorý dal podnet na zmenu darovania
do podielového vlastníctva zrejme zazmätkoval, a nakoniec bol predmetný byt predsa len darovaný do
BSM. Aj list vlastníctva k tomuto bytu je vyhotovený tak, že byt je vo vlastníctve sporových strán a je
teda v BSM. Takýto zápis v katastri je podľa svedka správny.

19. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.6.2015, uzatvorenej medzi prenajímateľom - žalovaným a I.
W., ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ prenechal nájomníkovi do užívania zariadený byt č. XXX
nachádzajúci sa na XX. p. bytového domu (pozn. súdu správne malo byť uvedené XX. p., ako to vyplývaz LV č. XXXX) na ul. E. č. X v G., za mesačné nájomné vo výške 385,- Eura a za mesačné zálohové
platby za energie vo výške 140,- Eur. Začiatok nájmu bol dohodnutý od 1.7.2015 na dobu neurčitú.

20. Z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, č. 103185969/2016 zo dňa 20.5.2016 vypláva, že
daňový úrad zrušil žalovanému registráciu pre daň z príjmov fyzickej osoby ku dňu právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie neobsahuje vyznačenie jeho právoplatnosti.

21. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve

viacerých vlastníkov.

22. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

23. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

24. Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

25. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

26. Podľa § 139 ods. 2 veta prvá OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

27. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00 %.

32. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol pod č. k. 6C/304/2015-129 zo dňa 7.9.2017 rozsudkom,
ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.925,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
1.925,- Eur od 1.7.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal

na zaplatenie trov konania žalovanému v rozsahu 36,4 %.

33. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného odkazovania mal súd za
preukázané, že sporové strany sú v katastri nehnuteľnosti pod LV č. XXXX pre k. ú. O., vedené ako
bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XXX na XX. p., v bytovom dome na ul. E. č. X a podielu na spoločných

častiachazariadeniachdomuvpomere6386/403504-ín.Bytnadobudlizatrvaniamanželstvadarovacou
zmluvou od syna žalobkyne, ktorej vklad bol povolený pod V 8820/60 zo dňa 11.4.2007. Manželstvo
sporových strán bolo právoplatne rozvedené dňa 2.6.2015, pričom v súčasnej dobe prebieha na
tunajšom súde pod sp. zn. 9C/375/2015, konanie o vyporiadanie BSM. Predmetom tohto konania bolovydanie peňažného plnenia žalovaným (bezdôvodného obohatenia), ktorého sa mal žalovaný dopustiť
tým, že nehnuteľnosť, patriacu do BSM (byt na E. č. 6) prenajímal počas trvania manželstva, pričom
peniaze z prenájmu bral iba sám a žalobkyni ani časť z nich neodovzdal, hoci na to, ako rovnoprávna

spoluvlastníčka nehnuteľnosti, mala právo. Žalobkyňa tvrdila, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom aj úžitky z toho prenájmu plynúce, sú taktiež súčasťou BSM. Konajúci súd sa najprv
musel vysporiadať s otázkou, či predmet konania nemá byť riešený, ako pohľadávka žalobkyne voči
žalovanému v rámci vvyporiadania BSM. Súd dospel k záveru, že peňažné plnenie, ktoré žalobkyňa
žiada od žalovaného nie je predmetom vyporiadania BSM, a to z nasledovných dôvodov. Z kogentného

ustanovenia § 143 OZ možno vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva darom obidvom
manželom, sa nestávajú predmetom ich BSM, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia §
143OZodarovanýchveciachplatínielenprinadobudnutívecíjednýmzmanželov,aleajprinadobudnutí
vecí (darovaním) obidvom manželom. Sporové strany nadobudli sporný byt darovaním za trvania
manželstva a napriek tomu, že v katastri nehnuteľností sú uvedení ako bezpodieloví spoluvlastníci (1/1),
správne malo byť uvedené, že sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere 1 k celku. Z uvedeného dôvodu

pretosúdposudzovalpríjemzprenájmunehnuteľnostiakomajetok,ktorýnetvorímasuBSM.Nazáklade
takýchtoúvahsúdextrahovalzáver,žeobidvajabývalímanželia,akopodielovíspoluvlastnícisrovnakým
podielom na veci, majú nárok aj na rovnakú mieru úžitkov z tejto nehnuteľnosti. Predmetom konania
nebola skutočnosť, ktorú namietal žalovaný, a teda že byt nadobudol iba za svoje výlučné peniaze a že
byt pre neho kúpil syn žalobkyne, pretože titul nadobudnutia bytu na E. ul. sporové strany neodvodzujú

od kúpnej zmluvy, ale od zmluvy darovacej, na základe ktorej sa stali rovnoprávnymi podielovými
spoluvlastníkmi. Bolo nesporné, že žalovaný prenajímal byt na E. ulici v trvaní 10 mesiacov za sumu
385,- Eur mesačne, pričom túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný a žalobkyňa dĺžku nájomného vzťahu,
ani výšku nájmu nerozporovala, pričom z týchto poznatkov aj odvodzovala svoj nárok na polovičku
prijatého nájomného. Žalovaný teda titulom nájmu utŕžil sumu 3.850,- Eur. Vzhľadom k tomu, že

žalobkyňa nedostala od žalovaného vyplatenú polovicu týchto peňazí (ako 1 vlastníčka nehnuteľnosti),
súd jej priznal nárok na sumu 1.925,- Eur, čo je presná polovica z celej sumy žalovaným prijatého
nájomného za prenajatý byt. Nakoľko žalovaný sumu neuhradil v momente, keď peniaze obdržal, súd
žalobkyni priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne, počnúc od 1.7.2017, odkedy žiadala
úrok z omeškania priznať. V prevyšujúcej časti 4.125,- Eur s príslušenstvom (6.050,- Eur - 1.925,- Eur)

súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa žiadala od žalovaného nájomné za zvyšných 15 mesiacov,
pričom toto obdobie nielenže nepresne označila (označila obdobie 6/2015-6/2017, čo je 24 mesiacov),
pričom vychádzala z odborných vyjadrení o trhovej cene nehnuteľnosti, za ktorú bolo možné prenajímať
byt na E., pričom dospela k záveru, že žalovaný by pri prenajatí bytu na obdobie 15 mesiacov za sumu
550,- Eur mesačne zinkasoval 8.250,- Eur, pričom žalobkyňa si preto nárokuje polovicu tejto sumy,

a to 4.125,- Eur. Súd nielenže nemal preukázané, prečo žalobkyňa vychádzala pri výpočte dlžného
nájomného z obdobia 15 mesiacov, ale nemal preukázané ani to, o ktoré konkrétne mesiace, resp.
roky by sa malo jednať. Rovnako rozporné je odôvodnenie obdobia žiadaného nájmu, keď žiadala
nájom za 15 mesiacov, ale pritom časové rozpätie označila obdobím 6/2015-6/2017. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že takto vymedzené obdobie však zasahuje aj do obdobia, kedy bolo nájom skutočne

realizovaný nájomníkom Ukropcom (zmluva bola uzatvorená od 1.7.2015 a nájom trval 10 mesiacov).
Žalobkyňa teda žiadala nielenže polovicu nájmu z obdobia 10 mesiacov (od 1.7.2015-1.5.2016), kedy
bol prenájom skutočne realizovaný, ale dlžné nájomné žiadala priznať aj za obdobie 6/2015-6/2017,
kde je zrejmé, že minimálne v rozsahu 10 mesiacov ide o totožné obdobia. V neposlednom rade, ale
hlavne žalobkyňa nepreukázala, aký ďalší príjem z nájmu mal mať žalovaný, alebo o čo sa mal žalovaný

obohatiť v období, keď byt neprenajímal. V období po ukončení 10 - mesačného nájmu žalovaný byt
už ďalej neprenajímal, teda nemal z neho úžitky - nájomné, ktoré by mal vydať žalobkyni. Žalobkyňa
svoj nárok definovala ako mesačné nájomné, pričom však k žiadnemu nájomnému vzťahu nedošlo,
resp. jeho existencia nebola pred súdom preukázaná. Požadovať plnenia, ku ktorým by sa žalovaný
„mohol dopracovať“, keby byt prenajímal, nemožno od žalovaného spravodlivosť žiadať, a to ani titulom

nájomného, ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k žiadnemu obohateniu žalovaného, tak ako
to definuje zákonná úprava nedošlo. To, že žalobkyňa mienila rozšírenou žalobou saturovať nemožnosť
využívania bytu na E. č. 6, je zrejmé, avšak tento cieľ, ktorý sa snažila dosiahnuť, nie je v danom prípade
možnéalternovaťjednoduchýmpožadovanímdomneléhoušléhonájomnéhooddruhéhospoluvlastníka.
Obdobnými úvahami sa súd spravoval aj pri sume 275,- Eur, ktoré žalobkyňa žiadal priznať ako polovicu

mesačného nájomného, počnúc od mesiaca júl 2017 vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci, a to až do
času, kedy jej bude umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.34.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkua
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,40 % účelne vynaložených
trov konania. Žalobkyňa v zmysle zmenenej žaloby žiadala priznať istinu vo výške 6.050,- Eur s

príslušenstvom. Súd jej priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.925,- Eur, čo je 31,80 %-tná
úspešnosť žalobkyne a 68,2 %-tná úspešnosť žalovaného. Čistý úspech žalovaného bol teda vo výške
36,4 % (68,20 % - 31,80 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalobkyňa aj žalovaný, následkom čoho odvolací súd uznesením,
č. k. 6Co/51/2018-189 zo dňa 31.5.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správy, napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože odvolací súd vec po
právnej stránke posúdil odlišne v porovnaní so súdom prvej inštancie, pričom sporové strany nemali

možnosť sa k tomuto pre ne novému právnemu názoru odvolacieho súdu vyjadriť. Odvolací súd svoje
rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že predmetný byt na E. ulici v G. syn žalobkyne F.. V. H. kúpil
minimálne sčasti za spoločné peniaze sporových strán, teda za peňažné prostriedky patriace do BSM. Z
výpovede Ing. H. súčasne vyplýva, že vyššie spomenuté nehnuteľnosti vrátane predmetného bytu kúpil
s tým, že keď sa sporové strany vrátia z W., prevedie ich na nich. Tieto nehnuteľnosti teda „obstaral"

pre sporové strany. F.. H. tiež výslovne uviedol, že predmetný byt daroval sporovým stranám
do bezpodielového spoluvlastníctva a nie do podielového spoluvlastníctva (viď str. 3 posledný odsek
a str. 4 prvý odsek zápisnice o pojednávaní z 22.3.2016 vo veci sp. zn. 9C/375/2015). Z toho možno
vyvodiť záver, že predmetný byt sa stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán,
a to napriek tomu, že ho nadobudli darovacou zmluvou uzavretou so synom žalobkyne F.. H.. Skutočná

vôľa tak darcu - F.. H., ako aj obdarovaných - sporových strán totiž smerovala k tomu. aby sporové
strany ako manželia predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a túto ich skutočnú
vôľu treba rešpektovať. Treba uviesť, že aj na LV pre kat. úz. O. č. XXXX sú sporové strany zapísané
ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu a tento zápis - ako je to uvedené vyššie - zodpovedá
skutočnému stavu. Tvrdenie žalovaného, že sa s Ing. H. dohodol, že predmetný byt prevedie po návrate

z W. do jeho výlučného vlastníctva, v konaní nebolo preukázané a zostalo teda iba v rovine tvrdenia.

36. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sporové strany oboznámil s doterajším
priebehom konania a dokazovania a osobitne ich oboznámil s rozhodnutím odvolacieho súdu. Sporové
strany nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, preto doteraz vykonané dokazovanie poslúžilo

súdu prvej inštancie na ustálenie skutkovej a právnej stránke veci. Po právnej stránke súd prvej
inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, koriguje svoje právne posúdenie veci v tom
smere, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako je to ja zapísané
v katastri nehnuteľností.

37. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

38. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ, (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

39. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa
zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže

ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

40. Podľa § 514 OZ, ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení
spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

41. Podľa § 515 ods. 1 OZ, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré
moholžiadaťktorýkoľvekzospoluveriteľov,jeostatnýmspoluveriteľomniečímpovinný,závisíodpomeru
medzi spoluveriteľmi.42. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.

43. Je nutné rešpektovať vôľu darcu bytu (F.. H.) a obdarovaných - vtedy ešte manželov (žalobkyňa a
žalovaný), ktorých vôľa smerovala k tomu, aby predmetný byt darovaním nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Po vecnej stránke v podrobnostiach súd odkazuje na zdôvodnenie

meritórneho rozhodnutia, obsiahnuté aj v tomto rozhodnutí, pričom prízvukuje, že sporové strany sú
vlastníkmi celého bytu (1/1), a teda žalobkyňa má právo od žalovaného požadovať polovicu nájomného,
t. j. sumu 1.925,- Eur, ktoré zaplatil nájomca v celosti iba žalovanému. Súd žalobe nevyhovel v časti
o zaplatenie „ušlého nájomného“ vo výške 4.125,- Eur, ako aj v časti o zaplatenie 275,- Eur, ktoré
žalobkyňa žiadala priznať ako polovicu mesačného nájomného, počnúc od mesiaca júl 2017 vždy k 15.
dňu v príslušnom mesiaci, a to až do času, kedy jej bude umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť,

nakoľko aj v zmysle názoru odvolacieho súdu každá sporová strana ako bezpodielový spoluvlastník
je vlastníkom celého bytu v podiele 1/1, a teda každý z nich má právo v rovnakej miere užívať byt, a
preto nemohlo dôjsť, aby žalovaný užíval predmetný byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.
Vzhľadom na požadovaný petit (suma 6.050,- Eur) v porovnaní s prisúdenou sumou (1.925,- Eur) bol v
konečnom dôsledku úspešný žalovaný a súd mu vzhľadom na jeho čistý úspech vo veci priznal nárok

na náhradu trov v rozsahu 36,4 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.