Rozhodnutie ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207905
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717207905.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: R.. L. Q.,
V.. XX.X.XXXX, B. P. XXX XX R., L.. Ž. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin proti otcovi: R.. B. Q., V.. XX.X.XXXX, P.
XXX XX E. XXX, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine,
Štúrovo námestie 10520/13B, a maloletému dieťaťu L. Z. Q., V.. XX.X.XXXX, B. P. XXX XX R., L.. Ž.

XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní
o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ako aj v konaní o
určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie otcovstva otca R.. B. Q., V.. XX.X.XXXX k maloletej L. Z. Q., V.. XX.X.XXXX
navrhovateľke R.. L. Q., Y.., sa zastavuje.

II. Maloletá L. Z. Q. sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

III. Otec R.. B. Q. je povinný prispievať na výživu maloletej L. Z. Q. s účinnosťou od 11.5.2017 bežným
výživným v sume 250 € mesačne, zročným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac

k rukám navrhovateľky a s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku sumou 50 € na tvorbu úspor
maloletej L. Z. Q., ktorú sumu bude poukazovať na osobitný účet zriadený navrhovateľkou na tvorbu
úspor pre maloletú L. Z. Q. a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac.

IV. Navrhovateľka je povinná do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zriadiť osobitný účet pre maloletú
L. Z. Q. na tvorbu úspor a otcovi R.. B.Š. Q. číslo tohto účtu bezodkladne oznámiť.

V. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej L. Z. Q. je potrebný súhlas súdu.

VI. Otec R.. B. Q. je povinný prispievať na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke R.. L.
Q., Y.. príspevkom vo výške 250 € mesačne s účinnosťou od 1.5.2017 do 30.9.2018.

VII. Dlh na bežnom výživnom na maloletú L. Z. Q. za obdobie od 11.5.2017 do 30.11.2018 v sume
2.449,35 € je otec oprávnený splácať splátkami vo výške 100 €, splatnými spolu s bežným výživným
počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudkustým,ženezaplatenímzročnejsplátky
sa stáva zročný celý dlh.

VIII. Dlh na príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov navrhovateľky za obdobie od 1.5.2017

do 30.9.2018 v sume 4.250 € je otec oprávnený splácať mesačnými splátkami v sume 250 €, zročnými
vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
navrhovateľky s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

IX. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh navrhovateľky zamieta.

X. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 11.5.2017 a spresneným a zmeneným podaním navrhovateľky
zo dňa 31.5.2018 žiadala navrhovateľka určiť otcovstvo R.. B. Q. k maloletému dieťaťu. Maloleté

dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou
250 € mesačne titulom bežného výživného a sumou 150 € mesačne titulom výživného určeného na
tvorbu úspor. Súčasne žiadala, aby bol R.. B. Q. ako biologický otec maloletého dieťaťa zaviazaný k
povinnosti prispievať na jej výživu a úhradu niektorých nákladov mesačne sumou 250 € s účinnosťou
od 17.8.2016 a aby bol zaviazaný k zaplateniu sumy 920 € titulom jednorazového príspevku na nákup
výbavy spojenej s narodením dieťaťa. Súčasne navrhovala navrhovateľka, aby zameškané výživné

či na navrhovateľku alebo maloleté dieťa otec splácal splátkami po 50 € mesačne a žiadala priznať
náhradu trov konania. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že otec bol jej kolega a ich vzťah prerástol
v intímnu známosť v apríli 2014. V tom čase bol otec ženatý a táto skutočnosť bola navrhovateľke
známa. Z intímneho vzťahu s otcom navrhovateľka otehotnela. Informovala o tom otca. Ten však na ňu
naliehal, aby podstúpila interrupciu, s čím ona nesúhlasila. V priebehu tehotenstva otec nespochybňoval

svoje otcovstvo, odmietal tento fakt však oficiálne priznať z údajných rodinných dôvodov. XX.X.XXX
sa narodila navrhovateľke dcéra L. Z. Q.. Otec bol o narodení dieťaťa informovaný, no jeho postoj sa
nezmenil. Nakoniec nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov pred matričným úradom o
otcovstve, nakoľko otec prehlásil, že z jeho strany neprichádza do úvahy uznanie otcovstva k maloletej
bez potvrdenia otcovstva testom. Podozrieval navrhovateľku, že nebol jej jediným intímnym partnerom v

čase rozhodnom pre počatie dieťaťa. Navrhovateľka navrhovala otcovi preukázať otcovstvo znaleckým
posudkom, ktorý by vykonal znalec z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, avšak otec trval na
vykonaníanonymnéhotestuDNAananímnavrhovanomspôsobeodberuvzoriek.Stakýmtovykonaním
testu otcovstva navrhovateľka nesúhlasila, nakoľko pri anonymnom teste DNA identita zúčastnených
osôb ostáva v anonymite a tento test by nepreukazoval a nešpecifikoval otcovstvo odporcu k maloletému

dieťaťu. Rodičia sa takto na spôsobe preukázania otcovstva k maloletému dieťaťu pre podaním návrhu
nedohodli a z toho dôvodu navrhovateľka bola nútená podať návrh. Uviedla, že otec nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, žije v manželstve so svojou manželkou. Ona - navrhovateľka žije v spoločnej
domácnosti so svojim dieťaťom a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 3.5.2017 je na rodičovskej
dovolenke a v čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavok na

dieťa 23,52 €. V podaní z 31.5.2018 navrhovateľka uviedla, že v čase podávania tohto podania má
priznaný aj invalidný dôchodok vo výške 279,80 € na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
20.11.2017. K jej mesačným nákladom, ktoré potom preukázala aj listinnými dôkazmi pripojenými do
súdneho spisu patria nájomné v roku 2017 vo výške 196 € a v roku 2018 vo výške 200 €, poplatky za
plyn v oboch rokoch po 3 € mesačne, poplatky za elektrinu v roku 2017 17 € mesačne, v roku 2018 20

€ mesačne, daň za byt 1,50 € mesačne v roku 2017 a v roku 2018 1,40 €, poplatky za smeti v oboch
rokoch predstavujúce náklady 4,40 € mesačne a poplatok za televíziu a internet 20 € mesačne. Mesačné
náklady na stravu potom približne predstavujú sumu 180 € a spolu s ďalšími nákladmi a ďalšie náklady
na prevádzku domácnosti, drogériu, pohonné hmoty pri motorovom vozidle a poistenie motorového
vozidla, životné poistky a poistenie bytu, nákup ošatenia predstavujú pre navrhovateľku náklady do 293

€ mesačne. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nakúpila výbavičku pre dieťa v celkovej výške 1.840 €,
ktorá pozostávala z výbavičky postieľky, kočíka, vaničky, posteľnej bielizne, autosedačky, odsávačky,
chodítka, dojčeneckých fľaší, očkovania a nákupu liekov, zavinovačky a vložky do zavinovačky, kolotoča
nad postieľku a podložky na hranie tak, ako boli rozpísané v tomto podaní. Celkové náklady na dieťa
predstavujú približne 250 € mesačne a pozostávajú z nákladov na stravu vo výške 120 €, hygienu vo

výške 10 €, pomôcky na prebaľovanie 50 €, oblečenie a obutie 50 € a ostatné nákladové položky na lieky
a hračky predstavujú sumu 20 €. Na dôkaz týchto skutočností navrhovateľka potom pripojila aj listinné
dôkazy preukazujúce tieto výdavky, životné náklady a jej príjmy od nástupu na materskú dovolenku.

2. Otec sa k návrhu matky vyjadril prvýkrát podaním z 1.6.2017, z ktorého vyplynulo, že otcovstvo k

dieťaťuvzásadeneodmieta,aleuznanieotcovstvabezvykonaniaznaleckéhodokazovanianeprichádza
z jeho strany do úvahy. Matke navrhol vykonanie anonymného DNA testu otcovstva vzhľadom na
nižšiu finančnú záťaž takéhoto testovania, za ktoré sa platí približne len 200 € a v mesiaci apríl 2017
požiadal matku prostredníctvom jej právnej zástupkyne o poskytnutie vzorky dieťaťa a opakovane jej
zdôraznil, že pre neho je takýto test vykonaný odborníkmi v laboratóriu detskej genetiky postačujúci

a nebude spochybňovať jeho výsledky. Suma 200 € pre neho nie je zanedbateľná a to vo vzťahuk ostatným životným nákladom. To však matka odmietla. Z takéhoto dôvodu súhlasí s nariadením
súdnoznaleckého dokazovania a uhradí polovicu preddavkov na vypracovanie znaleckého posudku.
Pred prvým pojednávaním vo veci samej súdu zaslal aj prehľad o jeho pravidelných mesačných

výdavkoch ( č.listu 47 ). Tie sa však v priebehu konania zmenili. K rozšírenému návrhu matky sa potom
vyjadril podaním zo dňa 5.9.2018 urobeným prostredníctvom jeho novozvolenej právnej zástupkyne. Z
tohto podania vyplynulo, že s ohľadom na závery znaleckého posudku, ktorý bol v priebehu konania
vypracovaný znalcom Ing. Radoslavom Židekom, PhD. navrhoval matke určiť otcovstvo pred matričným
úradom Mestského úradu Martin súhlasným vyhlásením oboch rodičov podľa § 90 a nasl. Zákona

o rodine, ale matka na tento návrh nereagovala. Namietal tú skutočnosť, že by v konaní o určenie
otcovstva, s ktorým je zo zákona spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletého mal súd rozhodovať aj o nárokoch nevydatej matky. Pokiaľ sa matka domáha v
návrhu jednorazového príspevku na nákup výbavy spojenej s narodením dieťaťa vo výške 920 € tak z
rozhodovacej praxe súdov ale aj z komentovaného Zákona o rodine vyplýva, že náklady, ktoré vznikli
nákupom vecí pre maloleté dieťa majú byť hradené z výživného na dieťa a do úvahy treba brať aj tú

skutočnosť, že časť týchto nákladov je hradená i z príspevku pri narodení dieťaťa. Matkou navrhované
výživné v sume 40 € považuje vzhľadom na vek dieťaťa za neprimerané. Z dokladov predložených
matkou je zrejmé, že matka od 1.1.2017 poberala materské vo výške cca 1.200 € mesačne a zároveň
aj invalidný dôchodok, ktorý je od 1.1.2018 vo výške 283,90 € mesačne. V súčasnosti má matka príjem
vo výške 522 € mesačne. Je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu na ulici R. L. R.. Pokiaľ matka v návrhu

žiada priznať výživné na maloleté dieťa od narodenia dieťaťa, s uvedeným nesúhlasí. Matka totiž podala
návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností až 11.5.2017, čiže rok po narodení
maloletého dieťaťa. Pri maloletých deťoch možno priznať výživné aj spätne, avšak len v prípade, že
by boli zistené skutočnosti, ktoré možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a existenciu
takýchto dôvodov matka nepreukázala. Matke nič nebránilo, a to žiadna objektívna skutočnosť v tom,

aby návrh podala bez zbytočného odkladu po narodení dieťaťa. Preto sa otec domnieva, že nie sú
splnené podmienky pre priznanie výživného od narodenia dieťaťa a navrhoval, aby ho súd priznal až
od podania návrhu. V tomto podaní otec ale uviedol, že matke dieťaťa zaslal dňa 23.8.2018 sumu vo
výške 2.080 €, čo zodpovedá sume 130 € mesačne od podania návrhu v máji 2017 do augusta 2018 a
následne každý mesiac od septembra 2018 otec na účet oznámený matkou zasiela výživné v sume 130

€, čo je podľa neho výživné primerané veku a potrebám dieťaťa. Otec súhlasí aj s výživným na tvorbu
úspor, avšak za dostatočnú považuje sumu 20 € až 30 € mesačne. Otec uviedol, že od februára 2018
pracuje v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, nezisková organizácia Predná hora ako primár
oddeleniaajehopríjemjepribližne2.500€.Dojanuára2018pracovalvUniverzitnejnemocnicivMartine,
kde jeho priemerný mesačný čistý príjem bol cca 1.300 €. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a s

manželkou si zatiaľ nevytvorili samostatné bývanie. Vyživovaciu povinnosť má len voči manželke. Spolu
s manželkou bývajú v rodinnom dome v E., ktorý patrí otcovým rodičom. To však len počas víkendov,
pretože otec z dôvodu, aby nedochádzalo k prípadným stretom matky dieťaťa s manželkou otca zmenil
prácu. Počas pracovného týždňa s manželkou bývajú v E. T. v prenajatom byte, kde hradia náklady vo
výške 300 €. Otec si platí aj životné poistenie vo výške 34 € a dôchodkové poistenie vo výške 20 €,

spláca leasing za motorové vozidlo v sume 230 € mesačne. Rovnako otec pripojil listiny preukazujúce
tieto životné náklady.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil pokiaľ išlo o rozhodovanie o maloletom dieťati zveriť
dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, styk nenavrhol upraviť a navrhol, aby bol otec zaviazaný

prispievať na výživu dieťaťa v takom rozsahu aký žiadala navrhovateľka. K výchovnému prostrediu
dieťaťa u matky nemal v písomnej správe žiadne námietky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, čítaním listinných dôkazov preukazujúcich
príjmy a životné náklady, čítaním znaleckého posudku č. 9/2018, ktorý vypracoval doc. Ing. Radoslav

Židek, PhD., znalec z odboru genetiky, analýza DNA a takto vykonaným dokazovaním zistil tento
skutkový stav veci.

5. Navrhovateľke sa dňa XX.X.XXXX narodila dcéra L. Z. Q. a znaleckým posudkom doc. Ing. Radoslava
Žideka, PhD. bolo preukázané otcovstvo R.. B. Q., V.. XX.X.XXXX k tomuto dieťaťu.

6. Na pojednávaní dňa 20.9.2018 otec vzhľadom na obsah znaleckého posudku pred súdom uznal
otcovstvo k maloletému dieťaťu L. Z. Q., ktorá sa dňa XX.X.XXXX narodila navrhovateľke a súhlasil s
tým, aby dieťa nieslo priezvisko po matke Q..7. Vzhľadom na takýto uznávací prejav otca pred súdom, súd konanie o určenie otcovstva k maloletému
dieťaťu zastavil podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku. Ďalej potom súd rozhodoval o úprave

práv a povinností rodičov k maloletej L. Z. Q. a po pripustení zmeny návrhu navrhovateľky aj o nárokoch
nevydatej matky vo vzťahu k otcovi.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný tento skutkový stav veci pokiaľ ide o finančné pomery
navrhovateľky dieťaťa a otca.

9. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť len k maloletej L. Z. Q. a jej príjem do nástupu na materskú
dovolenku bol vyšší ako u otca. Z potvrdení zamestnávateľa Univerzitnej nemocnice Martin súd zistil,
že v období januára až augusta 2016 navrhovateľka dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo
výške 1.316,68 €. V období od augusta 2016 do apríla 2017 dostávala materskú vo výške 1.074,32 €
a prídavok na dieťa v sume 23,52 € v roku 2017 a 23,68 € v roku 2018. Od 31.5.2017 navrhovateľka

poberá invalidný dôchodok vo výške 279,80 € a od 1.1.2018 vo výške 283,90 €. Okrem toho jej príjem
tvorí aj rodičovský príspevok, takže navrhovateľka spolu s invalidným dôchodok v období mája 2017 až
decembra 2017 dosahovala príjem 516,52 € a v období januára 2018 až septembra 2018 dosahovala
príjemvovýške522,28€.Jetedazrejmé,žepríjemnavrhovateľkyprotipredchádzajúcemuzárobkupred
nástupom na materskú dovolenku podstatne klesol až prechodom na poberanie invalidného dôchodku a

rodičovského príspevku v máji roku 2017. Matka preukázala výdavky tak, ako vyplynuli z jej zmeneného
návrhu.

10. U otca súd zistil u jeho zamestnávateľa - Univerzitnej nemocnice Martin priemerný čistý mesačný
zárobok v roku 2016 vo výške 1.136,87 €, v roku 2017 vo výške 1.381,90 € a následne po

zmene zamestnávateľa v roku 2018 v sume 2.354,07 € u zamestnávateľa - Odborný liečebný ústav
psychiatrický, nezisková organizácia Predná hora. Otec má vyživovaciu povinnosť k maloletej L. Z. Q.
ale aj k svojej manželke J. D. N., ktorá zarobila v období od septembra 2016 do decembra 2016 v sume
1.384,91€včistomzárobku,vroku2017vsume1.512,37€včistomzárobkuapotom,čomanželkaotca
zmenila zamestnávateľa a zamestnala sa u rovnakého zamestnávateľa ako otec v roku 2018 príjem v

sume 1.935,39 € v čistom zárobku. Z toho je zrejmé, že v roku 2016 otec so svojou manželkou dosahoval
príjem pripadajúci na jedného člena ich domácnosti približne rovnaký ako navrhovateľka a v roku 2017
to už bol do apríla 2017 príjem na jedného člena domácnosti otca o viac ako 400 € vyšší ako dosahovala
v tomto období navrhovateľka. V roku 2018 príjem členov domácnosti otca je podstatne vyšší ako príjem
navrhovateľky (domácnosť otca má k dispozícii vyše 4.000 € mesačne). Do apríla 2018 otec splácal

úver v T. T. č. XXXXXXXXXX splátkou 202,92 € mesačne. Tento úver však bol splatený novým úverom
zobratým 17.4.2018, ktorý je v súčasnosti splácaný otcom vo výške 505,86 € mesačne. Na životné
poistenie v Komunálnej poisťovni otec uhrádza poistné vo výške 33,81 € mesačne a investičné životné
poistenie v Komunálnej poisťovni predstavuje pre neho mesačný náklad v sume 72,19 € mesačne. Ďalej
otec spláca spotrebiteľský úver vo forme leasingu v B. K. T..I..N.. zo dňa 17.5.2017 splátkou 228,22 €

mesačne, ktorý ale ukončil dohodou o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 12.6.2018, keď
predal motorové vozidlo takto financované a 2.3.218 uzavrel novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v B.
K. T..I..N.., ktorú spláca sumou 440,75 € mesačne. Počas víkendu rodina otca býva v rodinnom dome
rodičov otca v E. a podieľa sa na úhrade nákladov na bývanie v tomto rodinnom dome (vodné a stočné,
elektrina, plyn ) sumou 150 € mesačne. Otec bol v roku 2018 prijatý na špecializačné štúdium odborník

na riadenie vo verejnom zdravotníctve a za toto štúdium hradil administratívny poplatok v sume 30 €,
štúdium v trvaní 6 semestrov bude vyžadovať poplatok 500 € za jeden semester a ďalšie náklady bude
predstavovať poplatok v sume 330 € za záverečnú skúšku, obhajobu a diplom. Za byt obývaný v E.
T., kde sa otec so svojou manželkou zdržiava počas pracovného týždňa platia manželia náklad 300 €
mesačne.

11. Keďže v zmysle ustanovenia § 110 C.m.p. ( Zákon č. 161/2015 Z.z. ) s konaním o určenie otcovstva
je spojené i konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého súd pri
úprave práv a povinností rodičov postupoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine ( Zákon
č. 36/2005 Z.z.).

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloletédieťa do osobitnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Súd primerane
použijúc ustanovenie § 24 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností a určil, komu
bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že návrhy všetkých

účastníkov a kolízneho opatrovníka smerovali k tomu, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, v ktorej starostlivosti sa dieťa od narodenia nachádza a v ktorej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky, súd zveril maloletú L. Z. do osobnej starostlivosti jej matke, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Súčasne v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 Zákona o rodine určil,
ako budú rodičia prispievať na výživu maloletej.

13. Pokiaľ ide o matku, tak tá sa o dieťa od narodenia stará a vzhľadom na vek dieťaťa bude svoju
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej L. Z. Q. plniť naďalej osobnou starostlivosťou o dieťa,
starostlivosťou o domácnosť, ktorú s dieťaťom vedie a úhradou nákladov tejto domácnosti, ktoré hradí
zo svojho príjmu. Otcovi potom súd určil vyživovaciu povinnosť v súlade s ustanovením § 62 Zákona o
rodine, a to vo finančnom vyjadrení.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča,
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

21. S prihliadnutím na príjem otca, ktorý má od narodenia dieťaťa a ktorý v roku 2018 podstatne vzrástol
rovnako ako príjem manželky otca, ktorá na druhej strane má voči otcovi vyživovaciu povinnosť súd
dospel k presvedčeniu, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého

dieťaťa sumou 250 € mesačne vo forme bežného výživného a sumou 50 € na tvorbu úspor, ktorá
suma bude poukazovaná na osobitý účet maloletej, ktorý jej zriadi matka. Súd podľa ustanovenia §
77 ods. 1 Zákona o rodine priznal výživné na maloleté dieťa len odo dňa začatia súdneho konania,
nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby výživné priznal od narodenia dieťaťa.
Z korešpondencie, ktorú rodičia súdu predložili je zrejmé, že otáľanie s podaním návrhu na určenie

otcovstva voči maloletej zo strany navrhovateľky bolo spôsobené tým, že sa rodičia nevedeli v podstate
dohodnúť na druhu testu určenia otcovstva a v spôsobe jeho vykonania a každý tvrdohlavo zotrvával
na svojich stanoviskách. Navrhovateľka neakceptovala lacnejší spôsob vykonania testu anonymným
testom DNA, ktorý navrhoval otec, ktorý prezentoval, že výsledok takéhoto testu bude akceptovať,preto nie je možné konštatovať, že by určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným
úradom na základe testu otcovstva vykonaného mimo súdneho konania zlyhalo len na postoji otca
a že je vo vzťahu k navrhovateľke a dieťaťu spravodlivé vzhľadom na tieto okolnosti priznať výživné

s účinnosťou od narodenia dieťaťa. Súd až od podania návrhu priznal bežné výživné vo výške 250
€ mesačne, čo podľa presvedčenia súdu zodpovedá finančným možnostiam otca aj keď čiastočne
prevyšuje podľa presvedčenia súdu dôvodné potreby maloletej L. Z. týkajúce sa bežného denného
výživného. V tomto výživnom, ktoré je priznané takto od podania návrhu je však už zahrnutá časť,
ktorá má slúžiť k úhrade nákladov, ktoré matka vynaložila na nákup výbavičky. Súd nepriznal matke

náklady výbavičky dieťaťa pevnou sumou tak, ako žiadala, nakoľko podľa presvedčenia súdu, takýto
návrh odporoval ustanoveniu § 76 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého, výživné sa platí v pravidelných
opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Keďže výživné bolo určované pre maloletú L. Z. Q. pokiaľ ide o bežné výživné s účinnosťou od
11.5.2017, teda spätne, súd určil dlh na výživnom za obdobie od 11.5.2017 do 30.11.2018 ( keď už bolo

zročné výživné na december 2018) v sume 2.449,35 €, ide o výživné za 21 dní mesiaca máj 2017, potom
ďalších 7 mesiacov v roku 2017 od júna do decembra 2017 a za 12 mesiacov roku v roku 2018. Výživné
by za toto obdobie malo predstavovať sumu 4.919,35 €. Nesporne však bolo preukázané, že otec
zaplatil ku dňu vyhlásenia rozsudku navrhovateľke sumu 2.340 € keď 22.8.2018 zaplatil navrhovateľke
sumu 2.080 €, v septembri, októbri a novembri 2018 platil navrhovateľke vždy sumu 130 €, teda dlh

na výživnom predstavuje rozdiel medzi sumou 4.919,35 € a sumou 2.340 €, ktorú otec zaplatil. Na
zaplatenie tohto dlhu súd otcovi povolil splátky vo výške 100 €, ktoré sú zročné spolu s bežným výživným
a určil spôsob a obdobie, od ktorého je otec povinný tento dlh splácať.
23. Tam, kde navrhovateľka žiadala priznať pre dieťa viac jej návrh súd zamietol.

24. Navrhovateľka uplatnila aj nároky podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov
najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tento nárok navrhovateľka uplatnila zmeneným
návrhom a súd túto zmenu návrhu pripustil, teda v konaní o určenie otcovstva k maloletej L. Z. Q., ktoré

bolo zo zákona spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletej na základe zmeneného návrhu
navrhovateľky konal aj o nárokoch matky tohto dieťaťa.

25. Z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa
nie je vydatá, prispieva na výživu matky maximálne dva roky v období najneskôr odo dňa pôrodu.

Navrhovateľka žiadala príspevok vo výške 250 € od 17.8.2016 teda odo dňa, kedy nastúpila na
materskú dovolenku, pričom poberanie príspevku podľa petitu zmeneného návrhu v podaní zo dňa
31.5.2018 ( č. listu 133 - 1354 ) žiadala na neobmedzený čas. Súd dospel k presvedčeniu, že sociálna a
finančná situácia navrhovateľky pri nástupe na materskú dovolenku neodôvodňovala priznanie takéhoto
príspevku, nakoľko navrhovateľka v čase od augusta 2016 do apríla 2017 mala príjem z materskej v

celkovej výške 1.074,32 € a do augusta 2016 poberala dokonca vyšší príjem ako otec ( 1.316,68 € )
keď otec dosiahol v roku 2016 priemerný čistý zárobok 1.136,87 €. Podľa presvedčenia súdu sa situácia
navrhovateľke rapídne zmenila v máji 2017, keď navrhovateľka začala síce poberať čiastočný invalidný
dôchodok a jej ďalším príjmom bol len prídavok na dieťa a rodičovský príspevok a jej príjmy poklesli,
tak ako súd konštatuje vyššie a pohybovali sa niečo cez sumu 500 € mesačne. Preto práve začiatok

mája 2017 súd považoval za rozhodujúci moment, keď sa finančná situácia navrhovateľky oproti situácii
ktorú mala, pokiaľ ide o príjem pred nástupom na materskú dovolenku rapídne zmenila a táto situácia
odôvodňuje nárok, aby otec dieťaťa, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá kompenzoval navrhovateľke
pokles jej príjmov v súvislosti so starostlivosťou o spoločné dieťa. Súd preto priznal navrhovateľke
príspevok na výživu podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine až od 1.5.2017, avšak časovo jeho poberanie

ohraničil do 30.9.2018, čo je hraničný moment a teda deň, v ktorom uplynuli dva roky od narodenia
dieťaťa. Dlh na výživnom za toto obdobie potom predstavuje pri výške príspevku 250 € mesačne sumu
4.250 € a tento dlh súd otcovi umožnil splácať sumou po 250 € mesačne. Pri výške splátok dlhu na
výživnom súd bral do úvahy tú skutočnosť, že otec v roku 2018 a je predpoklad, že aj v roku 2019 poberá
a bude poberať príjem, ktorý prevyšuje sumu 2.354 € a podstatne vyšší príjem pohybujúci sa do sumy

2.000 € má aj jeho manželka, s ktorou vedie spoločnú domácnosť a ktorá si voči otcovi musí plniť svoju
vyživovaciu povinnosť rovnako ako otec voči nej. Teda finančná situácia v rodine otca umožňuje splácať
dlh na výživnom takými sumami aké súd určil.26. Tam, kde navrhovateľka pokiaľ išlo o nárok podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine žiadala
priznať príspevok za dlhšie obdobie a na neobmedzený čas, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p., podľa ktorého v konaniach podľa
Civilného mimosporového poriadku obvykle žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd neaplikoval ustanovenie § 53 C.m.p., ktoré umožňuje vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veciach notárskych úschov priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom na skutočnosť, že

nielen vinou otca nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom,
súd v tomto smere môže súhlasiť s otcom, že navrhoval navrhovateľke vzhľadom na svoj vtedajší
príjem, teda príjem v roku 2016 lacnejší test DNA na určenie otcovstva, ktorého výsledky bol ochotný
akceptovať, avšak navrhovateľka s takýmto riešením nesúhlasila a žiadala drahší test vykonaný súdnym
znalcom, čo nakoniec viedlo k tomu, že bola nútená podať návrh na určenie otcovstva. Naviac súd nie
všetkým nárokom navrhovateľky vyhovel a preto je vo vzťahu k účastníkom konania spravodlivé, aby

každý z nich znášal trovy tohto konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.