Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205265
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417205265.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému: M. R.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. N. C. V.. X, XXX
XX W., o vymoženie 796,04 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Kežmarok č.k. 10Er/669/2017-18 zo dňa 19.09.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
v Bratislave zo dňa 22.06.2016, sp. zn. SRSAspA 01047/15. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným dňa 21.09.2005
zistil, že táto zmluva a odvodene rozhodcovská zmluva spĺňajú charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený uzavrel s povinným dňa 06.03.2014 dohodu

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Súd prvej inštancie pristúpil k riešeniu otázky
platnosti rozhodcovskej doložky. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjedná a núti ho sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru
súdu prvej inštancie je takého dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a

táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, na základe takého exekučného
titulu nie je možné viesť exekučné konanie a tak boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných
rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel
zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že v

zmysle § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), je
rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne oddelenom oddohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom podpisom
zmluvy nebolo podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala
žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť,

čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže v danej rozhodcovskej zmluve sa
nenachádzali. Zastal názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch
rozhodcovské konanie, neprijal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že ZSRK
umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde
zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa

tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Poukázal
na ust. § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3MCdo/11/2010, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na nezákonný postup exekučného súdu,
ktorýsvojímpostupomznemožniloprávnenémuprístupkspravodlivosti,čímtakdošlokneoprávnenému

zásahu do práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, keďže sa tak oprávnenému
znemožnilo uspokojiť svoju pohľadávku voči povinnému v exekučnom konaní. Rozhodnutie exekučného
súdu oprávnený považuje za arbitrárne, bez riadnej právnej úvahy v argumentácii. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

6. S účinnosťou od 01.01.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to
v závislosti od účastníkov konania. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili novú koncepciu

právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom úpravy zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie ako aj s
ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona o rozhodcovskom
konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie.

7. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo aj k
zmenám Exekučného poriadku. V zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d
ods. 1 a 2), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do
31.12.2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch mesiacov od účinnosti
zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie

súdnemuexekútorovianáslednýzánikmateriálnejstránkyprávoplatnosti.Vprípadesplneniazákonných
podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský
rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014. Po tomto dátume sa
všetkyrozhodcovskékonania,vktorýchjeprítomnýspotrebiteľskýprvok,resp.spĺňajúnáležitostizákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k rozdeleniu tzv. všeobecného režimu prieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 06.03.2014, vykazuje znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Uvedenú dohodu uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý priuzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že aj na túto dohodu sa vzťahujú ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách a povinnému musí byť zachovaná a poskytnutá ochrana, ktorú mu ako

spotrebiteľovi poskytujú normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie na základe uvedeného
postupoval správne, keď na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
chrániace spotrebiteľa.

9. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy

uzavretej súčasne s Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a Dotazníkom k
Dohode o uznaní a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve dňa 06.03.2014.

10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Najvyšší súd už vo viacerých

rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011
a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

11. Podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenéhopriAsociáciiprearbitráž,vrozhodcovskomkonaníustanovenýmrozhodcomMgr.Richardom
Mošatom, zo dňa 22.06.2016, sp. zn. SRSAspA 01047/15.

12. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne,

pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž.

13. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v bode 3.1 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej zároveň s Dohodou o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 06.03.2014, podľa ktorej všetky spory z Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené buď v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
nebola medzi oprávneným a povinným uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť

právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať.

14. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale

ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010.17. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

18. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Ak mala byť rozhodcovská zmluva právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
zmluvu, je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy; typová zmluva v podobe formulára, ktorá
bola povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú

zmluvu neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

19. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (v tomto prípade

Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nadväzujúca na skoršie uzavretú
spotrebiteľskú zmluvu) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie
je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže
nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté
v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou

črtou individuálne nevyjednanej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom
úverunaformulovaná,bezmožnostizmenyobsahu,pričompovinnývpozíciispotrebiteľanemalmožnosť
rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.
To je spravidla prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis,
pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, t.j.
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho
nejaký osobitný, prospešný význam. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol

osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,
pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného,
individuálneho vyjednania istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predkladaná spotrebiteľom, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
formulárovej zmluvy oprávneným dodávateľom zároveň s inými listinami, zmluvami a pod. Takýto postup

dodávateľa predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

21.Charakteristickoučrtouformulárovýchspotrebiteľskýchzmlúvje,žepriuzatváranízmluvnéhovzťahu
sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva

nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva,
ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu,
navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento
záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM
Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011).

22. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského

súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou, veriteľom, poskytovateľom služby, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.23. Odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal

orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky. Takýto
rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie
exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto
podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku

voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

24. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa

vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkam, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne potvrdil

(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).