Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217754
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215217754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.vprávnejvecižalobcu:O.E.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom P., P. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., IČO: 36 721 123,
so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: Centrál, n.o., IČO: 45 734 381, so sídlom Zlatná na
Ostrove, č. 258, zastúpený: Dr. Máriou Lubuškiová, advokátka so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1,

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 8Cpr/2/2015-154 zo dňa 28. marca 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že u r č u j e , že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu dané listom žalovaného zo dňa 07.09.2015 j e n e p l a t n é .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd žalobu
zamieta, žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 68 ods.1
písm. b), ods. 2, § 70, § 77, § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník
práce) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením nie je dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou

zo dňa 05.10.2015 domáhal, aby súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
dané listom žalovaného zo dňa 07.09.2015 žalobcovi. Žalobca uviedol, že u žalovaného pracoval od
13.02.2014 ako zdravotnícky asistent. Žalovaný mu listom zo dňa 07.09.2015 (doručený bol 10.09.2015)
dal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
pre hrubé poručenie pracovnej disciplíny - konzumácia alkoholických nápojov v čase medzi 14.00 hod.
a 18.00 hod. dňa 27.08.2015, ako aj opustenie pracoviska pred ukončením pracovnej zmeny cca o
18.15 hod. Výpoveď považuje žalobca za neplatnú, lebo uvedený dôvod nie je pravdivý, lebo je to

výmysel riaditeľky, on nikdy alkohol na pracovisku nepožíval, z práce skôr neodišiel. Nevedel o tom, že
je zvolávaná kontrola. O 18.45 hod. sa išiel sprchovať a o 19.05 hod. alebo 19.10 hod. opustil pracovné
miesto. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Riaditeľke žalovaného, ktorá čerpala dovolenku
bola telefonicky nahlásená sťažnosť, že službukonajúci zamestnanci konzumujú alkoholické nápoje
a neposkytujú klientom starostlivosť. Následne sa ona telefonicky nakontaktovala na hlavnú sestru,
ako aj sociálnu pracovníčku k vykonaniu kontroly. V čase vykonania kontroly žalobca odišiel zadným

vchodom, opustil pracovisko. Službukonajúci zamestnanci sa priznali k požitiu alkoholu na pracovisku
a usvedčili aj žalobcu k týmto skutočnostiam. Toto jeho správanie napĺňalo skutkové náležitosti na
okamžité ukončenie jeho pracovného pomeru. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa08.06.2016 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v
Nitre uznesením 8CoPr/8/2016-113 zo dňa 26.10.2017 rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie s tým, aby sa vysporiadal s otázkou: či si žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju

povinnosť okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov,
z akých dôvodov prípadná konzumácia alkoholu žalobcom na pracovisku viedla zo strany žalovaného
ako zamestnávateľa v prípade žalobcu k postupu podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP a v prípade ďalších
troch zamestnancov, ktorí sa priznali k požitiu alkoholu na pracovisku viedla k miernejšiemu postihu
než u žalovaného, keď súd pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je

viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie. Či prípadná
neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku v čase vykonania kontroly po 18.15 hod. (menej ako
jedna hodina) bola dôvodom na postup podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, či sa jednalo o krátkodobú,
jednorazovú, príp. opakovanú absenciu zo strany žalobcu, či sprchovanie sa zamestnanca počas
pracovnej doby bolo tolerovanou praxou u žalovaného, či sa jednalo o ojedinelé porušenie pracovnej
disciplíny, aké následky malo pre zamestnávateľa toto porušenie pracovnej disciplíny žalobcu. Súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavrel
dňa 13.02.2014 pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce: zariadenie sociálnych služieb Zlatná na
Ostrove a s druhom práce ako zdravotnícky asistent. Žalobca sa dňa 14.02.2014 oboznámil aj s náplňou
práce, čo potvrdil aj svojim podpisom. Dňa 10.09.2015 žalobca obdržal okamžité skončenie pracovného
pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny - konzumácia alkoholických nápojov v čase medzi

14.00 hod. a 18.00 hod. dňa 27.08.2015, ako aj opustenie pracoviska pred ukončením pracovnej
zmeny cca o 18.15 hod. Skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 10.09.2015.
Žalobca podal žalobu dňa 05.10.2015 teda v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prerokovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru súd poukazuje na to, že nebolo povinnosťou žalovaného, u
ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov v zmysle § 12 ods. 2 ZP, prerokovať okamžité skončenie

pracovného pomeru žalobcu vopred so zástupcami zamestnancov a žalovaný mohol konať samostatne.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh žalobcu nie je oprávnený. Zo strany zamestnávateľa -
žalovaného bolo preukázané, že boli naplnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru
so žalobcom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, funkcia ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu a pod. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 12/2008, sp. zn. 3Cdo 218/2007). Zákonník práce

uvádza, že najčastejšie sa bude jednať o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením
pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 ZP, z
iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa,
kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno považovať krátkodobú či dlhodobú absenciu zamestnanca (zavinená). Z pracovného poriadku

žalovaného zo dňa 01.02.2012 (žalobca s ním bol oboznámený pri uzavretí pracovnej zmluvy dňa
13.02.2014 , čl. IV. bod 7) vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje:
preukázateľné požitie a podanie alkoholických nápojov alebo iných omamných a psychotropných látok
v pracovnom čase a na pracovnej ceste, odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť
alkoholu, neospravedlnená absencia v práci, akákoľvek neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku

v pracovnom čase. Zo záznamu z vykonania kontroly dňa 27.08.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00
hod. vyplýva, že službukonajúci zamestnanci sa priznali, že si symbolicky pripili na narodeniny I. J.. Bola
zistená neprítomnosť žalobcu na pracovisku. Z vykonaného dokazovania a hlavne z výpovedí svedkov
bolo preukázané, že žalobca si symbolicky pripil na narodeninovej oslave svojej príbuznej a zároveň
kolegyne (všetkými prítomnými bolo preukázané, že žalobca sa pripil). Túto skutočnosť pripustil aj

žalobca, že išlo o jeden pohár poldeci likéru. Je síce pravdou, že ostatní zamestnanci, ktorí tento alkohol
konzumovalibolizostranyžalovanéhomiernejšiepostihnutínežžalobca,aledvezamestnankynenemali
ani len ústne upozornenie a ďalšie už ústne napomenutie mali, tak dostali písomné upozornenie. Taktiež
bolo preukázané, že sa žalobca na pracovisku v čase kontroly nenachádzal (on svoje tvrdenie, že sa
sprchoval ničím nepreukázal), nemal ani auto na pracovisku, keďže do práce chodil autom. Žalobca na

túto skutočnosť síce žiadal vypočuť E. R., súd však výpoveď tohto svedka považoval za účelovú. Svedok
pracoval u žalovaného, teraz už nepracuje. Je diskutabilné, prečo tohto svedka žalobca v čase, keď
navrhovalinýchsvedkov ksvojimtvrdeniampredprvýmrozhodnutímvoveci,nenavrholhovypočuť,keď
žalobca už v tom čase musel vedieť, k akej skutočnosti by sa mal svedok vyjadriť. Aj keby bol žalobcapreukázal, že sa sprchoval, tak sa sprchoval v pracovnom čase a nie po jeho ukončení (pracovný čas bol
od 7,00 hod. do 19,00 hod.). Taktiež bolo preukázané, že neodovzdal zmenu (čo vyplýva aj z jeho náplne
práce zdravotníckeho asistenta), absencia žalobcu na pracovisku mohla mať fatálne dôsledky. Dokonca

na poschodí, kde mal žalobca (spolu s kolegami) službu, išlo o 54 ležiacich klientov. Je len šťastím, že
žiadnemu klientovi sa nič nestalo, avšak keby boli v ohrození života, absencia žalobcu na pracovisku
by mohla mať fatálne následky vzhľadom na to, o aké zariadenie ide na strane žalovaného (sociálna
starostlivosť). Túto absenciu žalobcu (aj keď v rozsahu menej než jedna hodina) nie je možné tolerovať.
Z výpovede svedkov vyplynulo, že u žalobcu nešlo o ojedinelé porušenie pracovnej disciplíny (časté

telefonovanie, intímny vzťah v práci, fajčenie, sprchovanie sa v pracovnom čase). Na základe vyššie
uvedených záverov súd žalobu zamietol, pretože mal za to, že žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu
požitím alkoholických nápojov, ak keď len symbolicky, opustil pracovisko bez súhlasu nadriadeného,
neodovzdal zmenu. S poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP súd priznal nárok
na náhradu trov konania podľa žalovanému vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.

2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi náhradu trov
konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe nevyhovel

napriek právnemu názoru odvolacieho súdu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa dopustil
obdobných pochybení, akých sa dopustil v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 08.06.2016 a ktoré
mu vytkol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.10.2017. V napadnutom rozsudku
sa dopustil ďalšej chyby a to tej, že sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu
podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP vysloveným v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.10.2017. Súd

prvej inštancie sa vo svojom v poradí prvom rozsudku, ani napadnutom rozsudku nevysporiadal s
otázkami, na ktoré poukázal odvolací súd v odseku 24 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku v odseku 9, strana 5, posledný odsek odôvodnenia napadnutého
rozsudku opätovne poukazuje na pracovný poriadok žalovaného a v ňom uvádzané skutočnosti,
ktoré považuje žalovaný za záväzné porušenie pracovnej disciplíny napriek tomu, že odvolací súd v

odseku 24 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia zaujal právny názor, podľa ktorého súd pri posudzovaní
stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom
pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Súd
prvej inštancie právny názor odvolacieho súdu nebral do úvahy opätovne. Na strane 6 odsek prvý
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie spomína záznam z vykonanej kontroly dňa

27.08.2015, ale cituje z neho iba použitie alkoholu a neprítomnosť žalobcu na pracovisku, čo je v
prospech žalovaného. Necituje však ďalšiu časť záznamu „prijímatelia sociálnej služby boli v poriadku,
lieky mali podané, toalety boli vykonané, všetci boli na svojich izbách. Pracovisko na zdravotnom úseku
bolo taktiež v poriadku. O 19.00 hod. bola služba riadne odovzdaná zamestnancom, ktorí nastúpili na
nočnú zmenu Y. I. (opatrovateľka) a R. E. (opatrovateľ). Táto časť dôkazu svedčiaceho v prospech

žalobcu zhodnotená nebola. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť prečo. V
odseku 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd spochybňuje vierohodnosť žalobcom navrhnutého
svedkaR.,okreminéhotým,ženebolnavrhnutýpredprvýmrozhodnutímsúdu.Predprvýmrozhodnutím
súdu nebol navrhovaný zo strany žalovaného ani svedok O.. W. R., ktorého vierohodnosť súd prvej
inštancie z neznámych dôvodov nespochybnil. O možnosti fatálnych následkov nie je možné hovoriť ani

v teoretickej rovine, nieto v praktickej. O.. W. R. potvrdil, že na izbách sú zabudované systémy „sestra
- pacient“, ktorým je možné privolať pomoc. Tiež bolo preukázané, že žalobca nebol v inkriminovanom
čase na pracovisku ani sám, ani jediným pracovníkom. Klientom žalovaného preto nehrozila žiadna
ujma. Žalovaný je subjektom poskytujúcim sociálne služby, ktorý chorých, na lekársku starostlivosť
odkázaných klientov neprijíma. Je to domov dôchodcov, ktorí sa nevedia o seba postarať. Predmetom

činnosti žalovaného je poskytovanie sociálnej starostlivosti a humanitárnej starostlivosti zabezpečením
odľahčovacej služby, poskytovaním sociálnych služieb pobytového charakteru v zariadení pre seniorov,
všpecializovanomzariadeníavzariadeníopatrovateľskejslužbynasledovnéhodruhu,odbornéčinnosti:
pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia,
ošetrovateľská starostlivosť, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pracovná

terapia, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinnosti, ďalej obslužné činnosti: ubytovanie,
stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva, ďalšie činnosti: poskytovanie
osobného vybavenia, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, poskytovanie prepravy,
požičiavanie pomôcok, úschova cenných vecí, záujmová činnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalovanýneposkytuje zdravotnú starostlivosť. O.. W. R. tiež potvrdil, že ani predtým, ani potom sa alkohol na
pracovisku nepožíval, čo znamená, že to bol ojedinelý prípad. Časté telefonovanie, intímny vzťah v práci,
fajčenie, sprchovanie sa v pracovnom čase, sú skutočnosťami, ktoré žalovaný začal tvrdiť až po zrušení

prvého rozsudku odvolacím súdom. Ak sa uvedených skutkov žalobca skutočne dopustil a v uvedených
konaniach sa malo jednať o porušenie pracovných povinností v závažnej forme, prečo to žalovaný
v aktuálnom čase neriešil, prečo to neuviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru. V odseku
11 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd opätovne uvádza “neodovzdal zmenu“, napriek tomu, že
mu to odvolací súd v úvode odseku 24 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vytkol, čiže súd prvej

inštancie právny názor odvolacieho súdu nebral opätovne do úvahy. Žalobca sa v plnej miere pridržiava
svojich tvrdení uvedených vo svojom predchádzajúcom odvolaní. Zdôrazňuje najmä nasledovné, ak
by sa všetko udialo tak, ako to tvrdí žalovaný, je neprípustné, aby iniciátorka narodeninovej oslavy,
ktorá zabezpečila alkohol na pracovisko a ktorá ostatných kolegov alkoholom ponúkala, bola postihnutá
jedným z najmiernejších postihov a to iba písomným upozornením a peňažnou pokutou a žalobca tým
najprísnejším z možných. Obdobne je to aj s ostatnými kolegyňami. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol požitý alkohol, ale skutočnosť, že žalobca
predčasne opustil pracovisko (výpoveď svedkyne I. J.). Má to aj logiku, nakoľko tie pracovníčky, ktoré iba
pilialkohol,okamžitéskončenienedostali,ibažalobca,ktorýajpredčasneopustilpracovisko.Atonebolo
o cca 18.15 hod., ako je to uvedené v napadnutom okamžitom skončení, ale medzi 18.30 a 18.40 hod.
(výpoveďsvedkyneI.J.aL.Q.).SúdprvejinštanciesícepoukázalnadverozhodnutiaNajvyššiehosúdu,

v tých sa však riešili úplne odlišné skutkové okolnosti- školské vysvedčenie a predaj cestovných lístkov.
Tým sa odklonil bez dôkladného odôvodnenia od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorou je rozsudok
NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/74/2008z29.09.2009.Žalobcaúdajnemeškaliba20minút.Súdprvej
inštancie sa odklonil aj od stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011 zo dňa 14.06.2011.
S poukazom na judikát č. R 65/1973 zošit č. 9 strana 5025 zdôraznil, že za tento delikt bol danému

pracovníkovi znížený plat o 10% ma dobu 3 mesiacov a napadnuté okamžite skončenie je s týmto
postihom neporovnateľné. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1406/2008
zo dňa 22.1.2009 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/39/98 uviedol, že je zrejmé, že tento prípad sa s
prípadom žalobcu nedá ani zďaleka porovnať. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že žalovaný konal v
rozpore so spomínaným stanoviskom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011. V danom prípade sa

jedná o nasledovné konkrétne okolnosti: 1. osoba zamestnanca - skúsený zdravotnícky zamestnanec,
2. jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností - podľa výpovede riaditeľky na pojednávaní dňa
08.06.2016 „on bol skúsený zdravotnícky zamestnanec, plnil si svoje úlohy, čo mu bolo zverené“. Jej
tvrdenia o zanedbávaní povinností sú v rozpore s výpoveďou svedkyne L. Q., ktorá uviedla, „potom sme
ešte s navrhovateľom pokúpali troch ľudí, on mi pomohol, lebo vedel, že mám ešte ďalší deň službu.

Ja som bola rada, že pracoval so mnou, bol svedomitý. Boli sme radi, že tam máme mužov, mali sme
ťažké prípady. Neodmietol pomôcť.“ 3. Spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností
- pol deci likéru a 20 minút absencie. 4. Situácia, v ktorej k porušeniu došlo - pol deci likéru, svedkyňa
R. P. „Boli sme v miestnosti pri ošetrovni. Mohli nás vidieť klienti, ale vtedy boli ticho, boli na vzduchu,
robili si toalety“. 20 minút absencie na konci zmeny. 5. Dôsledky porušenia pre zamestnávateľa - neboli

zistené, ani tvrdené. 6. Či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu - nebolo zistené,
ani tvrdené. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na všetky právne významné skutočnosti, ktoré v konaní
vyšli najavo. V poslednej vete štvrtého odseku strany 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku vytýka
žalobcovi, že neodovzdal zmenu. Toto konštatovanie je v rozpore s obsahom záznamu o vykonaní
kontroly (č. l. 54 spisu), kde sa uvádza, že služba bola riadne odovzdaná. Vždy odovzdával službu iba

jeden pracovník. Nehovoriac o tom, že táto skutočnosť nebola uvedená v okamžitom skončení. Každý
obyvateľ má k dispozícii zvonček v prípade, ak chce privolať pomoc. Ak by sa také stalo, bolo tam
dosť kolegýň žalobcu, ktoré by mohli pomôcť. V krajnom prípade kolegyne na poschodí vedeli, že sa
žalobca išiel sprchovať a mohli ho zavolať. Taktiež sa vôbec súd nezaoberal listom Inšpektorátu práce
zo dňa 09.12.2015. Z neho vyplýva, že žalovaný porušoval svoje povinnosti voči žalobcovi a nie opačne.

V konaní nebolo preukázané požívanie alkoholu pred obyvateľmi a rodinnými príslušníkmi, ako je to
uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Celý spor bol vyvolaný z pomsty riaditeľky. Svedčí
o tom obsah jej výpovede, ktorý je v príkrom rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, ktoré rozpory
neboli súdom prvej inštancie odstránené.

3. Žalovaný sa v písomnom podaní zo dňa 28.05.2018 vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP ako
vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že žalobca vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že v odseku 10. odôvodnenia rozsudkuspochybňuje vierohodnosť žalobcom navrhnutého svedka E. R.. K uvedenému žalovaný poukázal na
ustanovenie § 191 ods.1 CSP. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že klientom žalovaného nehrozila žiadna
ujma, pretože na izbách sú zabudované systémy „sestra -pacient“, že na pracovisku v inkriminovanom

čase žalobca nebol sám a nebol jediným pracovníkom, sú irelevantné. Tieto tvrdenia žalobcu sú iba jeho
subjektívnym pohľadom, ospravedlnením osobného zlyhania žalobcu, zľahčovaním jeho závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo v konaní dostatočne žalovaným preukázané. K poznámke
žalobcu v odvolaní, že „žalovaný neposkytuje zdravotnú starostlivosť“, žalovaný uvádza, že nikdy
neuvádzal a netvrdil, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žalovaný však v súvislosti so svojím

predmetom činnosti a najmä charakterom pracoviska, kde bol žalobca v inkriminovanom čase zadelený,
uvádza, že pre svojich klientov, o ktorých starostlivosť zabezpečuje vo svojom zariadení nepretržite aj
s poukazom na zdravotný stav a vek klientov, je vždy v každom čase a za každých okolností povinný
zabezpečiť zdravotnú starostlivosť o svojich klientov, či už na mieste v zariadení seniorov (žalovaný
zabezpečuje každodennú prítomnosť lekára v ambulancii v miestnosti nachádzajúcej sa v zariadení
žalovaného), ďalej privolaním rýchlej záchrannej služby alebo aj odvozom klientov do príslušných

zdravotníckych zariadení a v neposlednom rade aj svojimi zamestnancami, pretože zamestnancami
žalovaného sú aj zamestnanci s príslušným zdravotníckym vzdelaním. Žalobca vo svojom odvolaní
zľahčuje aj svoje „meškanie“ a tvrdí, že súd sa odklonil od stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/17/2011, ktoré zaujal vo svojom rozhodnutí 14.06.2011, pričom však v konaní bolo preukázané, že
u žalovaného práve z dôvodu charakteru zamestnania (nepretržitá starostlivosť o ľudí - poskytovaním

sociálnych služieb), je zo strany zamestnávateľa voči svojim zamestnancom nulová tolerancia alkoholu
a nielen absencie, ale aj akéhokoľvek opustenia svojho pracoviska pred ukončením pracovnej zmeny.
Vnútorný predpis žalovaného, konkrétne pracovný poriadok strana 8 a 9, druhá, jedenásta, pätnásta
odrážka presne definuje, čo sa považuje u žalovaného za závažné porušenie pracovnej disciplíny a čoho
sa žalobca dopustil. V konaní bolo zo strany žalovaného preukázané, že sprchovanie zamestnancov

počas pracovnej doby nie je tolerovanou praxou. Naviac v konaní bolo preukázané, že u žalobcu išlo
o opakované porušovanie pracovnej disciplíny. K námietkam žalobcu, že súd sa nezaoberal listom
Inšpektorátu práce zo dňa 09.12.2015 uvádza, že uvedené nebolo predmetom sporu. K rozporom, ktoré
uvádza žalobca v závere svojho odvolania uvádza, že súd rozpory vo výpovediach svedkov nevzhliadol,
žalobca na pojednávaní nenamietal žiadne rozpory vo výpovediach svedkov, ani ich na pojednávaní

a v odvolaní nekonkretizuje. Tvrdenie o tom, že spor bol vyvolaný z pomsty riaditeľky, žalobca ničím
nepodložil, žiadny dôkaz neoznačil.

4. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti

ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 388CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam avšak vec nesprávne právne
posúdil.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu v danej právnej veci je žaloba žalobcu zo dňa
05.10.2015, ktorou sa žalobca ako zamestnanec domáhal proti žalovanému ako zamestnávateľovi
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 07.09.2015 daného
žalovaným žalobcovi podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a náhrady mzdy podľa
§ 134 Zákonníka práce a to na skutkovom základe, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer

na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2014, žalovaný listom zo dňa 07.09.2015 okamžite skončil
pracovný pomer so žalobcom podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že
žalobca dňa 27.08.2015 počas dennej zmeny hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že v čase medzi
14.00 hod. a 18.00 hod. konzumoval alkoholický nápoj a následne bez súhlasu nadriadeného opustil
pracovisko pred skončením pracovnej zmeny cca o 18.15 hod. Žalobca v žalobe poprel pravdivosť
skutočností uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca k žalobe pripojil okamžité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.09.2015 a následne predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa
13.02.2014. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 23.11.2015, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť dôvodiac tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer dňa
14.02.2014 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2014, v znení dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2014.
S poukazom na čl. IV. ods. 2, 6, čl. V. ods.9, čl. VI. ods.2 pracovnej zmluvy, na pracovnú náplň

žalobcu ako zdravotného asistenta zo dňa 14.02.2014, na Pracovný poriadok žalovaného na strane
8,9, na Etický kódex žalovaného čl. II, ods.2,4,8 uviedol, že žalobca dňa 27.08.2015 závažne porušil
pracovnú disciplínu tým, že požil alkohol na pracovisku, nezúčastnil sa na zvolanej kontrole dňa
27.08.2015, svojvoľne opustil zverené pracovisko pred ukončením pracovnej zmeny dňa 27.08.2015,
čím porušil pracovnú zmluvu, náplň práce žalobcu ako zdravotníckeho asistenta dvanásta, trinásta,

štrnásta odrážka, pracovný poriadok žalovaného v časti závažné porušenie pracovnej disciplíny druhá,
jedenásta, pätnásta odrážka, Etický kódex zamestnancov žalovaného čl. II. ods.2,4,8, ktoré porušenie
bolo preukázané jednak vykonanou kontrolou dňa 27.08.2015, jednak výpoveďou a usvedčením
žalobcu ostatnými službu konajúcimi zamestnancami. Z uvedených dôvodov žalovaný skončil okamžite
pracovný pomer so žalobcom dňa 07.09.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa

10.09.2015. Dôvodil tiež tým, že doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru predchádzalo
viacero osobných pohovorov medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorých žalovaný upozorňoval žalobcu
na nedôstojné, neetické správanie sa žalobcu na pracovisku, žalovaný mal konkrétne výhrady k
nadviazaniu a udržiavaniu intímneho kontaktu žalobcu s kolegyňou na pracovisku, ku konfliktnej
povahe a správaniu sa žalobcu. Žalovaný k žalobe pripojil Výpis z registra neziskových organizácií

poskytujúcich všeobecne prospešné služby Okresného úradu Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy
zo dňa 08.06.2015, aktuálny výpis z Registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného na Úrade
Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 20.07.2015, pracovnú zmluvu zo dňa 13.02.2014, dodatok k
pracovnejzmluveč.1zodňa12.12.2014,náplňprácežalobcu:zdravotníckyasistentzodňa14.02.2014,
pracovný poriadok žalovaného účinný dňa 15.07.2011, Etický kódex zamestnancov žalovaného zo

dňa 01.02.2012. Žalovaný následne predložil súdu záznam z vykonanej kontroly zo dňa 27.08.2015
v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. a písomné upozornenia dané žalovaným dňa 02.09.2015 svojim
zamestnancom L. Q., J. I., R. P. v súvislosti s porušením pracovne disciplíny dňa 27.08.2015 v čase
medzi 13.30 hod. a 16.30 hod. tým, že si pripili alkoholický nápoj (hruškovicu) z dôvodu narodenín na
I. poschodí zariadenia, čo zbadali klienti aj rodinný príslušník, ktorý to oznámil nadriadenému. Okresný

súd Komárno v poradí prvým rozsudkom č. k. 8Cpr/2/2015-93 zo dňa 8.6.2016 žalobu žalobcu zamietol
ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenia § 68 ods.1, ods.2, § 77 Zákonníka práce. Na základe
vykonaného dokazovania oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2014 v znení dodatku,
s náplňou práce žalobcu, s pracovným poriadkom žalovaného, so záznamom o vykonaní kontroly, s
upozornením, výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: I. J., Bc. G. S. A., E.. O. A., I. E., I. P., R.

P., I. J., L. Q., W. P., E.. I. M. P. dospel k záveru, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa boli
naplnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom v zmysle § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce i s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 12/2008, sp. zn.
3Cdo 218/2007. Dôvodil tým, že z pracovného poriadku žalovaného zo dňa 01.02.2012 s ktorým bol
žalobca oboznámený pri uzavretí pracovnej zmluvy dňa 13.02.2014, mal za preukázané, že za závažné

porušenie pracovnej disciplíny sa považuje preukázateľné požitie a podanie alkoholických nápojov
alebo iných omamných a psychotropných látok v pracovnom čase a na pracovnej ceste, odmietnutie
podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, neospravedlnená absencia v práci, akákoľvek
neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase. Podľa záznamu z vykonania kontrolydňa 27.08.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. sa službukonajúci zamestnanci priznali, že si
symbolicky pripili na narodeniny I. J. a bola zistená neprítomnosť žalobcu na pracovisku. Aj s poukazom
na výpovede svedkov mal za preukázané, že žalobca si symbolicky pripil na narodeninovej oslave

svojej príbuznej a zároveň kolegyne a na pracovisku v čase kontroly nenachádzal. Žalobca svoje
tvrdenie, že sa sprchoval ničím nepreukázal, keď nemal ani auto na pracovisku, keďže do práce chodil
autom. Aj v prípade, že by bol preukázal, že sa sprchoval, tak sa sprchoval v pracovnom čase a
nie po jeho ukončení (pracovný čas bol od 7.00 hod. do 19.00 hod.). Taktiež mal za preukázané, že
žalobca neodovzdal zmenu, čo vyplýva aj z jeho náplne práce zdravotníckeho asistenta. Súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď dospel
k záveru, že žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu požitím alkoholických nápojov, ak keď len
symbolicky, opustením pracoviska bez súhlasu nadriadeného, neodovzdaním zmeny. Krajský súd v
Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením č. k. 8CoPr/8/2016 - 113 zo dňa 26.októbra
2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 389 ods.1 písm.

b), c) CSP a § 391 ods.1 CSP tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, prijaté
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú predčasné, nezodpovedajú doposiaľ vykonanému
dokazovaniu, prijaté právne závery nezodpovedajú ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach. Naviac súd prvej inštancie dospel k

právnemu záveru, že žalobca aj tým svojim konaním, že neodovzdal zmenu, porušil pracovnú disciplínu
zvlášť hrubým spôsobom podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čo je v rozpore so
skutkovým vymedzením dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.09.2015 (na č. l. 3 spisu), čo je
zo strany súdu prvej inštancie neprípustné, v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcu a skutkovými

závermi súdu prvej inštancie v konaní. Súd prvej inštancie sa v danej právnej veci nevysporiadal s
otázkou, - či si žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju povinnosť okamžité skončenie pracovného
pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov, bez ktorého predchádzajúceho prerokovania
je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné, - z akých dôvodov prípadná konzumácia alkoholu
žalobcom na pracovisku žalovaného ako zamestnávateľa dňa 27.08.2015 (ktorú konzumáciu alkoholu

žalobca v konaní pred súdom poprel, pripustil konzumáciu alkoholu v podanom odvolaní v rozsahu
jedenpohárpoldecilikérudôvodiactým,ženeviepreukázaťnepožitiealkoholuvrozhodnomčase)viedla
zo strany žalovaného ako zamestnávateľa v prípade žalobcu k postupu podľa ustanovenia § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce a v prípade ďalších troch zamestnancov, ktorí sa priznali, že toho istého
dňa požili pri oslave svojej kolegyne na pracovisku alkohol, viedla žalovaného ako zamestnávateľa k

miernejšiemu postihu než u žalovaného, keď súd pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo v inom internom
predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca, - či prípadná neospravedlnená absencia žalobcu
na pracovisku žalovaného v čase vykonania kontroly po 18.15 hodine (teda v rozsahu menej než
jedna hodina) bola dôvodom pre postup žalovaného ako zamestnávateľa podľa ustanovenia § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na pracovnú náplň a druh práce žalobcu, či sa jednalo
o krátkodobú, jednorazovú, príp. opakovanú absenciu zo strany žalovaného, či v prípade, že sa
žalobca ako zamestnanec v čase vykonania kontroly, teda počas pracovnej doby pred odchodom z
práce sprchoval, či sa jednalo o tolerovanú prax u žalovaného ako zamestnávateľa s poukazom na
výpoveď žalobcu a výpoveď ostatných zamestnancov, - či vzhľadom k okolnostiam prejednávanej

veci ako celku prihliadol k tomu, akým konaním žalobca porušil pracovnú disciplínu vzhľadom na
charakter pracoviska na ktorom pracoval, druh práce žalobcu, ktorý vykonával, situáciu za ktorej došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny, celkový doterajší prístup žalobcu k plneniu si pracovných povinností,
či sa jednalo o ojedinelé porušenie pracovnej disciplíny, aké následky pre zamestnávateľa malo toto
porušenie pracovnej disciplíny žalobcu a pod. Odvolací súd v právnom posúdení danej právnej veci ďalej

poukázal pri svojej právnej argumentácii na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. na rozhodnutia sp. zn.1 Cdo 39/1998, sp. zn. 5 Cdo 74/2008, sp. zn. 5 Cdo 17/2011. Po zrušení
veci odvolacím súdom súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Cpr/2/2015-124 zo dňa 18.januára 2018,
právoplatným dňa 09.02.2018, konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy zastavil s poukazom na
ustanovenie§145CSPažalovanejnepriznalnároknanáhradutrovkonaniaspoukazomnaustanovenie

§ 256 ods.1 CSP. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie správou žalovaného, podľa obsahu ktorej
v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom na pracovisku žalovaného nepôsobili
zástupcovia zamestnancov, ďalej doplnil dokazovania výsluchom svedkov E. R., E.. O. A., O.. W. R., L.
Y.. Následne súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok.11. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie uplatnil odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 365 ods.1 písm. b), f), h) CSP.

12. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne
opomenulaplikovaťpríslušnúprávnunormu,-aplikovalnesprávnuprávnunormu,t.j.namiestopríslušnej
právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo -

správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

14. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

16. Okamžite môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ, a to len na základe
taxatívne vymedzených dôvodov v ZP, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa sa považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Pri zohľadnení
ustálenej judikatúry českých súdov je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1483/2006, sp. zn. 21 Cdo 84/2006, sp. zn.

21 Cdo 1153/2003). Charakter a ani druhy jednotlivých situácií nemožno paušalizovať. Dalo by
sa uvažovať, že za takéto situácie možno považovať prípady, kedy v dôsledku konania, prípadne
nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie
sa zamestnanca ohrozuje život a zdravie spoluzamestnancov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21 Cdo 2134/2003), prípadne negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku,

alebo ak hrozí alebo je spôsobená škoda veľkého rozsahu. Čo možno považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, závisí od posúdenia zamestnávateľa (je však preskúmateľné súdom v prípade
súdneho sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru). Stupeň intenzity porušenia pracovnej
disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec
porušilpracovnúdisciplínu,ataktiežprihliadaajnaosobuzamestnanca.Zamestnávateľmusípreukázať,

že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené zamestnancom. Ak ide skutočne o závažné porušenie
pracovnej disciplíny, zamestnávateľ má možnosť rozhodnúť sa, či v prípade závažného porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom zvolí výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru.
Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré

patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil,
či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru
rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie
je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká

prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak táto bola prijatá. Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo17/2011).Vprípadedôvodupodľa§68ods.
1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny

zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho
objektívne možno označiť za závažné. Na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z tohto
dôvodu nemá vplyv, akým konaním zamestnanec naplnil skutkovú podstatu trestného činu, a či toto jeho
konanie súviselo s výkonom povolania zamestnanca u zamestnávateľa. Úmyslom zákonodarcu boloumožniť zamestnávateľovi ukončiť záväzkovoprávny vzťah so zamestnancom, ktorý je delikventom, bez
ohľadu na súvislosť protiprávnej činnosti zamestnanca a výkonom práce u zamestnávateľa. Intenzita
porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie

pracovnej disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že
porušenie určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak
učiní vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako
dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci a

pod. V prípade dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce, aby zamestnávateľ
preukázal, že porušenie pracovnej povinnosti bolo zavinené zamestnancom. V tomto prípade stačí aj
zavinenie z nedbanlivosti.

17. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

18. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

19. Podľa § 70 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

20. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

21. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci spornej otázky neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce
(ktorá je predmetom odvolacieho konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 68 ods.1
písm. b), ods.2, § 77, § 81 Zákonníka práce, že zo strany žalovaného bolo preukázané, že boli naplnené

podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom v zmysle ustanovenia § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, keď z pracovného poriadku žalovaného zo dňa 01.02.2012 (žalobca s ním
bol oboznámený pri uzavretí pracovnej zmluvy dňa 13.02.2014 , čl. IV. bod 7) vyplýva, že za závažné
porušenie pracovnej disciplíny sa považuje: preukázateľné požitie a podanie alkoholických nápojov
alebo iných omamných a psychotropných látok v pracovnom čase a na pracovnej ceste, odmietnutie

podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, neospravedlnená absencia v práci, akákoľvek
neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase a zo záznamu z vykonania kontroly
dňa 27.08.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. vyplýva, že službukonajúci zamestnanci sa priznali,
že si symbolicky pripili na narodeniny I. J. a bola zistená neprítomnosť žalobcu na pracovisku. Zvykonaného dokazovania a hlavne z výpovedí svedkov bolo preukázané, že žalobca si symbolicky pripil
na narodeninovej oslave svojej príbuznej a zároveň kolegyne (všetkými prítomnými bolo preukázané,
že žalobca sa pripil). Túto skutočnosť pripustil aj žalobca, že išlo o jeden pohár poldeci likéru. Je

síce pravdou, že ostatní zamestnanci, ktorí tento alkohol konzumovali boli zo strany žalovaného
miernejšie postihnutí než žalobca, ale dve zamestnankyne nemali ani len ústne upozornenie a ďalšie
už ústne napomenutie mali, tak dostali písomné upozornenie. Taktiež bolo preukázané, že sa žalobca
na pracovisku v čase kontroly nenachádzal (on svoje tvrdenie, že sa sprchoval ničím nepreukázal),
nemal ani auto na pracovisku, keďže do práce chodil autom. Aj keby bol žalobca preukázal, že sa

sprchoval, tak sa sprchoval v pracovnom čase a nie po jeho ukončení (pracovný čas bol od 7.00 hod.
do 19.00 hod.). Taktiež bolo preukázané, že neodovzdal zmenu (čo vyplýva aj z jeho náplne práce
zdravotníckeho asistenta), absencia žalobcu na pracovisku mohla mať fatálne dôsledky. Dokonca na
poschodí, kde mal žalobca (spolu s kolegami) službu, išlo o 54 ležiacich klientov. Je len šťastím, že
žiadnemu klientovi sa nič nestalo, avšak keby boli v ohrození života, absencia žalobcu na pracovisku
by mohla mať fatálne následky vzhľadom na to, o aké zariadenie ide na strane žalovaného (sociálna

starostlivosť). Túto absenciu žalobcu (aj keď v rozsahu menej než jedna hodina) nie je možné tolerovať.
Z výpovede svedkov vyplynulo, že u žalobcu nešlo o ojedinelé porušenie pracovnej disciplíny (časté
telefonovanie, intímny vzťah v práci, fajčenie, sprchovanie sa v pracovnom čase). Na základe vyššie
uvedených záverov súd žalobu zamietol, pretože mal za to, že žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu
požitím alkoholických nápojov, ak keď len symbolicky, opustil pracovisko bez súhlasu nadriadeného,

neodovzdal zmenu.

22. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje napadnuté zamietajúce rozhodnutie na skutkových a
právnych dôvodoch vyššie uvedených, odvolací sa v danej právnej odvolacej veci s týmito právnymi
dôvodmi nestotožňuje a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Zákonníka práce uvádza,

že dospel v danej právnej veci k skutkovým a právnym záverom (nižšie uvedeným), ktoré preukazujú
dôvodnosť žaloby žalobcu.

23. Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom vyplýva, že podľa čl. I. predmet zmluvy bod 1. až 4. medzi nimi vznikol

pracovný pomer od 14.02.2014 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - zdravotnícky asistent
(stupeň náročnosti práce 1) s tým, že stručná charakteristika pracovnej činnosti obsiahnutá v pracovnej
náplni tvorí prílohu pracovnej zmluvy, s dohodnutým miestom výkonu práce - zariadenie sociálnych
služieb Zlatná na Ostrove, podľa čl. III. doba uzavretia pracovnej zmluvy bod 4 s dohodnutým pracovným
časom 37,75 hodín týždenne. Podľa čl. IV. práva a povinnosti zmluvných strán bod 4 pracovnej zmluvy,

zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa osobne vykonávať práce zodpovedajúce
dohodnutému druhu práce podľa bodu 1.2. pracovnej zmluvy a to v dohodnutom pracovnom čase. Podľa
čl. IV. bod 6 pracovnej zmluvy, zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, Etický kódex
zamestnancovCentrál,n.o.aostatnéinternésmernicezamestnávateľa,akoajosobitnéprávnepredpisy
súvisiace s výkonom jeho práce. Podľa čl. IV. bod 7 pracovnej zmluvy, zamestnanec prehlasuje, že bol

oboznámenýsPracovnýmporiadkom,akoajsovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismivzťahujúcimi
sa na prácu vykonávanú zamestnancom. Podľa čl. V. osobitné dojednania bod 9 pracovnej zmluvy,
základné povinnosti zamestnanca, zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, b) byť na pracovisku na začiatku
pracovného času, efektívne využívať pracovný čas na prácu a prestávky v práci, odchádzať z pracoviska

až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa
na prácu ním vykonávanú vrátane všetkých vnútorných predpisov organizácie, ak bol s nimi riadne
oboznámený, g) dodržiavať platné ustanovenia interných predpisov zamestnávateľa a užívateľského
zamestnávateľa,h)prácuvykonávaťvpracovnejdobe,svedomite,odborne,riadiťsapríkazmiapokynmi
zamestnávateľa.Podľačl.V.bod10pracovnejzmluvy,zamestnanecpodpisomzmluvypotvrdzuje,žebol

zamestnávateľomriadneoboznámenýsprávnymiaostatnýmipredpismivzťahujúcimisanavykonávanú
prácu, s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy, s ustanoveniami
upravujúcimi zákaz diskriminácie, s pracovnými a mzdovými podmienkami za ktorých bude prácu
vykonávať, pracovným poriadkom organizácie, s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, proti požiarnymi predpismi, ako aj s povinnosťou dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnanec

sa zaväzuje ustanovenia týchto predpisov dodržiavať. Podľa čl. VI. zánik pracovnej zmluvy bod 2
pracovnej zmluvy, zamestnávateľa môže okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 Zákonníka
práce, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo porušil závažne
pracovnú disciplínu. Konania, ktoré sa u zamestnávateľa považujú za závažné porušenia pracovnejdisciplíny sú definované v časti IV. Pracovného poriadku zamestnávateľa. Z dodatku č.1 zo dňa
12.12.2014 pracovnej zmluvy vyplýva, že došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy v čl. II. o výške mzdy.

24. Podľa pracovného poriadku žalovaného účinného dňa 15.07.2011 časť 1 pracovný pomer, povinnosti
vyplývajúce z pracovného pomeru, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať
prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa pracovného poriadku žalovaného časť 2 pracovný čas, písm. a) dĺžka a rozvrh pracovného
času, zamestnanec je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať

z neho až po skončení pracovného času. Zamestnanec nesmie počas pracovného času bez súhlasu
zamestnávateľa, resp. vedúceho zamestnanca opustiť pracovisko (okrem ustanovených prestávok).
Podľa pracovného poriadku časť 4 pracovná disciplína, zamestnanec je povinný najmä: b) byť na
pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po
skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu
ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa pracovného poriadku časť 4, za závažné

porušenie pracovnej disciplíny sa u zamestnávateľa považuje, - preukázateľné požitie a podanie
alkoholických nápojov alebo iných omamných a psychotropných látok v pracovnom čase a na pracovnej
ceste, odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, - akákoľvek neospravedlnená
neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase.

25. Podľa Etického kódexu zamestnancov žalovaného zo dňa 01.02.2012, záverečných ustanovení,
Etický kódex zamestnancov žalovaného ako súčasť vnútorných noriem neziskovej organizácie Centrál,
n. o. je pre každého zamestnanca záväzný a jeho nedodržanie bude posúdené ako porušenie
pracovnejdisciplínysovšetkýmiztohovyplývajúcimidôsledkami.PodľaEtickéhokódexuzamestnancov
žalovaného zo dňa 01.02.2012, časť II. Etické zásady vo vzťahu k organizácii a spolupracovníkom bod

2. pri výkone práce zamestnanci Centrál, n. o. dávajú prednosť svojej profesionálnej zodpovednosti pred
súkromnými záujmami, bod 4. povinnosťou každého zamestnanca Centrál, n. o. je účinne zasahovať pri
zistení negatívneho správania druhého zamestnanca voči klientom alebo kolegom, bod 8. zamestnanci
aj v mimo pracovnej dobe sa správajú takým spôsobom, aby neznižovali dôveru verejnosti.

26. Podľa náplne práce žalobcu: zdravotnícky asistent zo dňa 14.02.2014, zdravotnícky asistent
vykonáva pomocné práce v ošetrovateľskej starostlivosti a ošetrovateľskú starostlivosť o klienta a
sanitárne práce spojené s dezinfekciou zdravotníckych pomôcok a prostredia a poskytuje pomoc
pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Je priamo podriadený hlavnej sestre
zariadenia. Popis hlavných pracovných úloh: - poskytovanie základnej starostlivosti v súvislosti s

uspokojovaním biologických potrieb klienta, meranie a zaznamenávanie fyziologických potrieb vrátane
vylučovania, - účasť a zaznamenávanie výkonov ošetrovateľskej starostlivosti formou ošetrovateľského
procesu, - udržiavanie sebestačnosti klienta, prevencia komplikácií z imobility - polohovanie, podľa
možností aktivizácia k pohybu a iným činnostiam, - manipulácia s biologickým materiálom v zariadení,
obsluha a kŕmenie klientov, porciovanie stravy podľa potreby, pomoc pri pití, starostlivosť o hygienu

klientov: hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela - ruky, tvár, zuby, nechty (holenie, česanie,
umývanie, strihanie nechtov, aplikácia krémov), celkový kúpeľ- hygienická starostlivosť o celé telo
vo vani alebo v sprche s umytím vlasov, - starostlivosť o pitný režim prijímateľa sociálnej služby, -
sprievod na toaletu, pomoc pri vyzliekaní, obliekaní, účelná očista po toalete, podanie podložnej misy,
močovej fľaše s následným očistením, nasadenie a výmena plienky, - obliekanie, vyzliekanie klientov,

- sprievod pri chôdzi, pomoc pri vstávaní z lôžka, pomoc pri líhaní na lôžko, polohovanie, pomoc pri
manipulácii s predmetmi (napr. zapísanie gombíkov), obsluha a premiestňovanie predmetov dennej
potreby, - vykonávanie dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych pomôcok (močové fľaše, podložné misy,
polohovacie postele, nočné stolíky, servírovacie vozíky), - manipulácia s biologickým materiálom v
zariadení, - podávanie predpísaných liekov, - dovoz stravy, roznášanie, prípadné ohrievanie, podávanie

a servírovanie, - príprava lôžok a manipulácia s lôžkami, zabezpečenie a výmena posteľnej bielizne,
- dovoz čistého osobného šatstva klientov z práčovne na izbu, - odvoz špinavého prádla do práčovne,
manipulácia s telami zomretých, - vykonáva iné pracovné úlohy podľa pokynov hlavnej sestry a
iných vedúcich zamestnancov, - na konci pracovnej zmeny vykonáva záznamy do knihy hlásení
a odovzdá oddelenie nasledujúcej pracovnej zmene. Zdravotnícky asistent je povinný - rešpektovať

osobnostné práva prijímateľa sociálnej služby, predovšetkým jeho právo na slušné zaobchádzanie a
rešpektovanie súkromia, intímnej sféry, ako i zachovávanie listového, telekomunikačného tajomstva, -
verbálne a neverbálne komunikovať s klientmi, pomôcť pri utváraní sociálnych kontaktov, - komunikovať
s rodinou klienta, informovať o ošetrovateľskej starostlivosti, - brať ohľad na životný rytmus, potrebukľudu a vyslovené priania klienta, - podieľať sa na činnosti spojenej s prijímaním nového klienta,
prepustením alebo úmrtím klienta, - poskytovať prvú pomoc v prípade núdze, - merať a monitorovať
vitálne funkcie klientov (dýchanie, činnosť srdca, teplota, krvný tlak, glykémia), - sprevádzať klientov

na lekárske vyšetrenia, - robiť dezinfekciu použitých zdravotníckych pomôcok, - dodržiavať špeciálny
hygienicko-epidemiologický režim vrátane prevencie nozokomiálnych nákaz, - zachovávať mlčanlivosť
vo veciach klientov a zariadenia o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej práce, - poznať a riadiť
sa vnútornými predpismi zamestnávateľa, ako Pracovný poriadok, Domáci poriadok, Prevádzkový
poriadok, Hygienicko - sanitačný režim, predpisy v oblasti BOYP, - poznať a riadiť sa etickými normami

pri poskytovaní sociálnej služby (Charta práv pacienta, Etický kódex zamestnancov Centrál, n. o.), -
zúčastniť sa na pracovných poradách, školeniach organizovaných zamestnávateľom.

27. Podľa výpisu Okresného úradu Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy z Registra neziskových
organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby č. OU-NR-OVVS1-2015/024695 zo dňa
08.06.2015 žalovaný (ako nezisková organizácia) vznikol dňa 25.10.2010 na dobu neurčitú, štatutárnym

zástupcom je riaditeľka E.. I. M. P.. Druh všeobecne prospešných služieb: Nezisková organizácia
vznikla za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb v súlade s § 2 ods.2 zákona NR
SR č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v
platnom znení (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“) a to poskytovanie sociálnej starostlivosti
a humanitárnej starostlivosti zabezpečením odľahčovacej služby, poskytovaním sociálnych služieb

pobytového charakteru v zariadení seniorov, v špecializovanom zariadení a v zariadení opatrovateľskej
služby nasledovného druhu: - odborné činnosti a) pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, b)
sociálne poradenstvo, c) sociálna rehabilitácia, d) ošetrovateľská starostlivosť, e) pomoc pri uplatňovaní
práv a právom chránených záujmov, f) pracovná terapia, g) pomoc pri výkone opatrovníckych práva
povinností, - obslužné činnosti, a) ubytovanie, b) stravovanie, c) upratovanie, pranie, žehlenie a údržba

bielizne a šatstva, - ďalšie činnosti a) poskytovanie osobného vybavenia, b) vykonávanie nevyhnutnej
základnej osobnej hygieny, c) poskytovanie prepravy, d) požičiavanie pomôcok, e) úschova cenných
vecí, f) záujmová činnosť.

28. Podľa aktuálneho výpisu Nitrianskeho samosprávneho kraja z Registra poskytovateľov sociálnych

služieb vedenom na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja, reg. č. 241 zo dňa 20.07.2015 žalovaný
akoneziskováorganizáciamázapísanýdruharozsahposkytovanýchsociálnychslužieb:Zariadeniepre
seniorov - kapacita 94 miest, pobytová firma, neurčitý čas. Zariadenie opatrovateľskej služby - kapacita
18 miest, pobytová forma, určitý čas. Špecializované zariadenie - kapacita 14 miest, pobytová forma,
neurčitý čas. Celková kapacita 126 miest. Miesto poskytovania sociálnych služieb - Zlatná na Ostrove

258. Cieľová skupina - v zmysle § 35, § 36, § 39 (alzhaimerova choroba, parkinsonova choroba, skleróza
multiplex a iné demencie rôzneho typu a etiológie) zákona č. 448/2008 Z.z., deň začatia poskytovania
soc. služby: 01.04.2012, čas trvania poskytovania sociálnej služby: neurčitý, dátum zápisu do registra
12.03.2012.

29. Zo záznamu z vykonania kontroly dňa 27.08.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. na zdravotnom
úseku ZSS Centrál, n. o, č. 258, Zlatná na Ostrove podpísaným za osoby, ktoré vykonali kontrolu -
Bc. G. S. A., hlavnou sestrou a E.. O. A., sociálnou pracovníčkou vyplýva počas vykonania kontroly
prítomnosť službukonajúcich zamestnancov: I. J. - opatrovateľka, I. P. - opatrovateľka, L. Q.- sanitárka, I.
E.-zdravotnásestra,I.J.-sanitárka,R.P.-opatrovateľka,vktoromzáznamezkontrolyjekonštatované,

že kontrola bola vykonaná z dôvodu telefonického nahlásenia z podozrenia, že na pracovisku bolo
požívanie alkoholických nápojov a že nebola poskytnutá starostlivosť prijímateľom sociálnej služby.
Dychovú skúšku na zistenie požitia alkoholických nápojov u službukonajúcich zamestnancov nevedeli
vykonať, pretože nemali k dispozícii tester na alkohol, ale službukonajúci zamestnanci sa priznali, že
si symbolicky pripili na narodeniny I. J.. Počas kontroly bola zistená neprítomnosť službukonajúceho

zamestnanca O. E. - zdravotný asistent, ktorý svojvoľne bez súhlasu nadriadeného opustil pracovisko.
V zázname z kontroly je ďalej uvedené, že vyššie uvedení službukonajúci zamestnanci sa nachádzali na
svojom pracovisku, prijímatelia sociálnej služby boli v poriadku, lieky mali podané, toalety boli vykonané,
všetci boli na svojich izbách. Pracovisko na zdravotnom úseku bolo taktiež v poriadku. O 19.00 hod.
bola služba riadne odovzdaná zamestnancom, ktorí nastúpili na nočnú zmenu Y. I. - opatrovateľka a

E. R.- opatrovateľ.

30. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.09.2015 v písomnej forme (na č. l. 3
spisu) vyplýva, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b)Zákonníka práce. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods.1
písm. b) Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer so žalobcom uzatvorený pracovnou zmluvou
zo dňa 13.02.2014 (deň nástupu do práce 14.02.2014) z dôvodu, že dňa 27.08.2015 počas dennej

pracovnej zmeny hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že v predobedňajších hodinách medzi 14.00
hod. a 18.00 hod. na I. poschodí pred obyvateľmi a rodinnými príslušníkmi konzumoval alkoholický nápoj
a následne bez súhlasu nadriadeného opustil pracovisko pred ukončením pracovnej zmeny cca o 18.15
hodine. Platný pracovný poriadok organizácie žalovaného považuje tieto skutky za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Toto správanie žalovaný považuje za nerešpektovanie príkazov nadriadeného a z

toho dôvodu nie je možné žalobcu ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a to ani počas výpovednej
doby. Skutočnosti, ktoré žalobca pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol na
svoju obranu, nepovažuje žalovaný za dostatočné na to, aby mohol žalobca ďalej zotrvať v pracovnom
pomere.

31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 39/98 (30/2000 ZSP)

Požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve,
prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, môže byť považované za porušenie pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a teda môže byť aj dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru podľa ustanovenia § 53 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Alkoholickými nápojmi sú liehoviny,
destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta alkoholu.

32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29.09.2009
„V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním uvedeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru síce porušil pracovnú disciplínu, keď čerpal jeden deň
(5. júna 2002) dovolenku, napriek tomu, že túto iba telefonicky nahlásil a nebolo v konaní nesporne

preukázané, vzhľadom na nejednoznačné výpovede účastníkov a svedkov, že takáto prax bola v
spoločnosti žalovaného tolerovaná, avšak správne odvolací súd vyhodnotil toto porušenie pracovnej
disciplíny ako predvídateľné v pracovnoprávnych vzťahoch, upravených Zákonníkom práce, a to
sankciou priamo reagujúcou na takéto porušenie pracovnej disciplíny v § 109 ods. 2, Zákonník práce.
I keď je možné súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že uvedené zákonné ustanovenie takýto postup pri

neospravedlnenej absencii (krátenie dovolenky zamestnancovi o 1 až 2 dni) uvádza ako dispozíciu
(možnosť) zamestnávateľa použiť túto sankciu, dovolací súd sa stotožnil i so záverom odvolacieho
súdu, že jeden deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny,
vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.“

33. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 17/2011 zo dňa 14.júna
2011, „o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou

neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť
pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou
tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania

zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí
k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/
Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami
§ 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod

na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej
disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety
pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť
a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba
pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušeniepracovnejdisciplínyjeintenzitaporušeniapracovnejdisciplíny.Hodnotenieintenzityporušeniapracovnej
disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako

aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na
charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou)
hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám

túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny
v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či
hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola
prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je
súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise)

hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.“

34. S poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s dôvodmi
uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.09.2015 dospel k záveru, že žalobca
porušil závažne pracovnú disciplínu tiež tým, že neodovzdal zmenu dňa 27.08.2015, keď tento dôvod

nebol uvedený v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru, odvolací súd dospel k záveru,
že tento odvolací dôvod je dôvodný, pretože z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 07.09.2015 vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo: 1)
konzumácia alkoholického nápoja a 2) opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pred ukončením
pracovnej zmeny cca o 18.15 hod. (dňa 27.08.2015). Odvolací súd ďalej dodáva, že dôvod uvedený v

okamžitom skončení pracovného pomeru nie je možné neskôr meniť, teda ani rozširovať a pokiaľ potom
tá skutočnosť, že žalobca neodovzdal zmenu dňa 27.08.2015 nie je uvedená ako dôvod v okamžitom
skončení pracovného pomeru, ani súd prvej inštancie nemohol na takúto skutočnosť prihliadnuť a teda
od tejto skutočnosti odvodzovať väčšiu intenzitu závažného porušenia pracovných povinností zo strany
žalobcu v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

35. S poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne
skutkovo a právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu z
dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.09.2015 a to 1) konzumácia
alkoholického nápoja, 2) opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pred ukončením pracovnej

zmeny cca o 18.15 hod. (dňa 27.08.2015), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne
posúdil.

36. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov (zamestnancov žalovaného v rozhodnom období) :

I. J., R. P., L. Q., I. E., I. P., Bc. G. S. A., E.. O. A. a zo záznamu z vykonania kontroly zo dňa 27.08.2015
nesporne vyplýva, že žalobca nebol prítomný na svojom pracovisku (na I. poschodí), kde bol povinný
svojuprácuvykonávaťvčasevykonaniakontrolydňa27.08.2015od18.30hod.do19.00hod.Svedkovia
I.J.,L.Q.,E.R.,W.P.potvrdili,žežalobcasavčasevykonaniakontrolysprchoval.SvedkyňaI.J.uviedla,
že žalobcu stretla na pracovisku o 18.40 hod., kedy jej povedal, že sa ide sprchovať. Ďalej uviedla,

že zvyčajne sa kolegovia chodili sprchovať okolo 18.45 hod., potom odovzdali zmenu, na oddelení
zostali tí, čo sa sprchujú doma, ako ona. Na I. poschodí pracovali v tom čase štyria zamestnanci.
Svedkyňa L. Q. vo výpovedi uviedla, že jej žalobca v deň kontroly povedal o 18.30. hod., že sa ide
sprchovať, potom ho už nevidela. Povedala, keď žalobcu hľadali, že sa išiel sprchovať. Ďalej uviedla,
že žalobca vždy, keď sa chodil sprchovať, oznámil jej to, chodil sa sprchovať o 18.30 hod. až 18.40

hod., po osprchovaní sa vrátil na I. poschodie, odovzdal službu. Svedkyňa W. P. vo výpovedi uviedla,
že o 18.30 hod. sa rozprávala so žalobcom, bol v pracovnom úbore, povedal, že sa ide osprchovať, bol
tam prítomný aj E. R.. Svedok E. R. vo výpovedi uviedol, že v deň vykonania kontroly išiel na nočnú
zmenu, ktorá začínala o 19.00 hod., zvykol byť na pracovisku už o 18.30 hod., išiel okolo 18.40 hod.
do šatne, videl, že sa žalobca sprchuje, povedal hlavnej sestre, že žalobca sa sprchuje, následne videl

žalobcu o 18.53 hod. až 18.54 hod., že sa v šatni prezlieka. Uviedol, že so žalobcom spolupracovali
rok aj pár mesiacov, sprchovanie využívali žalobca, on a P., prax bola taká, že sa chodili sprchovať
okolo 18.45 hod. - 18.50 hod., zamestnávateľ nemal výhrady, na jednej zmene boli štyri osoby, na ľavej
strane dve a na pravej dve. Žalovaný v konaní tvrdil, že bolo povinnosťou zamestnanca zdržiavať sana pracovisku počas celej pracovnej zmeny od 7.00 hod. do 19.00 hod., ktorú skutočnosť potvrdila
svedkyňa Mgr. O. A., sociálna pracovníčka žalovaného v rozhodnom období, ktorá uviedla, že žalobca
sa mohol ísť sprchovať až po skončení pracovnej zmeny. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu

patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b)
Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami
§ 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných

povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. S poukazom na vyššie
uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, ktoré porušenie žalovaný ako zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej
so žalobcom a podľa svojho Pracovného poriadku hodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,

avšak keďže iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru (vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou), je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Bolo teda vecou súdu, aby posúdil, či sa žalobca ako zamestnanec dopustil zavineného porušenia

pracovnej disciplíny, v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny
v danom prípade ide a pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami,
či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak
táto bola prijatá. S poukazom na vyššie uvedené súd v danej právnej veci pri posudzovaní stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebol a nie je viazaný tým, ako žalovaný ako zamestnávateľ

vo svojom Pracovnom poriadku hodnotil požitie alkoholu u žalobcu ako svojho zamestnanca. Odvolací
súd posudzoval, či sa v danej právnej veci jedná z vyššie uvedeného dôvodu o porušenie pracovnej
disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), ktoré by bolo dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. l písm.
b) Zákonníka práce. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa

síce svojim vyššie uvedeným konaním dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny (predčasne
opustil pracovisko o 18.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že sa išiel sprchovať a následne sa už na
svoje pracovisko nevrátil), avšak sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, teda
sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale sa jedná o menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, s ohľadom na žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných

povinností, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj s ohľadom na
situáciu,vktorejkporušeniudošloadôsledkyporušeniaprežalovanéhoakozamestnávateľa,sohľadom
na skutočnosť, či konanie žalobcu spôsobilo žalovanému škodu. Je tomu tak z dôvodu, že i keď žalovaný
podľa svojho Pracovného poriadku hodnotil vyššie uvedené konanie žalobcu ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, pričom súd pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebol

viazanýtým,akožalovanýakozamestnávateľvosvojomPracovnomporiadkuhodnotilneospravedlnenú
neprítomnosť žalobcu ako svojho zamestnanca na pracovisku v pracovnom čase a nebolo v konaní
jednoznačne (výpoveďou všetkých svedkov) preukázané, sa jednalo o tolerovanú prax u žalovaného
v prípade sprchovania sa všetkých, resp. niektorých zamestnancov počas pracovnej zmeny (svedok
R. označil troch zamestnancov), odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

žalobca sa síce svojim vyššie uvedeným konaním dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny,
avšak sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, teda sa nejedná o závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ale sa jedná o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s ohľadom
na žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzitu
porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj s ohľadom na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a

dôsledky porušenia pre žalovaného ako zamestnávateľa, s ohľadom na skutočnosť, či konanie žalobcu
spôsobilo žalovanému škodu. Zo strany priamej nadriadenej žalobcu, ako aj zo strany štatutárnej
zástupkyne žalovaného boli dané žalobcovi síce v predchádzajúcom období upozornenia pre porušenie
pracovnej disciplíny, pričom však tieto predchádzajúce upozornenia pre porušenie pracovnej disciplíny
dané žalovaným žalobcovi (z dôvodov, že žalobca rozdelil pracovný kolektív, ponižoval kolegov, že sú

neodborní, že zanedbával svoje povinnosti, pre jeho ľúbostný vzťah na pracovisku, telefonovanie počas
pracovnej doby) neboli dané v písomnej forme s upozornením na možnosť výpovede, teda žalovaný
ich zjavne nepovažoval za také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by žalovanému pred rozhodným
obdobím prípadne umožňovali realizovať vo vzťahu k žalobcovi postup podľa § 63 Zákonníka práce.Odvolací súd v danej právnej veci aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody, na tú skutočnosť, že na
strane žalobcu ako zamestnanca sa nejednalo o osobu s negatívnym vzťahom k plneniu pracovných
povinnosti, ktorú skutočnosť potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa L. Q., s poukazom na dojednaný druh

práce žalobcu v pracovnej zmluve - zdravotnícky asistent, stupeň náročnosti 1, obsah náplne práce
žalobcu (pomocné práce v ošetrovateľskej starostlivosti, ošetrovateľka starostlivosť, sanitárne práce
spojené s dezinfekciou zdravotníckych pomôcok a prostredia, pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osobe), s prihliadnutím na druh všeobecne prospešných služieb žalovaného - a
to poskytovanie sociálnej starostlivosti, humanitárnej starostlivosti zabezpečením odľahčovacej služby,

poskytovanie sociálnych služieb pobytového charakteru v zariadení pre seniorov, v špecializovanom
zariadení a v zariadení opatrovateľskej služby s poukazom na vymedzené odborné, obslužné a
ďalšie činnosti, s poukazom na charakter, povahu pracoviska žalovaného - zariadenie pre seniorov,
zariadenie opatrovateľskej služby, špecializované zariadenie, s ktorým pracoviskom nebolo spojené
zvýšené riziko vzniku škôd na životoch, zdraví, majetku, s poukazom na skutočnosť, že aj v situácii,
v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, prípadné dôsledky tohto porušenia pre žalovaného

ako zamestnávateľa žalovaným neboli v konaní tvrdené, s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie
žalobcu ako zamestnanca nespôsobilo žalovanému ako zamestnávateľovi škodu (vecnú škodu, škodu
na zdraví), keď v tom čase na pracovisku (I. poschodí) vykonávali prácu štyria zamestnanci a bol
zabudovaný na pracovisku žalobcu systém „sestra - pacient“, nemožno prijať záver, že sa v danom
prípade sa jednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

s poukazom na vyššie uvedené špecifiká prejednávanej veci.

37. Z vykonaného dokazovania výsluchom priamych svedkov I. J., R. P., L. Q. (zamestnancov
žalovaného v rozhodnom období) bolo nesporne preukázané, že žalobca dňa 27.08.2015 počas
pracovnej doby na pracovisku približne o 13.30 hod. na oslave svedkyne I. J. (trvajúcej v rozsahu asi

10 minút) požil alkoholický nápoj (v rozsahu asi pol decilitra hruškovice), keď tieto svedkyne potvrdili
požitie alkoholu (symbolicky) aj zo svojej strany. Svedkyne I. E. a I. P. vo výpovedi potvrdili len svoju
účasť na tejto oslave s tým, že si len symbolicky štrngli, alkohol však nekonzumovali, uviedli, že nevideli
žalobcu na oslave. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že týmto priamym svedkom I. J., R. P., L. Q.
bolo dané dňa 02.09.2009 písomné upozornenie v súvislosti s týmto porušením pracovnej disciplíny.

Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného v rozhodnom období I. M. P. vyplýva, že svedkyne I.
E. a I. P. dostali ústne upozornenie v súvislosti s týmto porušením pracovnej disciplíny. Z výsluchu
svedkyne L. Q. vyplýva, že následne po oslave spoločne so žalobcom pokračovali vo výkone práce,
keď uviedla, že spoločne „pokúpali troch ľudí“, ktorá svedkyňa hodnotila žalobcu ako kolegu tak, že
uviedla, že asi dva roky pracovala so žalobcom, bola rada, že pracoval s ňou, bol svedomitý, boli rady,

že tam majú mužov, mali ťažké prípady, neodmietol pomôcť. Svedkyňa R. P. uviedla, že žalobca v
ten deň neodišiel bez toho, aby si prácu nedokončil. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného v
rozhodnom období I. M. P. ďalej vyplýva, že hodnotila osobu žalobcu ako skúseného zdravotníckeho
zamestnanca, ktorý si plnil svoje pracovné úlohy, ktoré mu boli zverené, avšak na druhej starne na jeho
osobu uviedla, že žalobca rozdelil pracovný kolektív, ponižoval kolegov, že sú neodborní, keď nebola

kontrola, zanedbával svoje povinnosti, keďže práca je tímová, museli za neho ťahať ostatní kolegovia,
z jej strany, ako aj zo strany priamej nadriadenej žalobcu boli dané žalobcovi ústne upozornenia,
ona sama ho upozornila v súvislosti s týmto zanedbávaním pracovných povinností pre jeho ľúbostný
vzťah na pracovisku. Svedkyňa E.. O. A., sociálna pracovníčka žalovaného vo výpovedi potvrdila, že
mala vedomosť o tom, že žalobca bol hlavnou sestrou a riaditeľkou žalovaného ústne upozorňovaný,

aby stále netelefonoval počas pracovnej doby, aby sa nevenoval svojej známosti na pracovisku. Z
vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne E.. O. A., ktorá vykonávala kontrolu na pracovisku dňa
27.08.2015, ako aj záznamom z vykonania kontroly zo dňa 27.08.2015 vyplýva, že v dôsledku vyššie
uvedeného konania žalobcu nedošlo na pracovisku k vzniku škody (vecnej škody a škody na zdraví),
keď zo záznamu z vykonania kontroly zo dňa 27.08.2015 tiež okrem iného vyplýva, že prijímatelia

sociálnej služby boli v poriadku, lieky mali podané, toalety boli vykonané, všetci boli na svojich izbách,
pracovisko na zdravotnom úseku bolo taktiež v poriadku, o 19.00 hod. bola služba riadne odovzdaná
zamestnancom, ktorí nastúpili na nočnú zmenu Y. I. a R. E.. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu
patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b)
Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami

§ 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeňintenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. S poukazom na vyššie
uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny, ktoré porušenie žalovaný ako zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej
so žalobcom a podľa svojho Pracovného poriadku hodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
avšak keďže iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru (vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou), je vždy

úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Bolo teda vecou súdu, aby posúdil, či sa žalobca ako zamestnanec dopustil zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny
v danom prípade ide a pri týchto úvahách nebol súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami,
či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak táto
bola prijatá. S poukazom na vyššie uvedené súd pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej

disciplíny nebol viazaný tým, ako žalovaný ako zamestnávateľ vo svojom Pracovnom poriadku hodnotil
požitie alkoholu u žalobcu ako svojho zamestnanca. Odvolací súd posudzoval, či sa v danej právnej
veci jedná z vyššie uvedeného dôvodu o porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné
porušenie), ktoré by bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď
z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce. Odvolací súd na

rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa síce svojim vyššie uvedeným konaním
dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, avšak sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny
najvyššej intenzity, teda sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale sa jedná o menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny s ohľadom na žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností,

ako aj s ohľadom na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia pre žalovaného ako
zamestnávateľa,sohľadomnaskutočnosť,čikonaniežalobcuspôsobiložalovanémuškodu.Jetomutak
z dôvodu, že žalovaný síce podľa svojho Pracovného poriadku hodnotil vyššie uvedené konanie žalobcu
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak rovnaké porušenie pracovnej disciplíny u ostatných
troch zamestnancov I. J., R. P., L. Q. bez uvedenia relevantného dôvodu v konaní nevyhodnotil za

závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom predchádzajúce upozornenia pre porušenie pracovnej
disciplíny dané žalovaným žalobcovi (z dôvodu, že žalobca rozdelil pracovný kolektív, ponižoval kolegov,
že sú neodborní, zanedbával svoje povinnosti, museli za neho ťahať ostatní kolegovia pre jeho ľúbostný
vzťah na pracovisku, telefonoval počas pracovnej doby) neboli dané v písomnej forme s upozornením
na možnosť výpovede, teda žalovaný ich zjavne neposudzoval za také porušenia pracovnej disciplíny,

ktoré by mu pred rozhodným obdobím potencionálne umožňovali realizovať vo vzťahu k žalobcovi
postup podľa § 63 Zákonníka práce. Naviac v konaní bolo potvrdené, že k požitiu alkoholu pred týmto
vytýkaným porušením zo strany žalobcu, prípadne zo strany ostatných zamestnancov na pracovisku
žalovaného nedošlo. Odvolací súd v danej právnej veci aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody,
ako aj na tú skutočnosť, že na strane žalobcu ako zamestnanca sa nejednalo o osobu s negatívnym

vzťahom k plneniu pracovných povinnosti, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa L. Q., s poukazom
na dojednaný druh práce žalobcu v pracovnej zmluve - zdravotnícky asistent, stupeň náročnosti 1,
obsah náplne práce žalobcu (pomocné práce v ošetrovateľskej starostlivosti, ošetrovateľka starostlivosť,
sanitárne práce spojené s dezinfekciou zdravotníckych pomôcok a prostredia, pomoc pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osobe), s prihliadnutím na druh všeobecne prospešných služieb

žalovaného - a to poskytovanie sociálnej starostlivosti, humanitárnej starostlivosti zabezpečením
odľahčovacej služby, poskytovanie sociálnych služieb pobytového charakteru v zariadení pre seniorov,
v špecializovanom zariadení a v zariadení opatrovateľskej služby s poukazom na vymedzené odborné,
obslužné a ďalšie činnosti, s poukazom na povahu pracoviska žalovaného - zariadenie pre seniorov,
zariadenie opatrovateľskej služby, špecializované zariadenie, s ktorým pracoviskom nebolo spojené

zvýšené riziko vzniku škôd na životoch, zdraví, majetku, s poukazom na skutočnosť, že aj v situácii,
v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, prípadné dôsledky tohto porušenia pre žalovaného
ako zamestnávateľa žalovaným neboli v konaní tvrdené, s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie
žalobcu ako zamestnanca nespôsobilo žalovanému ako zamestnávateľovi škodu (vecnú škodu, škodu
na zdraví), ako aj zabudovaný systém „sestra - pacient“ na pracovisku, nemožno prijať záver, že sa

v danom prípade sa jednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce s poukazom na vyššie uvedené špecifiká prejednávanej veci.38.Odvolacísúdďalejdodáva, ževustanovenípodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkaprácekvalifikované
porušenie pracovnej disciplíny (závažné porušenie pracovnej disciplíny) sa nemusí naplniť jedným
(jediným) skutkom zamestnanca a že môže byť naplnená aj jeho „dielčimi skutkami“, avšak v danej

právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené dva samostatné skutky žalobcu ani vo
svojom súhrne nenadobudli intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny ako dôvodu skončenia
pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na vyššie
uvedené dôvody.

39. Odvolací súd s poukazom na odvolací dôvod odvolateľa v tom, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok dôvodov, dospel k záveru, že tento odvolací
dôvod odvolateľa nie je dôvodný. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).JudikatúraESĽPnevyžaduje,abynakaždýargumentstrany(účastníka)boladanáodpoveďv
odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri

rozhodovanívdanejprávnejveciriadilvyššieuvedenýmizásadamiprávnehoštátu.Právonaspravodlivý
proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené
kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie
uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý

proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre
vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné
a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany.

40. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna

tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

41. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil v súlade s ustanovením § 388 CSP a poukazuje vo veci na použiteľnú judikatúru vyššie uvedenú.

42. O trovách konania strán sporu (pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom) odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods.2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).