Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204249
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718204249.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: J. I.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX P. P., občan SR, zastúpeného: JUDr. Martin Dianiška,
advokát, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému: J. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D.. P. X, XXX XX E., občan SR, zastúpenému: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.085,96 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 506,94 EUR z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o povinnosti žalovaného platiť žalobcovi počnúc dňom 31. 07. 2018 mesačne sumu

63,88 EUR vždy najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.085,96 EUR spolu s 5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 362,34 EUR od 14. 09. 2017 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 723,62 EUR od 08. 07. 2018 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.085,96 EUR
s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania, zaplatenia sumy 506,94 EUR a zároveň, že žalovaný
má platiť od 31. 07. 2018 mesačne sumu 63,88 EUR.
Čosatýkapetitu2a3žalobcanapojednávaníkonanomdňa11.06.2019zobralvtejtočastižalobuspäť.
Súd v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p. konanie o čiastočnom späťvzatí žaloby zastavil v rámci rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd potom aj v samotnej žalobe, vyjadreniach aj dôkazoch
bude poukazovať len na tú časť žaloby, o ktorej rozhodoval v konečnom rozhodnutí vo veci samej t. j.
o zaplatenie sumy 1.085,96 EUR s príslušenstvom.
Čo sa týka zaplatenia predmetnej sumy 1.085,96 EUR žalobca túto odôvodnil tou skutočnosťou, že je
výlučným vlastníkom bytu č. 13 na 5. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXX zapísaného
na LV č. XXXX katastrálne územie E.. Predmetnú nehnuteľnosť žalobcu užíva žalovaný na základe
zriadenia vecného bremena zapísaného v časti C listu vlastníctva spočívajúce v doživotnom bývaní

a užívaní tohto bytu. Predmetné vecné bremeno bolo zriadené medzi žalobcom a jeho matkou X. J.
rod. N. a žalovaným na základe notárskej zápisnice zo dňa 20. 02. 2008 č. N 62/2008, Nz 1769/2008
spísanou na Notárskom úrade JUDr. R.I. L.. Matka žalobcu užívala vyššie uvedenú nehnuteľnosť
spolu so žalovaným, pričom táto dňa 05. 01. 2014 zomrela. Počas života matky a určitý čas aj pojej smrti žalovaný dohodu strán sporu spočívajúcu v tom, že všetky náklady týkajúce sa užívania
nehnuteľnosti žalobcu bude znášať žalovaní aj s matkou žalobcu ako osoby oprávnené z vecného
bremena dodržiavali. Na základe tohto aj spoločnosť P. T..I..N.. zasielala jednotlivé predpisy mesačnej

zálohovej platby za užívanie bytu skutočným užívateľom bytu a to X. J. a žalovanému. Znášanie
nákladov v zmysle jednotlivých predpisov mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu vyplýva aj z
listu vtedajšej právnej zástupkyne žalovaného JUDr. R. R. P., z ktorého okrem iného vyplýva, že klient
si bude aj naďalej uhrádzať preddávkové platby a platenia spojené s užívaním bytu (kúrenie, voda,
elektrika a pod.). Na vyššie uvedený obsah listu žalobca poukazuje z toho dôvodu, že z neho vyplýva

dovtedajší skutkový stav, kedy žalovaný všetky náklady spojené s vlastníctvom ako aj náklady spojené
s užívaním bytu znášal. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného a poukazuje na § 151n
ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten kto je na
základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec je povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Žalobca predmetný byt nikdy neužíval. V dôsledku
neplnenia povinnosti žalovaným správca bytového domu, v ktorom sa byt nachádza evidoval za prvých

osem mesiacov roku 2017 nedoplatok vo výške 511,04 EUR. Za uvedené obdobie od 01. 01. do 31.
08. 2017 vyplývajúci zo sumárnej analýzy platieb zo dňa 08. 09. 2017 žalobca zaplatil za žalovaného
sumu vo výške 362,34 EUR, ktorá sa týkala poplatku za správu bytového domu a povinnosti poplatku
do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.
Na základe sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01. 01. 2017 do 21. 06. 2018, ktorá bola správcom

bytového domu doručená žalobcovi vyplýva, že od poslednej úhrady v sume 362,34 EUR zo dňa 13. 09.
2017 pripísanej na účet správcu 18. 09. 2017 nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej úhrade nákladov
spojených s užívaním bytu a celkový nedoplatok na mesačných zálohových platbách ku dňu 21. 06.
2018 predstavoval sumu 1.230,56 EUR. Na základe tejto skutočnosti žalobca bol nútený zaplatiť v rámci
svojich obmedzených možností opätovne za žalovaného sumu, ktorú zaplatil vo výške 723,62 EUR a

táto predstavovala vyrovnanie celkového nedoplatku na mesačných zálohových platbách do 31. 05.
2018. Na základe tejto skutočnosti tak žalobca zaplatil za žalovaného celkove sumu 362,34 EUR plus
723,62 EUR t. j. 1.085,96 EUR. Zároveň žalobca ďalej poukazuje na skutočnosti prečo žaluje ešte sumu
506,96 EUR, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi v 2. rade a zároveň sumu 63,88 EUR, ktorú by
mal žalovaný platiť žalobcovi v 2. rade, avšak vzhľadom na späťvzatie návrhu v tejto časti súd na toto

poukazovať nebude.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. zistil, že žalobca

je vlastníkom bytu vo vchode č. X na X. poschodí, byt č. XX.

4. Súd na základe úmrtného listu zistil, že matka žalobcu X. J. zomrela
dňa 05. 01. 2014.

5. Súd na základe notárskej zápisnice N 62/2008, Nz 7169/2008 spísanej dňa 20. 02.
2008 na Notárskom úrade JUDr. R. L. zistil, že ako darcovia sú tu uvedení žalovaní a X. J. a
ako obdarovaný žalobca. Predmetom darovacej zmluvy je byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie E., byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X. Podľa článku 5 účastníci a to na jednej
straneJ.J.aX.J.akooprávnenéosobyanadruhejstraneobdarovanýJ.I.akopovinnáosobauzatvárajú

dohodu o zriadení vecného bremena podľa § 151n Občianskeho zákonníka vo forme bezplatného
trvalého bývania a užívania v k. ú. E. v dvojizbovom byte č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXX postaveného na pozemku CKN p. č. XXXX na ulici P. Č.. X. Ďalej súd túto listinu bude
len označovať ako „notársku zápisnicu“.

6. Súd na základe výpisu z poštového prevodného poukazu zistil, že žalobca dňa 13.
09. 2017 poukázal spoločnosti P. T..I..N.. so sídlom P. X, XXX XX E. sumu 362,34 EUR.

7. Súd zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01. 01. do 31. 08. 2017 zo dňa 08.
09. 2017 zistil, že nedoplatok za predmetný byt ku augustu 2017 bol vo výške 511,04 EUR. Súd z analýzy

platieb od 01. 01. 2017 do mesiaca júl 2018 zistil, že nedoplatok na byte bol vo výške 1.230,56 EUR.

8. Súd z poštového poukazu - podací lístok zistil, že dňa 06. 07. 2018 poukázal
žalobca spoločnosti P. T..I..N.. so sídlom P. X, XXX XX E. sumu 723,62 EUR.9. Súd z výsluchu svedkyne R. I. zistil, že táto je manželkou žalobcu
ažalovanýjejejsvokor.Čosatýkadarovaniapredmetnéhobytu,takžalovanýrazvsoboturánodoobeda

prišiel do P. P. do ich bytu, pričom prišiel bez mamy žalobcu teda manželky žalovaného. Hovoril, že by
chcel uvedený byt darovať a odôvodnil to tým, že on dobre nevychádza so svojimi deťmi, pričom týmto
už daroval nejaké nehnuteľnosti. Taktiež poukázala na to, že predmetný byt bol získaný tým spôsobom,
že jeho manželka mala predtým menší byt a požiadala o pridelenie väčšieho bytu. Ten menší bol potom
odovzdaný a jej pridelili tento byt od Y. T. E.. Predmetný byt si potom oni odkúpili do bezdpodielového

spoluvlastníctva manželov. Manžel spočiatku nechcel pristúpiť na darovaciu zmluvu, avšak žalovaný
trval na tom, aby sa tento byt im daroval. Niekedy v období roku 2008 prišiel manžel s uvedenou
notárskou zmluvou, ktorú mi ukázal a ja som sa vtedy spýtala čo znamená veta ohľadom bývania, kde
sa uvádzalo, že sa to má robiť bezplatne. Manžel mi povedal, že notárka mu povedala tú skutočnosť, že
tá bezplatnosť sa týka toho, že nebude musieť platiť prenájom tohto bytu, ale že sa netýka platieb ako
voda, elektrika atď. Kým žila matka žalobcu, ale aj po jej smrti žalovaný a matka žalobcu platili všetky

tieto náklady, pričom oni so svokrom dobre vychádzali, chodievali spolu aj na dovolenky a navštevovali
sa. Niekedy v roku 2016 asi v septembri sa stala taká vec, že svokor, tak ako niekoľkokrát predtým sa
vymkol v byte, alebo si zabudol kľúče a tak prišiel do P. P.. Ja som uvedené kľúče nemala pri sebe tak
som mu povedala, že ich má manžel, ktorý robí v nemocnici a žalovaný išiel za manželom. Vždy, keď
si zabudol kľúče tak potom nám ich vrátil. Avšak od tohto septembra ako si zobral kľúče už ich nevrátil.

Po darovacej zmluve náklady na bývanie, teda vodu, plyn, elektriku ako aj všetky ostatné veci s týmto
spojené platili svokrovci. Manžel nikdy neužíval predmetný byt v E.. Taktiež nemá vedomosť, že by sa
manžel dohodol so svojou mamou alebo so žalovaným, že on by mal znášať náklady s užívaním bytu,
teda vodu, plyn, elektriku a iné.

10. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zistil, že žalobca
popiera tvrdenia žalovaného, že darovanie predmetného bytu bolo z iniciatívy žalobcu a jeho matky, ale
poukazuje na to, že bolo to predovšetkým iniciatívou žalovaného. Žalovaný spolu aj s matkou žalobcu
platili výdavky na byt riadne aj po jeho darovaní, čo medzi stranami nie je sporné, pričom nikdy nedošlo k
dohode o znášaní vyššie uvedených nákladov žalobcom, ktorá by mala písomnú formu, avšak žalovaný

si zrejme neuvedomil, že takáto dohoda nemusí mať písomnú formu a že jeho mnohoročné správanie
preukazuje existenciu a obsah takejto dohody.
Neobstojí ani to tvrdenie, že všetky výdavky spojené s užívaním bytu, ktoré platil spolu s matkou žalobcu
sám platil bezdôvodne, nakoľko on takéto výdavky nikdy neoznačil ako bezdôvodné obohatenie a nikdy
si ich u žalobcu neuplatnil k náhrade. Taktiež sa aj vyjadruje k vzťahu žalobcu voči žalovanému, avšak

nakoľko toto nemá k predmetnému konaniu relevantný význam súd na toto poukazovať nebude. V
konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktoré spisovala notárka JUDr. L. so sídlom v E., pričom túto zápisnicu ona aj formulovala
a z nej vyplýva zriadenie vecného bremena vo forme bezplatného doživotného trvalého bývania a
užívania. Táto formulácia však neznamená, že by žalobca ako vlastník mal znášať všetky náklady

spojené s užívaním predmetného bytu, avšak znamená len to, že on ako vlastník ktorého veci bude
užívať žalovaný s manželkou za toto užívanie nebude žiadať žiadnu odplatu. Žiadna zo strán nemala v
čase podpísania zmluvy prejaviť vôľu, aby formulácia článku 5 notárskej zápisnice bola prezentovaná
takým spôsobom, že bezodplatnosť znamená, že oprávnení z vecného bremena budú užívať predmetnú
nehnuteľnosť bez toho, aby znášali akékoľvek náklady, ktoré sú spojené s užívaním bytu. Takýto názor je

nelogický a odporuje aj ustálenej súdnej praxi napr., ktorá bola prezentovaná v rozsudku Krajského súdu
vTrenčínezodňa29.09.2016sp.zn.19Co/148/2015.Zároveňvšakpoukazujenato,žepokiaľjedness
odstupom10-11rokovodurobeniatohtoprávnehoúkonuspornéčopresneznamenáformuláciapoužitá
notárkou, tak je potrebné sa zaoberať výkladom právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka a
treba zohľadniť následné správanie strán sporu, resp. zmluvných strán tejto zmluvy o zriadení vecného

bremena, keďže k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena došlo 20. 02. 2008, pričom až do
koncaroku2016saúčastnícisprávalitýmspôsobom,žebolihradenévšetkynákladyspojenésužívaním
bytu žalovaným a jeho manželkou. Pokým žila matka žalobcu ako jedna z oprávnených osôb do januára
2014 taktiež znášali oprávnení z vecného bremena všetky náklady, ktoré boli spojené s užívaním bytu.
Preto pokiaľ žalovaný tvrdí, že taká dohoda nebola je to v rozpore s tým, ako sa sám správal celý čas

od uzatvorenia predmetnej zmluvy, avšak najmä ak dnes tvrdí, že on nevedel o tom, že tieto náklady
znášala jeho manželka do roku 2014, tak potom poukazujeme na to, že celý rok 2014, 2015, 2016
všetky tieto náklady aktívne znášal žalovaný a nikdy neoznačil tieto sumy ako bezdôvodné obohatenie.
Z vykonaného dokazovania medzi stranami nebolo sporné, že žalobca tento byt nikdy neužíval, že užívalho len žalovaný so svoju pani manželkou a v období, za ktoré vznikli nedoplatky, ktoré sú uplatňované
žalobcom v tomto konaní užíval byt len žalovaný. To znamená, že všetky tieto náklady podľa logiky veci,
príslušnej právnej úpravy a zásad spravodlivosti má znášať žalovaný. Pokiaľ ide o náklady spojené so

správou predmetného bytu tam poukazujú na ustanovenie § 151n, v zmysle ktorého pokiaľ sa účastníci
nedohodli inak je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať
cudziuvecprimárneznášanákladynajejzachovanieaopravy.Nazákladetohtožiadal,abysúdrozhodol
tak ako je vyššie uvedené.

11. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že
podľa nich v notárskej zápisnici v článku 5 bola dohoda o tom, že zriadené vecné bremeno právo bývania
a užívania bude bezplatné. Preto sa žalovaný drží dohody zakotvenej v notárskej zápisnici na strane 2
článku 5. Na základe tohto neuznáva žalobcom žalovanú sumu a popiera ním skutkové tvrdenia, že by
sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Poukazujú potom ďalej aj na požadovanie úhrady v
časti 2 a 3 petitu, avšak nakoľko toto bolo zastavené súd sa týmto ďalej zaoberať nebude.

Zároveň tiež poukazujú na to, že ako sa žalobca so svojou manželkou voči žalovanému správa, avšak
nakoľko toto je tiež právne bezvýznamné, súd na toto nebude poukazovať. Manželka žalovaného platila
náklady na byt, avšak žalovaný o tomto nevedel. Darovanie tohto bytu nebolo z iniciatívy žalovaného, ale
ziniciatívyjehomanželky,tedamatkyžalobcu.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostítedapoukazujú
na to, že vychádzajú predovšetkým z článku 5 predmetnej darovacej zmluvy, kde sa uvádza, že žalovaný

tu môže doživotne bývať bezodplatne. Na základe tohto teda žalobca má znášať náklady na bývanie. Vo
vecipoukazovaniana§151nods.3Občianskehozákonníka,ktorýcitovalprávnyzástupcapoukazujúna
druhú vetu, kde sa predpokladá, ak sa účastníci nedohodnú inak. Na základe tejto skutočnosti, keďže sa
účastníci v rámci predmetnej darovacej zmluvy dohodli inak tieto ustanovenia paragrafu sa nevzťahujú
na tento prípad. Žalovaný si znáša tie náklady, ktoré sú podľa neho dané a to, že si platí vodu, plyn a

elektriku a ostatné náklady má platiť žalobca. Čo sa týka úrokov z omeškania poukazujú na to, že aj tieto
nie sú uplatnené dobre, nakoľko úroky z omeškania by mal žalovaný platiť len od kedy sa o predmetnej
žalobe dozvedel, teda keď mu táto bola doručená. Na základe tohto žiadali, aby súd žalobu zamietol
a priznal im trovy konania.

12. Podľa § 149 zákona č. 16/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.)
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa § 151n ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) pokiaľ
sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však

vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

16. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať
označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.19. Súd na paragrafy týkajúce sa Civilného sporového poriadku poukazuje z toho
dôvodu, že súd rozhoduje na základe vykonaných dôkazov a zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť,

že tie skutočnosti a skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
K uvedenému teda súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné vlastníctvo k predmetnému
bytu, taktiež neboli sporné skutočnosti akým spôsobom predmetný byt žalobca nadobudol a tiež neboli
sporné platby, ktoré žalobca zaplatil v rámci tejto žaloby, o ktorú v tomto konaní ide. Súd predovšetkým
musí poukázať na to, že je potrebné si ozrejmiť či žalovaný ako užívateľ predmetného bytu na

základe zriadenia vecného bremena môže uvedený byt užívať bezplatne podľa článku 5 predmetnej
darovacej zmluvy a či uvedené bezplatné užívanie tohto bytu znamená tú skutočnosť, že všetky platby
za predmetný byt musí žalobca ako vlastník znášať, resp. či bezplatné užívanie bytu znamená tú
skutočnosť, že žalovaný nemusí platiť nájomné za užívanie tohto bytu, ale zároveň, že toto bezplatné
užívaniebytusanevzťahujenaplatbyspojenésjehoužívaním,t.j.splatenímvody,elektriky,nájomného,
do fondu opráv a ostatných platieb. Na základe tohto súd musí poukázať na § 151n ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Súd z tohto dôvodu má za to, že vecné bremeno zodpovedajúce právu bývania je osobným
bremenom k celému bytu. O takomto práve užívania nemá Občiansky zákonník osobitné ustanovenia
a preto v prípade užívania bytu ako vecného bremena je potrebné analogicky použiť ustanovenia o
nájme bytu, predovšetkým s ohľadom na § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného
paragrafu nájomná zmluva má obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného

a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Na základe uvedeného
teda súd má za to, že v prípade dohody o bezplatnom užívaní bytu je potrebné gramaticky a výkladovo
použiť tú časť § 686 ods. 1 prvá veta, ktorá poukazuje na to, že nájomná zmluva by sa mala skladať
z dvoch častí a to výšky nájomného a výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Keďže súd
mal preukázané, že účastníci si dohodli v článku 5 darovacej zmluvy bezplatné doživotné bývanie a

užívanie, súd považuje uvedenú dohodu za dohodu v tom zmysle, že títo nemusia platiť žalobcovi ako
vlastníkovi bytu nájomné, avšak sú povinní platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Čo sa
týka plnení spojených s užívaním bytu účastníci darovacej zmluvy t. j. žalovaný so svojou manželkou
a zároveň matkou žalobcu žiadnym spôsobom si nedohodli, že obdarovaný t. j. žalobca bude za nich
platiť aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zriadením vecného bremena sa vlastník nehnuteľnosti
- bytu vzdáva svojho práva prenajímať predmetný byt za odplatu žalovanému, a že uvedené užívanie
tohto bytu je bezodplatné - v tej časti, ktorá sa týka nájomného.
Zároveň však toto neznamená povinnosť vlastníka bytu uhrádzať za oprávneného z vecného bremena
náklady spojené s užívaním takéhoto bytu. Takéto ustanovenie dohody v zmysle predmetnej darovacej

zmluvy medzi účastníkmi nebolo písomne dohodnuté. Súd okrem iného musí poukázať aj na to, že v
rámci označenia, že ide o platby za služby spojené s užívaním bytu vyplýva, že sa nejedná o platby za
užívanie bytu, ale o platby spojené s užívaním bytu a teda aj gramaticky je jednoznačne preukázané,
že sa musí tu rozlišovať, že sú platby za užívanie bytu a platby spojené s užívaním bytu. Platba za
užívanie bytu je ekvivalentom nájomného a platba spojená s užívaním bytu sú všetky platby, ktoré je

povinný platiť každý kto tieto služby užíva bez ohľadu na to, kto je vlastník bytu. Preto súd má za to,
že aj keď vo vzťahu k poskytovateľovi služieb spojených s vlastníctvom bytu, za tieto zodpovedá vždy
vlastník bytu, avšak ak reálne tento byt užíva iná osoba, napr. tak ako je to v tomto prípade žalovaný na
základe zriadeného vecného bremena, tento potom ich musí zaplatiť žalobcovi a to v rozsahu, v akom
žalovaný tento byt užíva. Keďže nebolo sporné medzi účastníkmi, že tento byt výlučne užíva žalovaný,

na základe tohto je povinný znášať tieto náklady v celom rozsahu.

20. Vyjadrenia žalovaného ohľadom platenia predmetných nákladov, na ktoré on
poukazoval sú len v tej rovine, že odkazoval na znenie predmetnej darovacej zmluvy. Žiadnym
spôsobom a žiadnymi dôkazmi nepreukázal súdu, že náklady spojené s užívaním bytu by mal platiť

žalobca. Zároveň však súd poukazuje na to, že samotné správanie žalovaného aj v čase počas života
jeho manželky, matky žalobcu preukazujú tú skutočnosť, že tí si uvedomovali a nikdy nespochybnili
ich povinnosť platiť náklady za užívanie predmetného bytu v celom rozsahu. Neobstojí ani tvrdenie
žalovaného, že tento o tom, že náklady spojené s užívaním bytu platila jeho manželka a že on o nich
nevedel a to z toho dôvodu, že tento ešte tri roky po smrti svojej manželky platil tieto náklady. Na základe

týchto skutočností súd žalobe vyhovel.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnenímpeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom
výška úrokov z omeškania bola určená v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Čo sa týka
času od kedy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, súd určil deň nasledujúci po dni,
kedy žalobca preukázal, že uvedené finančné prostriedky zaslal na účet spoločnosti P. T..I..N.. Čo sa
týka sumy 362,34 EUR súd mal preukázané z poštového poukazu, že tieto boli poukázané dňa 13. 09.
2017 a preto má žalobca nárok na zaplatenie uvedenej sumy nasledujúcim dňom t. j. od 14. 09. 2017

a čo sa týka sumy 723,62 EUR súd mal preukázané, že túto žalobca zaplatil dňa 06. 07. 2018 a preto
má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 07. 07. 2018.
Čo sa týka zamietnutia žaloby, súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej si žalobca uplatňoval úroky z
omeškania od 13. 09. 2017 zo sumy 362,34 EUR a to z toho dôvodu, že túto sumu zaplatil žalobca
podľa poštovej poukážky len tento deň a teda podľa súdu má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

od nasledujúceho dňa, lebo len od tohto dňa si ich mohol žiadať vrátiť od žalovaného. Na základe tohto
teda došlo k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu jedného dňa.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

25. O trovách konania súd rozhodol tak, keďže žalobca bol v celom rozsahu úspešný,
tak priznal mu nárok na trovy konania v rozsahu 100%.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 151 ods. 1 zák. č. 160/2019 Z. z.

§ 191 ods. 1 zák. č. 160/2019 Z. z.
§ 151n ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 686 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.

1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.