Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201024
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218201024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanému: D. D.Á., R.. XX.X.XXXX,
Ť. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 1739,44 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 231,30 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.508,14 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne
- zo sumy 2.149,14 EUR od 15.6.2015 do 26.6.2015,

- zo sumy 2.052,14 EUR od 27.6.2015 do 28.7.2015,
- zo sumy 1.955,14 EUR od 29.7.2015 do 4.9.2015,
- zo sumy 1.858,14 EUR od 5.9.2015 do 30.10.2017,
- zo sumy 1.808,14 EUR od 31.10.2017 do 28.11.2017,
- zo sumy 1.758,14 EUR od 29.11.2017 do 28.12.2017,
- zo sumy 1.708,14 EUR od 29.12.2017 do 6.2.2018,
- zo sumy 1.658,14 EUR od 7.2.2018 do 19.4.2018,

- zo sumy 1.608,14 EUR od 20.4.2018 do 21.5.2018,
- zo sumy 1.558,14 EUR od 22.5.2018 do 20.6.2018,
- zo sumy 1.508,14 EUR od 21.6.2018 do zaplatenia,
to všetko v splátkach vo výške 40,- EUR mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa
so splatením čo i len jednej splátky, žalovaný stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom
sa stáva splatným.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2018 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.739,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.149,14
EUR od 15.6.2015 do 26.6.2015, zo sumy 2.052,14 EUR od 27.6.2015 do 28.7.2015, zo sumy 1.983,92
EUR od 29.7.2015 do 4.9.2015, zo sumy 1.890,94 EUR od 5.9.2015 do 30.10.2017, zo sumy 1.865,48

EUR od 31.10.2017 do 28.11.2017, zo sumy 1.815,48 EUR od 29.11.2017 do 28.12.2017, zo sumy
1.765,48 EUR od 29.12.2017 do 6.2.2018, zo sumy 1.743,19 EUR od 7.2.2018 do 19.4.2018, zo sumy
1.693,19 EUR od 20.4.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trovy konania v rozsahu 100 %.2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola 28.3.2011 uzatvorená zmluva o poskytnutí
spotrebného úveru s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej tiež len ako „Zmluva“). Tvrdil
pritom, že v článku I. Zmluvy sú dohodnuté základné parametre úveru, ktorý žalobca žalovanému

poskytol a ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať (ďalej tiež len ako „Úver“). Žalobca svoju
povinnosť so Zmluvy poskytnúť žalovanému Úver riadne splnil a žalovanému Úver vo výške 6.640,-
EUR poskytol. Žalovaný podmienky splácania nedodržiaval a Úver riadne nesplácal. Nakoľko sa
žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátok, žalobca ho opakovane riadne písomne vyzýval
na úhradu splátok, kedy mu zasielal pripojené upomienky, napriek tomu žalovaný splátky žalobcovi

nezaplatil. Z tohto dôvodu listom zo dňa 13.5.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, kde žalovaného
vyzval na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom do 7 dní od doručenia tejto výzvy (vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru). Zostatok istiny úveru 2.149,14 EUR uvedený vo vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 6.640,- EUR a splátok istiny úveru
vo výške celkom 4.490,86 EUR. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru evidoval žalobca voči
žalovanému dlh na istine 2.149,14 EUR, dlh na zmluvnom úroku 136,35 EUR a dlh na poplatkoch 80,-

EUR. Následnými platbami žalovaného v celkovej výške 541,- EUR došlo k poníženiu zostatku istiny
o 455,95 EUR a dlžnej sumy úrokov o 85,05 EUR takže súčasná výška istiny úveru predstavuje sumu
1.608,14 EUR, zostávajúci zmluvný úrok predstavuje sumu 51,30 EUR a zostávajúce poplatky sumu
80,- EUR.

3. Žalobca podaním zo 16.11.2018 zobral žalobu späť v časti požadovaných poplatkov v sume 80,- EUR,
zostávajúceho zmluvného úroku v sume 51,30 EUR a v rozsahu dodatočných úhrad v sume 100,- EUR
a predmetom konania tak zostal len žalobný nárok na zaplatenie sumy 1.508,14 EUR ako nezaplatenej
istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania bližšie špecifikované v žalobe a následnom vyjadrení z
21.11.2018.

4. Podaním z 5.12.2018 žalobca na výzvu súdu doplnil, že žalovaný pred poskytnutím úveru bol klientom
žalobcu, kedy už v minulosti mal žalobcom poskytnutý úver. V tomto prípade žalovaný refinancoval
svoj pôvodný úver a získal nový úver, čo aj vyplýva z úverovej dokumentácie (Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“), kedy žalobca poskytol žalovanému úver na splatenie pôvodného

úveru a poskytol mu i nový úver. Pôvodný úver mal konečnú splatnosť 20.7.2012, z dokumentu
Všeobecné otázky na úver vyplýva, že tento bol splácaný, z dokumentu vyplýva aktuálny zostatok
pôvodného úveru (2.446,99 EUR) a zostatok na čerpanie titulom nového úveru 4.193,01 EUR (do sumy
6.640,- EUR). Poukazoval tiež na to, že z dokumentu Oznámenie o splnení obchodných podmienok pre
čerpanie Flexipôžičky zo dňa 25.2.2011 vyplýva zavŕšenie overovania toho, či žalovanému môže byť

poskytnutý úver, žalovaný podpísal Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, úver mu
bolposkytnutýpozavŕšeníoverovaniatoho,čižalovanémumôžebyťposkytnutýúveratodňa28.3.2011,
ku ktorému bol vykonaný výpočet aktuálneho zostatku pôvodného úveru. Žalobca tak disponoval
pôvodný údajmi o žalovanom, o jeho bonite a o schopnosti splácať úver, kedy tento už mal žalobcom
poskytnutý úver a tento i splácal a disponoval i novšími údajmi, ktoré získal v prostredí internetového

bankovníctva pri žiadosti o refinancovanie, resp. nový úver. Poukázal na to, že žalovaný pôvodný úver
splácal a splácal i nový úver, z ktorého prevažnú časť splatil. Pri žiadosti o nový úver žalobca skúmal
obraty, príjmy a výdavky žalovaného za obdobie 6 mesiacov, z účtu žalovaného vedeného žalobcom,
keďže žalovaný už bol jeho klientom. Poukazoval tiež na to, že každý príjem, ktorý klient uvedie, sa
overuje automaticky zriadeným formulárom, ktorý zasiela oddelenie schvaľovania priamo do Sociálnej

poisťovne a v prípade, že má klient žalobcom vedený bežný účet, skúma sa pravidelné pripísanie mzdy
na účet. V ďalšom uviedol, že obchodné podmienky žalobcu sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvnej
dokumentácie, tu žalovaný disponoval i pôvodnými obchodnými podmienkami a ich zmenami, nakoľko
už bol úverovým klientom žalobcu. Pokiaľ žalovaný podpísal Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ dňa 15.3.2011 a na táto mu bola doručená už veriteľom podpísaná, táto bola uzavretá

skôr, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Tvrdil, že upomienky boli žalovanému riadne doručované,
pričom ich spôsob zodpovedá i tomu, čo je uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám. Namietal, že je v ekonomickom záujme
žalobcu či už žalovanému, resp. dlžníkovi všeobecne doručovať. V podaní z 23.1.2019 ďalej uviedol,
že oprávnenie osôb podpísaných za žalobcu v zmluve o úvere vyplýva z príslušného ustanovenia

Obchodného zákonníka (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka) a ich pracovného zaradenia. V tejto
súvislosti zdôraznil, že na základe týmito osobami podpísanej zmluvy žalovaný úver získal, čo by
sa nestalo, kedy uvedené osoby neboli oprávnené na podpísanie úverovej zmluvy. Odmietal preto
prípadný záver založený na tom, že by osoby ktoré podpísali predmetnú úverovú zmluvu, na totoneboli oprávnené majúc za to, že úverová zmluva bola podpísaná riadne a platne, pričom poukázal na
preferenciu takéhoto záveru z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. V ďalšom
spochybňoval žalovaným na pojednávaní konanom 18.12.2018 predložený výpočet výšky RPMN 15,79

% a celkovej výšky splácanej sumy 9.425,40 EUR, uvádzajúc, že vzorec má pracovať s presným
obdobím začatia splácania úveru v nadväznosti na jeho poskytnutie, čo žalovaný vôbec nezohľadnil a
z predloženého dokumentu nie je vôbec zrejmé, aké hodnoty žalovaný do vzorca dosadil. Žalobcovi nie
je zrejmé a preukázané ako je výpočet RPMN naprogramovaný na žalovaným uvádzanej stránke, či
je naprogramovaný správne a v súlade so zákonom a či aj správne funguje. Tvrdil, že z tohto výpočtu

nie je možné v tomto konaní v neprospech žalobcu vychádzať. Poukázal tiež na poznámku uvedenú
na obdobnej stránke obsahujúcej takúto kalkulačku, podľa ktorej majú takéto výpočty len orientačný
charakter, z dôvodu ktorého tvrdenia o nesprávnosti výpočtu RPMN v zmluvnej dokumentácii žalobcu
odmietol. Osobitne namietol i tvrdenie žalovaného o jeho povinnosti zosplatniť úver pri nezaplatení prvej
splátky, ktorá nemá oporu v platnom právnom poriadku. Rovnopisy podania žalobcu zo 16.11.2018 a z
5.12.2018 boli doručené žalovanému na oboznámenie na pojednávaní konanom 18.12.2018 a podanie

z 23.1.2019 do dátovej schránky jeho právneho zástupcu dňa 1.2.2019.

5. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 10.7.2018 písomne vyjadril podaním doručeným
10.7.2018. Vo svojom vyjadrení v podstatnom uvádzal, že uplatnený nárok neuznáva a žiada žalobu
zamietnuť tvrdiac, že ide o nárok bez právneho dôvodu a úžeru. Popieral platnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru tvrdiac nedoručenie takéhoto úkonu žalobcom, z opatrnosti vzniesol
námietku premlčania, poukazoval na finančnú tieseň v ktorej so žalobcom uzatvoril spotrebiteľskú
zmluvu, ďalej že zmluva bola žalobcom vopred naformulovaná, vzhľadom na akútny nedostatok
finančných prostriedkov ako aj na splatenie zostatku pôvodného úver bol nútený riešiť vzniknutú situáciu
pôžičkou, ktorá mu mala byť poskytnutá bez akejkoľvek odbornej starostlivosti. Žalobca si podľa neho

nepreveril jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver, najmä či v závislosti na frekvencii splácania
zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške celú dobu splácania aj
v dôchodkovom veku. Tvrdil tiež, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako je napríklad
okamžitá splatnosť záväzkov, ktorá má byť neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho

zákonníka, ako aj že bol už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo
mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti. Poukázal tiež na to, že absolútne neplatnými sú také dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k
žalovaným poplatkom žiadal súd o nepriznanie tohto nároku, pretože tieto neboli preukázané, rovnako

ako aj ich zaslanie. V ďalšom poukázal na nesprávnosť údaju o RPMN ako aj o celkovej čiastke
úveru odkazujúc na internetovú kalkulačku FINinfo, na základe čoho má byť úver považovaný za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a veriteľ má právo len
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia. Ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal skutočné poskytnutie
úveru, všeobecné obchodné podmienky ak nie sú zmluvnými stranami podpísané a preto nimi nie je

žalovaný viazaný, nikdy ich nečítal ani s nimi nebol oboznámený. Na pojednávaní konanom 18.12.2018
dopĺňal, že samotná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola žalovaným podpísaná a nebolo
preukázané ani splnomocnenie osôb konajúcich za žalobcu. Uvádzal, že žalovaný na splatenie úveru
uhradil sumu 7.700,- EUR, hoci samotný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto zaplatil
viac, ako pôvodne od žalovaného dostal, t. j. sumu 6.640,- EUR. Mal za to, že na strane žalobcu

vzniklo bezdôvodné obohatenie 960,- EUR. V písomnom podaní predloženom na pojednávaní konanom
4.2.2019 žalovaný opätovne zhrnul, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nesprávnosť výpočtu RPMN tvrdiac, že je v neprospech žalovaného, výpisy
priložené k žalobe sú sporné, úroky boli dohodnuté v rozpore so zákonom, žalovaný banke uhradil sumu

7.886,16 EUR a žalovaný v skutočnosti vyčerpal sumu 6.640,- EUR, bezdôvodné obohatenie tak činí
1.246,16EURazmluvaneobsahujeobligatórnenáležitostipodľa§9zákonaospotrebiteľskýchúveroch.
V priebehu pojednávania veci však žalovaný s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca po čiastočnom
späťvzatí nepožaduje nič iné ako istinu dlhu a príslušný úrok z omeškania upustiac od vymáhania nároku
na zaplatenie úrokov a poplatkov, žalovaný nárok prestal spochybňovať a prejavil súhlas so svojou

povinnosťou zaplatiť istinu dlhu, resp. nárok žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z čiastočného späťvzatia
žaloby; žiadal však súd, aby umožnil splácanie tohto dlhu v splátkach po 40,- EUR mesačne dôvodiac
svojím statusom starobného dôchodcu tvrdiac, že hoci jeho dôchodok činí sumu cca 550,- EUR, je
zaviazaný na splácanie inej pôžičky poskytnutej Slovenskou sporiteľňou, a.s. v mesačných sumáchpo 400,- EUR mesačne a pri absencii akýchkoľvek iných z finančných zdrojov nie je v jeho reálnych
možnostiach žalovanú pohľadávku splatiť naraz.

6. Súd vykonal vo veci pojednávanie 18.12.2018 a 4.2.2019. Žalobca aj právny zástupca žalobcu svojou
neprítomnosť na nich ospravedlnili a žiadali konať vo svojej neprítomnosti. Žalovaný a jeho právny
zástupca sa nariadených pojednávaní vo veci zúčastnili. Súd tak v obidvoch prípadoch rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na nariadenom pojednávaní potom
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením hlavne nasledovných listinných dôkazov:

zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 15.3.2015 na č.l. 13, výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru na č.l. 14 s kópiou dôkazu o doručovaní tejto zásielky na č.l. 15, rovnopis upomienok
z 2.2.2015, 3.3.2015 a 31.3.2015 na č.l. 15-16, prehľad o splácaní úveru na č.l. 17-18, výpis z portálu
FININFO na č.l. 43-44, potvrdenie o zostatku úveru č. XXXXXXXXXX na č.l. 71, oznámenie o splnení
obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky na č.l. 72, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a,.s.
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám na č.l. 73-74, výpis o čerpaní úveru na č.l. 75,

potvrdenie o vkladoch v hotovosti na splatenie úveru z 21.5.2018 a 20.6.2018 a prehľad výpočtu RPMN
na č.l. 93, pričom bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom 18.12.2018 vypovedal, že úver vo Všeobecnej úverovej banke,
a.s. čerpal v roku 2011 potom, ako už predtým čerpal iný úver na splatenie auta. Potvrdzoval pritom

vyplatenie úverom poskytnutých finančných prostriedkov. Tvrdil, že o možnosti poskytnutia úveru sa
dozvedel na základe ponuky banky, kde mal nielen predchádzajúci úver, ale aj osobný účet, na ktorý mu
bola poukazovaná výplata. V čase uzavretia úverovej zmluvy bol zamestnaný v SAD, jeho čistý príjem
sa pohyboval medzi 500,- EUR až 600,- EUR mesačne, nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť, manželka
bola zamestnaná a mala vlastný príjem, ktorý jej bol poukazovaný na jej vlastný účet v Slovenskej

sporiteľni, a.s. Vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu mal dlhodobo vedený osobný účet a čerpal
predchádzajúci úver prezentoval názor, že žalobca vedel o ňom všetky podstatné údaje vo vzťahu k
jeho príjmom a výdavkom. Úver mal pravidelne prestať splácať v roku 2013 po odchode na dôchodok a
neskôr ho splácal nepravidelne poukazovanými finančnými čiastkami.

8. Zo žalobcom predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ podpísanej
žalovaným 15.3.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.640,- EUR s
nasledovnými zmluvnými podmienkami: lehota splatnosti 60 mesiacov, dátum prvej splátky: 20.4.2011,
dátum čerpania úveru: 28.3.2011, dátum konečnej splatnosti úveru: 20.3.2016, výška úrokovej sadzby:
14,9 % p.a., celkové náklady dlžníka: 2.905,40 EUR, z toho výška poplatku za vedenie úverového

účtu: 2,- EUR mesačne, výška mesačnej anuitnej splátky: 157,09 EUR, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zosplatniť: 9.545,40 EUR, priemerná RPMN: 12,58 %, RPMN poskytovaného úveru: 16,45 %,
termín splatnosti istiny a úroku totožný s dátumom mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo
splátky istiny a úroku, pričom termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky bol dohodnutý ku dňu, ktorý
sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky. Podľa v zmluve výslovne uvedeného

ustanovenia túto nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu za predpokladu, že banka dostane
najneskôr 3 dni pred termínom čerpania úveru uvedeného v tejto zmluve dlžníkom podpísanú zmluvu.
Zmluva sa uzatvára na dobu do vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach,
ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. K zmluve bolo pripojené čestné vyhlásenie

žalovaného, že má čistý mesačný príjem vo výške 600,- EUR mesačne, ktorý je dostatočný na splácanie
záväzku, ktorý vzniká uzavretím tejto zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a osobné údaje jeho
manželky, ktorá svojim podpisom vyjadrila súhlas s uzatvorením tejto zmluvy o úvere. V bode 5 uvedenej
zmluvy je zakotvené právo žalobcu, účtovať žalovanému úrok z omeškania, vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru v súlade s Obchodnými podmienkami ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok

alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. V
bode 7 obsahuje zmluva poplatky splatné ku dňu uzavretia zmluvy, predovšetkým poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 2,- EUR, poplatok za I. upomienku 10,- EUR a poplatok za každú ďalšiu
upomienku v sume 40,- EUR. V čl. II bodu 6 zmluvy sa uvádza, že podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne
súhlasí s tým, aby v prípade ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných

splátok bola banka oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávanie zrážky zo mzdy až do
doby úplného všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške
mesačných splátok podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážkypri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je
táto úverová zmluva súčasne Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

9. Predloženým výpisom k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX z 28.3.2011 (č.l. 75) bolo zistené, že 28.3.2011
žalovaný vyčerpal celý úver v hodnote 6.640,- EUR, z toho v zmysle výstupu z informačného systému
žalobcu na č.l. 71 bolo 2.446,99 EUR použitých na splatenie zostatku pôvodného úveru a zvyšok
(konkrétne suma 4.193,01 EUR) na čerpanie nového úveru. Zo žalobcom predloženej histórie transakcií
(doručená na oboznámenie aj žalovanému) vyplýva výška jednotlivých úhrad žalovaného, ktoré boli

použité na zaplatenie splátok úveru aj s rozpisom ako boli úhrady započítané na splatenie istiny, úroku,
úroku z omeškania, poistné, poplatku za vedenie účtu a ostatné poplatky. Z tohto prehľadu vyplýva, že
úver bol splácaný najskôr priebežne, aj keď niektoré splátky boli zaplatené oneskorene (napr. splátka
splatná 20.8.2011 bola zaplatená až 22.8.2011, splátka splatná 20.5.2013 bola splatená až 9.7.2013,
splátka splatná 20.6.2013 bola splatená dňa 8.8.2013, splátka splatná 20.7.2013 dňa 27.8.2013,
splátka splatná 20.8.2013 bola splatená dňa 30.9.2013, splátka splatná 20.9.2013 bola splatená dňa

28.10.2013, splátka splatná 20.10.2013 bola splatená 9.12.2013, splátka splatná 20.11.2013 bola
splatená 2.1. 2014, splátka splatná 20.12.2013 bola splatená dňa 20.1.2014, splátka splatná 20.1.2014
bola splatená dňa 24.2.2014, splátka splatná 20.2.2014 bola splatená dňa 21.3.2014, splátka splatná
20.3.2014 bola splatená dňa 9.5.2014, splátka splatná 20.4.2014 bola splatená 9.6.2014, splátka
splatná 20.5.2014 až dňa 20.6.2014, splátka splatná 20.6.2014 bola splatená dňa 21.7.2014, splátka

splatná 20.7.2014 bola splatená dňa 9.9.2014, splátka splatná 20.8.2014 bola splatená 22.10.2014,
splátka splatná 20.9.2014 bola splatená dňa 22.10.2014, splátka splatná 20.10.2014 bola splatená
dňa 20.11.2014, splátka splatná 20.11.2014 dňa 9.2.2015), pričom následne žalovaný meškal so
splatením splátok splatných 20.12.2014, 20.1.2015, 20.2.2015, 20.3.2015, 20.4.2015, po splatnosti
ktorých žalobca listom z 13.5.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý doručoval žalovanému

zásielkou do vlastných rúk na adresu uvedenú v zmluve ako to vyplýva z dôkazu na č.l. 14-15 spisu.
Vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru žalovaný uvádza, že týmto vyhlásením sa splatnou
sa stala uvedeného dňa nezaplatená istina úveru v sume 2.149,14 Eur, zmluvný úrok v sume 136,35
EUR a poplatky v sume 80,- EUR. Z preložených upomienok z 2.2.2015 a 3.3.2015 vyplýva, že pred
zosplatnením úveru žalobca výzvami žalovaného upomínal na omeškanie v splácaní jemu poskytnutého

úveru, v ktorých vyčísľoval aktuálnu výšku dlhu žalovaného na istine, úrokoch ako aj poplatkoch, pričom
z upomienky z 31.3.2015 označenej aj ako pokus o zmier vyplýva, že žalovaný bol upozornený v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť žalobcu, požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti uvedenej v zmluve.

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami

alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

15. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom

16. Podľa § 9 ods. 1. zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie v listinnej podobne, alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať tieto
náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby (podanie zo dňa 16.11.2018) v rozsahu sumy 231,30 EUR

pozostávajúcej zo sumy 100,- EUR titulom dodatočných úhrad žalovaného vykonaných po doručení
žaloby dňa 21.5.2018 v sume 50,- EUR a dňa 20.6.2018 v sume 50,- EUR a zo sumy 131,30 EUR
titulom rozhodnutia žalobcu ako dominus litis disponujúceho predmetom konania s právom rozhodovať,
čoho sa bude žalobou domáhať, súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Pretože k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania, k zastaveniu konania súhlas

žalovaného podľa § 146 ods. 1 C.s.p. potrebný nebol.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadajú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Uzavretú zmluvu súd vyhodnotil ako

spotrebiteľskúatovzhľadomnapovahuúčastníkovzmluvyakoajnaspôsobjejuzavretia.Žalobcajeako
veriteľ podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Preto sa na právny vzťah žalobcu a žalovaného vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej
zmluvy v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách uvedené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka podľa znenia planého v čase uzavretia zmluvy
zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od
1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s
čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov

s predpismi Európskej únie. Spotrebiteľské právo má povahu špeciálnej právnej úpravy, a to hlavne
zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky
zákonník. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava,
ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako
absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať
občianskoprávne predpisy, keďže spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
špeciálnym právom a má teda prednosť.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému dňa 28.3.2011 poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 6.640,- EUR v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré sa žalovaný
zaviazal vrátiť v mesačných anuitných splátkach po 157,09 EUR zahŕňajúcich splátku istiny a úroku.
Napriek prvotnému spochybneniu čerpania úveru žalovaný na pojednávaní konanom 18.12.2018 jehočerpanie potvrdil, čo súčasne osvedčil žalobca výpisom z účtu. V konaní bolo preukázané, že časť úveru
v sume 2.446,99 EUR bolo použitých na úhradu skoršieho úveru poskytnutého žalobcom a druhá časť
vo výške 4.193,01 EUR bola vyplatená žalovanému ako nové finančné prostriedky získané poskytnutým

úverom. Súd zároveň dospel k záveru o platnosti uvedenej zmluvy, pretože obsahuje všetky podstatné
náležitosti pre takýto typ zmluvy, nespochybniteľne z nej vyplýva označenie ako veriteľa, tak aj dlžníka,
výška čerpaného úveru, podmienky jeho splácania, výška zmluvného úroku 14,9 % ročne ako ceny za
poskytnutieúveru.Predloženoukópiouúverovejzmluvybolotiežpreukázané,žezmluvabolapodpísaná
za žalobcu dvoma osobami, t.j. riaditeľom odboru Riadenia vzťahov s klientmi a riaditeľom odboru

Rozvoja produktov a alternatívnych kanálov, z označenia funkcií ktorých je zrejmé, že v súlade s § 15
Obchodného zákonníka museli byť oprávnení na všetky úkony, ku ktorým pri ich činnosti dochádza, t.j.
aj k uzatváraniu úverových zmlúv za žalobcu. Zmluvu rovnako podpísal aj žalovaný vo vyznačenej časti
pod predtlačeným textom čestného vyhlásenia a súhlas s čerpaním úveru s poukazom na § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyjadrila aj manželka žalovaného.

35. Súd preskúmajúc dôvody uplatneného nároku dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahujevšetkypodstatnénáležitostiustanovenév§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochvznení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorých prípadná absencia by mohla viesť k záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovostiposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Kžalovanýmformulovanejvýhradevtomsmere,
že obsah zmluvy nezodpovedá požiadavke podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktorá vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov súd uvádza, že zmluva obsahuje ako uvedenie výšky mesačnej splátky istiny
a úrokov (157,09 EUR), tak aj nižšie uvedené zmluvné dojednanie o tom, že termín splatnosti istiny a
úroku je totožný s dátumom mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku, pričom
termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky bol dohodnutý ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom

splatnosti prvej anuitnej splátky, t.j. k 20.4.2011. Zo zmluvy teda vyplýva, že každá ďalšia mesačná
anuitná splátka je splatná vždy 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Rovnako bola v zmluve dohodnutá
aj povinnosť uhrádzať poplatok za vedenie účtu vo výške 2,- EUR mesačne, pričom zmluva obsahuje
aj dojednanie o termíne splatnosti tohto poplatku (bod 7 druhá strana - poplatok za vedenie účtu je
splatný spolu s mesačnou anuitnou splátkou). S prihliadnutím na rozhodovaciu prax najvyššej súdnej

autority (pozri čl. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku) podľa ktorej nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna skladba tej
ktorej anuitnej splátky a že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatok), pretože uvedené ustanovenie za použitia

eurokonformnéhovýkladulenspresňuje,čosplátkaúveruzahrňuje(bližšiepozri uznesenieNajvyššieho
súdu SR z 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017) súd dospel k záveru, že žalobcom predložená zmluva
spĺňa podmienky vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. K výhrade
žalovaného o nesprávnej hodnote celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/
zákona o spotrebiteľských úveroch), súd konštatuje, že matematický súčet v zmluve uvedenej výšky

úveru (6.640,- EUR) a celkových nákladov dlžníka (2.905,40 EUR) sa rovná v zmluve uvedenej sume
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, t. j. 9.545,40 EUR a zodpovedá aj súčinu splátok istiny
a úrokov (157,09 EUR), poplatku za vedenie účtu (2,- EUR) a v zmluve uvedeného počtu splátok (60).
Je dôvodné konštatovať, že žalobca v zmluve o úvere neuvádzal nesprávny údaj o výške celkovej
čiastky, ktorú mal dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Rovnako nedôvodná je aj námietka

žalovaného o nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) poskytnutého úveru,
keďže ako vyplýva z výpočtu predloženého žalovaným, ten nezapočítal do jej výpočtu náklad spočívajúci
v zmluvne dohodnutom poplatku za vedenie účtu, čo je v príčinnej súvislosti s jej nižšou hodnotou
vypočítanou prostredníctvom interaktívnej kalkulačky na portáli FINinfo v žalovaným predloženom
listinnom dôkaze. V tejto súvislosti súd hlavne poukazuje na skutočnosť, že nesprávny údaj o RPMN

v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže zakladať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru len v tom
prípade, ak je výška RPMN v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1
písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Tomu by bolo v prípade, ak by v zmluve uvedená výška
RPMN bola nižšia, než je v skutočnosti a spotrebiteľa by klamlivo informovala, že poskytovaný úver
je výhodnejší, než tomu tak je v skutočnosti. To ale nie je daný prípad, pretože pokiaľ žalovaný v

priebehu konania tvrdil, že výška RPMN bola v skutočnosti 15,60 % a nie v zmluve uvedená sadzba
16,45 %, potom aj keby uvedené bola pravda, údaj uvedený v predloženej zmluve o spotrebiteľskom
úvere nemohol byť v neprospech spotrebiteľa, pretože v porovnaní s podmienkami vyplývajúcimi zo
zmluvy o poskytnutom spotrebiteľskom úvere spotrebiteľa klamlivo nezavádzal v závere o výhodnostiposkytovaného úveru. Ďalej súd konštatuje, že dohodnutý úrok vo výške 14,9 % nemožno považovať za
rozporný s dobrými mravmi a preto za obdobie pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru žalobcovi
prináležal aj tento úrok v zmluvne dohodnutej výške. K žalovaným namietanému neoprávnenému

inkasovaniu poplatkov žalobcom ako táto vyplýva z predloženej platobnej histórie súd zistil, že súčet
žalovaným uhradených nadplatkov nad dohodnutý poplatok za vedenie účtu (t.j. nad sumu 2,- EUR) a
poplatkov za upomienky, vo vzťahu ku ktorým neboli žalobcom preukázané reálne náklady v zmysle
predloženej histórie platieb predstavuje sumu 111,35 EUR, čo v prípade ich započítania na splatné
úroky z úveru ku dňu zosplatnenia (136,35 EUR) nemá relevantný dopad na žalobcom vyčíslenú výšku

splatnej istiny ku dňu zosplatnenia. Žiada sa tiež poznamenať, že o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru nemožno uvažovať ani v súvislosti s námietkou porušenia povinnosti žalobcu skúmať s odbornou
starostlivosťou spôsobilosť dlžníka splácať poskytnutý úver, keďže z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy takýto následok v súvislosti s
porušením uvedenej povinnosti nevyplýva.

36. K námietke žalovaného spochybňujúcej právo žalobcu na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
súd uvádza, že samotný akt zosplatnenia úveru je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon,
pri vykonaní ktorého musia byť splnené zákonné podmienky. Pritom súd poukazuje na bod 5 druhá
strana zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade
nesplácania poskytnutého úveru je žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s

Obchodnými podmienkami ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a na ich zaplatenie bol písomne vyzvaný. V konaní
bolo preukázané, že ku dňu vyhlásenia predčasného splatenia úveru (13.5.2015) bol žalovaný v
omeškaní so splátkami splatnými 20.12.2014, 20.1.2015, 20.2.2015, 20.3.2015, 20.4.2015. Zároveň
bolo preukázané, že žalobca žalovaného upomínal na zaplatenie dlžnej sumy (č.l. 15-16 spisu) a

v upomienke z 31.3.2015 bol upozornený, že v prípade nesplatenia dlžnej sumy 553,65 EUR bude
žalobca požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere. Boli tak splnené nielen zmluvné, ale aj zákonné podmienky určené v § 53
ods.9Občianskehozákonníka,t.j.upozorneniespotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenie
práva dodávateľa úver zosplatniť za splnenia podmienky omeškania žalovaného so splácaním úveru po

dobu najmenej 3 mesiacov od omeškania (v danom prípade so splátkou splatnou 20.12.2014). Právo
na zosplatnenie úveru v prípade omeškania dlžníka so splácaním splátok úveru za splnenia zákonom
predpokladaných podmienok (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka) však nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, keďže takéto
právododávateľovajvspotrebiteľskýchvzťahochzasplneniadodatočnýchpodmienokuvedenýchv§53

ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje samotné toto ustanovenie. Už z tohto dôvodu nemôže právom
upravená možnosť konania dodávateľov poskytovaný spotrebiteľský úver zosplatniť zakladať neplatnosť
takéhoto zmluvného dojednania z dôvodu hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Súd má preto za to, že v danom prípade žalobca platne zosplatnil poskytnutý spotrebiteľský
úver pre omeškanie žalovaného s v tom čase piatimi splatnými splátkami a to oznámením z 13.5.2015

učineným na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy majúcim znaky určitého právneho úkonu
daného typu, ktoré doručoval žalovanému na adresu uvedenú v zmluve o úvere. Túto zásielku si však
žalovaný v odbernej lehote neprevzal a táto sa ako nedoručená vrátila žalobcovi (viď dôkaz na č.l. 14-15
spisu), z čoho však nemožno vyvodzovať neplatnosť takéhoto úkonu.

37. Vykonaným dokazovaním nedošlo ani k preukázaniu porušenia povinnosti žalobcu danej mu §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch posudzovať pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný pri svojom výsluchu potvrdil, že u žalobcu
mal dlhodobo zriadený bežný účet, na ktorý mu bola poukazovaná výplata a z ktorého uhrádzal bežné
výdavky svojej domácnosti, teda disponoval pomerne podrobnými informáciami ako o jeho príjmoch tak

aj o jeho výdavkoch a rovnako poznal aj platobnú históriu skôr poskytnutého a žalovaným pravidelne
splácaného spotrebiteľského úveru. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a
výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený

na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úverbude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ ukončí svoju pracovnú
aktivitu, dlhodobo ochorie a pod. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nebolo preukázané,

že by tieto podmienky na strane žalobcu v čase poskytnutia úveru absentovali v takej miere, aby
bolo možné dospieť k záveru, že žalobca nekonal pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k namietanému premlčaniu nároku
súd poukazuje na to, že konečná (t.j. úplná) splatnosť úveru bola podľa zmluvy dohodnutá na termín
20.3.2016, pričom v danom prípade nastala predčasne - vyhlásením splatnosti úveru žalobcom na

základe oprávnenia žalovaného podľa § 565 Občianskeho zákonníka a to ku dňu 13.5.2015. Pokiaľ
teda žalobca podal žalobu 9.5.2018, vo vzťahu k žalovanému nároku na zaplatenie predtým nesplatnej
istiny dlhu, stihol túto podať v lehote 3 rokov od splatnosti žalovaného nároku. Napokon vo vzťahu k
žalovaným namietanej dohode o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienke založenej
na názore, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii
a verifikácii primeranosti súd konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka reflektuje zákonnú úpravu

vyjadrenú § 551 Občianskeho zákonníka a existencia tejto zmluvnej podmienky v predloženej zmluve v
kontexte s uplatneným nárokom nemá žiadnu relevantnú spojitosť. Žalobca podľa uvedenej podmienky
nepostupuje ani neopiera svoj nárok, pričom z dohodnutého znenia vyplýva nielen jej obmedzenie
výškou splátok, ale aj možnosť jej uplatnenia len vo vzťahu ku mzde, ktorú však žalovaný dlhodobo
(a aj v priebehu súdneho konania) nepoberá, pretože je poberateľom starobného dôchodku. Uvedená

námietka je tak vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantná.

38. Na základe uvedeného súdu právne uzatvára, že v zmysle vykonaného dokazovania žalobca istinu
poskytnutého úveru v celosti nesplatil, pričom v časti istiny, ktorá zostala po predčasnom zosplatnení
úveru nezaplatenou, súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný, keďže po zosplatnení úveru žalovaným

poukázané plnenia (po 97,- EUR dňa 26.6.2015, 28.7.2015 a 4.9.2015, a po 50,- Eur dňa 30.10.2017,
28.11.2017, 28.12.2017, 6.2.2018 a 19.4.2018) žalobca v plnom rozsahu započítal na istinu dlhu, ktorá
ku dňu zosplatnenia úveru pôvodne predstavovala sumu 2.149,14 EUR a rovnako postupoval aj pri
platbách uhradených žalovaným po podaní žaloby (platby á 50,- EUR z 20.6.2018 a 21.5.2018). Na
istine poskytnutého úveru tak v čase vydania tohto rozhodnutia existoval dlh v sume 1.508,14 EUR, ktorý

je potrebné považovať za dôvodný a pretože iného nároku sa žalobca v konečnom žalobnom návrhu ani
nedomáhal, súd žalovaný nárok v tejto výške aj priznal. S ohľadom na dôvodnosť žalovaného nároku čo
do istiny dlhu súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v intenciách
vyplývajúcich z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
účinného do 31.1.2013 (právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v marci 2011), teda vo výške

8,05 % ročne z nezaplatenej istiny, zohľadňujúc jednotlivé žalovaným uskutočnené platby po zosplatnení
úveru, ako aj po podaní žaloby v kontexte čiastočného zastavenia konania.

39. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného na povolenie splácania priznaného dlhu v splátkach, súd zastal
názor, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach zjavne neprimerane žalobcu v jeho práve na

zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Vychádzal pritom zo zistenia jeho povinnosti splácať
aj iné splatné záväzky v splátkach po 400,- EUR mesačne, pričom vzhliadol za primerané žalovanému
povoliť vo vzťahu k žalobcovi postupné splácanie judikovaného dlhu, keďže s ohľadom na výšku
priznaného nároku a jeho sociálnu situáciu nie je možné predpokladať splatenie dlhu inak ako v
primeraných splátkach. Preto v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému

dlh splácať v splátkach vo výške 40,- EUR mesačne, splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, za podmienky, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo
splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého
vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany žalovaného dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie
týmto rozsudkom judikovaného dlhu.

40. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2
C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
pričomakmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a s prihliadnutím na § 256 ods. 1

a 2 C.s.p., podľa ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane a ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by jej inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalobca
bol procesne úspešný v rozsahu 92 % (t. j. sumy 1.508,14 EUR z pôvodne žalovanej sumy 1.739,44EUR, pri zohľadnení skutočnosti, že k späťvzatiu žaloby pokiaľ ide o sumu 100,- EUR došlo následkom
dodatočných úhrad žalovaného, t.j. pre jeho správanie) a neúspešný v rozsahu 8 %, čo predstavuje
úspech žalovaného. Preto súd rozhodol, že žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov

konania v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom, teda v rozsahu 84 %.

41. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.