Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207730
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: I. F., F.. XX.XX.XXXX,

T. S. XX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v spore o primerané finančné
zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.044,36 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila
tým, že v konaní bola ako spotrebiteľka úspešná v konaní 32Csp/48/2017 zo dňa 18.06.2018, kde
súd zistil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň určil dohodu

o poskytovaní služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako spotrebiteľka si uplatnila primerané
finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie má
mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu
relutárnu. Keďžeakospotrebiteľkabolaúspešnáaúspešnesiuplatnilaporušeniesvojhopráva,finančné
zadosťučinenie požaduje v sume 1.044,36 Eur, čo je polovica zo sumy 2.088,72 Eur, čo je súčet úrokov
a poplatkov podľa úverovej zmluvy a odmeny podľa dohody o poskytovaní služieb. Zaplatenie tejto sumy
sa žalovaný domáhal napriek tomu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 16.05.2019, kde žalobu žalobkyne
žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa prevzala sumu 1.350 Eur z
úverovejzmluvyazaplatilaibasumu1.173,11Eur.Akjeúčelomzadosťučinenianahradeniediskomfortu,
ktorý spotrebiteľ by mal v súvislosti s uplatnením práva na súde zažívať, potom je namieste otázka, či
multiplikovanie sporov a rozdrobenie do viacerých znamená, že sa má multiplikovanie poskytovať, resp.
či takto má sa priznávať nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to
žaloby, spisu 32Csp/48/2017, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa bola v spore vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 32Csp/48/2017 v
celom rozsahu úspešná, keď súd rozsudkom 32Csp/48/2017 - 93 zo dňa 18.06.2018 uložil povinnosťžalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 26.02.2015. Súd uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou možno

zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy
vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa
ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho jednak nemohla ovplyvniť a nemohla tiež ovplyvniť
obsah Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd poukázal na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše
umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného

práva, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho
inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo
zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu
na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 25.07.2018.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25.09.2019 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho

zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 04.07.2019, v ktorom
súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
6. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že žalobkyňa
splnila hmotnoprávne predpoklady, keďže v spore vedenom na tunajším súde pod spisovou značkou
32Csp/48/2017 bola úspešná a domohla sa určenia zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

Tvrdenie žalovaného, že z poskytnutého úveru v sume 1.350 Eur žalobkyňa zaplatila iba sumu 1.173,11
Eur, sa nezakladá na pravde, keďže žalovaný doložil do spisu potvrdenie zo dňa 06.03.2018, z ktorého
vyplýva, že žalobkyňa poukázala žalovanému 17 splátok a poslednú splátku vo výške 26,93 Eur, t.
j. úver preplatila a zaplatila žalobcovi sumu 1.418,72 Eur. Pokiaľ ide o vedenie ďalších sporov pod
spisovou značkou 10Csp/84/2019, 14Csp/85/2019 a 13Csp/83/2019 a 13Csp/237/2018, jedná sa o

to, že žalovaný porušuje práva spotrebiteľov, ktoré si žalobkyňa musela brániť. Žalobkyňa pociťovala
ujmu, keď jej telefonicky telefonoval žalovaný. Polroka sa viedli súdne konania, nemohla spať a bola v
neustálom strese. Musela chodiť na súd, párkrát navštívila aj advokátsku kanceláriu priamo vo Svidníku.
Vznikla jej nielen materiálna, ale aj psychická ujma.
7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného a poukázanie na vedenie sporu 14Csp/85/2019, súd z pripojeného

spisu zistil, že v tomto spore si žalobkyňa uplatnila primerané finančné zadosťučinenie a domáhala sa
určenianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienokakoajprimeranéhofinančnéhozadosťučineniatýkajúceho
sa však Zmluvy o revolvingovom úvere a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 6, v časti
poplatku za poskytnutie úveru ako aj v článku 1, bod 7.1 samostatne podpísanej Dohody o poskytovaní
služieb zo dňa 26.02.2015.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

9. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv

spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už

týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

14. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola úspešná v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu jej vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto

právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne

vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu
dôvodným. Žalobkyňa úspešným uplatnením nároku na vyslovenie povinnosti žalovanému zdržať sa

dohody o zrážkach zo mzdy v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou
32Csp 48/2017, splnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

17. Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik

tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa
priznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného
zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná

súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu
k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitnéuplatňovanienárokuspotrebiteľa.Jepotrebnépoukázaťajnaprvotnékonanie32Csp48/2017,
v ktorom sa žalobkyňa úspešne domáhala zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a v spore
bola aj úspešná. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný
návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý.

18. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že konkrétnu žiadanú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia v žalobnom petite vo výške 1.044,36 Eur , súd s takouto výškou, ktorá má predstavovať

polovicu zo sumy úrokov a poplatkov, ktoré by patrili žalovanému v zmysle uzatvorenej zmluvy sa
nestotožňuje, nesúhlasí s takýmto prepočtom, podľa názoru súdu tu absentuje racionálny základ,
pre priznanie takejto sumy. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie
ujmy spotrebiteľovi- žalobkyni, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý jej hrozil z dôvodu možnostiuplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného
zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.
Súd mal za to, že tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nezaplatila ani istinu úveru sa s poukazom na

obsah listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne, javia ako
nepreukázané.Rovnakozairelevantnúvtomtosporesúdpovažovalnámietkužalovaného,žežalobkyňa
iniciovala viaceré súdne spory.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu

§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa
kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí
od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola
priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška

nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa
názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať
náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z

prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.