Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Erika Madarászová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215205364.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. N., nar. X.XX.XXXX, bytom
V. č. 2, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č.k. 6C/258/2015- 73 zo dňa 24. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
82,42 euro, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,42 Euro od 16.5.2013 do zaplatenia,

všetko do 90 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 ,
7, 8 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že dňa 17.8.2009 strany
sporu uzatvorili úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v

sume 2000 eur, úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu 14,52 % ročne a úver mal splácať v
dohodnutých splátkach v počte 60. Súd prvej inštancie posúdil tento právny vzťah ako spor vzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy a v konaní predovšetkým zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa citovaných ustanovení zákona č.258/2001 Z.z. Konštatoval, že
zmluva z ktorej žalobca uplatnil svoj nárok neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) - sumu, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto náležitosť má obsahovať údaj o tom, aká suma sa

zosplátky započíta naúverovúistinu,akásumanaúroky,prípadnenapoplatky.Predmetnázmluvavšak
vo svojich ustanoveniach obsahovala určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho,
aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká
na splátky poplatkov. Neuvedenie rozčlenenia splátok považoval súd v súlade s ustálenou judikatúrou
všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 258/2001 Z.z., preto považoval úver (ust. § 4 ods. 5 citovaného zákona) za bezúročný a bez

poplatkov. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že sa jedná aj o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve ( ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nerozčlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov znamená, že spotrebiteľ musí plniť pôžičku v jednotlivých splátkach, ale od samotného
počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky.
Uviedol, že ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že
priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej

tabuľky by takisto určoval veriteľ a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé
splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že absencia tejto podstatnej zmluvnej náležitosti má za následok, že
zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. § 4 ods.5 zákona, sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy podľa
názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci
C 42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu. S
poukazom na uvedené je potom žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostal.
Žalovaný na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostal 2000 eur. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný

doteraz zaplatil 1917,58 Euro. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel a na vyvrátenie týchto tvrdení
súdu nepredložil žiaden dôkaz, preto súd tieto skutočnosti považoval za nesporné medzi stranami sporu
a z nich vychádzal. Keďže žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil celú úverovú istinu, súd žalovaného
zaviazal zaplatiť sumu 82,42 euro. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ust. § 517 ods.2
OZ vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR č.87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
celého dlhu teda odo dňa 16.5.2013 . O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP , keď pri

čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej
lehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizmeniťavyhovieť
žalobevplnomrozsahu.Namietalnesprávneprávneposúdenievecisúdomvčastichýbajúcejnáležitosti

zmluvy, keď v samotnom texte zmluvy súd riadne uvedené - výška anuitnej splátky ( 47,08 eura), ich
počet ( 60 ), termín splatnosti 1.anuitnej splátky ( 20. deň mesiaca) a periodicitu a termín splatnosti
anuitnej splátky ( mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca). Z uvedeného teda vyplýva, že počet a
termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené
platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedenímamortizácieistinyaúrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzby.Uviedol,ževýška,počet
a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia
zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku

poplatkov, ktorý je súčasťou VOP. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11. 2016 vo
veci C-42 /15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere are nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument a tiež zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu

a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. Preto záver súdu, že
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov výlučne v dôsledku absencie tohto jediného údaja, nie
je opodstatnený a dôvodný.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o
trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej

časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2015 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 850,75 euro, úroku 51,02 eur, úroku z omeškania 2,91 eura, úroku 14,52

% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 850,75 eura od 16.5.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo
výške 8,00 % ročne z nezaplatenej istiny 850,75 eura a nezaplatených úrokov 51,02 eura od 16.5.2013
do zaplatenia. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej mu boli
poskytnuté finančné prostriedky v sume 2000 eur, ktoré sa zaviazal splácať v dohodnutých mesačných
splátkach. Žalovaný dohodnuté splátky pravidelne a včas neplatil, preto ho listom zo dňa 23.4.2013

žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru v lehote do 15.5.2013. Žalovaný dlh nezaplatil. Do dátumu
predčasného zosplatnenia úveru uhradil žalovaný na istinu sumu 1149,25 eura, na základe čoho dlžná
istina ku dňu zosplatnenia predstavovala 850,75 eur. Súd prvej inštancie považoval predmetný úverza bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nebola uvedená jedna zo základných náležitostí
vyplývajúca z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.

7. Podľa § 4 ods. 2 písm a ) zákona č. 258/2001 Z.z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

8. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol sú nesprávne. Je
nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský
právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( 17.8.2009). V

danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej platnosť nebola
spochybnená.

9. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že sa
nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a ) zákona č.

258/2001 Z.z. Tento zákon nahradil zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010 a
v ktorom sa tiež nachádza predmetné ustanovenie, a to pod § 9 ods. 2 písm. k). Zákon č. 129/2010 Z.z. v
prílohe č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o

úverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadneporadie,v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

10. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa
zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru

a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné

poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ( predtým § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.) nemožno
od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis

splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ toto ustanovenie uvádza
pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia
eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné
náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje celkovú výšku úroku,

druh a účel úveru, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej anuitnej splátky, termín prvej splátky, počet
splátok a periodicitu a termín splatnosti splátok, splatnosť úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú je povinný
klient zaplatiť. Všetky tieto údaje sú špecifikované v zmluve o úvere zo dňa 17.8.2009.

12. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie aj na Rozsudok súdneho dvora (tretia

komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra
2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa mávykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia

tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený
rozsudok reagovala aj legislatíva SR zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a súčasne sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo
k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou
od1.mája2018slová„atermíny splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“nahrádzajúslovami„frekvenciu

splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie tejto náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku C-42/15. Legislatíva
tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne
so smernicou 2008/48/ES. Vyššie uvedené závery konštatoval vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd
SR a to v uznesení zo dňa 22.02.2018 sp.zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.04.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP
zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a vec podľa § 391
ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne
zaoberať nárokom žalobcu v zamietajúcej časti rozsudku v zmysle vyššie uvedených záverov, vykoná
dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Právnym

názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.