Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/284/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610206107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7610206107.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Ing. Š. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
Č. XX, G., proti žalovanému M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, o odstránenie zásahu do vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12. marca 2018, č. k.
8C/76/2010 - 260

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)

napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I), stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (II)
a zároveň rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému (aj po úprave petitu z 8. novembra 2016)
domáhal uloženia povinnosti odstrániť neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku
na parcele číslo XXX, k. ú. Z., zapísanému na LV č. XXX, a to odstránením časti plechovej brány,
zasahujúcej do tohto pozemku žalobcu z pozemku vo vlastníctve žalovaného s parcelným číslom XXX,

k. ú. Z., zapísaného na LV č. XX. Žiadal tiež, aby žalovanému bola uložená povinnosť opraviť plot na
hranici pozemku žalobcu s parcelným číslom XXX, k. ú. Z., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX
a pozemku žalovaného s parcelným číslom XXX, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XX. Zároveň žalobca
žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania pozemku s parcelným
číslom XXX vo vlastníctve žalobcu, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XXX alebo akejkoľvek jeho časti.
Žalobu odôvodňoval tým, že hranica medzi dotknutými pozemkami bola vytýčená v teréne Úradom
geodézie v Levoči v roku 1966. Strany sporu takto zamerané pozemky zdedili po svojich rodičoch a

nerušene ich užívali až do doby neoprávneného zásahu žalobcu do vlastníckeho práva žalovaného
(zrejme žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, poznámka odvolacieho súdu). Navrhol, aby súd
nariadilznaleckédokazovanie,ktoréhocieľombudeposúdeniepriebehucelejhranicemedzipozemkami
vo vlastníctve žalobcu, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. Z., na parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX,
parc. č. XXX a parc. č. XXX a pozemkami vo vlastníctve žalovaného, zapísanými na LV č. XX, k. ú.
Z., na parc. č. XXX a parc. č. XXX, vrátane určenia rozsahu neoprávnených zásahov žalovaného do
vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu. Zo záverom znalca ohľadom zásahu do jeho vlastníckeho

práva plechovou bránou postavenou na pozemku žalovaného na parcele č. XXX nesúhlasil, nakoľko
táto zasahuje v rozsahu 0,5 m do jeho pozemku na parcele č. XXX. Poukázal na to, že znalec vychádzal
z náčrtu č. 94 miestneho skutočného stavu v teréne z marca 2001, avšak skutočný stav ich usadlostí
bol objektívne a k spokojnosti ich oboch rodičov stanovený Úradom geodézie v Levoči už pred 50 rokmi,zameraním z 9. augusta 1966 a tento nebol pojatý do náčrtu ani v roku 1951. Poukázal na to, že po 50
rokoch platí aj stav vydržania. Dokumentáciu z roku 1966 k dispozícii nemá, ale mala by sa nachádzať
na úrade geodézie a kartografie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. Z.. Poprel, že by zasahoval do pozemku žalobcu, pretože
jeho stĺpové osadenie brány vchodu domu č. XX nie je spojené so stenou domu žalovaného č. XX,
nakoľko je osadený 0,25 m od steny domu žalovaného a medzera je vyplnená plechom. Pokiaľ ide o
stĺpové osadenie brány jeho domu, nachádza sa na jeho pozemku parc. č. XXX, a teda nie je osadené
na parcele žalobcu č. XXX (č. 13/1 a 14). Tvrdil, že celý plechový plot pozdĺž jeho domu za drevárňou v

dĺžke 17 m je vystavený na jeho pozemku parc. č. XXX a taktiež jeho múr budovy drevárne v dĺžke 9,30
m je postavený na pozemku jeho pozemku par. č. XXX/X. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom
žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože to žalobca zasahuje do jeho vlastníckeho práva.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. novembra 2013, č. k. 3Co/105/2012 - 145 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie z dôvodu, že napriek opakovane upravovanému a menenému petitu žalobného

návrhu, stále nie je zrejmé, či sa jedná o tzv. vindikačnú žalobu o vydanie časti pozemku, alebo
o zapieraciu žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho
vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu
proti neoprávnenému zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba - žaloba vindikačná), alebo o
žalobu o určenie spornej hranice medzi susediacimi pozemkami strán sporu. V súvislosti so zmeneným

návrhom uviedol, že nie je dostatočne určitý a súd prvej inštancie neurobil žiadne úkony v záujme
odstránenia vád návrhu.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca odstránil vady podania (žaloby) a dožadoval sa v zmysle
§ 126 Občianskeho zákonníka odstránia vstupnej brány, odstránenia plechovej brány, ktoré zasahujú

do vlastníctva žalobcu a tiež zdržania sa akéhokoľvek hospodárskeho využitia pozemku vo vlastníctve
žalobcu.Povykonanomdokazovanípoukázalnaust.§60,§80zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zdôraznil, že predmetom sporu je odstránenie zásahu do vlastníckych práv
žalobcu, avšak žalobca sporné nehnuteľnosti, do ktorých podľa neho žalovaný zasahuje, daroval v
priebehu konania svojmu vnukovi p. O. G.. Zároveň akcentoval, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecnú legitimáciu
má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Na pojednávaní konanom 12. marca 2018
súd prvej inštancie skúmal ex offo otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na to, že pre
rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP) a tiež
preto, že nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. S dôrazom na

ust. § 132 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie zdôraznil, že
žalobca cestou právnej zástupkyne súdu oznámil, že previedol nehnuteľnosť na vnuka, p. O. G., avšak
nepodal, ani nemieni podať návrh na zmenu žalobcu, pretože nechce, aby jeho vnuk pokračoval v tomto
konaní ako žalobca. Pokračovať v konaní ako žalobca nemá vôľu ani samotný p. G.. Žalobca sa vyjadril,
že v konaní chce pokračovať on sám. Učinil tak napriek tomu, že bol svojou právnou zástupkyňou o

dôsledkoch svojho rozhodnutia poučený. Návrh na zmenu žalobcu teda nebol podaný žalobcom ani
novým vlastníkom nehnuteľností, pánom G.om. Nepodanie návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu
spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, p. M. v spore, nakoľko v čase, kedy súd
rozhodoval (12. marca 2018) nepreukázal, že je naďalej nositeľom hmotno-právneho oprávnenia. Súd
preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257

v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu, a ani štátu, nepriznal.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré však nespĺňalo náležitosti požadované
Civilným sporovým poriadkom. Preto súd prvej inštancie uznesením zo 16. apríla 2018, č. k. 8C76/2010
uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil odvolanie z 29. marca 2018 v súlade

s ustanovením § 129 ods. 1 a § 373 ods. 1 CSP, pod následkom odmietnutia. Zároveň žalobcu poučil, že
v odvolaní je potrebné uviesť konkrétne voči ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu
rozhodnutie napáda, v čom toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha, teda ako žiada
o odvolaní rozhodnúť.6. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca doplnil odvolanie v podaní z 22. júna 2018, v ktorom súdu
oznámil, že JUDr. G. V. ho po prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zo žalobcu na jeho

vnuka už v konaní nezastupuje. Pojednávania konaného 12. marca 2018 sa nemohol zúčastniť pre
nemoc, preto podal návrh na jeho odročenie. Súdu prvej inštancie vytýka, že sa nezaujímal o splnenie
svojho rozhodnutia z ohliadky vykonanej z 18. júna 2017 o vyrovnanie hraničného stĺpa na parcele č.
142a teda predčasne vydal rozsudok v tomto spore. Preto žiada o jeho kontrolu a prešetrenie a až
následne o vydanie rozsudku. Z obsahu odvolania teda vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods.

1 písm. d) a f) CSP a návrh žalobcu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že do vlastníckych práv žalobcu v
žiadnom prípade nezasahuje, ale len riadne užíva svoje vlastníctvo. Vzhľadom k tomu, že plot žalobcu
bol v dezolátnom stave, tak ho žalovaný opravil sám a to na hranici, ktorú vytýčil súdny znalec L. H. na

predmetných pozemkoch (v spise je skôr doložený znalecký posudok a fotokópia bočného pohľadu na
opravený stĺp a plot.). Z toho je zrejmé, že tvrdenie Ing. Š. M., že žalovaný premiestnil stĺp a plot do
jeho pozemku o 0,5 metra, je nezmyselné, lebo žalovaný postavil plot na svojom pozemku tak, ako bolo
doteraz. Naopak, jeho neopravený starý plechový plot zasahuje do pozemku žalovaného. Na základe
uvedeného navrhuje odvolanie a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

8. V ďalšom podaní zo 6. augusta 2018 žalobca opätovne uviedol, že sa v spore sa jedná o
problém správneho osadenia hraničného stĺpu parciel XXX/XXX, XXX. Za tým účelom bola nariadená
súdom mimoriadna obhliadka parcely č. XXX a XXX. Stĺp na hranici XXX zameraný geodetickým a
kartografickým strediskom OÚ Levoča a funkčný od roku 1966 ako hraničný stĺp už 52 rokov a je dodnes

nespochybniteľný a odporca si ho dovolil vykopať a premiestniť ho o 0,5 metra do parcely č. XXX.
Parcela č. XXX je ohradená plechovým plotom, na konci ktorého stojí hraničný stĺp označujúci dĺžku a
šírku parcely. Po dôkladnom obhliadnutí parcely č. XXX obojstranne bola obhliadkou stanovená úloha
opraviť a vyrovnať hraničný stĺp. Táto úloha bola uložená obidvom zúčastneným stranám. Túto úlohu
avšak splnil len odporca sám a to tak, že ho vykopal a premiestnilo do parcely žalobcu. Preto žalobca

podal trestné oznámenie na M. B. na PZ v Spišskom Podhradí. Pritom bol žalobca vypočutý 20.7.2018
a p. B. 30.7.2018. Žalovaný si vymyslel a udal pri výsluchu to, že žalobca som tento stĺp asi pred 20-timi
rokmi zakopal na jeho pozemok. Aj preto bolo toto oznámenie zamietnuté a žalobcovi bolo doporučené
civilné právne riešenie.

9. K doplnenému odvolaniu žalobcu podal následne písomné vyjadrenie žalovaný, ktoré považuje za
zavádzajúce a nepravdivé, lebo žalovaný predmetný hraničný stĺp parciel XXX/XXX a XXX opravil sám,
a to na svojom pozemku na hranici, ktorú vytýčil súdny znalec L. H.. Ďalej tvrdenie Ing. M., že tento
predmetný stĺp bol zameraný v roku 1966 geodetickým a kartografickým strediskom OÚ Levoča, je
nepravdivé, pretože to nikto zameriavať nebol a kópie katastrálnych máp, ktoré sú v spise doložené už

skôr, potvrdzujú, že žalovaný do jeho vlastníckych práv nezasiahol. Naopak, neopravený starý plechový
plot žalobcu zasahuje do pozemku žalovaného. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný
pred 20-timi rokmi zakopal stĺp na jeho pozemok, pretože žalovaný to neurobil a predmetný stĺp je tak,
ako bol osadený od nepamäti. Ďalej uvádza, že žalobca urobil plechový plot pozdĺž svojho domu za
drevárňou v dĺžke 17 m, a tento postavil na pozemku žalovaného na parcele CKN č. XXX. Taktiež múr

budovy drevárne patriaci žalobcovi v dĺžke 9.30 m je postavený na pozemku žalovaného na parcele
CKN č. XXX/X. Ing M. nedodržuje hranice svojich pozemkov, lebo vystavil múr po celej dĺžke domu o
šírke 0,30 m a výške 0,60 m na pozemku žalovaného na parcele CKN č. XXX. Ďalej žalovaný uvádza,
že v žiadnom prípade nikoho krivo neobviňuje a neohovára a navrhuje doplnenie odvolania a žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP] a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanom spore nie sú preukázané a
rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok
bol verejne vyhlásený po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a ust. § 378 ods. 1 CSP.11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d) a f) CSP.

12. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania vymedzená v citovanom
ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a

nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

13. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že uskutočnil pojednávanie vo veci napriek tomu,
že žalobca svoju neúčasť. V odvolaní zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie požiadal o odročenie tohto
pojednávania pre svoje onemocnenie.

14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne,
keď pojednávanie nariadené na deň 12. marca 2018, riadne uskutočnil, pretože o jeho odročenie
nežiadala žiadna zo strán sporu. Je pravdou, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
svojej hospitalizácie vopred písomne ospravedlnil (e-mail z 12. marca 2018 na č. l. 253 spisu), avšak z

uvedeného dôvodu nežiadal pojednávanie odročiť. Keďže ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na
pojednávaní nie je bez ďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania, postupoval súd prvej inštancie
správne, keď vec prejednal aj bez prítomností žalovaného. Navyše, na pojednávaní bola prítomná aj
JUDr. G. V., ktorá ho v tom čase ešte právne zastupovala.

15. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu považuje preto odvolací súd za neopodstatnenú.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

17.Odvolacísúdpopreskúmanírozsudkuapredchádzajúcehoprocesnéhopostupusúduprvejinštancie
v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v
podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a
povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru
o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, odvolací súd
nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo
právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správny.

18. Súd prvej inštancie nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej
legitimácie v spore. Rozhodol tak vychádzajúc zo zásady, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav

v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP) a tiež preto, že nedostatok vecnej legitimácie
bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. S dôrazom na ust. § 132 Obč. zákonníka súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalobca cestou právnej zástupkyne súdu oznámil, že previedol nehnuteľnosť
na vnuka, p. O. G., avšak nepodal, ani nemieni podať návrh na zmenu žalobcu, pretože pokračovaťv konaní ako žalobca nemá vôľu ani samotný p. G.. Učinil tak napriek tomu, že bol svojou právnou
zástupkyňou o dôsledkoch tohto rozhodnutia poučený. Nepodanie návrhu na zmenu subjektu na strane
žalobcu spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, p. M., v spore, nakoľko v čase, kedy

súd rozhodoval (12. marca 2018) nepreukázal, že je naďalej nositeľom hmotno-právneho oprávnenia.

19. Vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a zákonné.
Skutočnosti a argumenty uvedené žalobcom v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.

20. Odvolací súd zároveň akcentuje, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,

kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

21. Nakoľko závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a zákonné, pretože žalobca
v priebehu konania prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na svojho vnuka stratil aktívnu
vecnú legitimáciu v spore, dostatok ktorej je esenciálnym predpokladom úspešnosti žalobcu v spore,
pričom žalobcom uplatnené odvolacie námietky nemožno považovať za opodstatnené, odvolací súd
potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca, ako neúspešná strana v spore v odvolacom konaní, nemá
proti úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto odvolací súd

stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacímsúdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).