Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/433/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200942
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7712200942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou NITSCHNEIDER & NOVÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 3/A, IČO: 35 874
465 proti žalovanej T. Š.O., A.. XX.XX.XXXX, W. P., Š.A. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 7.278,16 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.10.2018
sp.zn. 19C/67/2012 - 368 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 7.278,16 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 30.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania v rozsahu 42,62%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7.278,16 eur,

ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že dňa 24.11.2006 uzavrel zmluvu o finančnom leasingu
motorového vozidla značky ŠKODA Octavia s nájomkyňou D. W.. Povinnosťou nájomcu bolo okrem
iného uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 11.733,80 Sk (389,49 eur ) vrátane DPH. Pôvodná
nájomkyňa a žalovaná uzavreli dňa 25.4.2008 zmluvu o postúpení práv a povinnosti, na základe ktorej
žalovaná vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodnej nájomkyne a teda pristúpila k zmluve ako
aj k všeobecným podmienkam zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla. Z dôvodu, že táto si
následne neplnila svoje zmluvné povinnosti splácať mesačné leasingové splátky, žalobca jej oznámil,

že dňa 6.10.2008 predčasné ukončenie leasingu a zároveň ju vyzval na vrátenie predmetu leasingu.
Vozidlo nebolo žalobcovi vrátené dobrovoľne a ani na základe snahy o jeho odobratie, keď bolo zistené,
že predmet leasingu údajne užíva iná osoba. Žalobca z tohto dôvodu podal trestné oznámenie. Predmet
konania pozostáva z dlhu žalovanej na leasingových splátkach a z nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v
súvislosti s predčasným ukončením leasingu.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa
24.11.2006 uzavrela D. W. a žalobca zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla. Predmetom zmluvy
bol prenájom motorového vozidla ŠKODA Octavia model: TOUR, rok výroby 2006. Cena motorového
vozidla, ktoré žalobca zakúpil prostredníctvom autorizovaného predajcu Porsche Interauto Slovakia,s.r.o., bola 520.395,00 Sk. Predmetné motorové vozidlo žalobca na základe zmluvy prenajal D. W.
za podmienok dohodnutých v zmluve a v súlade so všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom
leasingumotorovéhovozidla.Súčasťoudohodyboloajplateniehavarijnéhopoistenia,ktoréjezahrnutév

mesačných splátkach, a tak isto aj zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorových
vozidiel, ktoré bolo zahrnuté do mesačných splátok. Mesačná leasingová splátka spolu s nájomným a
uvedenými druhmi poistenia tvorila 11.733,80 Sk. Splátky sa mali splácať po dobu 60 mesiacov, teda
celkovásuma,ktorúmaldlžníkzozmluvyuhradiťbola704.028,-Sk(23.369,44eur). Účastnícizmluvysa
dohodli, že zmluva o finančnom leasingu sa bude spravovať právnou úpravou Obchodného zákonníka.

Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, ktorú
účastníčka zmluvy riadne podpísala a prevzala. Dňa 21.5.2008 po súhlase žalobcu uzavrela pôvodná
nájomkyňa D. W. Y. Ž. T. Š. dohodu o postúpení práv a povinností, na základe ktorej postupca previedol
všetky práva a povinností plynúce z leasingovej zmluvy na žalovanú. Žalovaná a žalobca sa dohodli,
že ku dňu účinnosti dohody sú všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu, ktoré sú súčasťou
leasingovejzmluvy,nahradenénovýmivšeobecnýmipodmienkamizmluvyofinančnomleasinguvozidla,

ktorésúakoprílohapriloženévdohode.Výškaleasingovejsplátkyzostalanezmenenápodľapôvodného
splátkového kalendára, pokiaľ sa jej výška nezmení v súlade s príslušnými bodmi článku IV. dohody.
Žalovaná v ten istý deň podpísala aj prevzatie všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu
motorového vozidla leasingovej zmluve č. XXXXXX. Z faktúry spoločnosti Porsche Michalovce súd zistil,
že kúpna cena vozidla bola 520.395,00 Sk. Pôvodná užívateľka D. W. zaplatila akontáciu 174.045,10

eur, preto k úhrade zo strany žalobcu zostala suma 346.349,90 Sk (11.496,71 eur). Z prehľadu splátok
prijatých na zmluve vyplýva, predchádzajúca dlžníčka a žalovaná spolu na splátkach uhradili sumu
418.242,20 Sk (13.883,09 eur) so započítaním akontácie 174.045,00 Sk (5.777,23 eur). Z prehľadu
splátok prijatých na leasingovej zmluve vyplýva, že po 25.4.2008, kedy žalovaná podpísala zmluvu o
prevode práv z leasingovej zmluvy, došlo k úhrade sumy 25.000,00 Sk (829,84 eur) dňa 30.6.2008,

sumy 10.000,00 Sk (331,94 eur) a dňa 18.8.2008 bola uhradená suma 4.410,00 Sk (146,38 eur), spolu
39.410,00 Sk (1.308,17 eur). Dňa 2.4.2008 bola prijatá platba od P. Č. v sume 18.000,00 Sk. Z prehľadu
leasingových splátok ďalej vyplýva, že mesačná splátka bola rozdelená na časť istiny, finančného
výnosu, DPH a povinného zmluvného poistenia a havarijného poistenia. Zo splátkového kalendára k
leasingovej zmluve vyplýva, že žalobca rozpísal sumu úveru na 10.161,15 eur, a to na počet splátok

60. Žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu od 24.5.2008, teda od 19 splátky. Na splátkach 19-60 na
istine úveru mala zaplatiť 7.944,35 eur. Dňa 6.10.2008 žalobca oznámil žalovanej predčasné ukončenie
leasingu, pretože sa dostala do omeškania s úhradou dvoch mesačných splátok a ku dňu 6.10.2008
dlhuje na splátkach 23 466,40 Sk. Zároveň bola vyzvaná, aby pristavila predmet leasingu na adresu
spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, resp. ho vydala

poverenej osobe, ktorá predloží plnú moc a zákazkový list vydaný žalobcom na zaistenie predmetu
leasingu. Zo správy o priebehu šetrenia bolo zistené, že T. S. 8.10.2008 vykonal návštevu na adrese
žalovanej, ktorá uviedla, že peniaze na dlžné splátky nemá a vozidlo po fyzickom násilí vzal jej bývalý
priateľ, pričom celý prípad oznámila polícii. Zo správy ďalej vyplýva, že predmet leasingu nájdený nebol
a z vyjadrenia žalovanej vyplývalo, že je možné, že priateľ vozidlo predal do Anglicka. Na základe

týchto skutočností žalobca dňa 9.2.2009 podal na Kriminálnej polície Michalovce trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa. Z faktúry č. XXXXXXXXX W. N., Ž. T. S. fakturoval žalobcovi práce vzťahujúce
sa k leasingovej zmluve č. XXXXXX - D. W. sumu 4.000,00 Sk. Z ďalšej faktúry T. S. Č.. XXXXXXXXX
bolo zistené, že si vyúčtoval ďalšie práce v súvislosti s uvedenou leasingovou zmluvou a to v sume
2.200,00 Sk. Z faktúry spoločnosti OVER-LEASE PLUS s.r.o. súd zistil, že táto spoločnosť si vyúčtovala

sumu 237,00 eur za podanie trestného oznámenia. Z faktúry tej istej spoločnosti bolo ďalej zistené, že
spoločnosť fakturovala žalobcovi cestovné náklady za cestovné 990 km vo výške 318,09 eur. Z trestného
rozkazu tunajšieho súdu 3T/45/2010 vyplýva, že žalovaná bola uznaná za vinnú z trestného činu
podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, na tom základe, že dňa 25.4.2008 v predajni Porsche
Inter Auto Slovakia s.r.o. Michalovce podpísala dohodu o postúpení práv a povinností zo spoločnosťou

VolkswagenFinančnéslužbySlovenskos.r.o.Bratislavakleasingovejzmluve,čímnasebaod24.5.2008
prevzala leasing na osobné motorové vozidlo Š.O. E. P. XXX W. Q. S., ako aj povinnosť splatiť ešte
41 mesačných splátok za toto vozidlo po 389,49 eur, teda celkovo 15.969,00 eur, avšak pri podpise
zmluvy o postúpení leasingovú spoločnosť uviedla do omylu tým, že predložila falošné potvrdenie o
zamestnaní a výške príjmu, vozidlo prestala splácať, čím spoločnosti Volkswagen Finančné služby

Slovensko s.r.o. spôsobila škodu vo výške 12.311,28 eur. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podaním zo dňa
21.10.2015 zobral návrh v časti späť a žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná nahradiť mu škodu 7.756,74
eur, ktorú špecifikoval tak, že škoda pozostáva zo sumy 7.114,75 eur ako nesplatená časť istiny (priamaškoda) a sumy 641,99 eur ako náklady súvisiace s predčasným ukončením zmluvy (nepriama škoda).
Žalovaná vstúpila do pozície dlžníka leasingu vo výške 10.161,15 eur, z úveru bolo vrátených 3.046,40
eur, rozdiel predstavuje škodu v neprospech žalovanej vo výške 7.114,75 eur. Suma 7.114,75 eur

predstavujú jednotlivé doposiaľ neuhradené časti splátok započítavané na istinu úveru, a to od splátky č.
25 až p splátku č. 60, ktorou by došlo k úplnému uhradeniu úveru. Žalobca poskytol finančné prostriedky
na kúpu vozidla a umožnil ich mesačné splácania, preto suma 7.114,75 eur predstavuje nevrátenú sumu
po vyhlásení predčasnej splatnosti v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným. Predstavuje
tak priamu škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi úmyselným konaním žalovanej v rozpore s dobrými

mravmi, čo potvrdzuje aj rozsudok 3T/45/2010.

4. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 42, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka uzavrael, že podľa jeho názoru zodpovednosť žalovanej za škodu a tak ďalej.
Podľa názoru súdu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi z neplatnej zmluvy je
daná. Protiprávne konanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je preukázané právoplatným odsudzujúcim

trestným rozsudkom Okresného súdu Michalovce 3T/45/2010, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola
uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona na tom základe,
že pri podpise zmluvy leasingovú spoločnosť uviedla do omylu tým, že predložila falošné potvrdenie o
zamestnaní a výške príjmu. Nič na tom nemení ani argumentácia žalovanej, že bola amnestovaná. Pri
amnestii prezidenta republiky dochádza iba k odpusteniu uložených trestov, amnestovanie viny nie je

možné, pretože protiprávne konanie objektívne existovalo a bolo preukázané uznaním viny v riadnom
trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za protiprávne konanie vo
vzťahu k nárokom vyplývajúcim z predpisov občianskeho práva. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedna
vždy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, čo u žalovanej bolo preukázané odsudzujúcim
trestným rozsudkom. Zostalo tak posúdiť výšku uplatnenej náhrady škody zo strany žalobcu. Žalobca

si pôvodne uplatnil nárok vo výške 10.206,72 eur ako vyúčtovanie nárokov z predčasne ukončenej
leasingovej zmluvy. Aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zotrval na právnom názore, že
nároky zo zmluvy zodpovedajú výške náhrady škody. Tento svoj názor neskôr korigoval a zobral návrh
v časti zaplatenia sumy 2.449,98 eur späť. Žalovaná so späťvzatím návrhu v časti súhlasila, preto súd
konanie v časti o zaplatenie 2.449,98 eur podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil. Zvyšok nároku vo výške

7.756,74 eur žalobca odôvodnil tak, že tento pozostáva zo sumy 7.114,75 eur ako nesplatená časť istiny
(priama škoda) a sumy 641,99 Eur ako náklady súvisiace s predčasným ukončením zmluvy (nepriama
škoda). Žalobca vo svojich vyjadreniach vyčíslil aj finančný výnos, ako ušlý zisk, o tento nárok však po
späťvzatí návrhu návrh nerozšíril, preto súd vychádzal z vyčíslenia škody ako ju žalobca požadoval
v podaní zo dňa 28.8.2015 po späťvzatí časti návrhu v sume 7.756,74 eur. Po druhom zrušujúcom

rozhodnutí odvolacieho súdu nárok žalobcu zostal vo výške 7.278,16 eur, zvyšná zamietajúca časť
nadobudla právoplatnosť. Súd však pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ide o náhradu škody, preto je
potrebné vychádzať pri určení jej výšky zo skutočnej úhrady ceny motorového vozidla. Ako vyplýva z
predloženého výpisu z účtu, žalobca uhradil predajcovi Porsche dňa 7.12.2006 doplatok kúpnej ceny
v sume 346.349,90 Sk (11.496,71 eur), čo je suma uvádzaná vo faktúre predajcu. Ide teda o istinu

úveru, ktorú poskytol žalobca žalovanej resp. jej právnej predchodkyni na kúpu motorového vozidla.
Odvolací súd uzavrel, že vo vzťahu k žalovanej je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v čase prevzatia
záväzku z leasingovej zmluvy žalovanou a aké plnenie vo vzťahu k nej by žalobcovi patrilo za riadneho
behu veci. Riadny beh vecí znamená prakticky plnenie z leasingovej zmluvy. Žalobca si však uplatňoval
iba skutočnú škodu, ktorú predstavuje doplatok ceny za motorové vozidlo. Vychádzajúc z pokynov

odvolaciehosúduatvrdeniažalobcu,žeuplatňujepriamuškodu,žalovanádozmluvnéhovzťahuvstúpila
s účinnosťou k 24.5.2008. Žalobca istinu úveru v splátkovom kalendári rozpísal na sumu 10.161,15
eur, a nie na sumu 11.496,71 eur ako vyplýva z faktúry spoločnosti Porsche ani na sumu 12.091,77
eur, ako uvádzal žalobca. Súd preto vychádza z istiny rozpísanej samotným veriteľom, teda zo sumy
10.161,15 eur. Žalovanú zaväzovali splátky od mesiaca máj 2008 do októbra 2011, a to na čistej

istine úveru. Išlo o splátky rozpísané ako splátky 19 až 60. Na čistej istine úveru podľa splátkového
kalendára mala žalovaná uhradiť 7.944,35 eur, ako súčet istiny splátkového kalendára od mája 2008
do októbra 2011. Z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1.308,17 eur, a to dňa
30.6.2008 sumu 829,84 eur, dňa 21.7.2008 sumu 331,93 eur a dňa 18.8.2008 sumu 146,38 eur. Po
započítaní tejto sumy na dlh žalovanej na čisté splátky úveru je škoda na istine úveru v sume 6.636,18

eur (7.944,35 eur splátky 19-60 mínus 1.308,17 eur úhrady žalovanej). Žalobca požadoval 6.636,16 eur,
preto mu súd nárok v požadovanej výške priznal. Dôvodný je aj nárok žalobcu na tzv. nepriamu škodu.
Za škodu z hľadiska zodpovednosti je potrebné považovať všetky výdavky a náklady poškodeného,
ktoré súviseli s protiprávnym konaním žalovanej a znamenali pre neho úbytok v majetkovej sfére. Pokiaľide o nárok na nepriamu škodu, táto pozostáva z úhrad faktúr zmluvných partnerov žalobcu, ktorí pre
žalobcu zabezpečovali návrat motorového vozidla do jeho dispozície a úkony s tým súvisiace, a to v
sume 641,99 eur. Žalovaná podľa zmluvy na výzvu žalobcu neodovzdala predmet leasingu, túto službu

pre neho vykonali zmluvní partneri. Spoločnosť T. - T. S. poskytla žalobcovi služby, ktoré súviseli so
šetrením miesta predmetu nájmu. Túto službu si dodávateľ fakturoval v sume 86,90 eur. Z výpisu účtu
žalobcu vyplýva, že táto suma bola žalobcom uhradená dňa 6.11.2008. Spoločnosť OVER - LEASE
PLUS vykonala pre žalobcu služby súvisiace s podaním trestného oznámenia, ktorým došlo k trestnému
stíhaniu žalovanej, ktoré si fakturovala v sume 237,- eur a služby v súvislosti s nákladmi súvisiacimi

s predvolaniami na OR PZ Michalovce vo veci trestného stíhania žalovanej, ktoré fakturovala v sume
318,09 eur. Fakturované sumy uhradil žalobca dodávateľovi dňa 20.5.2009 a dňa 27.7.2009. Žalobca
tak preukázal, že uhradením uvedených služieb mu z majetku ušla hodnota v celkovej sume 641,99
eur, preto súd žalovanú aj na úhradu tejto sumy zaviazal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal
žalovanú na úhradu celkovej škody žalobcovi v sume 7278,16 eur pozostávajúcej z priamej škody v
sume 6636,16 eur a z nepriamej škody v sume 641,99 eur.

5. S poukazom na omeškanie žalovanej s úhradou peňažného záväzku priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania. V súlade s ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., od 30.10.2010 do zaplatenia.

6. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods.2 C.s.p. na základe záveru, že žalobca oproti

pôvodne uplatnenému nároku vo výške 10 206,72 eur, bol úspešný čo do istiny vo výške 7.278,16
eur a žalovaná bola úspešná v rozsahu 2.928,56 eur. Na základe toho ustálil výsledný pomer úspechu
žalobcu v rozsahu 42,62%.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu

ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na dôvode uvedenom v ust. §
365 ods. 1 písm. f) C.s.p. teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a ako aj písm. h) na základe tvrdenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že s poukazom na ust. § 42 Občianskeho zákonníka má
za škodu zodpovedať ten, kto zavinil neplatnosť právneho úkonu. Má za to, že v danom prípade dohoda

uzavretá medzi ňou a jej právnou predchodkyňou zo dňa 25.4.2008 o postúpení práv a povinností je
neplatná, pretože v preambule dohody je uvedené, že táto nadobúda platnosť podpisom zmluvných
strán a jej stranou je aj spoločnosť žalobcu. V zmysle čl. 3 bodu 1 tento dohody musí byť pre platnosť
táto dohoda podpísaná v mene tejto spoločnosti dvomi oprávnenými zástupcami uvedenými v záhlaví
dohody, prípadne konateľom a prokuristom spolu s jedným splnomocneným zástupcom. Pokiaľ sa tak

nestane, je uvedená zmluva neplatná. Má za to, že žalobca nesplnil tieto podmienky, keďže dohodu
podpísal iba jeden oprávnený zástupca, teda chýba na nej ešte podpis druhého oprávneného zástupcu.
Vychádzajúc z tvrdenia o neplatnosti tejto dohody, nemohli na ňu platne prejsť ani práva a povinnosti.
Ďalej poukázala na to, že rozsudok sp.zn. 3T/145/2010 Okresného súdu Michalovce, ktorým bola
uznaná vinnou, bol amnestovaný Rozhodnutím Prezidenta republiky č. 1/2013 Z.z. a preto sa na ňu

má hľadieť ako keby odsúdená nebola. Má za to, že v takejto situácii nemožno hovoriť ani o vine, či o
nevine jej osoby. Z tohto dôvodu sa súd nemôže odvolávať na platnosť uvedeného trestného rozsudku
a ani odôvodňovať oprávnenosť nároku žalobcu na náhradu škody z tohto trestného rozsudku. Ďalej
poukázala na neutvrdené nezrovnalosti v odôvodnení rozsudku, keď v bode 6. sa uvádza, že z obsahu
kúpnej zmluvy (č.l. 14) vyplýva, že predmetom leasingu by mala ostať iba ostávajúca časť kúpnej ceny

motorového vozidla (520.395,- Sk s DPH), teda suma 346.349,90 Sk. V bode 9. rozsudku sa však
uvádza, že cena auta bola zistená z faktúry spoločnostiPorsche Michalovce v sume 520.395,- Sk a ďalej
je tam uvedené, že predchádzajúca dlžníčka a žalovaná uhradili spolu na splátkach sumu 418.242,20
Sk (13.893,09 eur). Rozdiel je 102.152,80 Sk. V bode 21. rozsudku súd uvádza priamu škodu vo výške
7.114,75 eur, čo je však v rozpore s jeho konštatovaním v bode 9., kde rozdiel medzi uhradenou sumou

a sumou vozidla je 3.386,- eur.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že nesúhlasí s argumentáciou
žalovanej v odvolaní, rozsudok je vecne správny a súd jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim

spôsobom sa vyjadril k otázke zodpovednosti žalovanej za škodu a zároveň aj k výške tejto škody.
Nepovažuje za správnu ani argumentáciu žalovanej v súvislosti s amnestiou, keďže rozhodnutím
prezidenta SR došlo k odpusteniu trestov, ktoré boli uložené v rámci súdnych konaní. Toto rozhodnutie
prezidenta sa však netýka uznania viny žalovanej v rámci trestného konania vedeného pred okresnýmsúdom pod sp.zn. 3T/45/2010. Týmto bola žalovaná právoplatne uznaná vinnou zo spáchania trestného
činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Z toho vyplýva, že táto sa dopustila
protiprávneho konania v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda. Vo vzťahu k námietkam ohľadne

výšky uplatňovaného nároku uviedol, že v konaní na výzvu súdu opakovane jasným a zrozumiteľným
spôsobom vysvetlil spôsob vyčíslenia škody z jeho strany a tvrdenia žalovanej sú vytrhávaním časti z
kontextu celého odôvodnenia rozsudku.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez

nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania po predchádzajúcich zrušeniach prvoinštančným
rozsudkom odstránil predchádzajúce nedostatky vo vykonanom dokazovaní a toto vykonal v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave

§ 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody
prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 od. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie
ich správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto

dôvodom dodať:

11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení o
absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy s poukazom na
nedostatok účinného podpisu zo strany žalobcu ako jednej zo strán tejto dohody. Z jej obsahu vyplýva,

že túto za spoločnosť žalobcu podpísala poverená osoba Y. Q.. Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedená
osoba konala za spoločnosť žalobcu na základe poverenia. Iba vyhotovenie tohto poverenia teda možno
považovať za písomný právny úkon žalobcu na platnosť, ktorého sa vyžadujú dva podpisy oprávnených
osôb. Toto písomné poverenie síce nie je pripojené k rovnopisu dohody, žalobca však do spisu doložil
písomné poverenie tejto osoby spolu so svojim písomným podaním vo veci ešte dňa 22.06.2012 a toto

sa v spise nachádza na č.l. 76. Z jeho obsahu je zrejmé, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby
poverila svoju zamestnankyňu Y. Q. výkonom funkcie asistenta povereného vykonávaním prevodov
zmlúv na pokračovateľa. Toto písomné poverenie zo dňa 02.01.2008 podpísal za žalobcu konateľ T.. P.
I. Y. S. O. G.. T. W.. Pokiaľ teda spornú dohodu podpísala takto poverená osoba, ide o platne uzavretý
právny úkon v mene spoločnosti žalobcu. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku

žalovanej, ktorá poukazuje na zánik svojej zodpovednosti za škodu v súvislosti s amnestiou prezidenta
republiky. Udelenie amnestie podľa ust. § 474 Trestného zákona prezidentom republiky má totiž za
následok iba odpustenie, resp. zmiernenie právoplatne uloženého trestu alebo zahladenie odsúdenia.
Toto však nemá vplyv na samotné uznanie viny právoplatným trestným rozhodnutím a ani zodpovednosti
odsúdeného za škodu spôsobenú trestnou činnosťou. Odvolací súd sa k tejto zodpovednosti vyjadril

už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na svojich záveroch nemá dôvod nič meniť. Samotná
amnestia teda nezbavuje žalovanú zodpovednosti za škodu ktorú spôsobila svojou trestnou činnosťou.
Nedôvodnou je aj námietka žalovanej čo do priznanej výšky škody. Súd prvej inštancie po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia vyzval žalobcu na osobitnú špecifikáciu tohto nároku predovšetkým vo
vzťahu k nejasnostiam o výške akontácie vyplývajúcej zo samotnej faktúry č. XXXXXXXX za motorové

vozidlo(č.l.14)aúdajomvZmluveofinančnomleasingu(č.l.9).Zobjasneniažalobcujezrejmé,žesuma
174.145,10 eur označená ako leasingová splátka vopred vo faktúre je sumou, ktorú mal za povinnosť
uhradiť žalobca, keďže tento je v samotnej faktúre uvedený ako kupujúci. Tak ako to vyplýva zo Zmluvy
o finančnom leasingu, žalobca úhradu tejto sumy nájomkyňou zaúčtoval na vopred zaplatenú časť
obstarávacej ceny iba vo výške 156.118,50 Sk a časť tejto sumy bola zaúčtovaná na tzv. spracovateľský

poplatok vo výške 6.192,82 Sk. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
po úprave svojej žaloby vyšpecifikoval svoj nárok čo do predmetu ako aj výšky tak, že si uplatňoval
iba samotný dlh na istine, ktorý v zmysle splátkového kalendára (č.l. 37) predstavoval celkovú sumu
10.161,15 eur a od tejto sumy odpočítal časť uhradených jednotlivými splátkami, ktoré boli zaúčtované
na túto položku, teda samotnú istinu, ktorá bola uhradená v celkovej výške 3.046,40 eur. Rozdiel v týchto

sumách predstavuje žalobcom uplatnenú výšku skutočnej škody. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť ani jednej zo svojich odvolacích námietok a preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.12. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrad trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).