Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205364
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215205364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: P. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. č. 2, o
zaplatenie 768,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno,
č. k. 6C/258/2015- 124 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo
výroku o trovách konania m e n í takto:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy 850,75 eura od 16.05.2013
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu istiny vo výške 850,75 eura, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru
vo výške 51,02 eura, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške
2,91 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 901,77 eura od 16.5.2013

do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 14,52 % ročne zo sumy 850,75 eura od 16.5.2013 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 17.8.2009 uzatvoril úverovú zmluvu č. XX/XXX/
XX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur. Tento sa žalovaný zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 17.8.2015. Žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 23.4.2013 bol vyzvaný na predčasné splatenie celého úveru v
lehote do 15.5.2013.

2. Súd prvej inštancie rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017 tak,
že žalobe v časti o zaplatenie sumy 82,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 82,42 eura od 16.5.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov
konaniasúdrozhodoltak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Protitomutorozsudku
v zamietajúcom výroku a ohľadne výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/333/2017-102 zo dňa 30.4.2018 tak,
že prvoinštančný rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania zrušil a

vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 768,33 eura spolu s vyčísleným zmluvným úrokom vo výške 51,02 eura,vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 2,91 eura, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
819,35 eura od 16.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,42

%. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 17.8.2009 na základe žiadosti žalovaného uzatvorili strany
sporu úverovú zmluvu č. 20/257/09, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000
eur. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 47,08 eura v období od 20.9.2009.
Úrokovásadzbabolavzmluvedojednanávovýške14,52%ročne,pričomRPMNbolavzmluveustálená
vo výške 18,79 % pri priemernej RPMN vo výške 21,67 %. Celkové náklady spojené s úverom boli

vyčíslené vo výške 2.984,20eura. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne
neplnil, pričom žalobcom bol opakovane márne vyzývaný na riadne plnenie svojich povinností, preto
žalobca listom zo dňa 23.4.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval k úhrade celej
sumy zostatku titulom úverovej zmluvy vo výške 969,10 eura do 15.5.2013.

3.2 Súd prvej inštancie poukázal na to, že uplatnenému nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy 82,42

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,42 eura za obdobie od 16.5.2013 do
zaplatenia vyhovel (rozsudok č.k. 6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017), preto predmetom tohto konania
zostal zvyšok uplatneného nároku. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná len sčasti. Súd prvej inštancie preskúmaním úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu a to s poukazom na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v zákone č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy skonštatoval, že
predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Poukázal na to,
že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral,
preto súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy (po odpočítaní sumy istiny 82,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5

% ročne zo sumy 82,42 eura za obdobie od 16.5.2013 do zaplatenia, ohľadne ktorej sumy súd prvej
inštancie právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017). Súd prvej inštancie
považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho
po predčasnom zosplatnení úveru, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z..

3.3 Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,52 % ročne z dlžnej sumy za obdobie
odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, súd nepovažoval za dôvodný. Podľa názoru
súdu tento nárok žalobcu nemá oporu v zákone, pretože úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s

touto nakladať a produkovať zisk. Pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by
mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Dôvodil, že takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom
poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti
súd poukázal ja na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie,

ktorébyzaväzovaložalovanéhokplateniuzmluvnýchúrokovajpovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom
na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní,

žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,42 %
účelne vynaložených trov konania (žalobca mal úspech v rozsahu 66,21 % a žalovaný mal úspech v
rozsahu 33,79 %).

4. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti a v časti trov konania a žiadal,

aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Dôvodil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní poukázal na
ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka konštatujúc, že z podstaty úroku
ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trváaž do doby vrátenia úveru. Akcentoval na to, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov
má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Vychádzajúc z ust. § 497
Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale

aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až
do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov
dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. V tomto kontexte poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017,
č.k. 43Co/23/2017- 92, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33Cdo 212/2014. Ďalej
žalobca namietal výpočet nároku na náhradu trov konania vo výške 32,47%, keď súd pri určení hodnoty
sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Uviedol, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri
posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (rozsudok KS Trnava č.k. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016,

uznesenie NS SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, Krajský súd v Nitre uznesením čk. 12Co/145/2017
zo dňa 27.3.2018). V zmysle uvedeného súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v
časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 100%.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania zmeniť s poukazom na ustanovenie § 388 CSP.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal

vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak z
vykonanéhodokazovaniavyvodilnesprávnyprávnyzáver.Predmetomodvolaciehokonaniazostalnárok
žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 14,52% ročne zo sumy 850,75 eura od 16.05.2013 do zaplatenia.
Súdprvejinštancieuzavrel,žedohodnutézmluvnéúrokyzposkytnutýchprostriedkovnazákladezmluvy
o spotrebiteľskom úvere platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a

musí platiť úroky z omeškania. Odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože
dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne. Je nepochybné, že aj na
zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom
prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá úverová zmluva č. 20/257/09 podľa § 497 Obchodného

zákonníka, pričom žalovanému žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 2000 eur. Žalovaný sa dostal
do omeškania, zvyšok úveru neuhradil, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 15.05.2013.
Je zrejmé, že pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej
zmluvy ako aj Všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky
podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497

Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale
aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy
850,75 eura od 16.05.2013 do zaplatenia vychádzal z toho, že jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku

dňu zosplatnenia. Takto si veriteľ môže uplatňovať po zosplatnení úveru iba zákonný úrok z omeškania.
V danom prípade došlo k splatnosti úveru, teda poskytnutých finančných prostriedkov na základe zmluvy
o úvere z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Ak by od momentu predčasnej
splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata a za
poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Odvolací súd poukazuje na to,

že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky
zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť
úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie
dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník
ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi
nevrátil.

12. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú
autonómiu vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy. Požiadavka vrátiť
poskytnuté prostriedky, aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po zosplatnení úveru je
preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré

je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením
povinností dlžníkom. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou
súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, pričom úroky z omeškania predstavujú
zákonnúsankciuzaomeškaniasosplatenímistinyaveriteľichmôžepožadovať,ikeďnebolidojednané.

Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru
z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom
a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho

dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia
„porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy 850,75 eura od 16.05.2013

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho)
konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).