Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/565/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113203471.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U., M. XX,
zast.: Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Nitra, Piaristická 2, proti žalovaným: 1. G. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.,Q.XX,zast.:JUDr.NamirAlyasry,PhD.,advokát,sosídlomNitra,Štúrova43,2.
G. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom R., A. XX, o zaplatenie sumy 5.407,34 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2016, č. k.
12C/201/2014-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23.5.2016, č. k. 12C/201/2014-103 rozhodol, že žalovaní v 1. a 2.
rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.407,34 eura, úrok z omeškania vo
výške 9% p.a. zo sumy 500 eur od 2.4.2011 do 30.4.2011, zo sumy 1000 eur od 1.5.2011 do 31.5.2011,
zo sumy 1500 eur od 1.6.2011 do 30.6.2011, zo sumy 2000 eur od 1.7.2011 do 31.7.2011, zo sumy
2500 eur od 1.8.2011 do 31.8.2011, zo sumy 3000 eur od 1.9.2011 do 30.9.2011, zo sumy 3500 eur od
1.10.2011 do 31.10.2011, zo sumy 4000 eur od 1.11.2011 do 30.11.2011, zo sumy 4500 eur od 1.12.2011

do 31.12.2011, zo sumy 5000 eur od 1.1.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 685 ods. 1, 671 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1, 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

3.Súdprvejinštancie zvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žemedziúčastníkmikonaniabola
platne a riadne a to v písomnej forme uzatvorená dňa 1.4.2011 nájomná zmluva, tvrdenie žalovaného
v 2. rade uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu, že zmluvu neuzavrel a že sa nejedná o jeho
podpis na zmluve, súd považoval za nepravdivé a účelové, pretože žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade
zhodne uviedli, že zmluvu podpisovali všetci traja spolu. Rovnako bolo dátumom na zmluve vyvrátené
tvrdenie žalovaného v 1. rade, že zmluva bola uzatváraná v roku 2009. Za právne irelevantné považoval

tvrdenie žalovaného v 1. rade, že do celej záležitosti bol navlečený žalovaným v 2. rade. Bol účastníkom
nájomnej zmluvy, zmluvu uzavrel a podpísal a zaviazal sa v nej k určitým povinnostiam, ktoré si neplnil, je
bezpredmetné, či v nehnuteľnosti býval, prenajal si spolu so žalovaným v 2. rade nehnuteľnosti, a preto
je povinný spolu so žalovaným v 2. rade platiť dohodnuté nájomné a s tým súvisiace platby spojené
s užívaním nehnuteľnosti. Za nedôveryhodné a v snahe vyhnúť sa plneniu súd považoval vyjadrenia
žalovaného v 2. rade v tom smere, že pretože bol z Nitry a žalovaný v 2. rade bol z R., preto bol

uvedený spolu sním do nájomnej zmluvy, nemá akúkoľvek logiku, prečo by si človek z R. nemohol
prenajať nehnuteľnosti v U.. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že v predmete nájmu nebýval, pretožežalobkyňa sa vyjadrila tak, že pri viacerých náhodných návštevách z jej strany, o ktorých druhá strana
nevedela, v nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade našla. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že medzi
účastníkmi konania bolo dohodnuté nájomné vo výške 500 eur mesačne, žalovaní nezaplatili nájomné

od apríla 2011 do októbra 2011 za 7 mesiacov, čo je suma 3 500 eur a následne sú povinní zaplatiť
nájomné do skončenia plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala s poukazom na výpoveď z
nájmu zo dňa 15.10.2011 plynúť v mesiacoch november, december 2011 a január 2012, za 3 mesiace,
čo je suma 1 500 eur a spolu je tak nedoplatok na nájomnom suma 5 000 eur. Nájom zanikol písomnou
výpoveďou zo dňa 15.10.2011, ktorú dala žalobkyňa pre porušenie nájomnej zmluvy a neuhrádzanie

nájomného s poukazom na § 710 ods. 1 OZ a to uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty s poukazom
na čl. 7 bod 6 nájomnej zmluvy a ustanovenie § 710 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak bola daná písomná
výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace a ktorá začína plynúť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Súd sa
nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade, že nájomná zmluva zanikla na základe právnej skutočnosti
- naplnením rozväzovacej podmienky pre neplatenie nájomného, pretože s poukazom na ustanovenie

§ 36 OZ, splnenie rozväzovacej podmienky spôsobili zámerne - úmyselne žalovaní, ktorí neplatili
nájomné,anislužbyspojenésužívanímnehnuteľnosti,splnenierozväzovacejpodmienkyjenaprospech
odporcov a v takom prípade sa na splnenie podmienky neprihliada, teda právne následky úkonu trvajú,
resp. nepominú a nájomná zmluva bola platným právnym úkonom, ktorého platnosť skončila uplynutím
výpovednej doby.

4. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, tvrdil, že zmluva bola uzatváraná v septembri 2009
ažjanuári2010,svojetvrdenievšaknepreukázalžiadnymdôkaznýmprostriedkomananájomnejzmluve
je vyslovene uvedený dátum jej uzatvorenia 1.4.2011, pričom žalovaný v 1. rade potvrdil, že zmluvu
podpísali všetci traja účastníci zmluvy spolu. S poukazom na dátum doručenia návrhu na súd 4.2.2013

a trojročnú premlčaciu lehotu stanovenú § 101 OZ súd považoval vznesenú námietku premlčania za
nedôvodnú. Ďalej namietal, že by malo ísť o spoločný záväzok žalovaných. Ani tu sa súd s jeho
názorom nestotožnil, pretože s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ

oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne. V predmetnej veci spoločný záväzok žalovaných vyplýva priamo z nájomnej zmluvy, pretože
obaja sú nájomcovia a obaja sú povinní platiť nájomné, na čo sa zaviazali priamo v nájomnej zmluve,
konkrétne v čl. 3 bod 1 zmluvy. Žalovaný v 1. rade namietal platby vo výške 407,34 eura, a túto jeho
námietku súd považoval za účelovú robenú v snahe vyhnúť sa plneniu, pričom je v priamom rozpore

s písomným dôkazom, konkrétne so záznamom zo dňa 7.11.2011, kde sa zaviazal uhradiť nedoplatok
za vodné za júl a august vo výške 102 eur a elektriku vo výške 308 eur. Záznam podpísal slobodne a
dobrovoľne bez donútenia. Platby spolu vo výške 407,34 eura boli žalobkyňou zaplatené, vyplýva to z
predložených pokladničných dokladov na sumu 37,02 eura a 63,67 eura, zaplatené za spotrebu vody
Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., sú to doklady zo dňa 21.7.2011 a 26.8.2011, a sumu

306,65 eura, to je suma, ktorú zaplatila žalobkyňa ZSE Energia a.s., a vyplýva to z vkladu v hotovosti
zo dňa 25.10.2011.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o výške úroku z omeškania v súlade
s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšeného o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, úrok z

omeškania je priznaný tak ako si ho uplatnila žalobkyňa, počiatok omeškania je prvý deň mesiaca,
dokedy malo byť zaplatené nájomné podľa nájomnej zmluvy.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP (účinného v čase rozhodovania)
poukazujúc na to, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej v lehote 30 dní.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade navrhujúc zmenu rozsudku a
zamietnutie žaloby. Namietal, že súdu predložená zmluva neobsahovala dátum jej podpísania a zmluva
bola v skutočnosti uzavretá asi v roku 2009, z opatrnosti preto vzniesol námietku premlčania. V deň

poslednéhopojednávaniapredložila žalobkyňaúdajnúzmluvuajsdoplnenoustranou,vktorejboldátum
1.4.2011. Poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa uplatnila nárok na nájomné od apríla do októbra 2011
azmluvamalabyťpodpísaná vmesiaciapríl2011,čobyznamenalo,žeodpodpísanianezaplatiližiadne
nájomné, ale v konaní uviedla, že žalovaný v 2. rade jej nájomné nosil. Poukázal na ust. § 36 ods. 1, 2 OZtýkajúce sa právnej podmienky a na ust. čl. 7 bod 3 písm. a / zmluvy a dôsledku nezaplatenia nájomného
spočívajúci v zániku nájomnej zmluvy. Žalobkyňa a žalovaní si na základe zmluvnej autonómie dojednali
rozväzovaciu podmienku v čl. 7 bod 3 písm. a/ Nájomnej zmluvy, teda medzi účastníkmi bolo vopred

dojednané, že v prípade neuhradenia čo i len jednej platby riadne a včas zaniká platnosť nájomnej
zmluvy. Poukázal tiež na zámerné spôsobenie splnenia podmienky a prospech z takého splnenia, ktoré
mala žalobkyňa. Výpoveď žalobkyne bola nulitným aktom. Poukázal tiež na nesprávny záver o užívaní
nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade vyjadrila uvádzajúc, že žalovaný mal možnosť
namietať dátum uzavretia zmluvy, ktorá bola (dodatočne) predložená na predchádzajúcom pojednávaní
pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Nebolo pre povinnosť platiť nájomné podstatné,
či žalovaný užíval nehnuteľnosť. Poukázala na prospech, ktorý je žalovanému v 1. rade v dôsledku
splnenia rozväzovacej zmluvnej podmienky, preto nemohol nastať následok rozväzovacej podmienky.
Zmluva nebola automaticky ukončená, výpoveď bola platná. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

pričom v zmysle § 379 písm. c/ CSP bol predmetom odvolacieho prieskumu aj rozsudok vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
v spojení s § 391 ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí s tým, že takúto vadu odvolací súd nezistil.17. V prejednávanej veci ide o spor z tvrdenej existencie nájomného vzťahu medzi žalobkyňou ako
prenajímateľkou a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami.

18. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah k
nehnuteľnosti na základe písomnej nájomnej zmluvy z roku 2011, pričom zmluvnými stranami na jednej
straneprenajímateľ(žalobca)anájomcovia(žalovaní).Podľaskutkovýchaprávnychzáverovsúduprišlo
k účinne podanej výpovedi z nájmu žalobcom, doručenej žalovaným a uplynutí 3 mesačnej výpovednej
lehoty a nezaplateniu nájomného a úhrad s tým spojených za obdobie od apríla do októbra 2011 s

ďalšími troma mesiacmi výpovednej lehoty. Z hľadiska právneho posúdenia (a zisťovaných skutočností)
bol uvedený záver predčasný.

19. Odvolací súd prednostne k posúdeniu premlčania súdom prvej inštancie konštatuje jeho správnosť.
Na tento účel bolo nepodstatné, kedy bola zmluva uzavretá, pretože rozhodujúce boli splatnosti nárokov
na jednotlivé nájomné. Hoci by právne posúdenie smerovalo k zmluvnému, alebo mimozmluvnému

plneniu (napr. bezdôvodné obohatenie), vzhľadom na najneskorší nárok z apríla 2011 a čas podania
žaloby (4.2.2013) nemôže ísť o premlčaný nárok.

20. Odvolací súd považuje správny aj záver súdu prvej inštancie, že obaja žalovaní uzavreli zmluvu,
pretože o tom svedčí nielen samotný podpis oboch žalovaných na zmluve, ale aj samotné tvrdenie

žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že zmluvu podpisovali všetci traja vrátane žalobkyne. Z hľadiska
zmluvnej viazanosti nie je podstatné, či bol predmet nájmu užívaný. Pokiaľ ide o klasický nájom jeho
podstatou je prenechanie veci (užívacia zložka triády vlastníckeho oprávnenia) na užívanie inej osobe
odlišnej od vlastníka. Nájomné je cena za užívanie veci, resp. za možnosť vec užívať dohodnutým alebo
obvyklým spôsobom.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom nájmu bol dom nachádzajúci sa na ulici Q. Pokiaľ ide o druh
nájomného vzťahu je treba povedať, že súd prvej inštancie ho posúdil ako nájom bytu podľa § 685 OZ,
pričom ale vôbec neuviedol, prečo by mohlo a malo ísť o nájom bytu. Rozhodujúcim kritériom správneho
právneho posúdenia je predmet nájmu, pričom ak predmetom nájmu bytu nemôže byť dom, potom ide

len o klasický všeobecný nájom. Uvedené ale súd dostatočne neodôvodnil. Vo vzťahu k uvedenému
potom aj právne posúdenie výpovede nájmu, keď súd poukazoval jednak na ust. čl. 7 bod 6 zmluvy a
hlavne na ust. § 710 ods. 1 OZ je posúdením predčasným.

22. Pokiaľ ide o záver súdu o spoločnom záväzku žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle § 511 ods.

1 OZ odvolací súd konštatuje, že tento je správny, pokiaľ nemožno použiť špeciálne ustanovenie § 700
OZ. Uvedené ale súvisí s vyššie uvedenou potrebou ustálenia charakteru predmetu nájmu a správneho
právneho posúdenia charakteru zmluvného nájomného vzťahu.

23. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu bolo možné zistiť, že skutočnosť doručenia výpovede

(jednostranný adresovaný právny úkon) bola ako sporná skutočnosť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
namietaná (podanie zo dňa 11.3.2015, č.l. 55). Hoci doručenie výpovede nebolo zo strany žalovaného
v 2. rade namietané, súd prvej inštancie dostatočne neuviedol na základe čoho považoval doručenie
výpovede vo vzťahu k žalovanému v 1. rade za preukázané, resp. dostatočne neuviedol, či doručenie
jednému z nájomcov (žalovanému v 2. rade) má účinky aj vo vzťahu k ďalším nájomcom.

24. Pokiaľ ide o posúdenie dojednania zmluvy o dôsledku neuhradenia nájomného odvolací súd
zastáva názor, že nemožno hľadať prospech z rozväzovacej pohľadávky v dôvodoch iných ako právnych
a súvisiacich s podstatou plnenia, ku ktorému majú smerovať. Ak sa posudzuje zmarenie zmluvy
v prospech účastníka zmluvného vzťahu je treba prihliadnuť na podstatu plnenia, ktorý mu bol na

prospech. V prípade prenajímateľa ide o plnenie, ktoré má za prenechanie predmetu nájmu dostať
(nájomné). V prípade nájomcu ide o plnenie prenajímateľa v podobe prenechania užívacieho práva
k veci nájomcom. Zámerným splnením rozväzovacej podmienky (tak ako ju mali dohodnutú v čl. 7
zmluvy) nájomcami nemôže byť splnenie podmienky v podobe neuhradenia nájomného, pretože potom
im nemôžebyť„naprospech“to,ženájomvecistratia.Splnenie(právnej)podmienkynemohlobyťanina

prospech žalobkyne, pretože by tým prišla o podstatu plnenia, pre ktorú vstupovala do právneho vzťahu
spočívajúceho v nájomnom. Nájom veci bol práve tou právnou (tiež ekonomickou) motiváciu vyjadrenou
v zmluve (ako esentialia negotii), ktorá bola podstatou nájmu. Uvedený prístup by racionálne popieralpodstatu, pre ktorú nájomcovia a žalobkyňa vstupovali do právneho vzťahu. Uvedené ale súvisí tiež z
určitosťou (platnosťou, resp. výkladom obsahu) právneho úkonu, na ktorú odvolací súd poukazuje ďalej.

25. Z obsahu nájomnej zmluvy, tak ako to zistil aj súd prvej inštancie vyplýva, že prenajímateľ mal
možnosť dať výpoveď nájomcom v situácii, že neuhradili nájomné alebo jeho časť, pričom totožná
predpokladaná skutočnosť mala podľa zmluvy zakladať automatickú stratu platnosti zmluvy (v bode 3
písm. a/ čl. 7 zmluvy). Takto popri sebe existovala totožná skutočnosť (neuhradenie nájomného) majúca
spôsobovať jednak a/ automatickú stratu platnosti zmluvy (vyhodnotená súdom prvej inštancie ako

rozväzovacia podmienka) a b/ výpovedný dôvod pre výpoveď prenajímateľa.

26. O rozväzovaciu podmienku nejde v prípade, že vedľajším dojednaním obsiahnutým v kúpnej
zmluve bola dohodnutá možnosť zrušenia zmluvy odstúpením podľa § 48 OZ. Splnením rozväzovacej
podmienky v zmysle ustanovenia § 36 OZ nastáva zánik už vzniknutých právnych účinkov zmluvy bez
ďalšieho, aby bol potrebný ďalší jednostranný právny úkon niektorého z účastníkov zmluvy; naopak,

zmluvné dojednanie o možnosti odstúpenia od zmluvy spočíva v tom, že ak nastanú v zmluve v nej
predvídané okolnosti, musí k nim pristúpiť ešte jednostranný právny úkon - odstúpenie od zmluvy. Preto
napr. dohoda, podľa ktorej pri nezaplatení splátok kúpnej ceny „bude zmluva zrušená v neprospech
kupujúceho“, je dojednaním o možnosti predávajúceho od zmluvy odstúpiť, nie dojednaním o tom, že
sa zmluva pri neuhradení splátok bez ďalšieho ruší. (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,

Bratislava: Eurokódex 201, str. 257).

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že uvedené zmluvné dojednania ako
súčasť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ) majú vnútorne rozporný (neurčitý) charakter, ktorý nemôže
zostať bez povšimnutia. Potom bude potrebné posúdiť platnosť dojednania „rozväzovacej podmienky“,

resp. dojednania o výpovednom dôvode, resp. oddeliteľnosť a platnosť, uvedených dojednaní s
dôsledkom (buď), či môžu obstáť popri sebe, alebo či ide spolu obsahovo súvisiace dojednania (výklad
obsahu právneho úkonu) týkajúce sa možnosti len zmluvu vypovedať.

28. V závere odvolací súd konštatuje správnosť zistení súdu prvej inštancie ohľadne plnení súvisiacich

s nájmom veci spolu vo výške 407,34 eura, ktoré žalobkyňa zaplatila a ktorých existencia a zaplatenie
boli dostatočne preukázané.

29. V zmysle § 391 ods. 3 CSP, odvolací súd poukazuje na ďalší potrebný postup súdu prvej inštancie,
ktorý prednostne zhodnotí a odôvodní charakter predmetu nájmu (dom), pričom následne náležite

právne posúdi jeho charakter a podradí príslušné ust. OZ o nájme. Vyhodnotí určitosť (časti) zmluvy
týkajúce sa totožnej skutočnosti (neplatenie nájmu) a dôsledky z nej vyplývajúce. Vzhľadom na
rozporovanie skutočnosti o doručení výpovede žalovanému v 1. rade (namietanej ešte v konaní v čase
pred vyhlásením napadnutého rozsudku) a v dôsledku zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vyhodnotí preukázanie doručenia výpovede, resp. zdôvodní

dôsledok doručenia výpovede len jednému z viacerých nájomcov veci.

30. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).