Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317200436
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317200436.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX
205, proti žalovanému: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H., W. XX/X, zast.: JUDr. Ján Falis, advokát so
sídlom Bratislava, Lermontovova 14, o zaplatenie 2.756,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. januára 2018, č. k. 8Csp/8/2017-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len "CSP")
rozsudkom zo dňa 16. januára 2018, č. k. 8Csp/8/2017-50 zastavil konanie o zaplatenie 3 eur, a vo

zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9, §
54 ods. 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

3.1. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 22.07.2013 bola uzatvorená medzi žalovaným a Consumer
FinanceHolding,a.s.(ďalejlenprávnypredchodcažalobcu)žiadosťopôžičku-ZmluvaopôžičkeQuatro
číslo XXXXXXX, v rámci ktorej bolo uvedené, že pôžička je 3000 eur, výška mesačnej splátky 93,66
eur, počet splátok 60, celková suma pôžičky 5813,60 eur, ročná úroková sadzba 32%, RPMN 32%,
termín konečnej splatnosti 07/2018, celkové náklady spotrebiteľa 2613,60 eura. Súčasťou zmluvy boli

aj všeobecné obchodné podmienky.

3.2. Listom zo dňa 25.01.2014 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku,
v rámci ktorej uviedol, že napriek ich snahe žalovaný nevzal vážne ich predchádzajúce upozornenia,
ktorým mu poskytli poslednú možnosť splácania pohľadávky, a preto ho dôrazne vyzvali k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy.

Nedoplatok na splátkach bol vo výške 308,07 eura. Žalovaný list prevzal dňa 07.02.2014, a pretože
k úhrade zo strany žalovaného nedošlo, žalobca dňa 19.03.2014 úver zosplatnil. Podľa predloženého
prehľadu splátok a úhrad sa žalovaný dostal do omeškania už prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2013,
ktorú neuhradil. Ďalšie splátky tiež neuhradil. Právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh ku 19.03.2014.

4. Súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a zistil, že nárok žalobcu na zaplatenie

sumy 2756,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 20.03.2014 do
zaplatenia je premlčaný. V zmysle prehľadu splátok a úhrad k predmetnej úverovej zmluve možno určiť,že v poradí prvou omeškanou splátkou bola hneď prvá splátka, ktorej splatnosť bola dňa 20.11.2013. K
zosplatneniu celého dlhu došlo ku 19.03.2014. Pri posudzovaní premlčania súd v spore aplikoval druhú
vetu § 103 Občianskeho zákonníka vzhľadom na nesporné žalobné tvrdenie o zročnosti celého dlhu

v dôsledku nesplnenia splátky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný sa prvý krát dostal
do omeškania už splátkou splatnou dňa 20.11.2013. Splátka za november 2013 sa tak podľa názoru
súdu stala prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu s poukazom na ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy sa žalovaný touto splátkou dostal do omeškania trvajúceho
viac ako mesiac.

5. Poukázal na to, že účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je zabrániť tomu, aby veriteľ
mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo
najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na
okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto
právo využíva.

6.1. Konštatoval, že premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nezačala plynúť odo dňa doručenia
výzvy veriteľa na splatenie celého dlhu, ale začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá
založila právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu. Premlčacia doba začala plynúť od
20.11.2013 a uplynula najneskôr dňa 20.11.2016. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po
trojmesačnom omeškaní. Súd v spotrebiteľskom spore ex offo prihliada na premlčanie.

6.2. V danom prípade premlčacia doba uplynula najneskôr 20.11.2016 a žaloba bola na súd doručená
dňa 12.11.2017, teda žalobca (resp. jeho právny predchodca) uplatnil svoj nárok po uplynutí 3-ročnej

premlčacej doby. Pretože nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k
hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie istiny k 20.11.2016
tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Súd reagoval na dispozitívny úkon
žalobcu, ktorý podaním zo dňa 15.01.2018 žalobu v časti o zaplatenie zmluvných poplatkov vo výške
3,00 eur zobral späť, preto v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v časti druhého zamietajúceho výroku a tretieho výroku o náhrade
trov konania včas odvolanie žalobca poukazujúc na to, že ak by súd prvej inštancie správne právne
posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 OZ na posúdenie premlčania splátok
splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by podliehali splátky
splatné 20.11.2013, 20.12.2013 a premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok

splatných 20.1.2014 a nasl.) by posúdil podľa § 101 OZ. Správne by mal preukázané, že premlčaniu
podliehajú len splátky splatné 20.11.2013 a 20.12.2013, ktoré však nie sú súčasťou uplatnenej
pohľadávky. Dňa 19.3.2014 bol zosplatnený celý úver, žaloba bola na súde podaná dňa 12.1.2017 a teda
zosplatnený úver pozostávajúci zo splátok splatných 20.1.2014, 20.2.2014 a zosplatneného zostatku
istiny poskytnutého úveru premlčaný nie je, keďže nárok bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby

podľa§101OZ.Akbytotižmalazačaťplynúťpremlčaciadobaceléhodlhuodsplatnostiprvejomeškanej
splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih
splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal
na uznesenie KS Trenčín č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej
doby podľa § 103 OZ pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej

veci, označil za neprípustné. Navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril s poukazom na závery občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015, podľa ktorých v prípade využitia práva veriteľa podľa
ust. § 565 OZ, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade nezaplatenia splátok tak ako má

dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby podľa § 103 OZ začína počítať
splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia. Obdobný právny záver zaujal
aj vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Trnave sp. zn. 9Co/288/2016 zo dňa 24.10.2017, z ktorého
citoval, že „Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Ak toto
právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa
zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je

vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne
od všeobecného. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§101 OZ). Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť
splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak

tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu
nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky,
kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci kľúčové. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie
v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti
každej z nich, až do ich zaplatenia. Ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý
mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej

splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Navrhol rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP) dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11.3. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11.4. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

12. Právne úkony spôsobujúce zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany sú (najmä) námietka

premlčania (§ 100 ods. 1 OZ a § 388 ods. 1 OBZ), námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§
40a OZ a § 267 ods. 1 OBZ) a námietka započítania (§ 580 OZ). Na podanie, ktorým strana sporu
vznáša hmotnoprávnu námietku, sa vzťahujú obdobné obsahové požiadavky ako na žalobu. Rovnako
ako žalovaný nárok, aj hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností
(skutkovým tvrdeniami). Napr., ak žalovaný vznáša námietku započítania, musí označiť pohľadávku,

ktorou započítava tak, aby právny úkon (započítanie) spĺňal z hľadiska hmotného práva požiadavku
určitosti (§ 37 ods. 1). Z hľadiska procesného práva však nestačí pohľadávku, ktorou sa započítava,
len označiť. Je potrebné uviesť o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka bola
samostatným predmetom sporu. Bremeno tvrdenia o pohľadávke, ktorou sa započítava, je rovnaké,
ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
575-576 s.).

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim postupom nesprávne aplikoval ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z., keď sám ex offo prihliadal na podmienky uplatniteľnosti ustanovení o premlčaní

pohľadávky. Vo všeobecnosti je uplatnenie námietky premlčania považované za hmotnoprávnu
námietku. Ak strana brániaca sa v spore hmotnoprávnu námietku vznesie, je potrebné sa zaoberať
úplnosťou takého uplatnenia v súdnom konaní a následne vyhodnotiť, či nastal uplatňujúcou stranou
želaný účinok.14. V prípade uplatnenia námietky premlčania stranou v konaní súd vyhodnocuje, či vznesená
námietka premlčania smeruje vo vzťahu k celej pohľadávke, alebo je uplatnená ku všetkým z viacerých

uplatnených vzťahov (napr. z viacerých zmlúv), z ktorých si žalobca uplatňuje v konaní nároky. Ak
by súd napr. v konaní, kde žalobca uplatňuje nárok z dvoch zmlúv od žalovaného a ten vznesie
námietku premlčania, vo všeobecnosti posudzoval „zbytočne“ otázku premlčania vo vzťahu k dvom
právnym vzťahom, išlo by o nehospodárny postup najmä za situácie, keď žalovaný mienil vzniesť
úspešne námietku premlčania vo vzťahu k jednému z dvoch uplatnených nárokov, pretože vedel, že

druhý z nárokov premlčaný zjavne nie je. V takejto situácii je v kompetencii súdu vyžiadať od toho, kto
hmotnoprávnu námietku vniesol, konkretizáciu hmotnoprávnej námietky - úkonu.

15. V tomto prípade prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku v bode 6 napadnutého rozsudku
konštatoval, že právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania. Túto však v rámci svojich
skutkových zistení (od bodu 8) nepoňal ako zistenú skutočnosť vznesenej hmotnoprávnej námietky

premlčania, preto aj v ďalšom nesprávne postupoval ex offo, v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že tento nesprávne vec právne posúdil tým, že neaplikoval správnu právnu normu, pretože ju nesprávne
aplikoval (považoval za ústavne súladnú) a tak ju aj interpretoval.

18. Konštatuje, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie napadnutého zamietajúceho rozsudku
na aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovovalo, že „orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú

zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“ (ďalej
len sporné ustanovenie).

19. Pokiaľ existuje v Zbierke zákonov zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

zo 7. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 (271/2018 Z.z.) o nesúlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
s čl. 46 ústavy, odvolací súd v podmienkach materiálneho právneho štátu je povinný rozhodovať
o odvolaní žalobcu v tejto veci tak, že je povinný prihliadnuť na ústavným súdom konštatovaný
nesúlad s dôsledkom, že na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné nahliadať ako na ustanovenie
ústavne nesúladné, na základe ktorého nebolo možné súdom prvej inštancie vystavať argumentáciu o

nedôvodnosti žaloby žalobcu.

20. Ústava SR a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému
záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.

Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu,
potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň
neprípustnýmabsolutizovanímprincípuprávnejistoty“ (uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11. októbra 2006).

21. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v tejto veci z platného a
účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia. Neskôr bola ústavná
nesúladnosť ústavným súdom konštatovaná (deklarovaná), preto nebolo možné vystavať rozhodnutie
súdu na ústavne nesúladnom ustanovení a to platí aj pre veci rozhodovaných súdom skôr. Uvedený

nález má teda účinky ex tunc.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (hoci pôvodne s nesprávnym
predpokladom ústavnosti sporného ustanovenia) nesprávne vec právne posúdil, pretože aplikoval ust.§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nie je a nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto o také
ustanovenie (právo) nemohol oprieť svoje závery o premlčaní práva žalobcu (ex offo).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd nedostatočne zistil skutkový stav,
keď nevyhodnotil úplnosť, uplatniteľnosť a účinnosť existencie hmotnoprávnej námietky premlčania zo
strany žalovaného a otázku premlčania realizoval nesprávne ex offo.

24. K samotnej podstate prejednávanej veci a v prípade vyhodnotenia účinného vznesenia námietky

premlčania a jej zistenia súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza pre ďalší postup nasledovné (názor
súladný so záverom prvoinštančného súdu).

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

26.1. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26.2. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26.3. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Problematické kritériá posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby sú postavené na správnosti
prístupu a výklade uvedených zákonných ustanovení.

28. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej
splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Splatnosť celej pohľadávky
(tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či
toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na

plnenie. V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak
tak neurobí a dlžník riadne a včas budúcu splátku zaplatí, môže veriteľ vymáhať len nezaplatenú jednu
splátku. Svoje právo však môže využiť kedykoľvek pri vynechaní niektorej z ďalších splátok (rozsudok
NS ČR z 22. 2. 2006. sp. zn. 33 Odo 1630/2005).

29. Je zrejme zhoda na tom, že (pri neexistencii realizácie práva veriteľa na zosplatnenie celého úveru)
jednotlivým splátkam začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti (v praxi dňom nasledujúcim
po dni, v ktorom bez „postihu“ ešte mohol dlžník plniť a splniť).

30. V prípade jednoduchého (nespotrebiteľského) charakteru právneho vzťahu, kedy sú (napr.) splátky

určené polročne, nastane uplynutím posledného dňa splatnosti (nezaplatenej) splátky stav omeškania.

31. V prípade spotrebiteľského právneho vzťahu, za obdobnej situácie (polročných splátok) a omeškania
dlžníka - spotrebiteľa so splátkou je veriteľ oprávnený v situácii, keď je dlžník v omeškaní so splátkou,
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením predmetnej splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, žiadať o zaplatenie
celejpohľadávky(zosplatnenie).Prakticky,najskôrmôževeriteľ účinnezosplatniťpohľadávkuuplynutím
3 mesiacov od omeškania, pokiaľ aspoň 15 dní pred uplynutím 3 mesiacov upozornil spotrebiteľa na
uplatnenie tohto práva. V tomto prípade zákon stanovuje (§ 103 druhá veta OZ), že premlčacia doba
začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Zročnosť splátky, a teda začiatok plynutia premlčacej

doby celého zvyšku (doposiaľ nesplatnej) veriteľom zosplatnenej celej pohľadávky (napr. úveru) nastáva
uplynutím doby na zaplatenie splátky. Znamená to teda, že splátke, ktorá nebola zaplatená a dospela a
všetkým zvyšným splátkam (napr. z úveru), ktoré boli zosplatnené úkonom veriteľa (§ 565 OZ) začínaplynúťpremlčaciadobaododňanasledujúcehopouplynutísplatnostisplátky.Prejednoduchosťodvolací
súd uviedol príklad s polročnými splátkami spotrebiteľského zmluvného vzťahu (napr. z úveru).

32. V situácii, kedy sú v úverovom vzťahu splátky (a tak sú dohodnuté v spotrebiteľských vzťahoch
pravidelne) na mesačnej báze je situácia rovnaká okrem toho, že po nastaní skutočnosti zročnosti
(dospelosti) prvej včas nezaplatenej splátky, vzhľadom na existenciu podmienok podľa § 53 ods.
9 OZ (predtým 53 ods. 8 OZ), sa musí situácia s omeškaním so zaplatením splátok ešte dva
mesiace zopakovať. Zročnosť prvej (mesačnej) splátky, a teda začiatok plynutia premlčacej doby celého

zvyšku (doposiaľ nesplatného dlžníkom) veriteľom zosplatnenej celej pohľadávky (napr. úveru) nastala
uplynutím doby na zaplatenie prvej splátky (dospelosť prvej splátky). Znamená to teda, že prvej splátke,
ktorá nebola zaplatená a dospela a všetkým zvyšným splátkam (napr. z úveru), ktoré boli zosplatnené
úkonom veriteľa (§ 565 OZ) začína plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti
prvej splátky. Len prvá nezaplatená (dospelá) splátka je splátkou, ktorá v spotrebiteľskom vzťahu napĺňa
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. je s ňou dlžník v omeškaní 3 mesiace.

33. Odvolací súd zastáva názor, podľa ktorého, ak dlžník- spotrebiteľ (pri splátkach na mesačnej báze)
nezaplatí prvú (prvú na účely zosplatnenia) splátku, ale následne druhú zaplatí, v tomto prípade veriteľ
účinne zosplatniť celú pohľadávku nemôže, pretože to vylučuje ustanovenie § 565 druhá veta, podľa
ktorého toto právo (žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Preto nastáva zvláštna situácia, podľa ktorej zákonodarca stanovil podmienky uplynutia 3 mesiacov
nezaplatenej splátky (a písomné upozornenie veriteľa najneskôr 15 dní pred) podľa § 53 ods. 9 OZ (pre
účinnéodstúpenie),alezároveňumožňujespotrebiteľovizaplatiťďalšiusplátkusnásledkomnemožnosti

veriteľom zosplatniť celú pohľadávku. V naznačenom zmysle je potom zrejme „skrytým“ mechanizmom
podmienok pre účinné zosplatnenie celej pohľadávky v spotrebiteľskom právnom vzťahu založenom
na mesačnej báze splátok, že podmienkou účinného zosplatnenia celej pohľadávky veriteľa je nielen
uplynutie 3 mesačnej doby od zročnosti prvej splátky (a upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ), ale
aj nezaplatenie ďalších dvoch po sebe nasledujúcich splátok po zročnej v poradí prvej splátky.

35.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdvyslovujenázor,žeakspotrebiteľnezaplatívporadíprvúsplátku
a následne ďalšie zaplatí, veriteľ nemôže účinne zosplatniť pohľadávku. Zročnú splátku si však môže
uplatniť (bez rizika neúspechu) v premlčacej dobe plynúcej od zročnosti takej splátky.

36. Ak ale spotrebiteľ nezaplatí v poradí prvú splátku, a tiež nezaplatí ďalšie splátky (a veriteľ
upozorní spotrebiteľa na možnosť zosplatnenenia celej pohľadávky najneskôr 15 dní od zamýšľaného
úkonu zosplatnenia) a napokon celú pohľadávku zosplatní, začína plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti prvej splátky. Opakovane uvedené, len prvá nezaplatená (dospelá) splátka je splátkou, ktorá
v spotrebiteľskom vzťahu napĺňa podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. je s ňou dlžník v omeškaní 3

mesiace.

37. Aj vo vzťahu k argumentu, ktorý bol vyslovený napr. v poukazovanom rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 odvolací súd zastáva opačný názor v otázke situácie, kedy
plynutie premlčacej doby je viazané na poslednú splátku pred zročnosťou celej pohľadávky. Uvedený

záver, podľa názoru odvolacieho súdu platí za situácie, kedy poslednou splátkou pred zročnosťou
(zosplatnením celej pohľadávky) je práve tá prvá (nesplatená) splátka (napr. za situácie polročných
splátok a v situácii spotrebiteľskej úpravy podľa § 53 ods. 9 OZ), ktorá možnosť zosplatniť celú
pohľadávku zakladá.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP). Uvedené sa týka aj závislého výroku o trovách konania.

39. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).