Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708201854
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6708201854.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcov 1/ Y. I., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Y. XXX/
XX, 2/ K. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. F., I.. R. XXX/XX, obidve zast. L.. Dušanom
Kracinom, advokátom so sídlom Zvolen, Námestie SNP 80/22, proti žalovaným 1/ Z. F., rod. H., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M., Z. XXX/XX, 2/ C.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M.R. X. XXXX/
X, 3/ L. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., F. XX/XX, 4/ K. B., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

V. V., F. XX, všetci zast. URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán Y. I., rod. H., K. H., rod. B., Z. F., rod. H., C.. L.
H., rod. H., L. H., rod. H. a K. B., rod. H. k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková
podstata parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a parc.

č. XXX o výmere XXX mX - záhrady.

II. F. podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadáva tak, že žalobkyne Y. I., rod. H., nar. XX. 8. XXXX a
K. H., rod. B., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j úpodielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti -
pozemku v k.ú. M., parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z
pôvodnej parcely M. XXX na základe geometrického plánu č. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX. 5. XXXX,

vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou
tohtorozhodnutiaatovpodieloch-DarinaFerienčíkováv1vpomerekcelkuaK.H.v1vpomerekcelku.

III. K. Z. F., rod. H., nar. XX. 3. XXXX, C.. L. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, L. H., rod. H., nar. XX. 1.
XXXX a K. B., rod. H., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j ú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
pozemku v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z
pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu č. XXC 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016,

vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou
tohto rozhodnutia a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. Kováčová parc. M. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX a to v podieloch - Z. F. v 1 v pomere k celku, C.. L. H. v 1 v pomere k celku, L. H. v 1 v pomere k
celku a K. B. v 1 v pomere k celku.

IV. Súd z r i a ď u j evecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X o výmere XXX mX a
novovytvorenej parcele M. č. XXX/X o výmere XXX mX v hraniciach, vyznačených bodmi X,X,X,X,X,X
tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 14C 21/2008-717, zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného
Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia,
v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela M. XXX/X, vzniknutú rozdelením z
pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016,
vypracovanéhoIng.ĽudmilouRábarovou,znalcomzodborugeodéziaakartografia,spočívajúcev práve

umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch akoaj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere
na tieto pozemky. Povinní z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. Kováčová parc.
M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/X, ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť.

V. F. žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 11. 2. 2008 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci na tom základe, že žalobcovia 1, 2 každý v 1- ine v pomere k celku
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu V. V., F. katastra K., na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata - parcely
registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX -zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o
výmere XXX mX - záhrady. U. spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností sú odporcovia 1,
2, 3 a 4 a to každý v 1/8- ine. Žalovaní sú aj spoluvlastníkmi a to každý v 1-ine v pomere k celku

nehnuteľností- stavby, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v B. V., F. katastra
K., zapísaná v katastri nehnuteľností M. úradu v V. V., F. katastra K., na LV č. XXXX, k.ú. M. v časti
A: U. podstata - stavby ako rodinný dom súd. I. XXX na parc. M. č. XXX/X. Vyššie uvedené pozemky
užívajú len žalovaní s tým, že ich návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
neakceptovali. Z uvedených dôvodov požiadali JUDr. Dušana Kracinu o poskytnutie právnej pomoci v

tejto veci. JUDr. Kracina listom zo dňa 14. 9. 2007 vyzval odporcov, aby sa dňa 24. 9. 2007 dostavili
do jeho kancelária za účelom prejednania a zrušenia nášho podielového spoluvlastníctva . Dňa 24.
9. 2007 sa za účelom prejednania zrušenia a vyporiadania nášho podielového spoluvlastníctva do
kancelárianášhoprávnehozástupcudostavil lenIng.L.H.,ktorýuviedol,žejeostatnýmispoluvlastníkmi
splnomocnený toto prejednať a dohodnúť s JUDr. Kracinom. Ing. L. H. odmietol návrh na zrušenie nášho

spoluvlastníctva tak, že podielovými spoluvlastníkmi sa stanú len odporcovia, lebo nemajú na vyplatenie
finančnej náhrady za naše spoluvlastnícke podiely. Na základe dohovoru s C.. L. H. dal JUDr. Kracina
vypracovať geometrický plán na rozdelenie našich pozemkov. S týmto geometrickým plánom však Ing.
H. napriek predchádzajúcemu dohovoru nesúhlasil a JUDr. Kracina dal geometrický plán prepracovať
nazákladejehonovýchpožiadaviek.Povypracovaníaschválenígeometrickéhoplánunavrholstretnutie

za účelom uzavretia a podpísania dohody pričom Ing. H. bol na základe jeho požiadavky zapožičaný
jeden exemplár geometrického plánu a pracovný návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Od tejto doby (23. 11. 2007) Ing. H. dvakrát oznámil zrušenie dohodnutého stretnutia
a keď mu JUDr. Kracina povedal, aby sa dohodli na termíne stretnutia najprv so žalovaným a my sa
tomuto termínu prispôsobíme, Ing. H. oznámil, že p. F. sa nemôže stretnutia zúčastniť z údajného

dôvodu jej choroby (napriek návrhu JUDr. Kracinu, že overenie jej podpisu zabezpečí v jej bydlisku).
Nedošlo k dohode ani v tom, že podpísanie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva sa uskutoční
samostatne jednotlivými spoluvlastníkmi, pretože Ing. H. nevedel potvrdiť podpísanie tejto dohody p.
Sanitrárovou, napriek tomu, že uviedol, že proti pracovnému textu dohody nemali odporcovia námietky,
alebopripomienky. Nazákladevyššieuvedených skutočnostíJUDr.Kracinapozvallistomzodňa13.12.

2007žalovanýchkuzavretiu apodpísaniudohodyozrušeníavyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva
na deň 9. 1. 2008 o 9.00 hod. žalovaní sa však k uzavretiu dohody nedostavili, napriek tomu, že
boli písomne upozornení, že ak nedôjde k uzavretiu dohody budeme nútené požiadať o zrušenie a
vyporiadanie nášho podielového spoluvlastníctva súd. JUDr. Kracina dňa 9. 1. 2008 o 9.10 hod. volal
C.. H., či máme čakať na žalovaných. Ing. H. JUDr. Kracinovi oznámil, že žalovaní neprídu a na otázku ,

že z akého dôvodu, odmietol odpovedať.

2. Žalovaní pôvodne žiadali, aby súd podanú žalobu zamietol s odôvodnením, že sú výlučnými
spoluvlastníkmi uvedených pozemkov iba žalovaní. V tomto smere podali aj žalovaní samostatnú žalobu
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi H., ktorá sa viedla na Okresnom

súde Zvolen 14C 135/2011. Táto žaloba žalovaných však bola v tomto konaní zamietnutá. Následne
na to žalovaní najprv chceli, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaným.
Potom, ako vo veci bol vypracovaný znalecký posudok na určenie ceny týchto nehnuteľností s týmto
žalovaní nesúhlasili a žiadali nehnuteľnosti rozdeliť.3. Súd z výpisu z Katastra nehnuteľností pre okres K., obec a kat. úz. M. LV č. XX zistil, že na tomto
liste vlastníctva sa vedú pozemky parc. č. XXX/X o výmere XXX mX ako zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a XXX o výmer XXX mX ako záhrady.

Na parcele č. XXX/X je vedená stavba, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, ktorej spoluvlastníkmi sú
žalovaní. Ako vlastníci týchto pozemkov sú vedení žalobca 1 v 1- ine, žalobca 2 v 1- ine, žalovaný 1 v
1/8- ine, žalovaný 2 v 1/8-ine, žalovaný 3 v 1/8- ine, žalovaná 4 v 1/8-ine.

4. Právny zástupca žalobcov uviedol, že spor medzi H. vznikol ešte medzi nebohým L. a nebohým L. H.,

keď dedili v roku 1956 po ich matke, ktorá zomrela 20. 1. 1956. Vtedy podľa zvykov chcel starší L. všetko
zdediť s čím L. H. nesúhlasil. Na to sa L. H. urazil, všetko zdedil L. H. s tým, že priamo uznesením o
dedičstve sa zaviazal, že otázku výplaty vyrieši z príležitosti usporiadania majetkových pomerov po ich
otcovi staršom L. H.. Dňa 1. 1. 1968 zomrel ich starý otec L. H. st. po ktorom tiež nebol vyporiadaný
majetok po matke L. H. a L. H.. V tomto dedičskom konaní sa L. zaviazal vyplatiť L. v lehote do 31. 12.
1968. Toto však nedodržal a výplatu uskutočnil až v roku 1970. V rámci tohto dedičského konania potom

L. a L., ktorí už mali po 1-ine predmetnej parcely dedili opäť po 1-ine tejto parcely a to po svojom starom
otcovi. Keby za túto parcelu boli už predtým zaplatili, nebola by táto parcela predmetom dedičského
konania.

5. Pôvodný právny zástupca žalovaných uviedol, že dňa 7. 11. 1967 bola uzavretá zmluva medzi L. H.,

L. H. a L. H. st., na základe ktorej L. H. a L. H., st. darovali žalovanú parcelu L. H..

6. Svedkyňa U. L. uviedla, že je zamestnankyňou Katastrálneho úradu, Správa katastra K. od roku 1995.
Ponahliadnutídospisunačl.112,kdesanachádzavýpiszevidencienehnuteľnostípreLVč.XXuviedla,
že prečo je na doklade uvedený ako vlastník L. H. v X/X- ine a na LV tam takýto údaj nie je, k tomu sa

nevedela vyjadriť. Pre ňu je však záväzný ten doklad, ktorý je založený u nich ako originál. Na základe
zápisu 8/67 bol urobený prvý zápis do LV. Je to vlastne zápis, urobený kvôli tomu, ktorý je uvedený pod
písmenom C. Kvôli tomuto bol urobený zápis na LV. Je to ten zápis, ktorý je uvedený na doklade na čl.
86, s ktorým súvisí aj zmluva o pôžičke, ktorá sa nachádza na čl. 87. Uviedla, že ona výpis z evidencie
nehnuteľností, ktorý sa nachádza na čl. 112 nikdy v origináli nevidela. Výpis z evidencie nehnuteľností

na čl. 112 sa nezhoduje s originálom ani v tom čase sa nezhodoval s originálom. Na základe výpisu z
LV môže povedať, že v týchto pozemkoch sa nikdy nepredávalo.

7. V priebehu konania potom, ako žalovaní uviedli, že žiadajú radiť žalované nehnuteľnosti len do ich
vlastníctva s povinnosťou výplaty pre žalobcov, právny zástupca žalobcov navrhol uskutočniť výplatu

tak, že cena pozemkov za 1 m2 bude určená vo výške 60,- Eur za 1 m2. S takto stanovenou cenou však
žalovaní nesúhlasili. Z tohto dôvodu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

8. Žalovaní ďalej podali návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia veci, vedenej na
Okresnom súde Zvolen pod sp. značkou 14C 135/2011, pod ktorou sa viedol ich žalobný návrh na

určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi H.. Tento návrh žalovaných súd
zamietol uznesením č.k. 14C 21/2008-487 zo dňa 30. 5. 2012. Znalec Ing. Daniel Bartokovič vo svojom
znaleckom posudku 28/2013 určil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností pozemku parc. M. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 na 10 134,- Eur, pozemku parc. KNC XXX/X-zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo výške XX 674,48 Eur a pozemok parc. KNC XXX záhrady o

výmere XXX mX o výške 51 075,36 Eur.

9. Po podaní znaleckého posudku ohľadom ceny žalovaných nehnuteľností právny zástupca žalovaných
uviedol, že oni nesúhlasia so zmeneným návrhom podľa ktorého by mali žalobcov vyplatiť, pretože
žalovaní v súčasnej dobe vzhľadom na svoj zdravotný stav už nie sú schopní vyplatiť tie finančné

prostriedky, ktoré by mali vyplatiť podľa znaleckého posudku. V čase pred týmto znaleckým posudkom
bola iná situácia, tento spor sa však vedie dlhšiu dobu. Pokiaľ by bola v znaleckom posudku nižšia cena
tak žalovaní mali záujem o tieto pozemky. Žiadali teda, aby súd rozhodol reálnou deľbou.

10. Následne na to súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, či je možné rozdeliť uvedené

nehnuteľnosti.

11. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Vladislava Pražmu č. 308/2014 vyplýva, že posudzované
pozemky je možné rozdeliť tak, aby bolo možné ich využívanie s tým, že poskytol alternatívu 1, kdedoterajšia žumpa nebude ďalej využívaná a splaškové vody z rodinného domu súp. č. XXX budú
odvádzané do verejnej kanalizačnej siete novou kanalizačnou prípojkou. Ďalej poskytoval alternatívu
č. 2, kde uvažoval s možnosťou, že žumpa na pozemku parc. KNC XXX bude naďalej využívaná a

alternatívu č. 3 , kde uvažoval s možnosťou, že existujúca žumpa nebude ďalej využívaná a splaškové
vody z rodinného domu č. XXX na pozemku parc. KNC XXX/X budú odvádzané do novej žumpy,
prípadne septiku. Znalec uviedol, že napojiť na ostatné inžinierske siete elektrinu, vodu, plyn je technicky
možné priamo na zadnú časť pozemku parc. KNC XXX. Napojenie na verejnú kanalizačnú sieť by bolo
možné len cez prednú časť pozemku KNC XXX, pretože na ulicu J.C. Hronského nie je vybudovaná

kanalizačná prípojka.

12. Právny zástupca žalovaných uviedol, že pokiaľ sa týka alternatívy 1, kde sa uvažuje, že sa vybuduje
pomedzi existujúce rodinné domy pripojenie medzi múrmi o šírke 1 680 mm uviedol, že rodinné domy
na tejto ulici (Tajovského) nie sú pripojené na vybudovanú splaškovú kanalizáciu, pretože výškovo sa
to nedá zrealizovať tak, aby pri návale dažďa neboli domy spätne zatápané splaškami z kanalizácie.

Na ulici Hronského sú v každom rodinnom dome, resp. dvore na dolnej strane ulice vybudované
žumpy. Na hornej strane ulice rodinné domy majú zo žumpy vyvedené kanalizačné prípojky zaústené
do existujúceho prícestného krytého rigolu. Pri alternatíve 2 uviedol, že tu sa uvažuje o možnosti, že
odkanalizovanie rodinného domu č. 347 bude naďalej využívané tak, ako doteraz. Tento spôsob sa
javí ako najprijateľnejší. Pri alternatíve 3, ktorá hovorí o odvádzaní splaškových vôd do novej žumpy,

resp. septiku podľa nich uvedené riešenie nie je podľa Slovenskej technickej normy v obore kanalizácie
možné. Znalec na pojednávaní uviedol, že pokiaľ bolo vybraté to riešenie, že by bola vedená kanalizácia,
bolo by potrebné zriadiť vecné bremeno a toto by bolo potrebné riešiť na parcelách 704 a XXX/X alebo
len XXX. Uviedol, že je samozrejmé mať kanalizačnú prípojku ale v obci, kde to jednoducho nie je možné
sa to rieši cez septik alebo žumpu. Pokiaľ existuje technické riešenie, kde by sa bolo možné napojiť

na verejnú kanalizáciu tak je to najideálnejšie riešenie. Pokiaľ sa týka žumpy, čo tam je tak on trativod
nevidel. Nevedel povedať, či tam je alebo nie je. Pokiaľ sa týka starej žumpy, ktorá sa tam nachádza na
pozemku č. XXX tak do budúcna, pokiaľ by tam boli dva domy, určite by to nebolo vhodné pre obidve
domové nehnuteľnosti. Tú starú žumpu by mohla využívať iba jedna domová nehnuteľnosť.
13. Právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka riešenia kanalizácie, má za to, že v tomto roku je

to jednoducho štandard, aby dom mal kanalizačnú prípojku, čo je najjednoduchšie riešenie. Poukázal
na tú skutočnosť, že žalovaní najprv žiadali pozemok rozdeliť, potom chceli celý pozemok do svojho
výlučného vlastníctva, potom znova chceli pozemok rozdeliť.

14. Žalovaná v I. rade uviedla, že pokiaľ sa týka starej žumpy, z tejto nevedie žiadny trativod, je to

normálna kanalizačná prípojka, ktorá vedie k susedovi a od suseda vedie potom normálne cez potrubie
kolmo na štátnu cestu.

15. Obec Kováčová vo svojej odpovedi zo dňa 11. 3. 2015 uviedla, že v obci spravuje splaškovú
kanalizáciu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. v blízkosti predmetnej parcely

KNC XXX sa verejná splašková kanalizácia nachádza na ulici J.G. Tajovského. Na ulici J.C. B., s
ktorou parcela XXX susedí, splašková kanalizácia vybudovaná nie je. Podľa ich informácií nevedie
cez susediace parcely XXX/X, XXX/X, XXX atď. splašková kanalizácia, ktorá by bola napojená na
kanalizačný zberač v parku na ulici Kúpeľnej. Ak sa tam nejaká kanalizácia nachádza, mala by byť
využívaná iba na odvedenie dažďových vôd a zaústená je v tom prípade do potrubia dažďovej

kanalizácie.

16. Znalec Ing. Vladislav Pražma uviedol, že k pozemku parc. KNC XXX nevedie verejná kanalizácia ani
prípojka k verejnej kanalizácii. Z pozemku parc. M. XXX je možné na verejnú kanalizáciu, ktorej vetva
sa nachádza na ulici J.G.Tajovského.

17. V odpovedi Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. zo dňa 10. 3. 2015
vyplýva, že predpokladajú, že nehnuteľnosť XXX/XX na ulici J.G.Z. nie je napojená na verejnú
kanalizáciu, ktorú prevádzkuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., nakoľko
nemajú uzatvorenú zmluvu na odvádzanie splaškových vôd. Ich spoločnosť nemá uzatvorenú obchodnú

zmluvu na odvádzanie splaškových vôd a vôd z povrchového odtoku pre nehnuteľnosť XXX/XX na ulici
J.G.Tajovského. C. spoločnosť neprevádzkuje verejnú kanalizáciu na ulici J.C. Hronského. Najbližšia
verejná kanalizácia , ktorú prevádzkuje ich spoločnosť sa nachádza na ulici J.G. Tajovského.18. Súd vo veci nariadil uznesením 14C 21/2008-717 zo dňa 6. 10. 2015 znalecké dokazovanie, na
základe ktorého bol vyhotovený geometrický plán podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku č. XXX/
XXXX zo dňa 8. 12. 2014.

19. Znalkyňa C.. Ľudmila Rabárová vo svojom znaleckom posudku 4/2016 vypracovala znalecký
posudok, súčasťou ktorého bol vyhotovený geometrický plán, vyhotovený dňa 21. 5. 2016, autorizačne
overený 23. 5. 2016 a úradne overený dňa 25. 5. 2016, ktorým boli rozdelené parcely registra „C“ XXX
(nové parcelné číslo XXX/X a XXX/X) a zriadenie vecného bremena práva uloženia inžinierskych sietí

cez parcely registra „C“ č. XXX/X a XXX/X.

20. S týmto znaleckým posudkom súhlasil právny zástupca žalobcov. Naopak nesúhlasil s tým, právny
zástupca žalovaných, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že pri tejto alternatíve sa bude musieť zriadiť
vecné bremeno na pozemku žalovaných. Žalovaný v III. rade však vo svojom vyjadrení zo dňa 3.
10. 2016 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením

pozemkov v tomto konaní tak, ako je to vyznačené v znaleckom posudku súdnej znalkyne a súhlasí
aj so zriadením vecného bremena k pozemkom, ktoré má nadobudnúť s ďalšími žalovanými pre účely
vybudovania kanalizácie v prospech vlastníkov pozemku, ktoré má nadobudnúť Darina I., K. H. tak, ako
je to vyznačené v znaleckom posudku. Uviedol, že nikdy nesúhlasil so zbytočným prieťahom v tomto
súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vymýšľaním dôvodov na jeho

predlžovanie ako je to teraz napríklad s vymýšľaním žumpy pri ich dome, ktorá však žumpou nie je, čo
už dávno oznámil súrodencom a nemieni z tohto dôvodu platiť trovy súdneho konania.

21. Na záver právny zástupca žalobcov uviedol, že poukazuje na vyjadrenie L. H. v liste zo dňa 4. 10.
2016, ktorý sám uviedol, že tam žiadna žumpa nie je a že len dochádza k zbytočným prieťahom v konaní,

vymýšľaním si dôvodov. Už vtedy žiadal vypočutie pána Juraja H. vo veci, pretože keď boli pri vytyčovaní
hraníc, vtedy mu už druhý krát povedal, že vôbec nie je volaný na pojednávanie v tejto veci, na čo mu
on povedal, že je to povinnosťou jeho právneho zástupcu, aby ho oboznámil s termínom pojednávania.
Pri vytyčovaní vtedy povedal, že on súhlasí s návrhom na zrušenie a vyporiadanie čo už povedal viac
krát svojím súrodencom. Ďalej poukázal na § 11 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z.z. kde sa uvádza, že malá

čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej
kanalizácie a tu tá možnosť napojenia na verejnú kanalizáciu je. Či už je to zo strany žalovaných alebo
žalobcov. Ďalej v odseku 4 sa jasne uvádza, že malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo
možné vybrať jej obsah. Podľa odseku 7 dno a steny žumpy musia byť vodotesné. Podľa vyjadrenia
žalovanýchatopaniF.,L.H.aterazajL.H.samitvrdia,žetotozariadenia,ktorétammajúnieježumpou,

lebo je vedené nejakými trativodmi a niekde údajne napojená na kanalizáciu čo však obec Kováčová ako
aj Veolia popreli. Keby nebolo zriadené vecné bremeno k pozemku, ktoré majú nadobudnúť žalobcovia,
hodnota ich pozemku by sa znížila, pretože právny zástupca žalovaných na mieste samom nebol a tento
pozemok je terén do kopca a nie je možné ísť s kanalizáciu 2 - 3 m do kopca tak ako to navrhuje, je
to v proti meranom spáde.

22. Právny zástupca žalovaných uviedol, že podľa nich je najlepšia alternatíva č. 2 s tým, že oni netvrdia,
že nie je možné sa napojiť na verejnú kanalizáciu, ale prečo by takéto napojenie malo ísť cez pozemok
žalovaných. Ich stanovisko je teda také, že rozdelenia a vysporiadanie chcú avšak bez zriadenia
vecného bremena.

23. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 14C 135/2011-174 zo dňa 14. 1. 2013 súd žalobu žalobcov,
ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L. H. ml. v celosti zamietol,
nakoľko nebola preukázaná základná podmienka vydržania a to dobromyseľnosť nebohého L. H. ml.
Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom 16Co 629/2013-220 zo dňa 27. 2. 2014 rozsudok

Okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol potvrdil.

24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak veci žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.25. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

26. Podľa § 11 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. malá čistiareň alebo
žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
žalovaných nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen,
katastrálny odbor na LV č. XX k..ú. Kováčová v časti A: majetková podstata a parc. registra „C“,
evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere XXX m2
- záhrady. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý v 1-ine a žalovaní, každý v 1/8-

ine. Pokiaľ žalovaní najskôr namietali tú skutočnosť, že sa cítia byť vlastníkmi uvedených nehnuteľností,
potom ako v konaní pred Okresným súdom Zvolen 14C 135/2011 bol vydaný rozsudok, ktorým súd
žalobu žalovaných o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi Jurajovi
Urbanovi zamietol s tým, že tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom Banská Bystrica, žalovaní
ďalej už netvrdili, že sú výlučnými vlastníkmi týchto pozemkov a súhlasili so zrušením podielového

spoluvlastníctva. Najskôr žiadali radiť tieto nehnuteľnosti výlučne do ich vlastníctva s tým, že žalobcov
z ich podielu vyplatia. Potom, ako žalobcovia uviedli, že žiadajú poskytnúť náhradu vo výške 60,-
Eur za 1 m2 a potom ako vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty týchto
nehnuteľností žalovaní už nesúhlasili s takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva keďže ako
uviedli, nemajú finančné prostriedky na výplatu žalobcov a žiadali pozemky rozdeliť. Následne na to súd

vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie, či je možné rozdeliť uvedené nehnuteľnosti s tým,
aby bola zohľadnená aj možnosť napojenia pozemkov k inžinierskym sieťam. V znaleckom posudku č.
XXX/XXXX znalec uviedol, že pozemky je možné rozdeliť tak, aby bolo možné ich využívanie a navrhol
3 alternatívy napojenia pozemkov na odvádzanie splaškovej vody. V alternatíve 1 uviedol, že uvažoval
s možnosťou podľa ktorej žumpa, ktorá sa tam nachádza už nebude ďalej využívaná a splaškové

vody budú odvádzané do verejnej kanalizácie. Pri alternatíve 2 uvažoval s možnosťou, že žumpa bude
naďalej využívaná a splaškové vody z rodinného domu súp. č. XXX budú naďalej do nej odvádzané
avšak pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť takáto žumpa by nepostačovala na
odvádzanie splaškových vôd z oboch rodinných domov. Pri tretej alternatíve uvažoval s možnosťou,
že existujúca žumpa naďalej nebude využívaná a splaškové vody budú odvádzané do novej žumpy

prípadne septiku. Právny zástupca žalobcov uviedol, že oni žiadajú určiť prvú alternatívu, podľa ktorej
budú splaškové vody odvádzané do verejnej kanalizačnej siete a právny zástupca žalovaných naopak
presadzoval druhú alternatívu za využitie súčasnej žumpy. Použitie druhej alternatívy však nie je
možné, pretože tak, ako uviedol znalec, súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody,
pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu nie je prípustná ani

tretia alternatíva, podľa ktorej bola vybudovaná nová žumpa, pretože toto vylučuje ustanovenie § 11
ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, keďže žumpa sa buduje tam,
kde splaškové a odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. Zo znaleckého posudku
však jasne vyplynulo, že splaškovú odpadovú vodu je možné odvádzať do verejnej kanalizácie. Súd
poukazuje ďalej na to, že rozdelenie veci má byť uskutočnené tak, aby došlo k spravodlivému rozdeleniu

pozemkov a teda aby hodnota novovzniknutých parciel zodpovedala hodnote a charakteru pôvodných
spoločných pozemkov a teda aby aj zadná časť pozemkov, ktorá sa má radiť do vlastníctva žalobcov
bola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. Súd poukazuje, že žalovaní podľa znaleckého
posudku do svojho spoluvlastníctva nadobudnú najmä pozemky, z ktorých je možnosť napojenia na
verejnú kanalizáciu a žalobcovia pokiaľ by nebolo zriadené vecné bremeno by takúto možnosť nemali.

To , že žalobcovia budú mať možnosť napojenia svojho pozemku na verejnú kanalizáciu je v súčasnej
dobe už štandard a týmto žalobcovia nezískajú oproti súčasnému stavu nič navyše. Okrem toho súd
poukazuje na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s tým, že toto ustanovenie priamo
predpokladá zriadenie vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Z týchto dôvodov sa teda súd priklonil k alternatíve č. 1, teda že pozemky

budú napojené na verejnú kanalizáciu. Z týchto dôvodov teda súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu a podielové spoluvlastníctvo vysporiadal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že žalobcovia sa stavajú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v k.ú. Kováčová,
parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcelyM. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing.
Ľudmilou Rabárovou a to v podieloch Darina Ferienčíková v 1- ci v pomere k celku a K. H. v 1-ci v
pomere k celku. K. sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemku v k.ú. M. parc. M.

XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutých rozdelením z pôvodnej parcely M. XXX
na základe geometrického plánu č. XXC 21/2008-717 z dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou
Rábarovou a nehnuteľnosti pozemkov v k.ú. Kováčová, parc. M. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a to
v podieloch Ľubica F. v 1-ine v pomere k celku, C.. L. H. v 1-ine v pomere k celku, L. H. v 1-ine v

pomere k celku a K. B. v 1-ine v pomere k celku. Z hore uvedených dôvodov súd potom aj zriadil vecné
bremeno k pozemkov v k.ú. Kováčová, parc. M. č. XXX/X o výmere XXX m2 a novovytvorenej parcely
M. XXX/X o výmere XXXmX v hraniciach vyznačených bodmi 2, 3, 6, 5, 4, 7 tak, ako je to zakreslené v
geometrickom pláne č. XXC 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou
v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. Kováčová, parc. KNC XXX/X, vzniknutú rozdelením
z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016,

vypracovaného znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou, spočívajúce v práve umiestnenie kanalizačnej
prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstránenia porúch ako aj rekonštrukcie za týmito
účelmi v práve povolenia vstupu pešo aj mechanizmami v nevyhnutnej miere na tieto pozemky. Povinní
z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/
X, ktorí sú povinní tieto práva a oprávnení z vecného bremena strpieť.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcom, keďže títo mali záujem ešte pred začatím konania
vo veci samej sa so žalovanými dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva avšak

takýto návrh žalovaní zo strany žalobcov neakceptovali. V priebehu konania žalovaní najskôr žiadali
žalobu zamietnuť s odôvodnením, že sú výlučnými spoluvlastníkmi týchto pozemkov a potom, ako si
podali samostatný návrh na Okresný súd Zvolen, o ktorom sa rozhodovalo v konaní 14C 135/2011, kde
OS návrh žalovaných na určenie vlastníckeho práva zamietol, žalovaní najskôr požadovali podielové
spoluvlastníctvo zrušiť s tým, že radiť nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva a s tým, že oni vyplatia

žalobcov a potom ako nesúhlasili s náhradou, ktorú požadovali žalobcovia a s výškou, ktorú mali
zaplatiť podľa vypracovaného znaleckého posudku uviedli, že žiadajú podielové spoluvlastníctvo zrušiť
a pozemky rozdeliť. Z tohto dôvodu potom bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Súd mal teda
za to, že práve správanie sa žalovaných spôsobilo jednak dlhé súdne konanie a jednak s tým, spojené
trovy. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcom plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania

súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 6 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).